Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207349
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5616207349.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcov: 1) Z. Z., nar.

XX. X. XXXX, bytom Y. Ľ. XX a 2) L. Z., nar. X. X. XXXX, bytom Y. Ľ. XX, proti žalovanému Poštová
banka,a.s.,sosídlomBratislava,Dvořákovonábrežie4,IČO:31340890,zastúpenéhosplnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A,
IČO: 47 232 471, v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Dunajská 15, zriadeného
pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Bratislava - Staré

Mesto, Dunajská 15, IČO: 45 744 581, zo dňa 27. 6. 2016, sp. zn. PM-N/0915/0070, sa zrušuje vo
vzťahu ku žalobcovi 1).

Žaloba žalobkyne 2) o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
Bratislava - Staré Mesto, Dunajská 15, zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie
právnických osôb, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 45 744 581, zo dňa 27. 6.
2016, sp. zn. PM-N/0915/0070, sa zamieta.

Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere číslo 1859378787, uzavretej dňa 16. 11. 2012 medzi
Poštovou bankou, a. s. a žalobcom 1), žalobkyňou 2) a J. V., sa zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 10. 2016, doplnenou do zápisnice
o informatívnom výsluchu dňa 8. 12. 2016, sa žalobca 1) domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej

so sídlom v Bratislave, sp. zn.PM-N/0915/0070, zo dňa 27. 6. 2016 a určenia neplatnosti zmluvy o
úvere číslo 1859378787, zo dňa 16. 11. 2012, ktorú uzatvoril so žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že
nedal žalovanému právo, aby ho súdili na rozhodcovskom súde, zmluva so žalovaným je neplatná od
počiatku pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je
rozhodcovská doložka, úžernícky úrok, nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
„RPMN“), nečitateľné obchodné podmienky, v zmluve nie je rozdelená splátka na istinu a úrok, preto je
úverbezúročný.Namietaltiež,ženebolriadneupovedomenýoustanovenírozhodcuaospotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, nebolo mu umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, resp. je tu iný dôvod
jej neplatnosti, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväznýchprávnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie,
ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým
mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky

a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Žalovaný vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 8. 2. 2017, navrhol podanú žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu 1), že rozhodcovská doložka je neplatná,
resp. neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 12. 11.

2012 a bola súčasťou zmluvy o úvere. V čase jej uzatvorenia sa jej obsahové a formálne náležitosti
spracovali zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, preto
mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby jej samostatnosti a oddeliteľnosti. Uzatvorená bola
v písomnej forme. Obsiahnutá bola v čl. 5 zmluvy o úvere, rozhodcovské konanie a rozhodcovský
súd boli upravené v čl. 10 v druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská zmluva
obsahovala všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Zmluva nepredstavovala neprijateľnú

podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 12. 2014.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom oprávneným rozhodovať spotrebiteľské
spory. V rozhodcovskom konaní rozhodoval rozhodca oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory a
konanie bolo vedené v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Poukázal na to, že žalobca
1) síce tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, neuviedol však, ktoré konkrétne

zmluvné dojednania majú byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu
1) o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Poukázal na skutočnosť, že požiadavka
na rozčlenenie každej jednotlivej splátky na istinu, úroky a poplatky nie je v súlade s požiadavkami
Smernice EP a Rady č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere. Poprel aj tvrdenie žalobcu 1), že zmluva
neobsahovala údaj o RPMN a o priemernej hodnote RPMN.

3. Žalobca 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 6. 3. 2017,
uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská
doložka s ním nebola osobitne vyjednaná a súčasne vyžaduje, aby všetky spory boli riešené výlučne
v rozhodcovskom konaní. Uvedená doložka zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach

a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa, je preto neprijateľnou a v
nadväznosti na to neplatnou podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za vyváženú, nakoľko vylučovala
spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh
narozhodcovskýsúd.Rozhodcovskádoložkabolasúčasťouformulárovejzmluvy,ktorúžalovanývrámci

svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, mohol ju len prijať ako celok
alebo odmietnuť. Poukázal na skutočnosť, že text, uvedený v zmluve o úvere a v úverových zmluvných
podmienkach, je voľným okom nečitateľný, je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal
čo i len oboznámiť s predmetným textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky.

Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere, sú neprijateľné ako celok už len z dôvodu samotnej veľkosti písma, ktoré je voľným okom
prakticky nečitateľné. Za neprijateľné zmluvné podmienky označil dojednanie o poplatku za správu
úveru, paušálne stanovené poplatky spojené s upomínaním klienta, povinnosť spotrebiteľa znášať
všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky, poskytnutie úveru vo výške zníženej o

poplatok za poskytnutie úveru, vyhlásenie o oboznámení sa s podmienkami úveru vo formulári, ktorý je
k dispozícii na obchodnom mieste banky. Poukázal na to, že súd má rozhodovať v súlade so zákonom
Slovenskej republiky a nie je viazaný právnym názorom, uvedeným v rozsudku Európskeho súdneho
dvora.

4. Žalovaný vo vyjadrení k replike (duplike), doručenom súdu dňa 21. 6. 2017, namietol nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu 1) z dôvodu, že žalobcami nie sú všetci účastníci
rozhodcovského konania a všetky zmluvné strany zmluvy o úvere. Odkázal na právnu argumentáciu k
forme a obsahu rozhodcovskej doložky, uvedenú vo vyjadrení ku žalobe. Poukázal na to, že neexistuje
spojitosť medzi žalobcom 1) tvrdenými neprijateľnými podmienkami a žalobným petitom. Ak by aj súd

rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, bolo by to bez významu pre žalobcu 1), nakoľko by
mu na základe uvedeného určenia žiadne právo nevzniklo, jeho postavenie by sa žiadnym spôsobom
nezmenilo.5. Uznesením zo dňa 11. 2. 2021 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako žalobkyňa 2)
pristúpila L. Z. a súčasne rozhodol, že pristúpenie J. V. do konania na strane žalobcu sa nepripúšťa.

6. Na pojednávaní žalobca 1) a žalobkyňa 2) uviedli, že na podanej žalobe, ako aj na ostatných
písomných podaniach trvajú. Navrhli zrušiť rozhodcovský rozsudok.

7. Advokát žalovaného na pojednávaní trval v plnom rozsahu na písomných podaniach, doručených
súdu. Uviedol, že rozhodcovskú doložku nepovažujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stotožnil sa

s predbežným právnym posúdením veci, vykonaným súdom, že žalobkyňa 2) nepodala žalobu včas.
Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

8. Žalobca 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver mu poskytnutý bol. Úver prestal splácať zo
zdravotných dôvodov, nakoľko nemal príjem. Aktuálne mu vykonávajú zrážky zo mzdy vo výške približne
140 eur mesačne.

9. Žalobkyňa 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v čase, keď brali úver, nevedeli, čo zmluva
obsahuje, že obsahuje dojednania v neprospech spotrebiteľa, nevedeli, čo je rozhodcovská doložka,
neprijateľné podmienky. Pri podpise zmluve sa zneužila tieseň žalobcu 1). Uzavretá zmluva sa
prieči dobrým mravom a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná, bola dojednaná malými písmenami, ak by si ju aj žalobca 1) prečítal,
neporozumel by jej obsahu. Žalovaný pri dojednávaní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou.
Žalobca 1) nebol s obsahom rozhodcovskej doložky oboznámený. Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nepodala v zákonnej lehote, nakoľko o tom nevedela. Úver žalovaným poskytnutý bol, prestali
ho splácať, nakoľko žalobca 1) bol rok práceneschopný a poberal príjem len približne 180 eur. Aj žiadali

žalovaného o pozastavenie splátok, avšak nebolo im vyhovené. Aktuálne sú vykonávané žalobcovi 1)
zrážky zo mzdy na úhradu úveru. Nevedela však uviesť, či je to na úhradu žalovaného úveru, nakoľko
u žalovaného mali dva úvery. Trvala na tom, že uzavretá zmluva je neplatná.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový

stav:

11. Žalobca 1) ako dlžník, J. V. ako spoludlžník a žalobkyňa 2) ako druhý vlastník nehnuteľnosti uzatvorili
dňa 16. 11. 2012 zmluvu o úvere pôžička na bývanie, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške
4400 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 81,45 eura, a to spolu s

dojednaným úrokom vo výške 12,9 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,52
%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 19,37 %, dátum konečnej splatnosti úveru
25. 11. 2020, celková výška nákladov 3021,22 eura. V čl. 4.10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou v čl. 10, II. časti všeobecných obchodných

podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a
s dôsledkami jej uzatvorenia a berú na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V časti II. čl. 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok
žalovaného sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,

ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov
alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy,
a to tak, že: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient,

je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu. Podľa časti I., čl. 2 všeobecných obchodných podmienok žalovaného sa
rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s. Žalovaný dňa 26. 6. 2014 vyzval žalobcu 1), žalobkyňu 2) a J. V. na úhradu úveru,

spolu s príslušenstvom, ktorý sa stal predčasne splatným k 26. 6. 2014 v celom rozsahu, a to v
sume 4307,42 eura. Dňa 28. 9. 2015 doručil žalovaný Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému pri
Rozhodcovskej a mediačnej, a. s. žalobu proti žalobcovi 1), žalobkyni 2) a J. V., ktorou sa domáhal
uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 4035,04 eura, úrok vo výške12,9 % ročne z istiny od 1. 8. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny
od 1. 8. 2015 do zaplatenia, dlžné úroky a úroky z omeškania vo výške 894,95 eura, vyčíslené ku
dňu 31. 7. 2015, a to právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere číslo 1859378787.

Rozhodcovský súd vyzval dňa 29. 1. 2016 žalobcov a J. V. na podanie žalobnej odpovede. Výzva
bola doručená žalobcovi 1) dňa 8. 2. 2016 a žalobkyni 2) dňa 8. 2. 2016. Žalobcovia na uvedenú
výzvu rozhodcovského súdu nereagovali. Rozsudkom zo dňa 27. 6. 2016, sp. zn. PN-N/0915/0070,
rozhodcovský súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
4035,04 eura, úrok vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4035,04 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia, úrok z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4035,04 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia, úroky a úroky
z omeškania vyčíslené ku dňu 31. 7. 2015 vo výške 894,95 eura a nahradiť trovy konania. V poučení
rozhodcovského rozsudku boli účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania poučení o možnosti
domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku, ako aj o lehote podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcom dňa 1. 8. 2016.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je

spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľskározhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

15. Podľa § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej
zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vo vzťahu ku žalobcovi 1) v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia
sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie právnických osôb, dňa
27. 6. 2016, sp. zn. PM-N/0915/0070. Žaloba bola podaná žalobcom 1) v zákonnej trojmesačnej
lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, v zmysle § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Z obsahu pripojeného spisu rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že
rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1) doručený dňa 1. 8. 2016, žaloba bola doručená súdu dňa

19. 10. 2016. Žalobcovia zdôvodňovali zrušenie rozhodcovského rozsudku po skutkovej stránke
nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu, porušením procesných predpisov v konaní pred
rozhodcovským súdom, nemožnosťou rozhodnúť spor v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
neplatnosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a absenciou zákonných náležitostí rozhodcovskej
zmluvy a rozpornosťou rozhodnutia rozhodcovského súdu s hmotným právom, čo zodpovedá zákonným
dôvodom, uvedeným v ustanovení § 45 ods. 1 písm. b), c), e), i) - l) zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Žalovaný so žalobcami tvrdenými dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku nesúhlasil.

29. Prvotne súd skúmal skutočnosť, či rozhodcovský súd mal právomoc na konanie vo veci. Právomoc
rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní môže byť založená len spotrebiteľskou

rozhodcovskou zmluvou. V zmysle zákonného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje právnymi
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Nakoľko rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc konať
vo veci z rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi stranami sporu dňa 16. 11. 2012, súd posudzoval
uzavretú rozhodcovskú doložku podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

v znení účinnom do 31. 12. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uzatvorená
rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
účinného ku dňu jej uzavretia. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, nakoľko síce zdanlivo

umožňujeriešiťspory vzniknutémedziúčastníkmizmluvynapríslušnomsúdevsúdnomkonaníalebona
rozhodcovskom súde v rozhodcovskom konaní, avšak len v prípade, ak je žalujúcou stranou spotrebiteľ.
V prípade, že žalujúcou stranou je dodávateľ (žalovaný), uzavretá rozhodcovská doložka vyžaduje
od spotrebiteľa, aby sa podriadil právomoci rozhodcovského súdu. Ak si teda dodávateľ uplatní voči
spotrebiteľovi nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je spotrebiteľ povinný podrobiť sa konaniu na

rozhodcovskom súde. Navyše, rozhodcovská doložka nebola medzi žalobcami a žalovaným osobitne
vyjednaná, bola súčasťou vopred predtlačeného textu zmluvy o úvere, resp. všeobecných obchodných
podmienok žalovaného, predstavuje typické formulárové dojednanie, ktorého obsah nemohli žalobcovia
ovplyvniť a mohli len zmluvu o úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, ako celok podpísať alebo
nepodpísať. Rozhodcovská doložka bola pritom v zmluve o úvere vytlačená tak minimálnou veľkosťou

písma, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým
textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť dôsledky na neho dopadajúce, najmä s ohľadom
na povinnosti, ktoré mu z rozhodcovskej doložky vyplývajú. Keďže rozhodcovská doložka, z ktorej
si rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom,
rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom,

ktorý nespôsobuje právne účinky. Preto súd rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie právnických osôb, dňa 27. 6.
2016, sp. zn. PM-N/0915/0070, vo vzťahu ku žalobcovi 1) zrušil.

30. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku vo vzťahu ku žalobcovi 1) (keďže

rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie vo veci), sa súd už detailne nezaoberal ďalšími dôvodmi,
tvrdenými žalobcami pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

31. Podľa § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu

v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh
niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.32. Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 1) z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, môže pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe po

právoplatnosti tohto rozhodnutia len na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania (žalobcu 1/, žalovaného).

33. Súd žalobu žalobkyne 2) o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, nakoľko ju nepodala včas, v
zákonom určenej lehote. Žalobou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pôvodne len žalobca

1). Žalobkyňa 2) vstúpila do konania až právoplatnosťou uznesenia zo dňa 11. 2. 2021, t. j. dňa 17. 3.
2021. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni 2) doručený dňa 1. 8. 2016, nebol nárok žalobkyne
2) na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnený na súde v zákonom určenej lehote 3 mesiacov
od doručenia rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca 1)
bol oprávnený domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku aj sám, avšak len vo vzťahu ku svojej
osobe. Účastníci rozhodcovského konania na strane žalovaných (žalobca 1), žalobkyňa 2) a J. V.)

nemalipostavenienerozlučnýchspoločníkovvzmyslezákonnéhoustanovenia§77Civilnéhosporového
poriadku. Naopak, mali postavenie samostatných spoločníkov v zmysle zákonného ustanovenia § 76
Civilného sporového poriadku, preto žalobca 1) bol aktívne vecne legitimovaný podať samostatne
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd nemal preukázanú dôvodnosť
argumentácie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov z dôvodu

neúčasti ďalšieho účastníka rozhodcovského konania J. V.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny
názor, uvedený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8CoSr/1/2019, podľa ktorého: „Je
totiž nepochybné, že samotná skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa s manželom
zaviazaná na splnenie dlhu spoločne a nerozdielne, nezakladá nerozlučné procesné spoločenstvo v
zmysle ust. § 77 C.s.p. a už vôbec nie nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C.s.p. V danom prípade

totiž mohol žalovaný vo vzťahu k žalobkyni a jej manželovi v súlade s ust. § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka požadovať splnenie dlhu (samostatne)
od ktoréhokoľvek z nich a nie výlučne iba od oboch spoločne (porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. 5 Cdo 1/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3 Cdo 18/2016 z
22. júna 2016, a mnohé ďalšie), a teda v danom prípade by išlo o samostatné procesné spoločenstvo

žalobkyne a jej manžela, ktorý naviac sám podal žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku na Okresnom súde Bratislava V. Za daného stavu, keď je nepochybné, že žalobkyňa, ako ten,
komu bola predmetným rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. uplatnenú peňažnú sumu s príslušenstvom, je aj sama aktívne vecne legitimovaná na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý pre nedostatok

vecnej legitimácie podanú žalobu zamietol, vecne nesprávne.“

34. Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

35. Podľa § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

36. Súd žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere, v celom rozsahu, bez
meritórneho posúdenia žalobcami tvrdenej neplatnosti zmluvy, zamietol, nakoľko v spore sa nezúčastnili

všetky subjekty právneho vzťahu, určenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhali. V zmysle
zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku je nútené spoločenstvo procesným
spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu. Dôsledkom neúčasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore je zamietnutie
žaloby v zmysle § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bez jej vecného preskúmania. Účastníkom

právneho vzťahu zo zmluvy o úvere okrem žalobcu 1), žalobkyne 2) a žalovaného bol aj J. V., ktorý sa
však sporu ako strana sporu nezúčastnil. Hoci aj žalobca 1) navrhoval jeho pristúpenie do konania na
strane žalobcov, z dôvodu absencie jeho súhlasu so vstupom do konania bolo rozhodnuté o nepripustení
jeho vstupu do konania. V prípade konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musia byť stranami
sporu, v súlade s ustálenou judikatúrou, všetci účastníci právneho úkonu. Stranami sporu v prípade

určenia neplatnosti zmluvy musia byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcu alebo na strane
žalovaného. Ak sa konania nezúčastní niektorý z účastníkov zmluvy, súd žalobu, z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie, bez jej vecného preskúmania zamietne.37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

38. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vo vzťahu
medzi žalobcom 1) a žalovaným žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
každá zo strán (žalobca 1/, žalovaný) mala vo veci čiastočný úspech, a to v rovnakej časti (žalobca 1/
v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalovaný v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere).

Vo vzťahu medzi žalobkyňou 2) a žalovaným bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol
voči žalobkyni 2) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však mal preukázanú dôvodnosť
aplikácie zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, preto žalovanému voči žalobkyni
2) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 5Cdo/67/2010: „Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. (poznámka teraz § 257 Civilného sporového

poriadku) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo
ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150

O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je
naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008: „K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie.
Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca
nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako
laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom

na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej
situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda
nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by
bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli

k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu
§ 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu,
však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi
konania, súd náhradu trov konania nepriznal.“ Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval

postavenie žalobkyne 2), ktorá sa v spore domáhala svojho práva ako spotrebiteľka ako aj skutočnosť,
že jej neúspech v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol spôsobený len oneskoreným
podaním žaloby, ktoré žalobkyňa 2) odôvodnila neznalosťou práva. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že
žalovanému ako dodávateľovi osobitné (samostatné) trovy konania v súvislosti s účasťou žalobkyne 2) v
spore nevznikli, nakoľko všetky úkony, ktoré v konaní vykonal, s výnimkou účasti na pojednávaní dňa 24.

5. 2021, boli vykonané vo vzťahu ku žalobcovi 1), v čase, keď ešte žalobkyňa 2) nebola stranou sporu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.