Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Hartelová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/63/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202989
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620202989.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: Mgr.
J. P., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. T. XX, O. - O., proti žalovaným: 1/ R. R., 2/ J. R., 3/ O. X., 4/ J.
C., žalovaní 2/, 4/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/44/2020-75 zo dňa 10. februára 2021, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žiadna zo strán konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 3/ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 10C/44/2020-75 zo dňa 10. 02. 2021 konanie voči
žalovaným 1/, 3/ zastavil a žalobkyni v časti, v ktorej bolo konanie voči žalovaným 1/, 3/ zastavené,
nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. KN-E č. 38/6 zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX,
kat. úz. K. J. (voči žalovaným 1/ až 3/) a k pozemku parc. KN-E č. 38/10 zapísanému na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. K. J. (voči žalovanému 4/).
Aplikujúc ust. § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 7 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka súd konanie voči žalovaným 1/, 3/ z dôvodu nedostatku ich procesnej
subjektivity v čase podania žaloby zastavil, keď z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K. J. vyplýva
dátum úmrtia žalovaného 1/ dňa XX. XX. XXXX a žalovanej 3/ dňa XX. XX. XXXX. Úmrtie žalovaných 1/,
3/ mal súd preukázané aj z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. D/1266/00 (žalovaný
1/) a sp. zn. D 663/26 (žalovaná 3/).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni ako strane
s procesnou subjektivitou nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tejto nárok na náhradu
trov konania neprislúcha. Žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, nakoľko ako
žalovaných 1/ a 3/ označila osoby, ktoré v čase začatia konania už nemali procesnú subjektivitu, preto by
nárok na náhradu trov konania prislúchal uvedeným žalovaným, avšak osobe bez procesnej subjektivity
nemožno nárok na náhradu trov konania priznať.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Podľa žalobkyne zastavením konania voči žalovaným 1/ a 3/ bolo porušené jej právo na spravodlivý
súdny proces, vydaním napadnutého uznesenia jej súd odňal možnosť domáhať sa jej práv na
nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty.Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 31/2018, v ktorom
sa dovolací súd zaoberal aj otázkou neznámych vlastníkov ako strany sporu. V súlade s uvedeným
rozhodnutím dovolacieho súdu označila žalovaných, a to v súlade s ich zápisom na príslušnom liste
vlastníctva, pričom nemala žiadnu možnosť overiť, či tieto osoby sú alebo nie sú mŕtve. Pri označení
týchto osôb vychádzala z verejnej listiny - listu vlastníctva. Zastavením konania voči žalovaným 1/ a
3/ súd prvej inštancie odmieta konať s osobami, ktoré sám štát eviduje ako vlastníkov predmetných
nehnuteľností.
V ďalšom žalobkyňa poukázala na ust. § 34 ods. 3, 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a čl. I. § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorých s pozemkami, ktorých vlastníci nie sú známi,
nakladá Slovenský pozemkový fond. Napadnutým uznesením súd ignoroval vôľu zákonodarcu na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k takýmto pozemkom.
Žalobkyňa uviedla, že prvoinštančný súd si zaobstaral alebo mal zaobstarať dedičské rozhodnutia po
všetkých žalovaných. Z bodu 2. a 9. uznesenia vyplýva, že súd si zaobstaral dedičské rozhodnutia a
zistil, že žalovaní 1/ a 3/ sú už mŕtvi. Z dedičských rozhodnutí však súd nepochybne zistil, resp. mal zistiť
aj okruh dedičov po žalovaných 1/ a 3/. Pokiaľ súd z dedičských rozhodnutí zistil, že žalovaní 1/ a 3/ sú už
mŕtvi, mohol vo vzťahu k nim konanie zastaviť, ale až potom ako by jej najskôr poskytol možnosť doplniť
okruh účastníkov konania v súlade s dedičskými rozhodnutiami alebo aby ju vyzval na odstránenie
vád podania tak, aby mohla žalovaných označiť napr. iba ich druhovým pomenovaním, napr. „neznámy
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka ...., zastúpeného SPF“ ako to vyplýva z
rozhodnutia dovolacieho súdu alebo aby urobila iný úkon. Súd jej mal takýmto postupom vytvoriť
priestor na riadnu identifikáciu žalovaných z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie na príslušnom liste
vlastníctva. Ak súd prvej inštancie takto nepostupoval, hoci sám pred rozhodnutím disponoval údajmi o
dedičoch po žalovaných 1/ a 3/ a konanie vo vzťahu k nim zastavil, bol jeho procesný postup nesprávny.
V ďalšom žalobkyňa uviedla, ž v kontexte celej veci je napadnuté uznesenie aj zmätočné, pretože aj o
žalovaných 2/ a 4/ možno s najväčšou pravdepodobnosťou povedať, že sú už mŕtvi, vychádzajúc z toho,
že aj pri nich je na liste vlastníctva poznámka, že ich zastupuje SPF.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom [§ 355 ods. 2, § 357 písm. a) C. s. p.], bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil, vyhodnotiac odvolanie žalobkyne ako nedôvodné.
4. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa 24. 02. 2016.
Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv
k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením
intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený
zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je
známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe /čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č.
180/1995 Z. z./ a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy /čl. I. § 8 ods. 1 písm. d) zákona/. Pre obe
takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“;
pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie
je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak /čl. I § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995
Z. z./ zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond)
oprávnenienazastupovanievlastníkovvkonaniachpredsúdmiainýmiorgánmiverejnejsprávy(čl.I§16
ods. 2 zákona). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť
označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom
podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len
u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č.
180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že
ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich
adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémovéhozapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale
naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že
pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť
opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o
predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania
neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo
základov, na ktorých stojí civilný proces. Mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú
spôsobilosťmaťprávaapovinnosti.Snedostatkomtakejtospôsobilostijespojenýinedostatokprocesnej
subjektivity a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom. Pri postavení súdu pred
takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania
(podľa § 62 C. s. p.). Najvyšší súd ďalej konštatoval, že riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (uvedené závery
prebral Najvyšší súd Slovenskej republiky i v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo 31/2018, na ktoré poukazuje
žalobkyňa).
5. Nakoľko v priebehu konania vyplynulo, že v čase podania žaloby boli žalovaní 1/ a 3/ mŕtvi, a teda
nemali spôsobilosť byť stranou konania, súd prvej inštancie správne konanie voči žalovaným 1/, 3/
zastavil. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že nemala možnosť overiť si, či osoby žalovaných 1/ a
3/ sú mŕtve, úmrtie uvedených žalovaných vyplývalo už z listu vlastníctva, z ktorého pri ich označení, ako
uviedla samotná žalobkyňa, žalobkyňa vychádzala. Úmrtie žalovanej 3/ pred podaním žaloby napokon
vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaná by v čase podania žaloby musela mať viac ako 130 rokov,
čo by samo osebe nasvedčovalo záveru, že v čase podania žaloby už nežila. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie konanie voči žalovaným 1/, 3/ pre nedostatok procesnej (a právnej) subjektivity zastavil,
rozhodol správne.
6. V nadväznosti na námietku žalobkyne vo vzťahu k zastupovaniu neznámych a nezistených vlastníkov
Slovenským pozemkovým fondom odvolací súd uvádza, že v zmysle zákona č. 180/1995, ako aj zákona
č. 330/1991 Zb., na ktoré poukazuje žalobkyňa, Slovenský pozemkový fond zastupuje nezistených,
resp. neznámych vlastníkov, nie vlastníkov mŕtvych. Uvedený záver vyplýva aj z vyššie citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ teda žalovaní 1/ a 3/ boli v čase podania
žaloby mŕtvi, týchto nemôže Slovenský pozemkový fond zastupovať.
7. Žalobkyni však nič nebráni, aby v prípade núteného spoločenstva, v záujme zabránenia možnému
zamietnutiu žaloby pre neúplnosť okruhu všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností, i v súčasnom štádiu
konania (nakoľko vo veci zatiaľ nebolo meritórne rozhodnuté) okruh účastníkov/subjektov vystupujúcich
na žalovanej strane vyššie uvedeným spôsobom doplnila, prípadne podala novú žalobu proti správne
označeným stranám konania.
8. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 3/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 C. s. p. žiadnej
zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v konaní „úspešní“ žalovaní 1/, 3/ nemajú
právnu subjektivitu.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.