Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. apríl 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/1875/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120421805
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120421805.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: U.
XXXX/XB, XXX XX T. proti povinnému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ľ. K. XXXX/X, XXX XX X.,
zast. JUDr. Štefan Jurčo, PhD., so sídlom: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava o vymoženie 3 000,00
EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom: Turčianska 50, 821 09
Bratislava, pod sp. zn. 332EX 339/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 06.11.2020 domáhal od povinného vymoženia 3 000,00 EUR s prísl. na základe exekučného
titulu - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 4C/41/2019 - 55, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2020 a vykonateľnosť dňa 14.03.2020 (ďalej len „exekučný titul I.“)

a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.06.2020, sp. zn. 4C/41/2019 - 65, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.08.2020 a vykonateľnosť dňa 07.08.2020 (ďalej len „exekučný titul II.“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa
02.12.2020 súdneho exekútora: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom: Turčianska 50, 821 09 Bratislava,
IČO:37953052, ktorý ju vedie pod sp. zn. 332EX 339/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 11.12.2020 doručené Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 04.12.2020. Následne bol dňa 21.12.2020 súdnemu exekútorovi, aj súdu doručený
návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia
o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie uviedol, že niekedy začiatkom mesiaca december 2020 zistil, že má zablokovaný svoj bankový

účet, vedený P. D., H..U.., L. X.. Pri osobnej návšteve banky mu bolo oznámené, že blokáciu účtu
nariadilaaúčetjeblokovanýJUDr.EvouOndrejkovou,súdnouexekútorkouExekútorskýúradBratislava,
Turčianska 50, 821 09 Bratislava. Po predchádzajúcej dohode termínu som sa pri osobnej návšteve dňa
11.12.2020 na Exekútorskom úrade dozvedela, že Okresným súdom Bratislava IV. bol dňa 22.01.2020
vydaný rozsudok, ktorý ma zaväzuje zaplatiť pánovi H. K. sumu 3.000,00 EUR s príslušenstvom. A
že na podklade tohto súdneho rozhodnutia, ako exekučného titulu, je vedené exekučné konanie pod

vyššie uvedeným č.k.: 332Ex 339/20. Zároveň mi krátkou cestou bolo doručené upovedomenie o začatí
exekúcie. Ako z jeho obsahu vyplýva, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. 4C/41/2019, zo dňa 22.01.2020 mi bola, ako povinnému,
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému H. K. dlžnú sumu 3.000,00 EUR s príslušenstvom. Podľa v
upovedomení citovaného návrhu oprávneného, bolo navrhnuté vymoženie pohľadávky 3.000,00 EUR
spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 01.01.2018, trovy súdneho a exekučného konania a odmena

súdneho exekútora. Na to bolo exekučným súdom, Okresným súdom Banská Bystrica, vydané dňa
02.12.2020 poverenie v konaní, vedenom pod sp. zn. 17Ek/1875/2020. Na základe vyššie uvedenéhosom sa objednala v informačnom centre Okresného súdu Bratislava IV. a požiadala o nahliadnutie do
súdneho spisu, vedeného pod sp. zn. 4C/41/2019, z ktorého som si nechala vyhotoviť aj fotokópie.
Tu som zistila, že pán H. K. predložil zle čitateľný rukou písaný dokument v talianskom jazyku, na

ktorom je uvedený dátum 07.11.2016 a na ktorom sa nachádzajú dva podpisy. K tomuto priložil vlastný,
neautorizovaný preklad z ktorého vyplýva, že som údajne prevzala od neho sumu 3.000,00 EUR na
„realizované náklady G. I. G. s tým, že ju vrátim do konca roku 2017. Tieto dva doklady priložil ku svojmu
návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý v rámci upomínacieho konania adresoval Okresnému
súdu Banská Bystrica, ktorý takýto platobný rozkaz aj v konaní č.k.: 35Up/332/2019 vydal. Keďže mi

ho nebolo možné doručiť, bol platobný rozkaz zrušený a vo veci konal ďalej mieste príslušný Okresný
súd Bratislava IV. v konaní, vedenom pod sp. zn. 4C/41/2019. Po celú túto dobu som o tom nemala
žiadnu vedomosť ani mi nebolo nič doručené. Pri tom v návrhu, predložených dokladoch, ako aj výpovedi
samotného navrhovateľa sa opakovane objavuje prevádzka našej G. „. G., ktorú prevádzkujem cestou
spoločnosti T. R. U..G..C.., ktorej som jedinou spoločníčkou, ako aj konateľkou. Spoločnosť má sídlo
B. W. X/D P. X. - J., kde sa nachádza aj uvedená prevádzka reštaurácie. Tu mám v bytovej časti

polyfunkčného domu prenajatý aj X-N. X. Č.. XX, kde bývam so svojimi dvoma deťmi a zosnulým
manželom T. L. nepretržite od r. 2012. Byt sa nachádza B. X. B. priamo nad prevádzkou reštaurácie. Byt
mám prenajatý na základe nájomnej zmluvy v poslednom úplnom znení z 15.12.2019, pri čom v čase,
keď sa vo veci súdmi rozhodovalo, ako aj v čase, kedy som údajne mala prevziať žalovanú sumu, bola
platná zmluva o krátkodobom nájme bytu zo dňa 12.12.2016 v znení jej zmien, doplnkov a predĺžení o

čom všetkom navrhovateľ vedel, nakoľko s mojim neb. manželom boli blízky priatelia. Namietam, že ja,
ako povinná, označená v upovedomení o začatí exekúcie, nemám a do momentu osobného prevzatia
napadnutého upovedomenia o začatí exekúcie som nemala žiadnu vedomosť o existencii exekučného
titulu, na podklade ktorého je predmetná exekúcia vedená. Do dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie mi akákoľvek písomnosť, týkajúca sa uplatňovaného nároku a vedeného konania (predžalobná

výzva navrhovateľa, platobný rozkaz, predvolania na pojednávania, uznesenia a výzvy súdu súdu a
pod.) nebola doručená ani poštou, alebo iným spôsobom (súdnym doručovateľom, políciou SR atď.)
Elektronickú schránku na doručovanie písomností v elektronickej podobe nemám ako fyzická osoba
aktivovanú.Záväzok,ktorýjeuplatňovanýavymáhanývexekučnomkonanívočimojejosobeneexistuje.
Ja som si od oprávneného žiadne peniaze nikdy nepožičala a peniaze si od neho nepožičala ani naša

spoločnosť T. R. U..G..C.., W. X/D, XXX XX X. - J.. Spoločnosť má aktivovanú elektronickú schránku
„ex lege“. Oprávnený ani žiadne peniaze neposkytol na prevádzku našej G. „. G.. Mená, uvedené na
dokumente, sú mena našich bývalých talianskych kuchárov, ktorí boli u nás dva mesiace na praxi, svoju
činnosť vykonávali na základe dohody o pracovnej činnosti a ktorých práve doviedol ku nám samotný
oprávnený. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ako jeden z troch nových kódexov rekodifikujúcich civilný proces. Doručovanie je
všeobecne upravené v ustanoveniach §§ 105 - 116 CSP. Súd aj podľa novej úpravy doručuje písomnosť
na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. Tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (o elektronických dátových schránkach viac nižšie).
Ak súd nemôže doručiť písomnosť na pojednávaní a zároveň nejde o doručenie písomnosti do vlastných

rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu (e-mail). Písomnosť sa považuje za
doručenú strane sporu po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (oproti pôvodným
piatim dňom od odoslania v zmysle § 45 ods. 4 OSP). Až v prípade ak nemožno doručiť písomnosť
na pojednávaní alebo elektronicky, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu na adresu na
doručovanie. Tou sa v zmysle § 106 ods. 1 CSP rozumie v prípade fyzických osôb - adresa evidovaná v

registri obyvateľov SR alebo adresa miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca,
a v prípade právnických osôb - adresa sídla zapísaného v obchodnom, alebo inom verejnom registri.
Zákonodarca tu upustil od rozlišovania fyzických osôb na podnikateľov a nepodnikateľov. Aj fyzickej
osobe - podnikateľovi sa budú doručovať písomnosti rovnako ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi.
Adresa miesta podnikania prichádza do úvahy až v prípadoch osobitného doručovania žaloby fyzickej

osobe.DoručujúcimorgánomsavzmysleCSProzumiesúdnydoručovateľ,poštovýpodnik,prípadneiný
subjekt uvedený v § 107 ods. 2 a § 108 CSP (napr. Zbor väzenskej a justičnej stráže, útvar policajného
zboru,súdnyexekútor,obecnápolíciaatď.).Nato,abypodľanovejúpravymohlanastaťfikciadoručenia,
má súd povinnosť zisťovať aj iné adresy, na ktorých účastník preberá písomnosti a opakovane sa
pokúšať o doručenie písomnosti na tieto iné adresy. Zákonodarca v CSP zjednotil a taktiež sprísnil

úpravu fikcie doručenia pri právnických osobách aj fyzických osobách. Ak nemožno doručiť písomnosť
určenú do vlastných rúk (§ 111 CSP) na adresu podľa § 106 CSP, považuje sa písomnosť za doručenú
v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Rovnako
je upravené aj doručovanie inak ako do vlastných rúk („obyčajné“ doručovanie) podľa ustanovenia§ 112 CSP. V zmysle ustanovenia § 113 CSP - ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne
odoprie prijať písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo
odopreté. Zákonodarca tak nadviazal na úpravu ustanovenia § 50 OSP, ktoré navyše ukladalo povinnosť

doručovateľa poučiť adresáta o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti. Vzhľadom na
to, že bežný poštový doručovateľ (keďže súdni doručovatelia prakticky neexistujú) nemá povinnosť mať
právnické vzdelanie a v praxi k tomuto poučeniu zo strán doručovateľov nedochádzalo, zákonodarca
túto povinnosť zo znenia CSP vynechal. Zákonodarca zmiernil tvrdosť ustanovení o fikcii doručenia
troma výnimkami. Prvou je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého ak nastala fikcia doručenia a

adresátovi doručením začala plynúť lehota, ktorú zmeškal pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd
môže zmeškanie lehoty odpustiť. Podmienkou odpustenia zmeškania lehoty je kumulatívne naplnenie
dvoch podmienok - a to, ak sa adresát z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiaval na adrese podľa § 106
CSP, a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. Ospravedlniteľným dôvodom je v zásade
akýkoľvek dôvod dlhšej neprítomnosti na evidovanej adrese, napríklad dlhodobá hospitalizácia, liečenie,
ale aj dlhodobé vycestovanie do zahraničia. Adresát však v tejto súvislosti nesmie porušiť žiadnu právnu

povinnosť - pri dlhodobom zdržiavaní sa v zahraničí (dlhšie ako 90 dní) má fyzická osoba povinnosť
podať ohlásenie o prechodnom pobyte v zahraničí na obecný, resp. miestny úrad v mieste trvalého
pobytu. Ďalšou výnimkou je doručovanie žaloby fyzickej osobe podľa ustanovenia § 116 CSP, v zmysle
ktorého: „Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106
ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.“

Súdy sa tak úplne nezbavili povinnosti zisťovať skutočnú adresu. „Všetkými úkonmi“ sa rozumejú
úkony ako napr. komunikácia s orgánmi obce posledného evidovaného pobytu osoby, komunikácia s
orgánmi polície, daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou a podobne. Ak sa súdu ani týmto spôsobom
nepodarí doručiť žalobu, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu. Po 15-tich dňoch od zverejnenia nastáva fikcia doručenia. Všetky ďalšie písomnosti súd doručuje

už štandardným spôsobom na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP s tvrdou fikciou doručenia
podľa ustanovení § 111 a § 112 CSP. Povinnosť vyčerpať všetky možnosti zistenia skutočného pobytu
žalovaného pri doručovaní žaloby na vyjadrenie vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo
veci C-292/10 z 15.3.2012 - Cornelius de Visser v. G.), ako aj z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane
základných práv a ľudských slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a s tým súvisiacej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Nunes Dias v. Portugalsko). Poslednou
výnimkouzfikciedoručeniajedoručenieplatobnéhorozkazu,ktorýsavzmysle§266CSPvždydoručuje
do vlastných rúk. Zároveň je úplne vylúčená fikcia doručenia (podľa § 111 CSP alebo ustanovenia o
doručení žaloby fyzickej osobe podľa § 116 CSP). Podľa § 266 ods. 1 CSP: „Platobný rozkaz spolu
so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.“ Podľa § 9 ods. 2 a 4 zákona č. 307/2016

Z. z. o upomínacom konaní: „Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický
úradný dokument podľa osobitného predpisu. Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných
rúk“. Ak súd nemôže doručiť platobný rozkaz čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, platobný
rozkaz v plnom rozsahu zruší. Zákonodarca počíta s doručovaním písomností súdom aj do elektronickej
dátovej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci (zákon o e-Governmente). Elektronická schránka slúži na uchovávanie elektronických
správ a notifikácií. Slúži ako základný nástroj komunikácie medzi orgánmi verejnej moci a fyzickými
osobami, právnickými osobami a medzi orgánmi verejnej správy navzájom. Prostredníctvom nich je
možné doručovať úradné podania a dokumenty za účelom zefektívnenia a zrýchlenia komunikácie
s verejnou správou. Aby mohla byť elektronická schránka využívaná na doručovanie v zmysle CSP,

musí byť aktivovaná na doručovanie. Zákon o e-Governmente rozlišuje medzi zriadením a aktiváciou
elektronickej schránky na doručovanie. Elektronické schránky sa zriaďujú všetkým právnickým osobám
a fyzickým osobám podnikateľom automaticky zo zákona. Orgány verejnej moci a právnické osoby majú
aktivované schránky na doručovanie automaticky, súčasne s ich zriadením. Fyzické osoby (podnikatelia
aj nepodnikatelia) môžu o aktiváciu požiadať kedykoľvek. Právnickým osobám so sídlom na území

Slovenskej republiky a zapísaným do obchodného registra boli elektronické schránky automaticky
aktivované na doručovanie najneskôr 01.07.2017. Aktivácia elektronických schránok na doručovanie
sa v prípade právnických osôb, ktoré nemajú dobrovoľne aktivovanú elektronickú schránku a nie
sú zapísané v obchodnom registri (napr. občianske združenia, nadácie a pod.), začala 01.07.2020
a skončila prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím

desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu, a teda 11.07.2020. Fyzické osoby (podnikatelia aj
nepodnikatelia) nemajú povinnosť mať e-schránku aktivovanú na doručovanie elektronických podaní.
V ich prípade je aktivácia e-schránky stále dobrovoľná. Elektronické správy a dokumenty sa môžu
doručovať do schránky v režime obyčajného doručovania alebo doručovania do vlastných rúk. Osobitnépredpisy ustanovujú, ktoré dokumenty orgány verejnej moci doručujú do vlastných rúk a ktoré nie.
Ak orgán verejnej moci doručuje do vlastných rúk (v zmysle osobitných predpisov), adresátovi sa
sprístupní obsah správy až po potvrdení (autorizácii) doručenky. Potvrdenie doručenia je podmienkou

sprístupnenia obsahu elektronickej správy. Ak nepríde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty (15
dní), po jej márnom uplynutí sa správa považuje za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť
deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Ak osobitný predpis
upravuje podmienky doručenia, úložné lehoty alebo účinky márneho uplynutia úložnej lehoty odlišne
od vyššie uvedeného, elektronický úradný dokument je potrebné zaslať cez individuálne vytvorený

formulár rozhodnutia. Až po doručení a márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku,
možno vyznačiť právoplatnosť, čo je podmienkou vykonateľnosti rozhodnutia, ktorá musí byť v zmysle
príslušných ustanovení Exekučného poriadku splnená, aby bol exekučný titul validný. Materiálnym
predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí
skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde
o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného

titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú
pochybnosť, o koho ide. Predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je aj skutočnosť, že exekučný
titul bol účastníkom doručený (a to aj cestou náhradného doručovania). Exekučný súd skúma exekučný
titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na

prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku), ako vyplýva z uznesenia
ÚstavnéhosúduSRz3.mája2011,č.k.III.ÚS41/2011-31.Povinnátunevidíinúmožnosť,akodomáhať
sa nápravy a zvrátenia jestvujúceho stavu cestou podania tohto návrhu na zastavenie exekúcie. Má
za to, že odhliadnuc od kvality dôkazov, ktoré navrhovateľ do konania predložil, ich hodnovernosti a
výpovednej hodnoty, keby mala možnosť v konaní hájiť svoje práva, bola by v plnom rozsahu úspešná a

exekučný titul by vydaný nebol. Svoj podiel na tom má aj oprávnený, ako navrhovateľ, ktorý súd pravdivo
a úplne neinformoval o pobyte povinnej. S nebohým manželom povinnej si boli blízky, často navštevoval
reštauračnú prevádzku a bol hosťom aj u nich doma v byte nad prevádzkou. Keby tak učinil a súd by
tak isto konal v súlade a plným využitím dikcie ust. §116 CSP, nemohol by exekučný titul byť opatrený
doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti a keďže je postihnutý touto vadou, exekúcia na jeho podklade

nie je možná. Z tohto dôvodu sa obrátila na právneho zástupcu JUDr. Štefana Jurču, PhD., advokáta,
so sídlom v Bratislave, ktorého splnomocnila na podanie tohto návrhu a na zastupovanie v exekučnom
konaní. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, nevedomosti, ani nemožnosti sa dozvedieť povinným o
vydaní a existencii titulu týmto navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica, ako exekučný súd exekúciu
zastavil.

4. Dňa 08.01.2021 bolo súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručené
Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.01.2021, v ktorom
uviedol, že povinný nenapadol v 15 dňovej lehote na Okresnom súde Bratislava IV. rozsudok návrhom
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel v

zmysle § 277 CSP, ako bol v samotnom rozsudku poučený. Mám za to, že povinný nemá záujem na
jeho zrušení a o to, že by súd vo veci opätovne konal. Takže tento rozsudok je naďalej právoplatný a
vykonateľný. Na základe týchto skutočností nevidím dôvod na zastavenie a odklad exekúcie. Mám za
to, že podľa zákona nastala fikcia doručenia rozsudku a všetkých súvisiacich jemu predchádzajúcich
úkonov. Čo sa týka samotnej súvisiacej pohľadávky v konaní boli predložené dostatočné dôkazy o jej

vzniku. Taktiež sms komunikácia, v ktorej pani Z. T. sama uznala túto pohľadávku. A z tejto komunikácia
mala vedomosť o tom, že voči nej si budem uplatňovať môj nárok. Takže jej protichodné tvrdenia sa
nezakladajú na pravde. Dokonca v Plnomocenstve doloženom do spisu, ktorým povinný splnomocnil
právnehozástupcujeuvedenáadresa:Ľ..K.XXXX/X,XXXXXX.-W.P..Mámtedazato,žepovinnýtúto
adresu napriek jeho tvrdeniam stále používa. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je čisto účelový,

týmto sa snaží len samotnú exekúciu oddialiť. Na základe uvedeného si dovoľujem požiadať súd, aby
návrh povinného v celom rozsahu zamietol.

5.Súdnyexekútordoručiltunajšiemusúdudňa16.01.2021Predloženienávrhupovinnéhonazastavenie
exekúcie, ktorého prílohou bolo: Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný, Návrh

povinného na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Na žiadosť súdu zo dňa 08.02.2021, doručenú
súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2021 oznámil súdny exekútor dňa 25.02.2021 súdu požadované. Nažiadosť súdu zo dňa 17.03.2021, doručenú Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 23.03.2021, oznámil
predmetný súd dňa 26.03.2021 súdu požadované.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, súd doručuje písomnosť na
pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu

pobytu cudzinca.

16. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

17. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.18. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu
podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

19.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný
súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať.
V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania

neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu
na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody
zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej
povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

20. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie, s vyjadreniami súdneho exekútora a Oznámením Okresného súdu
Bratislava IV. zistil, že Okresný súd Bratislava IV. doručil rozsudok zo dňa 22.01.2020, sp. zn.
4C/41/20119 povinnému dňa 21.02.2020 listinne na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej

republiky. Keďže povinný voči doručenému súdnemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.03.2020 a vykonateľnosť dňa 14.03.2020. Uznesenie Okresného súdu Bratislava
IV. zo dňa 29.06.2020, sp. zn. 4C/41/2019 bolo povinnému v súlade s § 111 ods. 3 CSP doručené do
vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 21.07.2020. Keďže povinný voči doručenému uzneseniu nepodal
sťažnosť, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2020 a vykonateľnosť dňa 07.08.2020.

21. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku
exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať
v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo
vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom,
pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho

rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne
preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní

nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.

22. Pokiaľ povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, že záväzok, ktorý je uplatňovaný a
vymáhaný v exekučnom konaní voči jeho osobe neexistuje, nakoľko si od oprávneného žiadne peniaze

nepožičal, súd poukazuje na vyššie uvedené, a teda, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať
z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo
rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd
je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na
splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha

čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. V danom prípade
neobstojí už v štádiu výkonu rozhodnutia to, že povinný začne uplatňovať námietky, ktoré mal po
správnosti uplatniť v základnom konaní. Nakoľko je rozsudok právoplatný a vykonateľný, je teda
spôsobilým exekučným titulom a súd musí z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti
povinnému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva

patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou.

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného

zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený
a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia,príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani
nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného

na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody
nazastavenieexekúciepodľa§61kods.1Exekučnéhoporiadku,apretonávrhpovinnéhonazastavenie
exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.