Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1095/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121292479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121292479.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov proti povinnému 1/: V. X., V..
XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX H. a povinnému 2/: R. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. Š. XXX/XX, XXX XX H. o
vymoženie 16.717,04 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Rácikom,
so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 42 164 320, pod sp. zn. 358EX 263/21, o návrhu povinných

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhpovinnýchnazastavenieexekúcievedenejsúdnymexekútorom JUDr.JurajomRácikom,
so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 42 164 320, pod sp. zn. 358EX 263/21 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.04.2021, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/1095/2021, domáhal od povinných vymoženia 16.717,04 EUR s prísl. na základe exekučného

titulu - rozsudku Okresného súdu Galanta vydaného pod sp. zn. 26Csp/172/2018 dňa 05.11.2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave vydaným pod sp. zn. 25CoCsp/24/2020 dňa 23.06.2020
a uznesenia Okresného súdu Galanta vydaného pod sp. zn. 26Csp/172/2018 dňa 19.08.2020 v spojení
s uznesením Okresného súdu Galanta vydaným pod sp. zn. 26Csp/172/2018 dňa 29.12.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja

Rácika vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1095/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom:
ECLI:SK:OSBB:2021:6121292479.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 358EX 263/21.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.04.2021, ktoré
bolo dňa 26.04.2021 listinne doručené povinnému 2/ do vlastných rúk. Povinnému 1/ sa upovedomenie
o začatí exekúcie sa do dňa predloženia návrhu povinných na zastavenie exekúcie súdu nepodarilo

doručiť.

4. Povinní podaním zo dňa 04.05.2021 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2021 podali návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený

súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
14.05.2021 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli, že nárok vymáhaný predmetnou
exekúciou bol priznaný na podklade Zmluvy o stavebnom sporení č. 4503414801, ktorou mal poskytnúť

oprávnený povinnému 1/ medziúver vo výške 14.300,- EUR. Povinní mali za to, že zmluva o
stavebnom sporení je spotrebiteľskou zmluvou a úver poskytnutý na jej základe je spotrebiteľskýmúverom, z toho dôvodu bolo povinnosťou súdu preskúmať, či predmetná zmluva neobsahuje nekalé
obchodné podmienky. Ak by súd, ktorý o nároku rozhodoval riadne a s odbornou starostlivosťou dodržal
svoju prieskumnú povinnosť, potom by záver súdu spočíval na úplne iných skutkových zisteniach a po

započítaní všetkých plnení, ktorý povinní ako žalovaní splnili ku dňu podania žaloby. Za zmienku podľa
povinných stojí i to, že zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu vo vzťahu veriteľ a dlžník, a preto bolo podľa povinných úlohou súdu zaoberať sa
aj otázkou, či je zmluva ako celok pre uvedené neprijateľné zmluvné podmienky udržateľná a platná
a či v takom prípade nešlo zo strany veriteľa o poskytnutie plnenia, ktoré bolo možné kvalifikovať ako

bezdôvodné obohatenie na strane dlžníka a či uplatnený nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný.
Ďalej povinní predostreli, že úrok vo výške 6,59 % je neprimerane vysoký. Poukázali na aktuálnu sadzbu
úrokov z omeškania, ktorá je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
a ktorá je 5,00 % ročne a im súd nariadil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania o výške 5,05 % ročne
od 01.09.2017 do zaplatenia. Poukázali na nešpecifikované rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý

rozhodol, že úrok z omeškania je neprimerane vysoký k vymáhanej výške istiny. Povinní pokračovali
v návrhu na zastavenie exekúcie s tvrdením, že ochrane spotrebiteľa, ako prioritne zásade v zmysle
platných právnych predpisov SR a smernice Rady 93/13/EHS prvostupňový súd nevenoval takmer
žiadnu pozornosť a vyniesol v neprospech povinných rozhodnutie, ktoré nie je možné považovať za
súladné so zákonom a exekučný súd je oprávnený túto zákonnosť exekučného titulu preskúmať. Dali do

pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2013 č. k. 4Cdo 410/2012. Na záver návrhu
na zastavenie exekúcie povinní navrhli súdu, aby exekúciu ako neprípustnú zastavil, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo

nasledovné. Oprávnený mal za to, že boli splnené podmienky materiálnej aj formálnej stránky
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom. O zákonnosti obsahu exekučného titulu
svedčí aj ten fakt, že exekučným titulom bol Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2019,
pod sp. zn.: 26Csp/172/2018-108, Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.06.2020, pod sp.
zn.: 25CoCsp/24/2020-162 a Uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 19.08.2020 pod sp. zn.:

26Csp/172/2018 - 180. Oprávnený pokladal argumentáciu povinných obsiahnutú v návrhu na zastavenie
exekúcie vzhľadom na závery vyššie uvedených rozhodnutí za irelevantnú, nakoľko ako súd prvej
inštancie, tak aj odvolací súd dokazovaním potvrdil, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom zároveň ako zmluva o úvere podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch
obsahuje všetky podstatné náležitosti. Uzatvorená zmluva o úvere predstavuje typovo zmluvu o úvere

podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Záväzok medzi
oprávneným a povinnými vyplývajúci zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom, pričom súčasne
spotrebiteľským vzťahom v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom. Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a to dojednanú výšku poskytovaného úveru

a dojednanú výšku úrokov z medziúveru 6,59 % ročne počas trvania medziúveru a výšku úrokov
stavebného úveru 4,75 % ročne počas trvania stavebného úveru, pričom uplatňované úroky z úveru, ako
aj 5,05 % ročne úroky z omeškania považuje za primerané. Oprávnený preto navrhol, aby súd rozhodol
o pokračovaní v exekúcii.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazovna preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

20. Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny
proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul, keďže súd v základnom

konaní neposkytol žalovaným (povinným v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými,
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, nepreskúmal existenciu použitia nekalých
obchodnýchpraktík,nepreskúmalspotrebiteľskúzmluvu,ktorábolapodkladomprevydanieexekučného
titulu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní

tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného
titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

21. Povinní navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že
súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom

pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázal tak ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto
uznesenia, z dôvodu, že súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole z dôvodu povinným
namietaného poškodzovanie spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní tieto
povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu,
ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie

exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na
zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný

a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinní vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie namietali skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinní mali možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych

prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinných na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho

vymáhateľnosti bránia.

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiťči meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či

exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

24. Dôvody uvádzané povinnými v bode 21 odôvodnenia tohto uznesenia existovali v čase pred vydaním
predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietli už v základnom konaní, resp.

namietli a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním
rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre
výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený
skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul
vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu

oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp.
orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva
v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného
titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinnými namietané dôvody uvedené v bode
21 odôvodnenia tohto uznesenia za nedôvodné, nakoľko povinní netvrdili a ani nepreukázali súdu

relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

25. Povinní navrhli zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že
oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu,
uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že súd v exekučnom konaní vydal

poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinných bez preskúmania zákonnosti a účinnosti
exekučných titulov. Súd vyhodnotil povinnými prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh
exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dôvodne, keďže povinní nesplnili povinnosť im uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného

konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej
vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to,
aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených
skutočností súd považoval povinnými namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

26. Povinní návrhom na zastavenie exekúcie vzniesli aj námietku proti neprimerane vysokým úrokom
a premlčaniu nároku oprávneného. Súd k uvedenému dodáva, že nárok oprávneného žalobcu nie je

premlčaný, nakoľko bol na prvostupňovom súde uplatnený v rámci všeobecnej 3-ročnej premlčacej
doby. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.09.2018, pričom splatnosť žalovaného nároku nastala dňom
13.10.2015). Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd žalobe ako dôvodnej vyhovel nielen v časti istiny,
ale aj v časti úroku z omeškania, nakoľko bol uplatnený v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, pričom dňom
12.10.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s poučením, že od nasledujúceho dňa v zmysle

zmluvy je oprávnený si účtovať aj úrok z omeškania, na základe čoho sa povinní (žalovaní 1/ a 2/)
dostali do omeškania s platením istiny dňom 13.10.2015. Oprávnený (Žalobca) si úrok z omeškania
uplatnil až od 01.09.2017, kedy boli povinní (žalovaní 1/ a 2/) jednoznačne už v omeškaní. Súd v
exekučnom konaní aj tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali predvznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Na
základe uvedených skutočností súd považoval aj tieto povinnými namietané dôvody za nedôvodné.

27. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie

bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

28. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto
súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

29. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinných, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie,
a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.