Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120010773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
mája 2021 v trestnej veci obžalovaného T. Q. a spol. stíhaných pre neoprávnené nakladanie s odpadmi
podľa ust. § 302 ods. 1, 3 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T/66/2020 zo dňa 20.11.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr. por. z r u š u je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,
sp.zn. 1T/66/2020 zo dňa 20.11.2020 vo výroku o treste ohľadne oboch obžalovaných.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o d s u d z u j e

X. Obžalovaného T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. XXX/XX, Q. K., podľa § X02 ods. 3 Tr.zák. s
použitím § 36 písm. j/ Tr.zák., § 38 ods. 2. 3, 8 Tr.zák. a § 56 ods. 2 Tr.zák. na peňažný trest vo výške
X XXX,- € (jedentisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovuje mu súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní XX (päťdesiat) dní.

X. Obžalovaný V., s.r.o., D.. XX XXX XXX, so sídlom F. cesta XXX, B. B., podľa § X02 ods. 3 Tr.zák.,
s poukazom na § 15 zákona XX/XXXX Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení, na peňažný trest vo výške X XXX,- € (päťtisíc eur).

Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, na trest zverejnenia odsudzujúceho rozhodnutia v

Obchodnom vestníku a na vstupe do svojich prevádzok na viditeľnom mieste na svoje náklady v lehote
10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, po dobu 6 (šesť) týždňov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/66/2020 zo dňa 20.11.2020 boli obžalovaní T.
Q. a spoločnosť V., s.r.o., D.: XX XXX XXX, so sídlom F. cesta XXX, B. B. uznaní za vinných, a to
obžalovaný T. Q. z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa ust. § 302 ods. 1, 3 Tr. zák.
a spoločnosť V., s.r.o., B. B. z prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa ust. § 302 ods. 1,
3 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa mali dopustiť tým spôsobom, že

T. Q. ako konateľ právnickej osoby V. s. r. o. a zároveň aj V. s. r. o., D.: XX XXX XXX, so sídlom F.
cesta XXX B. B., od XX. XX. XXXX na F. ceste XXX v B. B. podľa § 60 ods. XX zákona č. 79/2015 Z.
z. o odpadoch spracovával staré vozidlá považované za odpad v zmysle § 60 ods. 6 zákona č. 79/2015Z. z. o odpadoch, a to aj napriek zákazu vyjadrenému v ustanovení § 62 ods. 6 zákona č. 79/2015
Z. z. o odpadoch, pričom uvedené staré vozidlá ako odpad (v zmysle vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z. klasifikovaný v katalógu odpadov pod číslom XX XX

XX, staré vozidlá, kategória N, XX XX XX, staré vozidlá neobsahujúce kvapaliny a iné nebezpečné látky,
kategória O) spracovával minimálne v rozsahu XX kusov starých vozidiel, a to aj napriek tomu, že V.
s.r.o. nemá autorizáciu v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 79/2015 Z. z. na spracovanie
starýchvozidiel,pričomzuvedenejčinnostiV.s.r.o.minimálneodXX.XX.XXXXvznikliodpadyvpodobe
jednotlivých častí a súčiastok spracovaných vozidiel, ktoré sú podľa vyhlášky Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z. klasifikované v katalógu odpadov pod číslom XX XX
XX, nebezpečné dielce iné ako uvedené v XX XX XX až XX XX XX, XX XX XX a XX XX XX, kategória
N - minimálne v rozsahu XXX ks motorov, XXX ks prevodoviek, X ks súčastí motora - hlavy valcov,
XXX ks hláv motorov, XXX ks výfukových potrubí, X ks výfukových potrubí s katalyzátorom, XX ks vaní
motora, XXX ks chladičov, XXX ks chladičov klima, XXX ks klímových chladičov, súčiastky prevodoviek
o hmotnosti XXX kg, XX ks palivových plastových nádrží v kontajneri, XXX ks nádržiek na servo, XXX

ks nádržiek brzdová kvapalina, XX ks kufrových líšt,
XX XX XX, železné kovy, kategória O a XX XX XX, neželezné kovy, kategória O,
XX XX XX, časti inak nešpecifikované, kategória O - minimálne v rozsahu XX kg káblov na spínačky, XX
kg elektroniky vozidla, XX kg malej elektroniky - vypínače, XXX ks svetiel, XXX ks čerpadiel s plavákom,
XX kusov palivových čerpadiel, XX ks brzdových svetiel, XXX ks modulov T., XX ks elektro kabeláží,

XXX ks predných svetiel, XX ks hmloviek, XXX ks predných svetiel, XXX ks riadiacich jednotiek - plast,
XXX ks riadiacich jednotiek - kov, XXX ks smeroviek, XXX ks tachometrov, XX ks prístrojová doska -
plastové časti, XXX ks puklíc, XX ks, XXX ks plast - váh. V., XX ks odkladacích skriniek, X ks lakťových
opierok, XXX ks ventilátorov, XX ks krytov motorov - plast, XXX ks masky plastové, XXX ks plastové
nádržky ostrekovačov, XXX ks páčiek prístrojov, XXX ks ventilátorov, XXX ks vzduchových filtrov puzdro,

XX ks plastových filtrov, XXXX ks bezpečnostných pásov, XXX ks sedačiek bez airbagu, XXX ks hadíc
zo sania - guma, XX ks tapacír dvier, XXX spätných zrkadiel, XX ks zadných plato,
XX XX XX, opotrebované pneumatiky, kategória O (X ks pneumatík),
XX XX XX, plasty, kategória O (XXX ks nárazníkov),
XX XX XX, sklo, kategória O ( XXX ks bočných skiel, XXXX autoskiel),

XX XX XX, iné motorové, prevodové a mazacie oleje, kategória N (odpadový olej XXXX l),
XX XX XX, výbušné časti napríklad bezpečnostné vzduchové vankúše, kategória N - XX ks volantov s
airbagom, X ks airbag, XXX ks volantom s airbagom, XX ks sedačiek s airbagom, XXX ks airbag - vodič,
XXX ks airbag, XX ks airbag - bočný,
XX XX XX, olovené batérie, kategória N - XX ks autobatérii,

XX XX XX, benzín, kategória N - XXX l benzín,
XX XX XX, vykurovací olej a motorová nafta, kategória N - XXX l nafta,
XX XX XX, olejové filtre, kategória N - XXX kg olejových filtrov,
XX XX XX, iné emulzie, kategória N - X l inej emulzie,
a ktoré na F. ceste XXX v B. B. skladoval a ponúkal na predaj, pričom zároveň na pozemkoch parcely

registra "C" č. XXXX/XX a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie B. B. sa dňa
XX. XX. XXXX nachádzalo XX kusov starých vozidiel, ktoré V. s.r.o. vykúpila ako staré vozidlá, a to
napriek tomu, že na pozemkoch parcely registra "C" č. XXXX/XX a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX,
katastrálne územie B. B. nebol spoločnosti V. s.r.o. udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na
zber odpadov podľa § 97 ods. X písm. d) zákona č. XX/XXXX Z. z., a teda vyššie uvedeným konaním

došlo k neoprávnenému nakladaniu s odpadmi v rozsahu, kedy náklady na potrebné zhodnotenie a
zneškodnenie týchto odpadov predstavujú sumu minimálne v rozsahu XX XXX,XX M..
Za toto konanie boli odsúdení, a to:
obžalovaný T. Q. podľa § X02 ods. 3 Tr. zák. s použitím § X6 písm. j) Tr. zák., § 3X ods. 2, 3 a 8 Tr.
zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške X.XXX M.. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že

by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 60 dní.
obžalovaný V., s.r.o. podľa § X02 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 15 zákona č. XX/XXXX Z. z. o
trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení na
peňažný trest vo výške X.XXX M.. X. § 20 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti

právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení na trest zverejnenia
odsudzujúceho rozhodnutia v Obchodnom vestníku a na vstupe do svojich prevádzok, na viditeľnom
mieste, na svoje náklady v lehote 10 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, po dobu 2
mesiacov.Proti tomuto rozsudku cestou svojho právneho zástupcu, obhajcu P.. J. podali odvolanie obidvaja
obžalovaní, teda jednak obžalovaný T. Q., ako aj spoločnosť V. s.r.o.
V písomných dôvodoch odvolania obhajca za obidvoch obžalovaných, teda za fyzickú osobu T. Q.

a za právnickú osobu V. s.r.o. uviedol, že s vyhláseným rozsudkom nesúhlasí, jednak z dôvodu
trestnoprávneho, t.j., že sa nedopustili trestného konania, ako aj toho, že im bol uložený neprimeraný
trest. X. súd podľa obhajoby nesprávne vyhodnotil záver ohľadne preukázaného skutkového stavu, v
danom prípade, že nepreukázaný stav zo strany prokuratúry vo vzťahu k obžalovanému a jeho údajného
naplnenia znakov žalovaného trestného činu neexistuje.

Ako obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní, s likvidáciou motorových vozidiel podniká od roku
1993, čo je zhruba 27 rokov, a doteraz s podnikaním nemal žiadny problém(do času autorizácií sme sa
starali o kompletnú likvidáciu vozidiel s následným odovzdaním jednotlivých odpadov spracovateľom).
Problémy nastali až po novelizácii zákonov o odpadovom hospodárstve. MZP SR začalo udeľovať
autorizácie - povolenia pre subjekty likvidujúce odpad.-Q. vozidlá. Q. V. s.r.o. na rozdiel od iných
subjektov, takúto autorizáciu nedostala, a preto boli odkázaní na spoluprácu so spoločnosťami ŽP M.

S., predtým A., ktorá túto autorizáciu dostala. V tom čase sa striktne zamerali len na predaj náhradných
dielov XXXX-XXXX). Z. v roku XXXX rozšírili svoje podnikanie aj o zber starých vozidiel. Podnikanie
obžalovaného spočíva v tom, že od súkromných subjektov vykupuje náhradné diely z motorových
vozidiel, čo má právne ošetrené. Tieto vozidlá následne zákazník odovzdáva spracovateľovi ako odpad.
Obžalovaný vylučuje, že by od záujemcov vykupoval staré autá ako odpad a následne ich rozoberal a

až potom ich odovzdával spoločnosti ŽP M. S. na spracovanie. Z. je to ani fyzicky možné, pretože by
rozdiely hmotností jednotlivých vozidiel zmluvnému spracovateľovi chýbali a asi by nebol ochotný platiť
za niečo ,čo by nedostal. Je bežnou praxou, že zákazníci si zo svojich vozidiel pred odovzdaním na
spracovanie odmontujú rôzne diely, ktoré potom predávajú rôznym spôsobom(viď bazoš) a následne ich
potom odovzdávajú nekompletné spracovateľom (viď príloha, cenníky spracovateľov pri prevzatí vozidla

na spracovanie).
Pri výkupe starých vozidiel v minulosti spolupracoval s firmou ŽP M. S., ktorá mala licenciu na
spracovanie nebezpečného odpadu. K. spoločnosť ich nútila do množstevných nákupov starých
motorových vozidiel, čo bolo z hľadiska biznisu podstatné. Autá vykupovali v rôznej kvalite, mnohé
boli aj nepojazdné, a preto ich museli k nim na firmu prepravovať prostredníctvom odťahovej služby.

Následne po prehliadke vozidla obžalovaný predávajúcemu ponúkol kúpnu cenu, ktorá sa odvíjala
od toho, či to-ktoré motorové vozidlo má pre neho potenciálnu pridanú hodnotu v podobe možnosti
odkúpenia náhradných dielov vhodných na následný predaj. Po dohode na kúpnej cene obžalovaný
s potenciálnym predajcom uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa náhradných dielov, a
následne zabezpečil ich demontáž. Keď z vozidla získal, čo bolo zaujímavé a zobchodovateľné, tak s

vlastníkom vozidla uzatvoril ďalšiu, kúpnu zmluvu, ktorú si vyžadoval spracovateľ, v mene firmy ŽP M. S.,
ktorej predmetom bola kúpa starého vozidla na zber a následné spracovanie, (nevedel, či vôbec dvojité
vydávanie kúpnych zmlúv je právne v poriadku, pretože on tie autá kupoval a následne ich fakturoval
po odvoze na spracovanie). X. s ním spísal protokol o prevzatí starého vozidla na spracovanie, kde sa
okrem iného uviedla aj zostatková váha toho-ktorého vozidla, ktorá bola podstatná pre spoločnosť ŽP M.

S. z hľadiska finančného, pretože im platili za množstvo vykúpeného šrotu. Z. sa to vozidlo zaevidovalo
do „M.", čo je elektronické odhlásenie vozidla v policajnej evidencii. Nakoniec vozidlo uložili na zberný
dvor, odkiaľ si ho potom spoločnosť ŽP M. S. vyzdvihla.
Počet zmlúv, ktoré obžalovaný uzatváral s predávajúcimi, závisel od toho, či to vozidlo kupoval ako
odpad na zošrotovanie, alebo ho chcel ešte využiť na demontáž náhradných dielov, v takom prípade sa

tie zmluvy uzatvárali dve, inak len jedna.(zmluvy sa spisovali vždy dve, pretože obžalovaný ich fakturoval
S. nielen váhu ale aj počet vozidiel za čo mu platili, takže aj za vozidlá z ktorých neodkúpil žiadny
náhradný diel. I. to od toho, či na základe ohliadky obžalovaný dospel k záveru, že môže to auto šte
využiť na náhradné diely, alebo to auto musí ísť rovno na spracovanie. T. sa podľa jeho názoru stalo
odpadom po podpise protokolu o prevzatí starého vozidla na spracovanie, ktorého súčasťou bola aj

podpísaná kúpna zmluva a technický list. H. sipritom nie je vedomý toho, že by dochádzalo k demontáži
náhradných dielov z vykúpených motorových vozidiel aj po podpise protokolu o prevzatí starého vozidla
na spracovanie. Svedčí o tom aj fakt, že náhradné diely z vozidiel vykupoval aj veľa rokov (XXXX-
XXXX) pred spoluprácou s ZP S. (XXXX-XXXX), kde si potom následne spracovateľov hľadali a vozidlá
odvážali sami zákazníci alebo to zabezpečili oni.) Z. žiadny dôvod na zmenu týchto postupov, akurát

že ponúkli zákazníkom možnosť po roku 2014 odovzdať následne vozidlo na zber a nemuseli to už
nikam prevážať, čo im samozrejme šetrilo náklady. (spokojný zákazník-finančné ohodnotenie, úspora
času ,my sme sa dostali k dielom-podnikanie, následný predaj záujemcom o náhradné diely ,šetrenieživotného prostredia-menej odpadu, spokojný spracovateľ - dostatok vozidiel, spokojná spoločnosť -
menšia environmentálna záťaž).
Z toho vyplýva, že posudok znalkyne je vypracovaný nedôsledne a nesprávne, ako aj jej subjektívne

tvrdenia, že všetky náhradné diely nachádzajúce sa na F. ceste XXX musia pochádzať len zo starých
vozidiel čiže odpadu a vôbec nebrala do úvahy vyššie uvedené skutočnosti ako aj nižšie uvedené
skutočnosti. Q. presvedčený, že vo fotografických dokumentoch z prehliadky sa určite nájde foto zo
skladu odpadov, ako aj foto priečelia budovy, z ktorých bude zrejmé, že znalkyňa musela vedieť o
viacerých firmách, ako aj o odpade nepatriaceho spol. V. s.r.o. Súd nevzal do úvahy ani prdložeé

dokumenty preukazujúce tieto skutočnosti na pojednávaní (predaj sklad zásob firmy E. a spoločnosti V.
s.r.o., inventúry jednotlivých skladov z menovaných období)
Obžalovaný už v prípravnom konaní uvádzal, že sklady neachádzajúce sa na F. ceste XXX, kde bola
vykonaná prehliadka iných priestorov, využívajú X firmy. P. firma V. s.r.o., fyzická osoba T. Q. - E. a
fyzická osoba K. V. - V.. V tom sklade sa nachádzali náhradné diely, ktoré nepatrili len obžalovanému,
ale aj firme E. a firme V.. X. obžalovaný s náhradnými dielmi podnikal ako fyzická osoba T. Q. - E.,

a to od roku XXXX-XXXX Z. po založení V. s.r.o. z fyzickej osoby časť náhradných dielov účtovne a
fakturačne previedol v roku XXXX na spoločnosť V. s.r.o. I. náhradných dielov pochádzajúcich z obdobia
pred zmluvou s ŽP ekoqelet sa naďalej nachádza v skladoch na F. XXX a fi.E. s nimi naďalej obchoduje.
Potom tam využíva skladové priestory aj fyzická osoba V., ktorá má prenajaté priestory na F. XXX a v
priestoroch má uskladnené prevodovky, motory a iné náhradné diely. V tom sklade to nie je viditeľne

oddelené, aby bolo zrejmé, komu ktoré náhradné diely patria. Samozrejme každý z nich však má svoje
diely označené a sú identifikovateľné. Taktiež sa v znal. Posudku objavili aj odpady riadne označené
identifikačnými listami-patriace autoservisu fi.E. ako aj odpady patriace ZP ekoqelet, ktoré boli následne
odovzdávané na spracovanie, o čom svedčí evidencia a aj sprievodné listy odpadu na spracovanie ako
aj hlásenia o odovzdaní odpadov, (viď fotodokumentácia z prehliadky).

F. obhajoba uviedla, že na preukázanie tvrdení, že pred vykúpením motorových vozidiel na zošrotovanie
obžalovaný s potenciálnym predávajúcim uzatváral aj kúpne zmluvy, ktoré ho oprávňovali demontovať
použité súčiastky z týchto vozidiel a až potom motorové vozidlo zošrotovať, predložil zakladač
spoločnosti V. s.r.o. za rok XXXX, v ktorom sa nachádzajú príjmové a výdavkové pokladničné doklady.
Nachádzajú sa tu aj kúpne zmluvy, na základe ktorých spoločnosť V. s.r.o. kupovala od predávajúcich

motorové vozidlá na náhradné diely.
Činnosť, ktorá bola obžalovaným vykonávaná, nebola nijakým spôsobom v rozpore so zákonom o
odpadoch, keďže vyplývala priamo z povolenia H. úradu Banská Bystrica, odboru životného prostredia
zo dňa 06.06.2016, v zmysle ktorého odôvodnenia „časti starých vodidiel sú opätovne použité ako
náhradné diely pre automobily. Tieto demontované časti starých vodidiel nie sú odpadom a skladajú sa

p sklade demontovaných častí, v súlade s ustanovenými podmienkami". Na základe tohto súhlasu som
v žiadnom prípade nevykonával činnosť spracovania.
Spoločnosť V. s.r.o. kupovala od fyzických a právnických osôb náhradné diely z motorových vozidiel, v
nijakom prípade nekupovala odpad. K. fyzické a právnické osoby dobrovoľne podpísali kúpne zmluvy, na
základe ktorých predali svoje motorové vozidlá spoločnosti Q. s.r.o. A. fyzická a právnická osoba pritom

svojim podpisom vyjadrila súhlas s odobratím náhradných dielov z motorového vozidla na spracovanie
a prijala kúpnu cenu. Až následne sa podpisovala zmluva pre spracovateľa, kde bolo už uvedené, že
odovzdávané vozidlo nie je kompletné a má nižšiu hmotnosť, zníženú o odobraté náhradné diely. Títo
všetci ľudia by asi museli byť nesvojprávni a analfabeti.
Bol jednoznačne toho názoru, že uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v súlade so zásadou

náležitého zistenia skutkového a právneho stavu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia,
t j. v tomto prípade v rozsahu, aby mohlo dôjsť k posúdeniu konania obžalovaného z možného
trestnoprávneho hľadiska. Orgány činné v trestnom konaní, a rovnako tak aj súd, by mali s rovnakou
starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčiace v
jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie,

pričom v trestnom konaní hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bol
presvedčený, že súd sa v tomto prípade neriadil zásadami zakotvenými v ustanovení § 2 ods. 10. resp. §
2 ods. 12 Tr. por., pretože k záveru o tom, že je na mieste trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného v

rámci zmieňovaného prečinu, nedospel na základe toho, že by preukázané okolnosti hodnoverne a bez
akýchkoľvek pochybností preukazovali, že došlo k naplneniu trestnoprávnej roviny vyššie uvedeného
trestného činu.Zastáva názor, že v danom prípade konajúci súd svoju hodnotiacu činnosť neoprel a ani nemohol vo
svojej podstate oprieť o skutočnosti získané dokazovaním, či už v prípravnom konaní alebo pred súdom,
a tým postupom porušil ust. § 2 ods. 10 Tr. por.

Z uvedeného dôvodu preto obhajoba navrhla, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa §
321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. zrušený, a aby bola vec vrátená okresnému súdu na nové konanie a
rozhodnutie.
K tomuto písomného odvolaniu obžalovaných sa vyjadril aj okresný prokurátor.
Z jeho písomného vyjadrenia je zrejmé, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní má za

to, že skutok sa stal, tak ako bol opísaný v obžalobe a zároveň je trestným činom.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zákazníci alebo osoby, ktoré prišli so starým vozidlom do V.
s.r.o. tam prichádzali za účelom zbavenia sa starého motorového vozidla (uvedené potvrdili svedkovia
X. B., F. U., D.. A. G., F. F., J. A. a Z. A.), už v čase kedy prijali rozhodnutie odovzdať motorové vozidlo
do V. s.r.o. išlo o odpad (pozn. ktorý obž. V. s.r.o. nemohli rozoberať na náhradné diely - pretože ide
činnosť ktorou sa odpad spracúva - rozoberá v zmysle ustanovenia § 60 ods. X zákona o odpadoch a

takáto činnosť ie zakázaná v zmysle ustanovenia S XX ods. 6 zákona o odpadoch), takéto rozhodnutie
je následne vo vonkajšom svete deklarované právnym úkonom - v danom prípade kúpnou zmluvou. Už
len z obsahu samotných kúpnych zmlúv (ktoré predložili obžalovaní, a to aj na hlavnom pojednávaní
alebo v prípravnom konaní počas prehliadky iných priestorov) v či. 1 vyplýva, že predávajúci vyhlasuje,
že je držiteľom starého vozidla a je oprávnený s ním nakladať na účel odovzdania osobe vykonávajúcej

zber starých vozidiel. Preto tvrdenia obžalovaných, že najprv vykupovali náhradné diely z motorového
vozidla a až potom sa vozidlo stalo odpadom pri podpise protokolu o prevzatí starého vozidle je účelové
tvrdenie (ktoré v prvom rade je iba tvrdenie obžalovaného a ani nezodpovedá vykonanému dokazovaniu
- nevyplýva to zo zmlúv o kúpe starých vozidiel, že predmetom kúpy a predaja mali byť náhradné
diely) a ako také obchádza zákon (a jeho účel) o odpadoch - pre vyššie uvedené zákonné dôvody

~- zberač starých vozidiel bez autorizácie nemôže spracovávať - rozoberať staré vozidlá. Jediným
oprávneným „zberača starých vozidiel“ sú činnosti v zmysle ustanovenia § 64 zákona o odpadoch,
pričom spoločnosť V. s.r.o. vykonávala činnosť v zmysle ustanovenia § X2 ods. 6 zákona o odpadoch, tá
je dovolená len pre autorizovaných spracovávateľov starých vozidiel, V. s.r.o. nedisponoval autorizáciou
naspracovaniestarýchvozidielF.životnéhoprostrediaSRvzmysleustanovenia§89ods.1písm.a)bod

3 zákona o odpadoch. Autorizovaný spracovávateľ má zákonné povinnosti, napr. uvádzať do prevádzky
a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie starých vozidiel v súlade s platnou dokumentáciou,
viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní starých vozidiel, viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré
sa použijú na opätovné použitie a mnohé iné, ktoré nemajú iné subjekty, ktoré túto činnosť vykonávajú
bez autorizácie, tak ako to bolo v prípade právnickej osoby V. s.r.o.

K. povinnosti V. s.r.o. obchádzal, zároveň prokurátor dodal, že obžalovaný A. Q. si bol jednoznačne
vedomý, že koná v rozpore so zákonom o odpadoch, pretože sám na hlavnom pojednávaní priznal (tiež
v samotných dôvodoch odvolania), že o takú autorizáciu sa spoločnosť V. s.r.o. v minulosti uchádzala,
ale F. životného prostredia SR mu ju neudelilo.

Tvrdenie obhajoby, že z 86 ks autovrakov nemohlo pochádzať 148 ks motorov a XXX ks prevodoviek
je samozrejme pravdivé, ale v kontexte obžaloby a rozhodnutia súdu absolútne zavádzajúce. Z. predsa
netvrdil, že všetok odpad - v podobe náhradných dieloch zo starých vozidiel, ktorý bol identifikovaný
počas prehliadky nebytových a iných priestorov pochádzal jedine z 86 kusov starých vozidiel, ktoré sa v
čase prehliadky nachádzali na pozemkoch, ktoré boli predmetom prehliadky. Uvedený odpad - v podobe

náhradných dielov z nezákonného rozoberania starých vozidiel pochádzal predsa z činnosti V. s.r.o. aj
pred vykonaním prehliadky (teda išlo o diely, ktoré boli zo starých vozidiel odstránené pred výkonom
prehliadky nebytových a iných priestorov, pričom stále to bolo neoprávnené nakladanie s odpadmi).
E. z evidencie starých motorových vozidiel, ktoré prijal V. ako zberač starých vozidiel, vyplýva, že v
čase vykonania prehliadky od fungovania uvedenej činnosti malo posledné staré vozidlo poradové číslo

XXXX, to znamená, že uvedené odpady - náhradné diely zo starých motorových vozidiel pochádzali
z uvedeného počtu starých vozidiel, nie tak ako to tvrdí obhajoba, že iba z XX kusov {pozn. uvedené
jednoznačne vychádza aj zo skutkovej vety žalovaného skutku, kde cit. „spracovával minimálne v
rozsahu XX kusov starých vozidiel").
Tvrdenia obhajoby, že súd nevzal do úvahy ani predložené dokumenty preukazujúce tieto skutočnosti

na pojednávaní (predaj sklad, zásob firmy E. do spoločnosti V. s.r.o., inventúry jednotlivých skladov
z menovaných období) sú tiež účelové. Predložené dokumenty - faktúry predložili obžalovaní až na
hlavnom pojednávaní (čím chceli poukázať na skutočnosť, že pôvod odpadoch -náhradných dielov
nebol zo starých vozidiel neoprávnenou činnosťou spracovania), o ich existencii v prípravnom konanísa obžalovaní ani nezmienili, a to ani v čase prehliadky, zároveň v čase prehliadky nebytových a iných
priestorov boli zabezpečené listinné podklady V. s.r.o., z ktorých vyplývalo, že koncom roka XXXX
bola hodnota skladových zásob vo výške X.XXX,- eur (uvedený údaj následne exaktne zodpovedal aj

údajom skladových zásob vyjadrených z účtovných závierok spoločnosti V. s.r.o. za účtovné obdobie
XXXX). Údaje skladových zásob vyjadrené v účtovných závierkach boli hodnoverné. Zo stavu zásob
za účtovné obdobie XXXX z účtovnej uzávierky vyplýva, že ich hodnota bola vo výške 1 195,-eur, čo
nekorešponduje s obhajobou obžalovaného a faktúrami, ktoré predložil počas hlavného pojednávania,
ktorých predmetom bol nákup skladových zásob od spoločnosti T. Q. - E. v decembri XXXX, nakoľko

uvedené zásoby boli nakúpené v hodnote cca X.XXX,- eur, čo sa finančne v účtovnej uzávierke
neprejavilo. Obžalovaní uvedený rozpor na hlavnom pojednávaní riadne nevysvetlili. Tiež poukazujem,
že obidve zmluvné strany v obidvoch prípadoch zastupoval obž. A. Q.. Z uvedeného dôvodu je tak
dôvodne predpokladať, že faktúry boli účelové a pôvod odpadov - náhradné diely zo starých vozidiel je
dostatočne preukázaný a nebol žiadnym relevantným spôsobom zo strany obhajoby spochybnený.
Nie je možné súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že pri prijatí starého vozidla a odovzdaní starého

vozidla ŽP M. S., a. s. boli hodnoty hmotnosti starých vozidiel zachované, tu poukazujem na výpoveď
svedkyne D.. I. (zástupca ŽP M. S.), ktorá uviedla, že správnosť údajov v záznamoch sa nekontrolovala,
kontroloval sa len počet vozidiel, pri príjme starých vozidiel vozidlá nezameriavali.
K ďalšej argumentácii obhajoby súvisiacej s ponechaním XX kusov starých vozidiel na inom pozemku
ako to bolo vymedzené v rozhodnutí H. úradu B. B., odboru starostlivosti o ŽP zo dňa XX. XX. XXXX pod

č. H.-B.-O. (v priestoroch prevádzky firmy V. s.r.o. na ulici F. cesta XXX v B. B.) prokurátor uviedol, že
konanie obžalovaných neospravedlňuje, že spoločnosť ŽP M. S., a. s. si ich neprišla včas vyzdvihnúť, ak
bolo uvedenému tak, mal sa obžalovaný brániť civilnými prostriedkami porušením zmluvných záväzkov,
prípadne nemal prijímať ďalšie staré vozidlá, tak aby neporušil ustanovenia zákona o odpadoch. Tu
poukázal tiež na výpoveď svedka F. B. (vlastníka uvedených parciel), že nevedel, že na pozemku bol

uskladnený odpad (vedel o tom, že sú tam vozidlá), pričom obžalovaný žiadal, aby autá zabezpečil tak,
aby nekontaminovali pôdu, pretože bola spevnená iba štrkom.
K argumentácii obhajoby súvisiacej stým, že uvedená činnosť priamo vyplývala z povolenia Okresného
úradu Banská Bystrica odboru starostlivosti o ŽP zo dňa XX. XX. XXXX pod č. OU-BB-H (ďalej len
„rozhodnutie OÚ") dodal, že uvedené tvrdenie je účelové. Rozhodnutie OÚ je jednoznačné súhlas podľa

ustanovenia § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch, ktorý V. s.r.o. oprávňoval na prevádzku zariadenia
na zber odpadov, nie spracovanie. V rozhodnutí sa uvádza, že staré vozidlá sú zhromažďované pred
ich odovzdaním na spracovanie autorizovanému spracovateľovi. A. v samotnom rozhodnutí, na ktoré
poukazujú obžalovaní, ide proti elementárnym fundamentom nakladania so starými vozidlami, ktoré
upravuje zákon o odpadoch, kde je trendom aby zo starých vozidiel vznikal čo najmenší odpad a aby

recykláciu a možnosť opätovného získania vozidiel vykonávali autorizované osoby - z uvedeného tak
vyjadrenie v rozhodnutí OÚ je mylné a zmätočné, túto skutočnosť si obžalovaný musel uvedomovať,
nakoľko ako sám uviedol v uvedenej oblasti podniká niekoľko rokov a sám v minulosti žiada! o samotnú
autorizáciu od Ministerstva životného prostredia SR, ktoré mu autorizáciu neudelilo. Q. D.. B. Q. (referent
životnéhoOÚBB)vypovedal,žespoločnosťmohlaprebraťodfyzickýchosôbaprávnickýchosôbvozidlo

a prepraviť ich spracovateľovi, iné robiť nemohla, vozidla spracovať nemohla.
Z uvedeného dôvodu preto okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolania
obžalovaných postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Na verejné zasadnutie krajského súdu, kde tento konal o odvolaniach obžalovaných, sa títo nedostavili
napriek tomu, že mali riadne a včas vykázané doručenie, a to obžalovaný T. Q., ako aj zástupca

spoločnosti V. s.r.o. B. B.. B. prítomný len obhajca obžalovaných, ktorý predložil súdu žiadosť
obžalovaného T. Q., aby sa vykonalo verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, ktorej žiadosti za
súhlasu krajského prokurátora aj krajský súd vyhovel a rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykonalo v
neprítomnosti obžalovaných.
V konečných návrhoch, ktoré potom krajský súd po zreferovaní veci oprávneným stranám udelil,

obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania, poukázal na to,
že polovica skutočností uvádzaných v rozsudku, ako aj materiálov, nepatrila obžalovanému, obžalovaný
robil záslužnú činnosť, keď predával nie celkom majetným ľuďom funkčné náhradné diely, vozidlo sa
podľa obhajoby stalo odpadom v momente, keď to majiteľ povedal, a nie keď obžalovaný vozidlo vykúpil,
a preto uviedol, že sa domáha toho, aby boli obidvaja obžalovaní spod obžaloby oslobodení.

Alternatívne však uviedol, že ak by krajský súd dospel k inému záveru a rozhodoval by o tom, že
obžalovaní sú vinní, navrhol, vzhľadom k tomu, že obžalovaný na tejto svojej činnosti nezbohatol a
uložené tresty sú pre neho vysoké, aby potom obžalovanému aj jeho spoločnosti uložené peňažné tresty
znížil.Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že v celom rozsahu poukazuje na
vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaných, a keďže napadnutý rozsudok považuje za správny a
zákonný, preto navrhol, aby boli odvolania ako nedôvodné zamietnuté.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní obidvomi obžalovanými postupom podľa
§ 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných proti výroku o vine nie
je dôvodné, avšak čiastočne dôvodné je odvolanie vo vzťahu k uloženým peňažným trestom.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých

hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby
súduumožnilispravodlivérozhodnutievsúlades §2ods. 10Tr.por.atietodôkazyajsprávnevyhodnotil
jednotlivo aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., kedy sa krajský súd nestotožnil s názorom
obhajoby, že v tomto smere okresný súd pochybil. Pre takýto záver odvolateľa neexistujú relevantné
dôkazy.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd dostatočne podrobne v zmysle § 168 ods. 1

Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu ktorých skutočností pokladal za vylúčené alebo pochybné, a akými úvahami sa spravoval,
keď jednotlivé dôkazy hodnotil, najmä tie, ktoré si vzájomne odporovali, a to aj vo vzťahu k výpovediam
obžalovaného T. Q..
Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených

vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, jednak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je nimi
preukázané, že obžalovaní sa dopustili prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa ust. § 302
ods. 1, 3 Tr. zák.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaných sa

podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd
nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu žiadne pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého
stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na neodkazuje, pričom súd poukazuje na to, že
povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v tom zmysle, že je potrebné vysporiadať
sa s každým argumentom obhajoby, ale v princípe sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia

súdu nižšieho stupňa, tak ako to vychádza aj z platnej judikatúry Ústavného súdu SR. V tomto
prípade, pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd v celom rozsahu, tak ako je to vyššie uvedené,
poukazuje na argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku a tiež sa aj stotožnil v
celom rozsahu s vyjadrením prokurátora k odvolaniu obžalovaných. Je nepochybné, že obžalovaní
nemali oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorú vykonávali, samotné rozhodnutie okresného úradu vo

výroku je jednoznačné, ak v odôvodnení tohto rozhodnutia boli uvedené iné skutočnosti, mal požadovať
obžalovaný objasnenie tých okolností, či môže, alebo nemôže za takýchto okolností podnikať tým
spôsobom, ako podnikal, a ak sa spoliehal, že to rozhodnutie je správne a zákonné a môže za takýchto
okolností podnikať, neznamená to, že sa nedopustil protiprávneho konania, kde krajský súd poukazuje
na to, že neznalosť práva neospravedlňuje. Preto je krajský súd jednoznačne toho názoru, že obžalovaní

sa žalovanej trestnej činnosti, tak ako je to uvedené jednak v obžalobe okresného prokurátora, ako aj v
napadnutom rozsudku dopustili. Z tohto dôvodu preto ani argumentáciu obhajoby obžalovaných neprijal.
Pokiaľ však ide o uložené tresty, v tomto smere je krajský súd toho názoru, že obžalovaní konali v
stave omylu, stotožnil sa s názorom obhajoby, že v konečnom dôsledku obžalovaní vykonávali určitú
spoločensky prospešnú činnosť, a preto dospel k záveru, že uložené peňažné tresty, tak ako ich uložil

obžalovaným prvostupňový súd, sú prísne.
Z tohto dôvodu preto, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, znížil u obžalovaného T. Q.
pôvodne uložený peňažný trest vo výmere X.XXX,- M. na sumu X.XXX,- M., znížil mu aj náhradný trest
odňatiaslobodyvtrvaní50dníaspoločnostiV.s.r.o.znížilpeňažnýtrestzosumy X.XXX,-M.naX.XXX,-
M. s tým, že zároveň aj skrátil lehotu na zverejnenie odsudzujúceho rozhodnutia len na 6 týždňov.

Krajský súd je toho názoru, že aj takýto symbolický trest pre obžalovaných je dostatočný na to, aby
si uvedomili nesprávnosť svojho konania, a aby sa v budúcnosti uvedenej protiprávnej činnosti už
nedopúšťali.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom
toto svoje rozhodnutie krajský súd prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.