Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367969
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118367969.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s.,

so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja,
advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlo Dvořákovo nábrežie8/A, 811 02 Bratislava, IČO
37928422, o zaplatenie 278,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 198,53 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 198,53 eur odo dňa 26.1.2018 do zaplatenia, všetko

v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 79,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 79,80 eur od 26.1.2018 do zaplatenia, sa z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť istinu vo výške 278,33 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 26.1.2018 do zaplatenia a trovy

konania. Žalobca počas konania zobral žalobu späť v časti 79,80 eur a úroku z omeškania 5% ročne zo
sumy 79,80 eur od 26.1.2018 do zaplatenia vzhľadom na zistenú nepresnosť vo výške uplatnenej istiny.
Žiadal teda, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 198,53 eur a úrok z omeškania 5% ročne
zo šumy 198,53 eur od 26.1.2018 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe škodovej udalosti, ktorá je evidovaná u žalovaného došlo
ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla

poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po skončení nájmu žalobca vystavil faktúru poškodenému,
ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Podľa oznámenia o poistnom plnení žalovaný neuznal
uplatnenú výšku v celom rozsahu. Poškodený so žalobcom uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorejpredmetombolnároknanáhraduškodyvyplývajúcejzpredmetnejpoistnejudalostiztitulunáhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Žalobca opiera nárok na náhradu
škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a §15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní
č.k. 33Up/949/2018-29 zo dňa 23.11.2018 neuznal nárok žalobcu a v celom rozsahu ho považoval za
nedôvodný. Žalovaný namietal, že žaloba nespĺňa základné kritériá podľa §132 CSP a neobsahujepravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného
motorového vozidla. Údajný nárok voči žalovanému zákon o PZP neuvádza vyslovene a tak isto

nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného
skutkového stavu vyplýva, že poškodený má voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej
faktúre. Z tohto vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu a tak nemohol so žalobcom platne uzatvoriť
zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu, poškodený žalobcovi neuhradil a teda

mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Takýto postup je v rozpore s §524 OZ. K úhrade
faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky. Podľa obsahu zmluvy prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k postúpeniu pohľadávky,
ktorá podľa vyššie uvedeného názoru žalovaného bola neexistujúca a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky pred

jej postúpením, tak ju nemohol ani postúpiť na žalobcu. Žalobcovi teda následne nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na
započítanie. Na základe tohto žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovaný
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo20/2007 zo dňa 29.1.2008 o neplatnosti
právneho úkonu podľa §39 OZ. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje zmluvu o postúpení

pohľadávky ako právny úkon podľa §39 OZ za absolútne neplatný. Žalovaný žalobcovi poukázal plnenie
v sume 245,47 eur. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a neodôvodnené.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dňa 21.11.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo R. XXX B. a škoda bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla, evidenčné číslo R. XXX C., ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. Poškodený
bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním vozidla Škoda
Octavia, evidenčné číslo N. XXX D. podľa zmluvy o nájme číslo XXX zo dňa 4.12.2017. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil faktúru číslo XXXXXX zo dňa 15.12.2017 na sumu 532,80 eur. Oznámením o
poistnomplnenízodňa10.1.2018žalovanýoznámilpoškodenémušetrenieudalostianeuznaluplatnenú

výšku škody a priznal náklady v sume 245,47 eur. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 27Cb/39/2012
a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Pokiaľ žalovaný
namieta, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, tak
je to neopodstatnené a účelové, pretože tento údaj vyplýva z predloženej faktúry. Akékoľvek tvrdenia

žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácií, rozpore s §524 OZ, či
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca považuje za neopodstatnené a účelové. Postúpenie
pohľadávky neodporuje zákonu. Ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V tomto prípade
došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle

zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Tvrdenie, že prejav vôle smeroval najskôr k postúpeniu a
až potom k započítaniu je nepodložené a účelové. Poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V zmysle bodu 5

zmluvy je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu a tak žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nezaplatil vzniknutú škodu v uplatnenom rozsahu,
žalobca namiesto poškodeného sa domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu, tak tu došlo k neoprávnenému kráteniu
poistného plnenia, pretože práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo

reálne užívať odo dňa, kedy bolo prevzaté autoservisom za účelom ukončenia opravy a odovzdania
poškodenému. V konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému.

5. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov upomienky, zmluvy
o nájme, faktúry, čestného prehlásenia, zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení,

oznámenia o poistnom plnení, správy o nehode, uplatnenia nároku na náhradu škody, faktúry, mal súd
zistený nasledovný stav:6. Podľasprávyonehode auplatnenianárokunanáhraduškodybolozistené,žepoškodenýspoločnosť
U. Z., Z..F..P.. si uplatnila 15.12.2017 nárok na náhradu škody s tým, že poškodené vozidlo je Škoda
Octávia, evidenčné číslo R. XXX B. a nárokuje si iba náhradné vozidlo spoločnosti SetCar. K vzniku

škody došlo dňa 21.11.2017 a vinníkom dopravnej nehody a zároveň poisteným u žalovaného bol W.
Š. a vozidlo vinníka, evidenčné číslo R. XXX C..

7. Podľa zmluvy o nájme číslo XXX zo dňa 4.12.2017 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi
prenajímateľom SetCar sk, a.s. a nájomcom U. Z., Z..F..P.. a predmetom bol nájom od 4.12.2017 počas

nevyhnutného času opravy osobného automobilu Škoda Octavia III, evidenčné číslo N. XXX D., a denné
nájomné 52,80 eur, zmluvné nájomné 44,40 eur.

8. Podľa faktúry č.170574 žalobca fakturoval spoločnosti U., Z..F..P.. sumu 532,80 eur za prenájom
náhradného vozidla za 12 dní.

9. Podľa čestného prehlásenia spoločnosti U. táto uviedla, že náhradné vozidlo sa využívalo na účely
podnikania.

10. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky bolo zistené, že táto bola uzavretá 15.12.2017 medzi
žalobcomaspoločnosťouU.,Z..F..P..,akopostupcom.Podľabodu1.postupcamá peňažnúpohľadávku

vočižalovanémuakopoisťovnivovýške444euraideonároknanáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 21.11.2017 na vozidle
Škoda Octavia, evidenčné číslo R. XXXGF. Podľa bodu 2. postupca postupuje žalobcovi pohľadávku
uvedenú v bode 1. Žalobca sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodov 4 a 5.
V bode 4 je uvedené, že odplata za postúpenie je vo výške 444 eur a podľa bodu 5 sa zmluvné strany

dohodli, že vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene
a na vlastný účet.

11. Podľa oznámenia o postúpení postupca oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo

výške 444 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.

12. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.1.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že poukazuje
poistné plnenie 245,47 eur a zároveň pripojil výpočet výšky plnenia.

13. Podľa upomienky doklad č.XXXXXXXX žalobca žalovanému poslal upomienku č. 2 s tým, že k
20.6.2018 eviduje neuhradenú platbu v celkovej výške 5.206,65 eur.

14. Podľa faktúry č. P. XXXXXX bolo zistené, že spoločnosť Galimex s.r.o. fakturovala spoločnosti U.,
Z..F..P.. sumu 1.246,60 eur za opravu vozidla, evidenčné číslo R. XXXGF a faktúra bola vystavená

14.12.2017 a splatná 28.12.2017.

15. Žalobca ďalej predložil všeobecné obchodné podmienky na prenájom osobných vozidiel zo dňa
8.11.2017.

16. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.12.2018, tento zákon upravuje
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej

len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknuté
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24.Podľa§15ods.1citovanéhozákona,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žaloba žalobcu je
podaná dôvodne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a nárok bol preukázaný na základe
predložených listinných dôkazov a ako nesporné skutkové tvrdenia a tak súd žalobe v celom rozsahu

vyhovel tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 198,53 EUR spolu aj s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne odo dňa 26.01.2018 do zaplatenia.

18/ V konaní boli nesporné skutkové tvrdenia a na základe predložených listinných dôkazov bolo
preukázané, že dňa 21.11.2017 došlo ku škodovej udalosti a škoda bola spôsobená poškodenému,

spoločnosti U. Z., Z..F..P... Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
poistené v poisťovni žalovaného. Ďalej bolo preukázané, že žalobca a poškodený uzavreli zmluvu o
nájme č. XXX zo dňa 04.12.2017 a po ukončení nájmu žalobca vystavil faktúru na zaplatenie sumy
532,80 EUR za užívanie motorového vozidla podľa zmluvy o nájme za obdobie od 04.12. do 15.12.2017,
teda za 12 dní a žiadal zaplatiť sumu 37,- EUR za 1 deň, čo spolu s DPH je suma 532,80 EUR. Zároveň

bolo nesporné, že poškodený uplatnil si svoj nárok na poistné plnenie u žalovaného dňa 15.12.2017 na
zaplatenie náhrady škody, ktorá vznikla dňa 21.11.2017. Ďalej bolo preukázané, že žalobca a poškodený
uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2017, kde poškodený postúpil svoju pohľadávku
na náhradu účelne vynaložených nákladov voči poisťovni na žalobcu. Zároveň došlo v tejto zmluve
aj k započítaniu vzájomných pohľadávok, a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky

poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo.

27. Súd skúmal, či došlo k vzniku pohľadávky, ktorú si uplatňoval žalobca na náhradu škody, ktorá
zodpovedá účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla podľa
zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 04.12.2017. Žalovaný v konaní namietal, že zmluva o postúpení

pohľadávky zo dňa 15.12.2017 je podľa § 39 OZ absolútne neplatný právny úkon práve z dôvodu
neexistencie predmetu postúpenia. Žalovaný namietal, že v danom prípade poškodený nezaplatil
nájomné za užívanie náhradného motorového vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 04.12.2017
a tak mu ani nemohla vzniknúť pohľadávka, ktorú by postúpil na žalobcu. Zároveň uvádzal, že nemohlo
dôjsť ani k vzájomnému započítaniu pre neexistenciu pohľadávky poškodeného a aj z dôvodu, že prejav

vôle podľa zmluvy smeroval najskôr k postúpeniu a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému
pred jej postúpením, tak túto nemohol ani platne postúpiť na žalobcu, ktorý nie je aktívne vecne
legitimovaný subjekt v konaní.28. Súd sa s takýmto odôvodnením žalovaného nestotožnil, ale dospel k záveru, že podľa zmluvy zo
dňa 15.12.2017 došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným

a následne k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu tak, ako je predmet konania.

29. Súd vychádzal z toho, že zo zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2017 je jednoznačne v bode 5
uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní, a to nároku na náhradu odplaty za
postúpenie a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo podľa nájomnej zmluvy. Týmto, že došlo k

započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, sa poškodený dostal do rovnakej situácie,
ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Vzhľadom na
uvedené pohľadávku poškodeného voči žalovanému na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo ako
účelne vynaložené náklady v súvislosti s poistnou udalosťou, mohol poškodený ako postupca postúpiť
na žalobcu podľa zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2017.

30. Súd v tejto súvislosti s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 OZ skúmal,
či sú splnené všetky podmienky platnosti zmluvy o postúpení, a to že ide o pohľadávku, ktorá je
existujúca, určitá, obligačná, identifikovaná a nie je vylúčená z postúpenia. Súd konštatuje, že všetky
tieto podmienky boli splnené a táto pohľadávka poškodeného je pohľadávkou existujúcou práve z
dôvodu započítania vzájomných pohľadávok, podľa ktorého sa má za to, že poškodený zaplatil svoj

dlh žalobcovi, a to úhradu nájomného za užívanie náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme zo dňa
04.12.2017. Týmto vznikla pohľadávka poškodenému voči poisťovni, ktorú ako existujúcu pohľadávku
postúpil na žalobcu. Oboznámením zmluvy o postúpení je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá bola určitá
a riadne identifikovaná a ide o obligačnú pohľadávku a z ničoho nevyplýva, že by táto bola vylúčenia z
postúpenia. Súd teda nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že zmluva

o postúpení je neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, ako tvrdil žalovaný. Vzhľadom na všetky tieto
skutočnosti súd konštatuje, že žalobca má splnenú podmienku aktívnej vecnej legitimácie v konaní a
má právo domáhať sa zaplatenia žalovanej pohľadávky, ktorá mu vyplýva z hmotnoprávnych predpisov.

31. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, ktorá je predmetom konania, tak tu súd poukazuje na to, že zo strany

žalovaného nedošlo k účinnému popretiu, tak ako to vyplýva z § 151 ods. 2 CSP a tak výšku pohľadávky
súdpovažovalzanespornúpodľa§151ods.1CSP.Vosvojomodporežalovanýodôvodňovalneplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale pokiaľ ide o
výšku uplatnenej pohľadávky, tak k tomuto sa nevyjadroval s výnimkou toho, že uvádzal, že zo zmluvy
o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tu

súd poukazuje na to, že ako vyplýva zo zmluvy o nájme, tak náhrada bola určovaná podľa počtu dní
a nie počtu najazdených kilometrov. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že výška pohľadávky bola
nesporné skutkové tvrdenie podľa § 151 ods. 1 CSP, pretože žalovaný účinne toto skutkové tvrdenie
žalobcu nepoprel.

32. Na základe všetkých týchto skutočností súd žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 198,53 EUR. Zároveň podľa § 517 ods. 1, 2 OZ rozhodol aj o povinnosti
žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej podľa vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z., čo
je 5 % ročne z dlžnej istiny. Úroky boli priznané odo dňa 26.01.2018, kde súd vychádzal z toho, že
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tým, že neuznal uplatnenú výšku škody listom zo dňa

10.01.2018 a tak možno konštatovať, že lehota na plnenie žalovaného ako poisťovne bola 15 dní od
ukončenia šetrenia, to znamená do 25.01.2018 a keďže žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu v plnej
výške, tak odo dňa nasledujúceho od 26.01.2018 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a
žalobcovi vzniklo právo domáhať sa úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

33. Podľa § 145 ods. 2 CSP: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

34. Žalobca žalobu zobral späť v časti o zaplatenie sumy 79,80 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto dlžnej sumy odo dňa 26.01.2018 do zaplatenia a tak podľa citovaného

ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v tejto časti bolo konanie zastavené.

35. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP a poukázal na to, že
žalovaný sa nedostavil na pojednávanie a bol naň riadne a včas predvolaný a zároveň neospravedlnilsvoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Žalovaný dňa 9.7.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní konanom dňa 10.7.2019. V ospravedlnení uviedol, že má neodkladné pracovné povinnosti
a pracovnú vyťaženosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania žiada o ospravedlnenie neúčasti.

Zároveň sa vyjadril tak, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a priznať trovy konania. Súd konštatuje, že v danom prípade ospravedlnenie žalovaného z
dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti
konania, považuje za ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. V danom prípade iný výklad by bol príliš
formalistický. Žalovaný súhlasil s tým, aby pojednávanie sa uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti a zároveň

sa aj vyjadril, že nemá žiadne ďalšie návrhy a zotrváva na písomnom vyjadrení. Nič teda nebránilo
tomu, aby súd vo veci vydal rozhodnutie aj v neprítomnosti samotného žalovaného. Pokiaľ by súd
zaujal iný výklad a nepovažoval by takéto ospravedlnenie za dostatočné, tak dôsledkom by bolo, že
žalovaný je povinný sa dostaviť na každé súdne pojednávanie, na ktorom nebudú vykonávané žiadne
dôkazy a len sa odvolá na svoje písomné vyjadrenie, resp. zopakuje skutkové a právne dôvody, ako
vyplývajú už z predložených písomných vyjadrení. Takýto postup by zvolil žalovaný z jediného dôvodu,

aby neboli splnené podmienky na rozhodnutie podľa § 274 CSP. Súd takýto postup ale považuje za príliš
formalistický a trvať na prítomnosti strany konania na pojednávaní vzhľadom na všetky súvislosti, by bolo
možné považovať aj za postup súdu, ktorý by viedol k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom
na všetky tieto skutočnosti súd konštatuje, že neboli splnené podmienky § 274 CSP a žalovaný sa
nedostavil na pojednávanie, ale neúčasť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, a tak súd rozsudok

pre zmeškanie nevydal.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38.Podľacitovanéhoustanovenia§255ods.2CSPsúdrozhodoltak,žežiadnejzostránnepriznalprávo
nanáhradutrovkonania.Prirozhodovaníotrováchsavychádzaloztoho,žepokiaľideozaplatenieistiny

198,53 EUR spolu s úrokmi z omeškania, bol úspešný žalobca a súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Zároveň pokiaľ ide o zastavenie konania pre sumu 79,80 EUR aj spolu s úrokmi z omeškania, tak v
tejto časti bol žalobca neúspešný, pretože procesne zavinil zastavenie konania a tak podľa § 256 ods.
1 CSP vzniklo právo na náhradu trov žalovanému. Žalobca totiž čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil
len z dôvodu zistenej nepresnosti vo výške uplatnenej istiny a tak z tohto vyplýva, že žalobca procesne

zavinil čiastočné zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.