Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205634
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6209205634.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu M. J., G.. XX. XX. XXXX,

K. XXX XX U. G. Z. XX, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského
3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným I/. J. F., G.. XX. XX. XXXX, K. XXX XX U. G. Z. XXX, J. Ž. T. Q.
A. J. Q. T. R. F., G.. XX. XX. XXXX, K. XXX XX U. G. Z. XXX, o zaplatenie sumy 2.108,60 Eur istiny
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 21,- Eur istiny z a s t a v u j e .

II. Žalovaní I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.728,87

Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému I/ povinnosť, zaplatiť mu sumu
2.207,41 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia,

všetko z titulu nezaplateného nájomného vo výške 844,18 Eur, nedoplatku za odber plynu vo výške
638,86 Eur, nedoplatku za odber elektriny vo výške 315,25 Eur a náhrady škody vo výške 408,98 Eur. V
žalobe uviedol, že so žalovaným I/ uzavrel dňa 01. 07. 2008 písomnú dohodu, v zmysle ktorej prenajal
žalovanému I/ a jeho matke rodinný dom súp. č. 46 v svojom vlastníctve. Nájom bol dohodnutý na dobu
určitú do 31. 05. 2009 za nájomné 56.000,- Ft mesačne s tým, že ak nájomca neodovzdá kľúče od domu
dňa01.06.2009,odtohtodňanájomnéčiní4.000,-Ftdenne.Dohodlisatiež,žeakdánájomcavyhotoviť
sprchový kút v dome, nemusí zaplatiť nájomné za mesiac máj 2009, je však povinný zaplatiť nedoplatky

za elektrinu a plyn. Žalovaný I/ vypratal dom v júli 2009, pričom nezaplatil nájomné za mesiace február
2009 a máj 2009 spolu vo výške 112.000- Ft a za mesiac jún 2009 vo výške 120.000,- Ft, spolu 232.000,-
Ft, čo činí 844,18 Eur. Nezaplatil ani nedoplatok za plyn 638,86 Eur, za elektrinu 315,25 Eur a za škodu,
ktorú mu spôsobil v dome upchatím potrubia, poškodením toalety, pisoára a okien 408,98 Eur. Výzvou
z 20. 08. 2009 vyzval žalovaného I/ na úhradu žalovanej sumy, na ktorú výzvu nereagoval. Tým že
sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, uplatňuje si aj zákonný úrok z omeškania. Na
pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby.

2. Žalovaný I/ na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie sumy 15,74 Eur istiny s
príslušenstvom, z titulu náhrady škody za jedno rozbité okno. Vo zvyšku žiadal žalobu ako nedôvodnúzamietnuť. Tvrdil, že on sa nikdy nepovažoval za nájomcu domu, ktorého vlastníkom je žalobca. Dohodu
z 01. 07. 2008 podpísal len preto, že mu ju predložil na podpis žalobca a žalovaná II/, jeho matka, v tom
čase bola v práci. Počas trvania nájomného vzťahu on ani neplatil žalobcovi nájomné.

3. V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia R. F., M. J., T. E., Q. J. Q. B. C.Í..

4. Svedkyňa R. F., matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa so žalobcom ústne dohodla, že od
01. 07. 2008 zoberie do prenájmu jeho prázdny rodinný dom, kde sa nasťahuje aj so svojím synom a
nájom bude platiť ona. Táto dohoda bola uzavretá v júni 2008, a 01. 07. 2008 bola uzavretá písomná
dohoda na návrh žalobcu, keď už v dome bývali. Text dohody napísal žalobca, pričom ju ani neoboznámil
s tým, že ju má podpísať, podpísal ju len žalovaný I/. Platby za nájomné a služby platila cez OTP
banku v Balašských Ďarmotách, len v júni 2008 odovzdala žalobcovi v hotovosti sumu 168.000 Ft, ako

nájom na dobu 3 mesiacov. Uviedla, že súčasťou nájomného boli aj zálohové platby za elektrinu, plyn
a vodu, a to za elektrinu 1.000,- Sk, plyn 1.500,- Sk a vodu 500,- Sk mesačne, pričom sa dohodli, že
nedoplatky zaplatí ona. Z domu sa vysťahovali 27. 07. 2009, kľúče odovzdala žalobcovi. Pri ich odchode
bol prítomný Ivan Toráč. Keď z domu odchádzali, WC nebolo funkčné, pretože bolo zapchaté potrubie
a to od septembra 2008, toaleta a pisoár fyzicky poškodené neboli, poškodené bolo len jedno okenné

krídlo, ktoré poškodil žalovaný I/. Tvrdila, že sa so žalobcom ústne dohodla, že po 01. 06. 2009 môžu
bývať v dome bezplatne dovtedy, kým si nekúpia dom, čo navrhol sám žalobca. Ďalej uviedla, že za máj
zaplatila nájomné v júni 2009, za február 2009 nájom nezaplatila, pretože sa so žalobcom ústne dohodli
tak, že ak žalobca neodstráni upchaté potrubie na WC, nájom nebude musieť zaplatiť. Za mesiace máj a
jún 2009 zaplatila len 90.000,- Ft, hoci mala v skutočnosti zaplatiť 112.000,- Ft, pretože zaplatila 18.000,-

Ft za zavedenie internetu, ktorý zostal v dome.

5. Svedok B. E. na pojednávaní uviedol, že strany osobne pozná. V júni 2008 ho R. F. požiadala, aby jej
zohnal podnájom, či už v Maďarsku alebo na Slovensku. Vedel o tom, že žalobca má prázdny dom, preto
sa obrátil so žiadosťou na žalobcu. Bol osobne pri tom, keď sa R. F. a žalobca rozprávali o podmienkach

dohody o nájme. Dohodli sa tak, že R. F. bude žalobcovi mesačne platiť za nájom 56.000,- Ft s tým, že
v tejto sume boli už zaúčtované aj mesačné zálohy za elektrinu, plyn a vodu. Ako kauciu za nájomné
na 3 mesiace dala R. F. žalobcovi sumu 168.000,- Ft. Dohodli sa tak, že rok môžu v dome bývať, a to
ona a jej syn, žalovaný I/. On v tom čase býval na tom istom dvore v samostatnom dome, ktorý tiež patrí
žalobcovi. Osobne videl, že v júni 2008 žalobca dal kľúče R. F.. Žalovaný I/ aj R. F. sa mu sťažovali počas

bývania v dome, že sú zapchaté odpadové rúry v kúpeľni. Keď odchádzali z domu, pisoár ani toalety
neboli rozbité. K poškodeniu okien sa nevedel vyjadriť. Potvrdil, že do domu v ktorom bývali žalovaný I/
a Cecília Ujhelyi, bol zavádzaný internet v čase, keď tam bývali.

6. Svedok M. J. na pojednávaní uviedol, že v polovici septembra 2009 vymenili žalobcovi odtokové
potrubie zo záchodu. Potrubie bolo upchaté, záchodová misa aj pisoár boli prasknuté a zlomené. Ďalej
uviedol, že mu robili aj stavebné úpravy v kúpeľni, opravovali tiež obklady, ktoré boli poškodené a zasklili
štyri rozbité okenné krídla.

7. Svedkyňa Q. J., manželka žalobcu, na pojednávaní uviedla, že žalovaný I/ prišiel sám za žalobcom
s tým, že sa chcel nasťahovať do prázdneho domu. Potom uzavreli písomnú zmluvu, ktorú vyhotovil
žalobca, žalovaný ju podpísal a žalobca mu odovzdal kľúče. Tvrdila, že žalovaný I/ upchal odpadové
zariadenie na toalete, pričom ona spolu s E. odtokové zariadenie vyčistili. Následne potrubie pretlačil B.

C..Ažpotom,keďsažalovanýI/sosvojoumatkouodsťahovalizdomu,taksavšetkovyčistiloaprerobilo.
Keď odchádzali z domu pisoár a záchodová misa boli poškodené, záchodová misa bola odlomená a
boli rozbité 4 okná.

8. Svedok B. C. na pojednávaní uviedol, že na jeseň 2008 ho zastavila manželka žalobcu s tým, že
sa zapchala záchodová misa. On potom pomocou hadice, ktorú dal do záchodovej misy, tlakom povolil
zápchu. Nevšimol si, že by záchod bol poškodený. Tvrdil, že sa môže stať, keď sa veľa papieru nahádžedo záchodu, tak sa potrubie upchá. Nepamätá si, že by opätovne čistil odpadové potrubie na tomto
záchode.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v júni 2008 sa žalovaná II/ ústne
dohodla so žalobcom o tom, že od 01. 07. 2008 jej prenajme svoj prázdny rodinný dom a bude v ňom
bývať spolu so synom, žalovaným I/. Taktiež sa dohodli na tom, že bude pravidelne platiť mesačne
nájomné vo výške 56.000,- Ft s tým, že platba obsahuje aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu.

Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka T. E. a žalovanej II/ a tiež žalobcu. Žalovaná II/ mesačne
poukazovala platby z titulu nájomného žalobcovi na účet v OTP banke v Balažských Ďarmotách.
Žalovaná II/ spolu so žalovaným I/ bývali v danom rodinnom dome od 01. 07. 2008 do 01. 07. 2009.
Opravy v rodinnom dome žalobca uskutočnil v polovici septembra 2009. Súd mal tiež preukázané, že
písomnú dohodu o nájme rodinného domu č. súpisné 46 uzavreli dňa 01. 07. 2008 žalobca a žalovaný
I/. Z výsluchu strán vyplynulo, že nájomné za mesiace júl, august a september 2008 vo výške 168.000,-

Ft žalovaná II/ zaplatila žalobcovi v hotovosti dňa 01. 07. 2008. Z faktúry SPP, a. s., z 24. 07. 2009
vyplýva, že za fakturačné obdobie 21. 10. 2008 - 18. 07. 2009, boli zaplatené preddavkové platby vo
výške 464,73 Eur, plyn bol spotrebovaný vo výške 1.103,59 Eur, nedoplatok činil 638,86 Eur. Z faktúry
Stredoslovenskej energetiky, a. s, z 13. 08. 2009 vyplýva, že za fakturačné obdobie 21. 08. 2008 - 07.
08. 2009 boli zaplatené zálohy vo výške 365,10 Eur, elektrina bola spotrebovaná vo výške 680,35 Eur,

nedoplatok činil 315,25 Eur. Z faktúry J. M. B. Z., s. r. o. z 14. 09. 2009 vyplýva, že žalobcovi za stavebné
práce a to zasklenie 4 okien, výmenu potrubia, záchodvej misy, pisoára a dokončenia stavebných prác,
spojených s ich sprevádzkovaním, bola vyúčtovaná suma 408,98 Eur, ktorú žalobca dňa 14. 09. 2009
zaplatil. Výzvou z 20. 08. 2009 žalobca vyzval žalovaných, aby mu uhradili nedoplatok za plyn a elektrinu
954,25 Eur do 27. 08. 2009 a nájomné 168.000,- Ft.

10. Okresný súd Veľký Krtíš Rozsudkom z 09. 12. 2010 č. k. 1C/78/2010-213 uložil žalovanému I/
povinnosť, zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15,74 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu

zamietol. O trovách konania strán súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome č. súpisné 46 v Obci
Opatovská Nová Ves so žalobcom uzavrela ústne v roku 2008 R. F. a nie žalovaný I/, čomu nasvedčuje
aj to, že jej žalobca odovzdal kľúče od domu, ona mu poukazovala platby za nájomné. Pre prípad, že
by súd pripustil, že nájomný vzťah vznikol aj medzi žalobcom a žalovaným I/ mal súd za nesporné,

že medzi R. F. a žalovaným I/ existovala dohoda, že nájomné, ktoré obsahovalo aj zálohové platby za
elektrinu, plyn a vodu bude platiť žalobcovi R. F.. Okresný súd mal za to, že ak by k takejto dohode
medzi žalovaným I/ a jeho matkou nedošlo ústne, stalo sa tak konkludentne, pretože zasielala ona platby
nájomného žalobcovi. Zaujal právny názor, že pasívne vecne legitimovaná v spore je R. F., preto v časti
nájomného žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácii žalovaného I/ v spore zamietol. V časti

žaloby o náhradu škody mal preukázané, že okrem rozbitia jedného okna nepreukázal žalobca, že by
mu vzniknutú škodu spôsobil žalovaný I/, vzhľadom na výpoveď svedka T.Q. E.Q., ktorý potvrdil, že
keď žalovaný I/ z domu odchádzal pisoár ani toaleta neboli rozbité a upchatie kanalizácie bolo problém
počas celého užívania domu žalovaným I/ a jeho matkou. Pripustil, že keby bolo zapchaté kanalizačné
potrubie, žalobca nepreukázal, že toto zapchal práve žalovaný I/. Z dôvodu, že za zasklievanie 4 okien

žalobca zaplatil 62,97 Eur, potom za zasklenie 1 okna predstavuje škoda 15,74 Eur, ktorú žalovaný I/
uznal, že ju svojim konaním spôsobil, a preto v tejto časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú.

11. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením z 05. apríla 2012 č. k.

15Co/106/2011-268, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, avšak na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nezaujal vo veci správny právny záver, keď uviedol, že k uzavretiu
nájomnej zmluvy došlo len medzi žalobcom a žalovaným I/. Z písomne vyhotovenej dohody z 01. 07.
2008 totiž vyplýva, že žalobca dáva do prenájmu predmetný rodinný dom nie len žalovanému I/ ale aj

R. F., teda jeho matke. Konštatoval, že okresný súd nesprávne považoval za pasívne legitimovaného
v spore len žalovaného I/. Poukázal tiež na to, že z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzavretá aj s
matkou žalovaného I/, okresný súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť a posúdiť, či išlo v tomto prípade
o nerozlučné spoločenstvo a či len žalovaný I/ má byť zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny. Zaujalprávny názor, že pre vznik nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka sa síce nevyžaduje
písomná forma, keďže však medzi žalobcom a žalovaným I/ došlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy
a medzi žalobcom a matkou žalovaného I/ nie, mal okresný súd na túto skutočnosť v konaní prihliadať.

12. Po zrušení veci na návrh žalobcu súd uznesením z 07. 09. 2012 č. k. 1C/78/2010-317, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 11. 2012, pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila
ako žalovaná II/ Cecília Ujhelyi, nar. 13. 02. 1951.

13. Na pojednávaní po zrušení veci sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a žiadal, aby súd
uložil žalovaným I/ a II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.207,41 Eur istiny, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia, s poukazom na obsah dohody
z 01. 07. 2008. Uznal, že v tejto dohode sa uvádza termín nájomca a nie nájomcovia, preto tvrdil, že

nájomcom bol žalovaný I/. Vzhľadom však na závery rozhodnutia krajského súdu, rozšíril žalobu aj o
žalovanú II/. Konštatoval tiež, že žalovaná istina predstavuje nezaplatené nájomné vo výške 884,18 Eur,
a to nedoplatok za február 2009, máj 2009 a jún 2009, nedoplatok za odber elektriny a plynu spolu vo
výške 954,25 Eur a z titulu náhrady škody sumu vo výške 408,98 Eur.

14. Žalovaný I/ po zrušení veci na pojednávaní uviedol, že žiada vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie
15,74 Eur istiny s príslušenstvom a vo zvyšku žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že dohodu
z 01. 07. 2008 podpísal len preto, že mu ju predložil na podpis žalobca a matka, žalovaná II/, ktorá si
dom chcela prenajať, nebola prítomná. Počas trvania nájomného vzťahu nájomné platila žalovaná II/.

15. Žalovaná II/ po zrušení veci na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zároveň vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcu voči nej s tým, že do konania
vstúpila až v roku 2012. Ďalej uviedla, že ona bola jedinou nájomníčkou domu a nie aj žalovaný I/,

pretože ona sa so žalobcom dohodla na nájme, ona mu platila nájomné a jej žalobca odovzdal kľúče
od domu a dohodol s ňou podmienky nájmu. Tvrdila, že WC a kúpeľňa neboli v poriadku už v čase
nasťahovania sa, potrubie bolo zapchaté nielen od WC, ale aj od umývadla, z ktorého bol slabý odtok.
Viackrát žiadala žalobcu, aby to opravil. Potvrdila, že keď sa z domu sťahovali, bolo poškodené jedno
okenné krídlo, ktoré rozbil žalovaný I/. K nezaplatenému nájomnému uviedla, že žalobca jej povedal, že

po 01. 06. 2009 môžu spolu so žalovaným I/ v dome bývať bezplatne.

16. Okresný súd Veľký Krtíš Rozsudkom z 19. februára 2013 č. k. 1C/78/2010-380 uložil žalovanému I/
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15,74 Eur istiny spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 06. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu
zamietol.Onáhradetrovkonaniastránrozhodoltak,žežalovanýmI/aII/náhradatrovkonanianepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome so žalobcom uzavrela len
žalovaná II/ a nie žalovaný I/, čo vyplýva z výpovedi svedka T. E. a nasvedčuje tomu aj to, že žalobca
kľúče od domu odovzdal žalovanej II/, ktorá mu platila nájomné a po skončení nájmu mu aj vrátila kľúče

od domu. Tiež v písomnej dohode z 01. 07. 2008 sa uvádza termín nájomca a nie nájomcovia, dohodu
písomnepripravilžalobcaažpotom,akoplatneuzavrelústnenájomnúzmluvusožalovanouII/.Žalovaný
I/ dohodu podpísal len preto, lebo žalovaná II/ bola v práci v čase, keď žalobca doniesol zmluvu. Okrem
toho medzi žalobcom a žalovanou II/ existovala dohoda, že nájomné, ktoré obsahovalo aj zálohové
platby za elektrinu, plyn a vodu bude platiť žalobcovi žalovaná II/, ktorá tak aj robila, preto vo vzťahu

k tej časti žaloby, ktorou si žalobca uplatňuje zaplatenie nedoplatkov z nájomného a za odber plynu
a elektriny je v spore pasívne vecne legitimovaná len žalovaná II/. Z dôvodu, že žalovaná II/ vzniesla
námietkupremlčanianárokovžalobcu,bolokresnýsúdtohonázoru,žeprávožalobcunaúhradudlžného
nájomného za mesiac február 2009, splatné 02. 02. 2009, jún 2009, splatné 01. 07. 2009), máj 2009,
splatné 01. 05. 2009, ako aj nedoplatkov za plyn a elektrinu, splatných 27. 08. 2009 je premlčané, keďže

súd pripustil vstup žalovanej II/ do konania až uznesením z 07. 09. 2012. Okresný súd považoval túto
časť nároku žalobcu voči žalobcovi I/ za nedôvodnú a voči žalovanej II/ za premlčanú. Nárok na náhradu
škody považoval za dôvodný len v sume 15,74 Eur za zasklenie 1 okna, z dôvodov, ako už rozhodol.17. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. 11. 2014 č. k.
15Co/212/2013-430, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch

svojho rozhodnutia uviedol, že zastáva názor, že zmluvu o nájme rodinného domu uzavrel aj žalovaný
I/, a to v písomnej forme dňa 01. 07. 2008, čo preukazuje písomná dohoda z tohto dátumu spísaná v
maďarskom jazyku, ktorú žalovaný I/ vlastnoručne podpísal. Tvrdenie žalovaného I/, že dohodu podpísal
vmenematky,ktorávtomčasebolavzamestnaní,súdpovažovalzaúčelové,nakoľkohonepreukázal.Z
textu dohody tiež vyplýva, že žalobca „dáva do prenájmu rodinný dom súp. č. 46 R. F. Q. J. F.“ (žalovaná

II/ a žalovaný I/) „maďarským štátnym občanom do 31. 05. 2009 za 56.000 Ft mesačne“. Je právne
irelevantné, že žalobca odovzdal kľúče od domu žalovanej II/, že žalovaná II/ poukazovala žalobcovi
platby za nájomné, že po skončení nájmu kľúče od domu vrátila žalobcovi, ako aj že v písomnej dohode
z 01. 07. 2008 je používaný termín nájomca a nie nájomcovia. Je nesporné, že žalovaný I/ uzavrel
nájomnú zmluvu so žalobcom v písomnej forme a žalovaná II/ v ústnej forme, preto sú v spore pasívne
vecne legitimovaní obidvaja žalovaní, a to spoločne a nerozdielne. Súd druhej inštancie dospel tiež k

záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože sa jedná o splatnosť nájomného za mesiac február
2009 (dňa 02. 02. 2009), jún 2009 (01. 07. 2009), máj 2009 (01. 05. 2009), ako aj nedoplatkov za
plyn a elektrinu (27. 08. 2009), pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 09. 11. 2009, čo znamená,
že žaloba bola podaná na súde včas. Nie je podstatné, že žalovaná II/ vstúpila do konania až 12. 11.
2012, nakoľko sa jedná o spoločné záväzky žalovaných voči žalobcovi (§ 511 Občianskeho zákonníka)

a žalobca ako veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Ak by dlh splnil
jeden dlžník, povinnosť ostatných by zanikla. Tým že nehnuteľnosť užívali obaja žalovaní spoločne,
jedná sa o dlh na nájomnom a nedoplatkoch na energiách, za ktoré sú žalovaní zodpovední spoločne
a nerozdielne a je len na žalobcovi, voči ktorému z nich si právo uplatní (či len voči jednému z nich
alebo voči obidvom). Zaujal tiež právny názor, že ohľadom náhrady škody bolo preukázané, že škodu

žalobcovi spôsobili žalovaní. Vyplýva to z toho, že žalovaní v dome bývali od 01. 07. 2008 do 06. 07.
2009 (podľa vyjadrenia žalovanej II/). Z domu sa však odsťahovali až 27. 07. 2009 ako uviedla žalovaná
II/ v písomnom podaní z 04. 02. 2013, pričom jedine záchod bol zapchatý, ale táto porucha pretrvávala
plynule, nič nebolo poškodené ani rozbité. Žalovaný I/ však priznal vo výpovedi dňa 12. 10. 2010, že keď
odovzdávali dom žalobcovi, potrubie bolo zapchaté, keď však prišli do domu bývať, s potrubím neboli

problémy. K zapchatiu došlo potom, ako dom užívali. Tvrdil tiež, že upchatie potrubia bolo spôsobené
predchádzajúcim nájomcom, dôvody uviesť nevedel. Pripustil aj tú možnosť, že okná rozbil tak, ako to
uviedol žalobca. Preto súd druhej inštancie dospel k názoru, že potrubie zapchali žalovaní, nakoľko len
títo v danom období užívali nehnuteľnosť a vo svojich výpovediach potvrdili, že keď sa nasťahovali do
domu, potrubie nebolo upchaté. Svedok B. C. výpoveďou preukázal, že na požiadanie manželky žalobcu

na jeseň 2008 odstraňoval zapchatie záchodovej misy, kedy si nevšimol, že by bol záchod poškodený.
Výpoveďami svedkov Q. J., manželky žalobcu a M. J. na pojednávaní dňa 11. 11. 2010 bolo preukázané,
že v septembri 2009 svedok J. vymenil žalobcovi odtokové potrubie zo záchodu, pretože bolo upchaté.
Tiež potvrdil, že záchodová misa aj pisoár boli poškodené, prasknuté a zlomené a zasklil aj 4 okenné
krídla. Preto nie je správny záver okresného súdu, keď žalovaného I/ zaviazal na zaplatenie len sumy

15,74 Eur za zasklenie jedného okna. Súd druhej inštancie uložil okresnému súdu, aby sa pri novom
rozhodnutí riadil právnym názorom súdu druhej inštancie a zaoberal sa aj výškou uplatnených nárokov
žalobcu, vzhľadom aj na vznesené námietky žalovanej II/ v jej podaní z 04. 02. 2013, ktoré je pripojené
v spise.

18. V zmysle čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom z 18. 05. 2015, tunajší súd uznesením z 14. 01.
2016 č. k. 1C/78/2010-507, so súhlasom žalovaných, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 98,81
Eur istiny zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 2016. Predmetom sporu ostala suma
vo výške 2.108,60 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia.

19. Žalobca na pojednávaní po opätovnom zrušení veci zobral žalobu čiastočne späť, a to o zaplatenie
sumy 21,- Eur z titulu náhrady škody, ktorú mu žalovaní po rozhodnutí súdu zaplatili a navrhol, aby súd
konanie čiastočne ohľadom tejto sumy zastavil. Následne uviedol, že si uplatňuje z titulu náhrady škody

387,98 Eur (pôvodne 408,98 Eur - zaplatené 21,- Eur), z titulu nájomného 850,60 Eur za mesiace február
a máj 2009 po 56.000,- Ft a za jún 2009 sumu 120.000,- Ft, ktoré mu žalovaní nezaplatili. Nedoplatok
za plyn si uplatňuje v sume 638,86 Eur tak, ako vyplýva z faktúry SPP, kde boli započítané mesačné
zálohové platby a nedoplatok za elektrinu v sume 210,16 Eur, spolu 2.087,06 Eur. Trval na tom, že saso žalovanými dohodol, že im odpustí nájomné za jeden mesiac vo výške 56.000 Ft v prípade, ak dajú
spraviť v dome sprchový kút, ktorý žalovaní neurobili a dokonca mu celý dom odovzdali rozbitý. Tvrdil, že
žiadnu inú dohodu nemali a nič žalovaným z nájmu neodpustil. Potvrdil, že v sume nájomného 56.000,-

Ft boli aj zálohy na plyn a elektriku, ale sumy ktorých sa domáha, sú nedoplatky za spotrebovaný plyn,
ktorým žalovaní kúrili a spotrebovanú elektrinu, po započítaní zaplatených záloh.

20. Žalovaný I/ na pojednávaní po opätovnom zrušení veci sa pridržiaval svojich doterajších prednesov

a stanovísk. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Nové nič neuviedol.

21. Žalovaná II/ na pojednávaní po opätovnom zrušení veci uviedla, že písomná dohoda, ktorú podpísal
žalovaný I/ neexistuje, pretože ju nebrala do úvahy, preto nie sú žalobcovi nič dlžní. Tvrdila, že nájomné
za mesiac február 2009 žalobcovi nezaplatila, pretože sa ústne so žalobcom dohodli, že im odpustí

nájomné za tento mesiac z dôvodu, že mali v byte škodu a znehodnotili sa im veci v hodnote 50.000,-
Ft. Tiež potvrdila, že nezaplatila nájomné za mesiace máj a jún 2009 v plnej výške 112.000,- Ft, zaplatila
len 90.000,- Ft z dôvodu, že 02. 06. 2009 im namontovali internet v hodnote 18.000,- Ft, o ktorú sumu si
znížila mesačné nájomné na základe ústnej dohody so žalobcom. Potvrdila, že dom odovzdali žalobcovi
27. 07. 2009, avšak so žalobcom sa ústne dohodli, že môžu zostať bývať v dome po skončení nájmu

bezplatne dovtedy, kým nebude ich nový dom dokončený. Pretože bola toho názoru, že zmluva o nájme
nie je platná, pretože nechcela platiť žalobcovi dohodnuté nájomné v zmluve, neponáhľali sa odsťahovať
z domu. K nedoplatku za plyn uviedla, že dlžobu za plyn 188,01 (15.664,- Sk) si započítala za vodu
vo výške 184,23 Eur (5.500,- Sk), ktorú platila v nájomnom z dôvodu, že vodu nepožívali pre zapchaté
vodovodné potrubie, ktoré sa zapchalo asi o 2-3 týždne po nasťahovaní. So žalobcom sa dohodla, že

si to takto započíta. Za elektriku zaplatila žalobcovi spolu 400,- Eur v nájomnom, a pretože im žalobca
nedal vyúčtovanie o spotrebovanej elektrine a o tom, koľko minul E., nie sú mu nič dlžní. K výške náhrady
škody uviedla, že žalobcovi spôsobili škodu len za rozbité jedno okno, ktorú mu aj zaplatili.

22. Z predložených dokladov žalovanou II/, nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že žalovaná II/ zaplatila
žalobcovi vkladom na účet manželky žalobcu v OTP banke v MR v roku 2008 dňa 06. 10. 2008 sumu
56.000,- Ft, dňa 07. 11. 2008 sumu 56.000,- Ft, dňa 10. 12. 2008 sumu 56.000 Ft a v roku 2009 dňa 12.
01. 2009 sumu 56.000,- Ft, dňa 13. 03. 2009 sumu 56 000,- Ft, dňa 16. 04. 2009 sumu 56.000,- Ft, dňa
02. 06. 2009 sumu 90 000,- Ft a v roku 2013 dňa 12. 04. 2013 sumu 6.700,- Ft. Zo zhodného výsluchu

strán vyplynulo, že nájomné za mesiace júl, august a september 2008 vo výške 168.000,- Ft žalovaná
II/ zaplatila žalobcovi v hotovosti dňa 01. 07. 2008.

23. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

25. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

26. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.27.Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzcitovanýchustanovenízákonov.Vzhľadomnato,žežalobca
na pojednávaní dňa 06. 10. 2016 vzal podanú žalobu čiastočne späť vo výške 21,- Eur, ktorú sumu mu
žalovaní I/ a II/ po podaní žaloby zaplatili z titulu náhrady škody (dňa 12. 04. 2013 vo výške 6.700,-

Ft), pričom žalovaní s týmto späťvzatím súhlasili, preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti
o zaplatenie sumy vo výške 21,- Eur istiny zastavil. Predmetom sporu ostala ďalej suma 2.087,60 Eur
istiny s príslušenstvom, z toho z titulu nezaplateného nájomného 850,60 Eur, nedoplatku za plyn 638,86
Eur, nedoplatku za elektrinu 210,16 Eur a z titulu náhrady škody 387,98 Eur.

28. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým je súd
prvej inštancie viazaný, bolo v spore nesporne preukázané, že žalovaný I/ uzavrel nájomnú zmluvu so
žalobcom v písomnej forme dňa 01. 07. 2008 a žalovaná II/ v ústnej forme, preto sú v spore pasívne
vecne legitimovaní obidvaja žalovaní a to spoločne a nerozdielne. Nárok žalobcu nie je premlčaný,
pretože sa jedná o splatnosť nájomného za mesiac február 2009 (dňa 02. 02. 2009), máj 2009 (01. 05.

2009), jún 2009 (01. 07. 2009), ako aj nedoplatkov za plyn a elektrinu (27. 08. 2009), pričom žalobca
podal žalobu na súd dňa 09. 11. 2009, čo znamená, že žaloba bola podaná na súde včas. Odvolací súd
konštatoval, že nie je podstatné, že žalovaná II/ vstúpila do konania až 12. 11. 2012, nakoľko sa jedná o
spoločné záväzky žalovaných voči žalobcovi, v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka, preto žalobca ako
veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo žalovaných ako dlžníkov. Odvolací súd

tiež zaujal názor, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že potrubie v dome zapchali žalovaní,
ktorí aj poškodili a zlomili záchodovú misu, pisoár a rozbili 4 okná. Preto okresný súd už tieto skutočnosti
nepreukazoval a tak ako mu uložil odvolací súd, zameral dokazovanie na zistenie výšky uplatnených
nárokov žalobcu.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nájomného vo výške 850,60 Eur, a to za mesiac
február 2009 vo výške 56.000,- Ft, splatného 02. 02. 2009, za mesiac máj 2009 vo výške 56.000,-
Ft, splatného 01. 05. 2009 a za mesiac jún 2009 vo výške 120.000,- Eur (30dní x 4.000,- Ft denne),
splatného 01. 07. 2009. Zo zhodného výsluchu strán súd zistil, že žalovaná II/ zaplatila žalobcovi v

hotovosti dňa 01. 07. 2008 nájomné za mesiace júl 2008, august 2008 a septembre 2008 spolu vo výške
168.000,- Ft (3 x 56.000,- Ft). Z predložených dokladov žalovanou II/ súd zistil, že žalovaná II/ zaplatila
žalobcovi vkladom na účet manželky žalobcu 06. 10. 2008 - 56.000,- Ft, 07. 11. 2008 - 56.000,- Ft, 10.
12. 2008 - 56.000 Ft, 12. 01. 2009 - 56.000,- Ft, 13. 03. 2009 - 56 000,- Ft, 16. 04. 2009 - 56.000,-
Ft, 02. 06. 2009 - 90 000,- Ft. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaní za obdobie nájmu od 01.

07. 2008 do 01. 07. 2009 zaplatili žalobcovi nájomné riadne za mesiace 7, 8, 9, 10, 11, 12/2008 a 1,
3, 4/2009 vo výške 56.000,- Ft mesačne. Za mesiac jún 2009 zaplatili nájomné vo výške 90.000,- Ft.
Žalovaní tak nezaplatili nájomné za mesiac 2/2009 vo výške 56.000,- Ft, prepočítaním podľa platného
kurzu NBS ku dňu splatnosti dňa 02. 02. 2009 vo výške 187,93 Eur, za mesiac 5/2009 vo výške 56.000,-
Ft, prepočítaním podľa platného kurzu NBS ku dňu splatnosti dňa 01. 05. 2009 vo výške 193,28 Eur

a za mesiac 6/2009 vo výške 30.000,- Eur (30dní x 4.000,- Ft denne = 120.000,- Ft - 90.000,- Ft),
prepočítaním podľa platného kurzu NBS ku dňu splatnosti 01. 07. 2009 vo výške 110,66 Eur, spolu vo
výške 491,87 Eur. Žalovaná II/ síce tvrdila, že sa so žalobcom ústne dohodli, že nájomné za mesiac
február 2009 vo výške 56.000,- Ft nemusí zaplatiť, tiež že časť nájomného vo výške 18.000,- Ft nemusí
zaplatiť za zavedenie internetu za mesiac máj 2009, ako aj že sa so žalobcom nedohodla na platení

nájomného po skončení nájmu vo výške 4.000,- Eur denne. Podľa názoru súdu však žalovaní okrem
povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť a na preukázanie týchto tvrdení žiadny dôkaz neoznačili
ani nepredložili. Žalobca uzavretie takýchto dohôd so žalovanými nepotvrdil, a dokonca žalovaný I/ ich
uzavretie ani netvrdil. V spore vypočutí svedkovia tieto skutočnosti nepotvrdili, preto tvrdenia žalovanej
II/ súd považoval za účelové a nepravdivé a neprihliadal na ne.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia nedoplatku za plyn vo výške 638,86 Eur, ktorý
vyplývazfaktúrySPP,a.s.,z24.07.2009(č.l.8-9).Zozhodnýchvýpovedístránsporubolopreukázané,
že časť sumy dohodnutého nájomného predstavovala aj mesačnú zálohu za plyn, ktorú žalobca platil
vo výške 66,90 Eur mesačne. Z predloženej faktúry je nesporné, že za fakturačné obdobie od 21. 10.

2008 do 18. 07. 2009, t. j. za obdobie v ktorom žalovaní bývali v prenajatom dome žalobcu a používali
plyn, boli zaplatené preddavkové platby vo výške 464,73 Eur (66,39 Eur x 7 mesiacov), avšak plyn
bol spotrebovaný vo výške 1.103,59 Eur, preto nedoplatok predstavoval sumu 638,86 Eur. Z faktúry
je nesporné, že žalobca preddavkové platby zaplatil aj za obdobia, za ktoré mu žalovaní nezaplatilidohodnuté nájomné (2, 5, 6/2009). Podľa vyjadrenia žalobcu nedoplatok za plyn vznikol z toho dôvodu,
že žalovaní v dome kúrili plynom, ktorú skutočnosť žalovaní nepopreli. Zároveň žalobca potvrdil, že
svedok Ivan Toráč býval v danej nehnuteľnosti tri mesiace, avšak bolo to v letnom období, preto plyn

vôbec nepoužíval a nepodieľal sa na vzniku nedoplatku, pretože v dome býval od 01. 07. 2008 do 30.
09. 2008. Toto tvrdenie žalobcu je preukázané aj danou faktúrou, ktorá je za obdobie od 21. 10. 2008
do 18. 07. 2009, teda po skončení nájmu T. E.. Tiež žalovaný I/ na pojednávaní dňa 12. 10. 2010 (č. l.
121) uviedol, že v dome bývali od júla 2008 do júna 2009 a nikto iný tam už nebýval.

31. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia nedoplatku za elektrinu vo výške 210,16 Eur, v tejto
súvislosti mal súd preukázané, zo zhodných tvrdení strán sporu, že časť sumy dohodnutého nájomného
predstavovalaajmesačnúzálohuzaelektrinu,ktorúžalobcaplatilvovýške33,19Eurmesačne.Zfaktúry
Stredoslovenskej energetiky, a. s, z 13. 08. 2009 (č. l. 10) vyplýva, že za fakturačné obdobie od 21. 08.
2008 do 07. 08. 2009 t. j. za obdobie v ktorom žalovaní bývali v prenajatom dome žalobcu, boli zaplatené

zálohy vo výške 365,10 Eur (33,19 Eur x 11 mesiacov), avšak elektrina bola spotrebovaná vo výške
680,35 Eur, preto nedoplatok predstavoval sumu 315,25 Eur. Z faktúry je nesporné, že žalobca zálohy
zaplatil aj za obdobia, za ktoré mu žalovaní nezaplatili dohodnuté nájomné (2, 5, 6/2009). Žalobca v
podaní z 15. 05. 2015 (č. l. 467) uznal námietku žalovanej II/, že časť spotrebovanej elektriny je povinný
zaplatiť aj Ivan Toráč, ktorý v dome býval od 01. 07. 2008 do 30. 09. 2008, preto je povinný sa podieľať na

vzniknutom nedoplatku. Z uvedeného dôvodu z celkového nedoplatku vo výške 315,25 Eur, ktorý rozdelil
medzi 3 osoby a od žalovaných si uplatnil len časť nedoplatku za 2 osoby vo výške 210,16 Eur (315,25
Eur : 3 osoby = 105,08 Eur/osoba x 2 žalovaní = 210,16 Eur) t. j. len 2/3, tak ako potvrdila aj žalovaná II/.

32. So zreteľom na právny názor súdu druhej inštancie, ktorý vyslovil, že je daná zodpovednosť
žalovaných za spôsobenú škodu žalobcovi zapchatím potrubia, poškodením a zlomením záchodovej
misy, pisoára a rozbitím 4 okien, súd sa zaoberal len výškou žalobcom uplatnenej škody. Žalobca sa z
titulu náhrady škody domáhal pôvodne zaplatenia sumy vo výške 408,98 Eur. S prihliadnutím na to, že
mužalovanídňa12.04.2013zaplatilisumu21,-Eur,vktorejčastizobralžalobuspäť,zostalapredmetom

žaloby len suma 387,98 Eur (408,98 Eur - 21,- Eur). Z faktúry obchodnej spoločnosti J. M. B. Z., s.
r. o. so sídlom SNP 3, 990 01 Veľký Krtíš z 14. 09. 2009 (č. l. 12) vyplýva, že žalobcovi za stavebné
práce a to zasklenie 4 okien, výmenu potrubia, záchodovej misy, pisoára a dokončenia stavebných prác,
spojených s ich sprevádzkovaním, bola vyúčtovaná suma vo výške 408,98 Eur, ktorú žalobca dňa 14.
09. 2009 zaplatil. Žalovaní výšku škody nenamietali, pretože namietali len jej nárok, ktorý však odvolací

súd ustálil, ako daný. Preto ani na preukázanie výšky škody nenavrhli vykonať žiadne dôkazy a súd
považoval výšku škody za nespornú.

33. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná vo
výške 1.728,87 Eur, a to z titulu nedoplatku nájomného vo výške 491,87 Eur, z titulu nedoplatku za plyn

vo výške 638,86 Eur, z titulu nedoplatku za elektrinu vo výške 210,16 Eur a z titulu náhrady škody vo
výške 387,98 Eur. Žalovaná II/ namietala, že im žalobca nezaslal vyúčtovanie jednotlivých platieb za
plyn, elektrinu a vodu. Súd zdôrazňuje, že predmetom žaloby nie je nedoplatok za vodu. Pokiaľ sa týka
vyúčtovania za plyn a elektrinu, žalobca tvrdil, že zaslal žalovaným vyúčtovania, ktoré tiež predložil súdu.
Nepredložil súdu o tom žiadny dôkaz, táto skutočnosť však podľa názoru súdu nie podstatná pre vznik

nárokuajehovýšku.Môžemaťvplyvlenprevznikomeškaniažalovanýchsozaplatenímtýchtosúm.Súd
mal však preukázané, že žalobca výzvou z 20. 08. 2009 vyzval žalovaných I/ a II/, aby mu uhradili z titulu
nedoplatku za plyn a elektrickú energiu sumu 954,25 Eur do 27. 08. 2009. Doručenie tejto výzvy žalovaní
nenamietali, nič však nebránilo žalovaným požiadať žalobcu aby im predložil vyúčtovania nedoplatkov
za plyn a elektrinu, pretože potvrdili, že sa dohodli so žalobcom, že zaplatia prípadné nedoplatky za plyn

a elektrinu. Súd preto na túto námietku žalovaných neprihliadol a uložil žalovaným povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.728,87 Eur istiny. Vzhľadom na to, že sa žalovaní
dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od 06. 10. 2009, t. j. odo dňa spísania žaloby, hoci žalovaní sa dostali
do omeškania od 28. 08. 2009, pretože žalobca ich vyzval na zaplatenie žalovanej sumy najneskôr do

27. 08. 2009. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.728,87 Eur
istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia, so zreteľom na
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Základná úrokovásadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 1
%, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje
9 % ročne. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

34. Záverom súd zdôrazňuje, že odvolací súd uložil okresnému súdu zaoberať sa výškou uplatnených
nárokov žalobcu, vzhľadom aj na vznesené námietky žalovanej II/ v jej podaní z 04. 02. 2013, ktoré je
pripojené v spise (č. l. 354, 370). K tomuto podaniu žalovanej II/ súd uvádza, že žalovaná v ňom tvrdila,

že v dome žalobcu bývali so žalovaným I/ od 01. 07. 2008 do 06. 07. 2009 a z domu sa odsťahovali
dňa 27. 07. 2009. Táto skutočnosť však nebola sporná a súd na ňu prihliadol, keď aj žalobca potvrdil,
že žalovaní v dome bývali do 01. 07. 2009 a len do tejto doby si uplatnil dlžné nájomné. Okrem toho
žalovanáII/uviedla,žemeranieplynuaelektrinybolospoločnéA.T.E.stým,že2/3-inybolipovinníplatiť
oni a 1/3 T. E.. Žalobca s prihliadnutím na túto námietku žalovanej II/ vyúčtovanie za elektrinu upravil
tak, že od žalovaných I/ a II/ sa domáhal zaplatenia len 2/3 vo výške 210,16 Eur z vyúčtovania vo výške

315,25 Eur. Pokiaľ sa týka vyúčtovania za plyn, na túto otázku súd odpovedal v odseku 30. odôvodnenia.
V odseku 29. odôvodnenia súd zohľadnil a tú skutočnosť, že žalovaná II/ zaplatila žalobcovi nájomné
za mesiace 7, 8, 9, 10, 11, 12/2008 a 1, 3, 4/2009 t. j., ako sama uviedla za 9 mesiacov po 56.000,- Ft
mesačne a za mesiac jún 2009 vo výške 90.000,- Ft, spolu 594.000,- Ft. Ostatné námietky žalovanej sa
týkajú nájomného, nedoplatku za plyn, elektriku a náhradu škody a súd sa s nimi podrobne vyporiadal

v odsekoch 29. až 33. tohto odôvodnenia.

35. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom spore každá zo strán mala úspech
len čiastočný, pričom úspech žalobcu činil 83 %, pretože žalobca si uplatnil sumu 2.087,60 Eur a súd
mu priznal sumu 1.728,87 Eur a úspech žalovaných bol 17 %, pretože mali úspech v sume 358,73 Eur,
v ktorej časti súd žalobu zamietol. Preto súd, po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu,
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 66 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom

Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.