Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010449
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320010449.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvinenej Z.. arch. G. J., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 6T/66/2020 zo dňa 17.07.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2020
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 17.07.2020 pod sp. zn. 6T/66/2020 podľa § 241 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd trestnú vec vedenú proti
obvinenej Z.. G.. G. J., ktorá je trestne stíhaná podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, zo
dňa 30.06.2020, sp. zn. 4Pv 285/20/1103, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného

zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

v čase o 13.19 h dňa 18.06.2020 v Bratislave na W. ulici XX/A v predajni OD X. odcudzila bez použitia
násilia 2 ks vitana Rasca 28g v hodnote 0,49,-€, 2 ks tuniak chilli 170 g v hodnote 2,79,-€, 1 ks Pribináčik
v hodnote 0,99,-€, 1 ks Lihový značkovač v hodnote l,49,-€, 1 ks Pistácie 0,066 kg v hodnote 0,98,-€,
1 ks LB.Sháčik v hodnote 0,99,-€, 3 ks Bebe Brumík v hodnote 0,29,-€ a 1 ks Diamantová brúska v

hodnote 3,99,-€, ktoré si vložila do vrecka a následne prešla bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde
bola zadržaná pracovníkom SBS, čím takto spoločnosti X. Y. republika v.o.s. so sídlom W. cesta C. XX
IA v Bratislave, bola spôsobená škoda krádežou vo výške 15,87,-€, pričom skutku sa dopustila napriek
tomu, že bola Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava III, obvodným oddelením PZ Nové Mesto - východ
dňa 10.06.2020 priestupkovo riešená pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. Č. 372/1990
Zb. o priestupkoch za krádež tovaru dňa 10.06.2020 z OD X. v Bratislave a bola jej uložená bloková

pokuta pod č. 0926830 vo výške 10,-€,
postúpil príslušnému okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal pre
jednať ako priestupok.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obvinená je dôchodkyňa s príjmom 520,~ Eur,
je vdova, má dve deti vo veku 53 a 56 rokov. Vypovedala, že bola v X. na W. ceste, zobrala z predajne
rôzny tovar, a to preto, že bola neprávom v minulosti pokutovaná blokovou pokutou vo výške 10,- euro,

a tak sa rozhodla si zobrať tento tovar v podobnej výške, lebo sa cítila ukrivdená. Vie, že sa to nesmie
robiť, ale tak to cítila. Z aktuálneho odpisu z registra trestov obvinenej vyplýva, že táto nebola v minulosti
súdne trestaná. Z aktuálneho odpisu z registra priestupkov vyplýva, že obvinená bol dňa 10.06.2020
postihnutá za priestupok pre drobnú krádež a to peňažnou sankciou vo výške 10,- Eur.

Okresný súd konštatoval, že boli naplnené všetky obligatórne znaky žalovaného prečinu obvinenou

z formálneho hľadiska a pristúpil k hodnoteniu závažnosti konania obvinenej ako materiálnej
podmienky jej trestnosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vyhodnocoval spôsobvykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku a motív obvinenej, ako aj závažnosť
konania z hľadiska škodového následku, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obvinenej kladený
za vinu sa stal, dopustila sa ho obvinená, avšak pre absenciu jeho materiálnej stránky, teda nepatrnej

závažnosti, tento skutok nie je trestným činom. Nepatrnosť videl okresný súd v druhu a množstve
odcudzeného tovaru, jednalo sa o potraviny v hodnote 15,87 Eur, pričom tieto boli vrátené. Iná situácia
by nastala v prípade, ak by obvinená kradla napríklad alkohol alebo cigarety, ktorý tovar neslúži na
zabezpečenie bežných životných potrieb spotrebiteľa. Obvinená bola už postihnutá aj za priestupok
proti majetku, a skutočnosť, že trestný zákon v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona vyžaduje

predchádzajúci postih za priestupok v období 12 mesiacov, bez ohľadu na výšku škody, nezbavuje to
povinnosť súdu skúmať aj okolnosti použitia materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného
zákona, kde súd posudzuje len spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Za tých okolností, akých ku skutku došlo v danom
konkrétnomprípade,hocikonanieobvinenejnapriektomu,žepoformálnejstránkenapĺňa znakyprečinu
krádeže, svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Použitie trestnej

represie by malo byť uplatňované výhradne tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp.
závažným škodovým následkom.

Okresný súd ďalej uviedol, že jeho rozhodnutie nepredstavuje odkaz pre obvinenú, ani pre
ostatných páchateľov, že recidíva drobných krádeží potravín je ospravedlniteľná, akceptovateľná a

nepostihnuteľná, keďže aj žalovaný skutok sa bude prejednávať ako priestupok pred príslušným
okresným úradom.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že vôbec nemôže
súhlasiť s názorom súdu pri aplikácii princípu „ultima ratio", že skutok svojou intenzitou nedosahuje

Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Je potrebné uviesť, že obvinená jednoznačne konala
úmyselne nakoľko vedela, že ide kradnúť veci z predajne, aj sama obvinená vo svojej výpovedi uviedla,
že tovar odcudzila vedome, nakoľko sa cítila ukrivdená pre predchádzajúce postihnutie. Obžalovaná
kradla tovar krátko po sebe, prvý krát 10.06.2020 a následne 18.06.2020. Taktiež je až zarážajúce, ako
súd selektuje tovar ktorý bol odcudzený. Podľa názoru súdu potraviny sa môžu kradnúť, ale iný tovar nie.

Obžalovaná dňa 18.06.2020 ukradla z predajne okrem potravín aj spotrebný tovar, ktorý určite neslúži
na zabezpečenie bežných životných potrieb spotrebiteľa. Je potrebné uviesť, že aj keď sa jedná o osobu
vyššieho veku, je to vysokoškolsky vzdelaná osoba, ktorá má svoj dôchodok takže nie je odkázaná
na krádež potravín a iného tovaru. Záver súdu by sa dal akceptovať, ak by išlo o osobu ktorá je v
hmotnejnúdziakrádežpotravínbyslúžilokuspokojeniukzákladnýchživotnýchpotrieb,čoniejesituácia

obžalovanej Z.. G.. G. J.. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam prokuratúra navrhla, aby Krajský
súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a) písm. b)
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj

konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Krajský súd v Bratislave sa na základe podanej sťažnosti prokurátorom zaoberal otázkou, či v danom
skutku boli naplnené jednotlivé zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák.

Podľa tohto ustanovenia nie je jeho zákonným znakom spôsobenie škody, čo však neznamená, že
hodnotapáchateľomodcudzenejvecijeúplnebezvýznamnápreposúdenietrestnostitakéhototrestného
činu, ale zároveň to ani neznamená, že spôsobenie veľmi nízkej, či žiadnej škody bude mať automaticky
za následok, že v konaní páchateľa bez ďalšieho nepôjde o trestný čin podľa tohto ustanovenia. Jenesporné, že je negatívny trend rozširujúcej sa sa trestnej činnosti majetkového charakteru, avšak to
neznamená, že súdy môžu rezignovať na základné kritéria stanovené Trestným zákonom a Trestným
poriadkom, vrátane § 10 ods. 2 Trestného zákona, pokiaľ ide o prečin a iba formálne a paušálne, bez

individuálnych hľadísk posudzovať ten ktorý žalovaný skutok, osobu páchateľa, jeho doterajší život,
stupeň narušenia a možnosti nápravy. V ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. je zakotvená výnimka z
formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Závažnosť prečinu určuje a/ spôsob
vykonania činu a jeho následky (zahŕňa druh a povahu konania, ako i použité prostriedky); b/ okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný; c/ mieru zavinenia a pohnútka páchateľa.

Stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť, a je len na zvážení orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu, ako tieto okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať, či teda na základe
materiálneho znaku uzná, že ide o prečin alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených
kritérií a konštatovania, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nepôjde o prečin ale o

priestupok. Pojem „materiálny korektív“ teda znamená, že prečin má konkrétne formálne znaky, avšak
na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť v konkrétnom prípade použité hore uvedené materiálne kritériá,
keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa, spôsob
vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia. V každom
prípade je teda potrebné pristupovať k naplneniu uvedených skutočností individuálne.

V danom prejednávanom prípade obžalovaná po formálnej stránke /na základe doposiaľ predloženého
spisového materiálu/ svojím konaním naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže, teda
v odseku 1 podľa písmena g/., keďže si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá. Predmetnú skutkovú podstatu je potrebné

rozčleniť, pričom objektom je cudzia vec, ktorej hodnota môže byť nižšia ako malá, objektívna strán-
ka spočíva v prisvojení si cudzej veci formou zmocnenia sa, subjektom je ktokoľvek (spĺňajúci definičný
charakter páchateľa - príčetnosť, vek a iné)a z hľadiska subjektívnej stránky je na mieste úmysel pria-
my. Do objektívnej stránky a subjektu je zavedený prvok, ktorý spočíva v tom, že páchateľ bol za ob-
dobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 5 de-

finuje kto sa považuje za postihnutého za obdobný čin, pričom sa ním rozumie ten, komu bola za ob-
dobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je
uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.

Výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov, ako už bolo vyššie uvedené, je zakotvená

v § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Závažnosť pritom nie je možné ohraničiť len na „výšku spôsobenej škody“ teda
následok, ako je vyššie podrobne upravené.

V danom prípade správne okresný súd posúdil všetky rozhodné okolnosti. U obvinenej ide o osobu, ktorá
má vyše osemdesiat rokov. Doposiaľ nebola súdne trestaná. Skutočnosť, že sa skutku podľa vlastných
slov dopustila preto, lebo cítila krivdu za predchádzajúce nespravodlivé postihnutie, možno pripísať skôr
postoju osoby vysokého veku, ktorá vníma realitu života „inak“ ako ľudia v produktívnom veku, hoci ide
o osobu vzdelanú. Krajský súd v tejto časti nesúhlasí s úvahami okresného súdu o možnom motíve

pomsty. To, či sa rozhodla kradnúť tesne pred vstupom do predajne alebo až v predajni, nie je z hľadiska
zavinenia podstatné, nakoľko v oboch prípadoch ide o úmysel, ktorý je obligatórnym znakom žalovaného
trestného činu, o ktorom v tomto prípade niet pochýb.

Ďalšou nemenej dôležitou skutočnosťou je to, že obvinená bude zrejme postihnutá za svoje konanie v

priestupkovom konaní, teda jej konanie nebolo „ospravedlnené“ do tej miery, že by bolo konštatované,
že sa protiprávneho konania nedopustila.

Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.