Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200840
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520200840.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: T. L., nar.

XX.X.XXXX, W. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená: FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova
14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.100,- eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.100,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.100,- eur. V odôvodnení žaloby uvádza, že
žalobkyňa sa ako spotrebiteľka domáhala ochrany svojich práv voči žalovanému v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7C/50/2016, a to vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko zmluvy o úvere, ktoré uzavrela ako dlžník so žalovaným v dňoch 23.12.2011,

23.10.2012, 11.11.2013 a 27.10.2014 sú v rozpore s právnou úpravou - so zákonom č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahujú náležitosti vyžadované zákonom a uvedená skutočnosť
spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv, ako aj z dôvodu, že odplata v predmetných
zmluvách o úvere je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom
sp. zn. 7C/50/2016-100 zo dňa 23.2.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 5Co/83/2018-174 zo dňa 28.8.2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.636,-
eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V teraz prejednávanej veci si žalobkyňa ako

spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Má za to, že jej vznikol nárok
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7C/50/2016 si úspešne
uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bolo konštatované porušenie
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného ako poskytovateľa
finančnej služby a taktiež úmyselné a nepoctivé konanie žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z
poukazom na uvedené si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1.100,- eur, čo predstavuje 30 % zo sumy bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiada priznať jej
aj náhradu trov konania.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 21.7.2020, v ktorom uviedol, že
ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo
domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať

reštriktívne a v tejto súvislosti predostiera súdu gramatický výklad slova „primerane“. Žalovaný má
za to, že jeho opätovné sankcionovanie by bolo, vzhľadom na predchádzajúce konanie, neprimerane
prísne. Tvrdí, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odvodňovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy
medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žiadal,

aby súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá konala v rámci kontraktačného
procesu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemala k ním žiadne výhrady a zaviazala sa ich
dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, uzatvorila
ju vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný záverom
poukázal na českú rozhodovaciu prax a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 22.10.2020, pričom po vyvolaní veci
zistil, že sa na pojednávanie nedostavila žiadna zo sporových strán a ani ich právni zástupcovia. Právny
zástupca žalobkyne podaním zo dňa 20.10.2020 žiadal ospravedlniť jeho neprítomnosť na pojednávaní
s tým, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.

Právna zástupkyňa žalovaného taktiež, podaním zo dňa 15.10.2020, ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasila s tým, aby sa pojednávanie
vykonalo v jej neprítomnosti.

4. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti sporových strán, nakoľko ich účasť na pojednávaní

nepovažoval za nevyhnutnú. Následne vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré
súdu predložili alebo označili sporové strany: žalobou, rozhodnutiami všeobecných súdov predloženými
žalobkyňou, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.7.2020, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil
tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/50/2016-100 zo dňa 23.2.2018 v právnej veci
žalobcu T. L., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 3.636,- eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.452,- eur od 7.5.2016
do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.184,- eur od 7.5.2016 do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 218,- eur na účet
Okresného súdu Stará Ľubovňa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch rozsudku
súd konštatoval, okrem iného, že je zrejmé, že v čase podpisu zmlúv žalobkyňa nebola ako spotrebiteľ
informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či za uvedených
podmienok bude mať záujem o ten-ktorý úver. V dôsledku uvedeného je preto nutné všetky štyri úvery

poskytnutéžalobkynizostranyžalovanéhoposúdiťvzmysle§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010 Z.z.
ako úvery poskytnuté bezúročne a bez poplatkov. Ďalším dôvodom, pre ktoré súd považoval poskytnuté
úvery za bezúročné a bez poplatkov, bola skutočnosť, že žalovaný hrubo porušil povinnosti stanovené v
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce riadne splnenie
tejto povinnosti, osobitne nijako nepreukázal, že by v rámci posudzovania schopnosti splácať úver

žalobkyňou mal k dispozícii údaje o jej príjmoch, výdavkov, rodinnom stave, ako ani do akej databázy
o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácania úveru, kedy a s akým výsledkom v rámci
uvedeného nahliadol. Súd na základe uvedeného posúdil predmetné zmluvy o úvere ako bezúročné a
bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.636,- eur titulom bezdôvodného
obohatenia a zároveň jej priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. č. k. 5Co/83/2018-174 zo dňa 28.8.2018 bol vyššie
uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trovy
odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému.

7. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 1.10.2018.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:9. Je nepochybné, že vyššie uvedené úverové zmluvy uzavreté medzi sporovými stranami sú
spotrebiteľskými zmluvami s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o

ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo

osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

21. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení úverov a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných

službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

22. K porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky došlo konaním žalovaného, ktorý napriek skutočnosti,

že bolo jeho povinnosťou (ako dodávateľa - osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) poskytnúť žalovanej
(spotrebiteľke) už pri podpise zmluvy všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovanýúver, uzavrel so žalovanou zmluvy, ktoré neobsahovali všetky obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia tej - ktorej zmluvy:

-zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2011 neobsahuje údaje stanovené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/,
-zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2012 neobsahuje údaje stanovené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/,
-zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013 neobsahuje údaje stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/,
-zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014 neobsahuje údaje stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/.

23. Keďže uvedené zmluvy neobsahovali obligatórne náležitosti, súd v konaní vedenom na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7C/50/2016 posúdil úvery poskytnuté žalobkyni žalovaným ako
bezúročnéabezpoplatkovavdôsledkuuvedeného žalovanéhozaviazal zaplatiťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 3.636,- eur.

24. Právoplatným ukončením konania vo veci sp. zn. 7C/50/2016 Okresného súdu Stará Ľubovňa bol

naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bola podaná dňa 2.6.2020.

25. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ustanovenia § 3 ods. 5

zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

26.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi,

je potrebná určitá intenzita.

27. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení súd vychádzal z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak, podľa názoru súdu, ho treba

chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

28. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd považoval žalobkyňou požadovanú
sumu 1.100,- eur, čo predstavuje cca 30 % sumy, o ktorú sa žalovaný vo vzťahu k nej bezdôvodne
obohatil, za primeranú a to s to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa, ako aj prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval
finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou

žalobou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bola napokon v plnom rozsahu
úspešná a žalobcovi bola uložená povinnosť vydať jej sumu 3.636,- eur z titulu bezdôvodného
obohatenia.

29. Prvoinštančný súd má za to, že finančné zadosťučinenie vo výške 1.100,- eur (cca 30 % sumy
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného) vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Takto
priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže
vystavená bezprostredne hroziacej majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje

práva súdnou cestou. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom,
vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady
trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná
preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa sa v

tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

30. Neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobkyňa konala ľahostajne. Súdu sú z jeho činnosti známe
obchodné praktiky žalovaného, jeho úverové zmluvy a zmluvné podmienky a skutočnosť, že žalobkyňa
ako slabšia zmluvná strana podpísala žalovaným predložené zmluvné formuláre, ktoré neobsahovali

obligatórne zmluvné náležitosti, nemôže v žiadnom prípade zbavovať žalovaného zodpovednosti.

31. Vo vzťahu k námietke neodôvodnenosti nároku vznesenej žalovaným prvoinštančný súd len
na margo konštatuje, že odôvodnenosť nároku je daná prinajmenšom samotným úspechom v
pôvodnom konaní. Je potrebné tiež akcentovať, že nemožno „ukracovať“ v tomto konaní žalobkyňu

(v kontraktačnom procese dlžníka) od možnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia.
Napokon bol to v tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto sa dopustil porušenia
spotrebiteľského práva, preto musí znášať aj riziko žalobného efektu, všetko vo svetle toho faktu, že je
to žalobca, kto je pri iniciácii sporu tzv. dominus litis.

32. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto
porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda
dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné
zadosťučinenie v požadovanej sume, t.j. 1.100,- eur.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bol v konaní plne úspešná, preto má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.