Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. júl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010148
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2620010148.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného S. N., pre zločin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 12. júla 2021 v Bratislave dovolanie obvineného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2020, sp. zn. 3To/91/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. N. sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica z 8. júna 2020, sp. zn. 2T/30/2020, bol obvinený S. N. uznaný
vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej
vete výrokovej časti rozsudku I. stupňa.

Za to mu bol podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci: Mobilný
telefón zn. Samsung Galaxy A6, SN: N Osobný stolný počítač zn. HP Bell SN: D

Proti tomuto rozsudku okresného súdu obvinený podal odvolanie, čo do výroku o treste, ktoré Krajský
súd v Trnave preskúmal a následne uznesením dňa 23. júla 2020, sp. zn. 3To/91/2020, podľa § 319

Trestného poriadku, ako nedôvodné zamietol.

Dňa 24. mája 2021 bolo okresnému súdu zaslané dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho
obhajcu JUDr. Filipa Vavrinčíka, ktorému predchádzalo dovolanie písané samotným obvineným.

V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku

a uviedol, že skutkový stav ustálený v priebehu konania nezodpovedá skutočnosti. Prvostupňový a tiež
odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami relevantnými a významnými pre rozhodnutie a
toto je tak založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Skutok mal byť kvalifikovaný
len v štádiu prípravy, nie pokusu, pričom od dokonania skutku sám upustil. Namietol tiež, že mu nebol
ukladaný podmienečný trest odňatia slobody a nebol použitý ani § 39 Trestného zákona vzhľadom na
to, že skutok bol spáchaný len v štádiu pokusu.Žiadal, aby dovolací súd vyslovil v napadnutom uznesení porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil
rozhodnutie krajského súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa dňa 4. júna 2021 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica tak, že
ho navrhla podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Poukázala na to, že obvinený namieta len skutkové zistenia oboch súdov, pričom dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou

za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať,
že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplné, ani
hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho
procesu.

Dovolateľ podal dovolanie napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa

08. júna 2020 prijal podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného S. N. o vine zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. V
tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd")
predložený na rozhodnutie 18. júna 2021.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo
podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote
a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného
poriadku). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Trestného
poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku). Zároveň však zistil, že dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a

hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým
uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie, preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného
poriadku, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku).
Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Trestného
poriadku) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. V opačnom prípade, ak podané dovolanie
iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti
obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Obvineným uplatnené námietky v rámci predmetného dovolacieho dôvodu sú neodôvodnené, nakoľko
hodnotia skutkový stav, ktorého preskúmanie je v dovolacom konaní neprípustné, a preto nemôže byť
naplnený predmetný dovolací dôvod.

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez
preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Trestného poriadku.K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je potrebné
uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd
vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda

dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm.
i) Trestného poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže
ani meniť, ani dopĺňať.

Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa,

vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho
charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú
proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu
dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových
zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich
mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Vychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní vznáša námietky ohľadom
skutkových zistení, hodnotenia dôkazov, a preto s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku časť za bodkočiarkou sa nimi dovolací súd zaoberať ani nemohol, nakoľko právna kvalifikácia
zodpovedala zistenému skutkovému stavu.

Vzhľadom na okolnosť, že obvinený namietal aj výrok o treste sa dovolací súd týmito námietkami
zaoberal, napriek tomu, že mohol podať dovolanie len z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010 (rozhodnutie uverejnené pod č. 5 v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011), podľa ktorého sa

hmotnoprávne ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu svojou povahou a
významom primkýna ku všeobecným hľadiskom stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery
uvedenýmv§34ods.1,ods.3,ods.4Trestnéhozákonaanemožnoustanovenie§39Trestnéhozákona
podriadiťpodnesprávnepoužitieinéhohmotnoprávnehoustanovenia,ktorébyzakladalodovolacídôvod
podľa§371ods.1písm.i)Trestnéhoporiadku.Zvyššiecitovanéhostanoviskajeajzrejmé,ženepoužitie

ustanovenia § 39 Trestného zákona nezakladá žiadny dovolací dôvod.

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom
zasadnutí jednomyseľne dovolanie obvineného S. N. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.