Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného K. Z. pre

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, na hlavnom pojednávaní dňa 28. apríla 2021
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. Z., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalé bydlisko: XX Z.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

po vzájomnej dohode s X. M. približne v čase o 03.50 h dňa 07.07.2019 na futbalovom štadióne v obci
X. odcudzili z tam odstaveného motorového vozidla značky X. A., modrej farby, evidenčného čísla BL-
XXXUV, a to tak, že zatiaľ čo obvinený K. Z. dával pozor či niekto nejde, obvinený X. M. bez použitia
násilia z otvoreného zadného ložného priestoru vozidla odcudzil mobilný telefón zn. Samsung Galaxy
S9,IMEIXXXXXXXXXXXXXXX/XXvhodnote600,-Eurpodľaodbornéhovyjadrenia,textilnúpeňaženku

s logom Adidas v hodnote 5,- Eur podľa odborného vyjadrenia, v ktorej bola hotovosť najmenej vo
výške 260,- Eur, občiansky preukaz, bankomatovú kartu Reiffeisen bank a preukaz poistenca zdravotnej
poisťovne na meno poškodeného O. I., čím spôsobili poškodenému O. I. škodu krádežou vo výške
najmenej 865,- Eur,

pričom obvinený K. Z. tento skutok spáchal napriek tomu, že bol odsúdený za zločin krádeže podľa §
212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné rozsudkom Okresného súdu Malacky,

spisovej značky 1T/101/2018 z 01.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2019 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 4To/40/2019,

t e d a

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. d), písm. l) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 22.04.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 2Pv 261/19/1106-23 na obžalovaného K. Z. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do
31.07.2019 a iné, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),

g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:

Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe

kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, na

skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom registra trestov na obžalovaného, výpisom z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR, rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/101/2018, rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4To/40/2019.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnýmičinmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to

stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potomzodpovedábuďmožnosťsúduukladaťrôznedruhytrestov(napríkladalternatívnych,nespojených
s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má v registri trestov celkovo 3 záznamy,
odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/101/2018 zo dňa 01.02.2019, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/40/2019 zo dňa 02.05.2019, právoplatným
dňa 02.05.2019, za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 2

roky do 02.05.2012. Prejednávanej trestnej činnosti sa teda obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje, prostredníctvom obhajcu žiadal o uloženie
alternatívneho testu. Obhajca poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil z dôvodu mladíckej

nerozvážnosti.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), rovnako ako v odseku 1
sapotrestá,kto
si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019 Odňatím slobody

na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého a že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúca okolnosť zistená nebola.
U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.
súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej

sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
(v krátkom časovom intervale), s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo
vylúčené uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody. Súd v tejto súvislosti poznamenáva,

že obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný
trestný čin majetkového charakteru (taktiež krádež) a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne
neuvedomoval a mal k nej ľahostajný postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu ukladať trest kratšieho
trvania, ako je zákonom ustanovená trestná sadzba alebo alternatívny trest tak, ako navrhovalaobhajoba. V danej veci je naopak nutné reagovať uplatnením trestnej represie, nakoľko s ohľadom
na závažnosť spáchaného skutku je možné vyvodiť záver, že tento skutok bol natoľko spoločensky
škodlivý a je nutné ho posudzovať ako celospoločensky významný z hľadiska ochrany základných

spoločenských hodnôt. Súd vzhľadom na povahu trestného činu, ako i predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona
je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody. Podľa zásady uvedenej v
§ 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby

viedol riadny život. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry opodstatnené a žiaduce
prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za účelom dosiahnutia, resp.
naplnenia všetkých funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré neboli naplnené výkonom predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. V rámci trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 212 ods. 3 Trestného
zákona v citovanom znení účinnosti, ktorá je 6 mesiacov až 3 roky (neupravenej trestnej sadby), súd

s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania
trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, čo je na samej
spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa
a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody v takomto
rozsahu bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v

budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.
Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom,
pritom nezasiahne neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov alebo
neprimeraného postihu rodiny obžalovaného.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.

1 Trestného poriadku)