Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/2052/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119426168
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119426168.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. W.K., C.. XX.XX.XXXX, D. M.: O.
XXX/XX,XXXXXŽ.C.N.,adresanadoručovaniepísomností:D.Xa,XXXXXM.,ovymoženie330EUR,
vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Pavel Mika so sídlom exekútorského úradu: Dukelských hrdinov
16, 960 01 Zvolen, IČO: 30 790 689 pod sp. zn. 305EX 684/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy exekúcie vo výške 36,- EUR v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenejsúdudňa14.11.2019domáhalodpovinného

vymoženia pohľadávky vo výške 330 EUR, na podklade exekučných titulov - rozhodnutia orgánov
verejnej správy a územnej samosprávy konkrétne tak číslo konania: OU-ZH-OCDPK-2016/011717 zo
dňa 10.10.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.11.2016 vydaný okresným úradom Žiar nad
Hronom, ako aj č. k.: OU-ZH-OCDPK-2016/011718 zo dňa 10.10.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 15.11.2016 vydaný Okresným úradom Žiar nad Hronom (ďalej spolu len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Pavel Mika
so sídlom exekútorského úradu: Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, IČO: 30 790 689, vydaním
poverenia zo dňa 21.11.2019, ktorý ju vedie pod sp. zn. 305EX 684/19 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 49Ek/2052/2019 zo dňa 03. 11. 2020
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že povinnému exekučné tituly

doručené boli.

4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal povinný včas sťažnosť,
na základe ktorej, bolo sudcom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2052/2019 zo
dňa 03. 11. 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom zrušené, nakoľko povinný v sťažnostnom konaní
predložil súdu ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím došlo k zmene skutkového stavu veci,

ktorá vyšším súdnym úradníkom posúdená nebola a rovnako tak oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť
k povinným uvádzaným skutočnostiam.

5. Súd výzvou zo dňa 15.04.2021 vyzval oprávneného, že v lehote 15 má možnosť sa vyjadriť ku
skutočnostiam uvádzaným povinným. Súd zároveň zaslal oprávnenému sťažnosť povinného spolu s
prílohami proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2052/2019 zo dňa 3.11.2020,

ako aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2052/2019 zo dňa 31. 03. 2021, ktorýmbolo zrušené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2052/2019 zo dňa 03. 11. 2020.
Oprávnený do vydania tohto rozhodnutia súdu svoje vyjadrenie nedoručil.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý
sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr

uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„Správnyporiadok“)rozhodnutie,protiktorémusanemožnoodvolať(podaťrozklad),
je právoplatné.

12. Podľa § 52 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno
odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
a vedenia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia

exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie
oprávnený podal dňa 14.11.2019.

14. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie a následného vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi zo strany

súdu, je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené. Pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj počas celého priebehu exekúcie sa preto súd
zaoberá otázkou či je exekučný titul podľa príslušných právnych predpisov právoplatný a mohol
nadobudnúť vykonateľnosť. Právoplatnosť rozhodnutia sa v právnej teórii používa v dvoch významoch,
a to formálnej a materiálnej právoplatnosti. Formálna právoplatnosť znamená, že akt nemôže byť

napadnutý riadnymi opravnými prostriedkami, avšak materiálna právoplatnosť sa spája s relatívnou
nezrušiteľnosťou a nezmeniteľnosťou rozhodnutia a vytvára prekážku rozhodnutej veci (res iudicata).
Rozhodnutie sa stáva právoplatným, ak ho už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom
za predpokladu, že rozhodnutie bolo oznámené všetkým známym účastníkom konania. V prípade, ak
nebolo rozhodnutie oznámené niektorému zo známych účastníkov, nemôže nadobudnúť právoplatnosť.

Rozhodnutie sa nemôže stať právoplatným len voči niektorému z účastníkov konania, ale len naraz voči
všetkým účastníkom. Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jeho stránok (materiálnej aj formálnej)
právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený
výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutiaumožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek

v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne
o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť rozhodnutia, ktorá sa spája s plnením povinnosti uloženej v
rozhodnutí. Nastáva len pri rozhodnutiach, ktoré majú vykonateľný obsah. V tejto veci vykonateľnosť
mohla vzniknúť márnym uplynutím lehoty na plnenie povinnosti za predpokladu, že rozhodnutie je

účinné, to znamená, že nadobudlo právoplatnosť napr. rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné,
ak nadobudlo právoplatnosť (účastníkovi bolo správne oznámené) a účastník dobrovoľne nesplnil
povinnosť v lehote určenej v rozhodnutí, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti
rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o doručenie exekučného titulu súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uvádza, že

doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že
potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Civilný sporový poriadok
tak výslovne považuje doručenku do vlastných rúk za verejnú listinu. V prípade všetkých verejných
listín sa teda uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti (pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných).
Obsah verejných listín musí súd zobrať za správny (pravdivý), čím verejná listina preukazuje to, čo

je v nej uvedené; v prípade doručenky to je konkrétny postup pri doručení. Ak protistrana správnosť
(pravdivosť) v doručenke uvedených informácií popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah
listiny nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti
je teda podanie takého dôkazu, na základe ktorého a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že
je prakticky vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo prebehli skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu

verejnej listiny. Nestačí teda iba spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť
podaný jednoznačný plný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé.
Ak niekto popiera pravdivosť toho, čo sa vo verejnej listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje
tvrdenie preukázať, t. j. musí v tomto smere ponúknuť aj dôkazy, teda má dôkazné bremeno. Ako príklad
možno uviesť situáciu, že nepostačuje, aby strana tvrdila, že doručenie je neúčinné, ale strana musí aj

preukázať, prečo je doručenie neúčinné, napríklad tvrdením toho, že podpis na doručenke nemôže byť
jej, pretože v deň doručovania sa zdržiavala v zahraničí, čo strana aj preukáže. Obdobným prípadom
sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v sp. zn. 1 Cdo 37/92 zo dňa 20.7.1992, ako aj v sp. zn. 5Sžo 56/2016
z 26. 4. 2018. Zhodné závery možno nájsť aj v judikatúre súdov Českej republiky.

16. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii sú rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej
samosprávy, konkrétne rozhodnutie č. k. OU-ZH-OCDPK-2016/011717 zo dňa 10.10.2016 vydané
Okresným úradom Žiar nad Hronom, a rozhodnutie č. k.: OU-ZH-OCDPK-2016/011718 zo dňa
10.10.2016 vydané Okresným úradom Žiar nad Hronom. Povinný tak vo svojom návrhu uviedol, že
zásielku neprevzal on ale iná osoba, ktorá nebola ním poverená a táto bola poštou nesprávne vydaná

osobe bez oprávnenia. Samotné tvrdenie povinného o nesprávnom doručení zásielky bez toho, aby jeho
pravdivosť preukázal a doložil dôkazom opaku, nepostačuje na to, aby vyvrátili domnienku o pravdivosti
údajov na doručenke. Ak chcel teda povinný docieliť spochybnenie údajov na doručenke, mal uviesť
konkrétne dôkazy, prípadne preukázať, že dôkazy sú nepravdivé či zavádzajúce už v prvom návrhu na
zastavenie exekúcie. Povinný až v sťažnostnom konaní spochybnil pravdivosť údajov na doručenke, keď

predložil potvrdenie zamestnávateľa, že v dňoch od 11.10.2016 do 12.10.2016 bol vyslaný na služobnú
cestu do mesta Michalovce spolu s prezenčnou listinou zo dňa 12.10.2016 preukazujúcou účasť na
podujatí. Čestné vyhlásenie zo dňa 22. 11. 2020, že podpisy na doručenkách k exekučným titulom nie
sú jeho a tieto rozhodnutia mu neboli doručené a Čestné vyhlásenie T. W., že uvedený podpis je jej
podpisovým vzorom a že exekučné tituly prevzala dňa 12.10.2016 v mene a so súhlasom jej manžela,

otca povinného. Súd poukazuje na skutočnosť, že každá osoba má právo na doručovanie zásielok a
písomností, súčasne má právo na ich prevzatie, tomu recipročne podľa poštového poriadku zodpovedá
oprávnenie pošty pred vydaním zásielky požadovať od adresáta, resp. oprávneného prijímateľa zásielky
preukázanie jeho totožnosti. Zásielku by mala pošta vydať až potom, ako si overí meno, priezvisko
a adresu prijímateľa zásielky z dokladu totožnosti, porovná ho s údajmi na zásielke a zabezpečí

potvrdenie prevzatia zásielky podpisom adresáta (oprávneného prijímateľa) na doručenke. Súdu je
známa skutočnosť, že pošta vydá zásielku podľa mena, priezviska a adresy, a to v prípade ak nemá
možnosť porovnať doručovanú písomnosť bez uvedeného dátumu narodenia s dokladom totožnosti.
Súdzpredloženýchdôkazovpovinnýmzistil,žedôkazyosobitneavovzájomnejnadväznostidostatočnespochybnili správnosť údajov na doručenke, čoho dôsledkom je, že exekučný titul nebol doručený
správne, čím nemohol nadobudnúť právoplatnosť.

17. Povinný podaním doručeným súdu dňa 03.05.2021 žiadal súd o vykonanie dokazovanie
podpisu znalcom (znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom) zapísaným v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v odbore 270000 písmo znalectvo. Súd k
navrhovanému dôkazu poukazuje, že v konaní je nutné postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu či iných osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil
dôkazy predložené povinným v sťažnostnom konaní za dostatočne spochybňujúce údaje na doručenke,
považoval tak vykonanie ďalších dôkazov aj vzhľadom na princíp legitímneho očakávania, princíp
rýchlosti konania a hospodárnosti konania za nadbytočné.

18. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto
požiadavkynespĺňaajnapriektomunesprávnenariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniazastavená.
V tejto exekučnej veci sa povinnému podarilo preukázať, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť
čím nemohlo dôjsť ani k nadobudnutiu jeho vykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel
k záveru, že exekúciu vedenú proti povinnému v celom rozsahu zastavuje v zmysle § 61k ods. 1 písm.

d) Exekučného poriadku.

19. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

20.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku

vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

25. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre

maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

26. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa a vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.27. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

28. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom
nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi
výdavkami.

29. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak
sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa
zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí
exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

30. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 195 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie.

V zmysle § 22 ods. 1 a ods. 2. Vyhlášky ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa ods. 1
v rozsahu 50%, teda náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR a ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd
zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 EUR oprávneného, nakoľko v súlade s § 199c

ods. 1 Exekučného poriadku sa v danom prípade exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie
alebo splnenie vymáhaného nároku povinnými a vzhľadom na neoprávnene podaný návrh na vykonanie
exekúcie ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani povinný si náklady spojené s podaním návrhu povinného

na zastavenie exekúcie neuplatnili, súd o ich náhrade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.