Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201745
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118201745.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik, IČO: 36038351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zast.: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: W. J., nar.
X.X.XXXX, G. XXXX/XX, C., V. republika, zast.: C.. Janou Martinovičovou, advokátkou so sídlom Zlaté
Moravce, Hviezdoslavova 50, v konaní o žaloba o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti - stavbe, nachádzajúcej sa v kat. úz. L., okres X. C., zapísanej na LV č. XXX, ako
stavba so súp. č. XXX, na parc. č. XXX/X, rodinný dom (ďalej len ako „Stavba“).
Vžalobeďalejuviedol,žepredmetnástavbajeodroku2016zapísanánalistevlastníctvaavovlastníctve
žalovanej v podiele 1/1 k celku a ako právny titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve
10D/27/2015, D not 135/2015 a Osvedčenie o dedičstve 15D/27/2015, D not 160/2015, pričom sa
domnieva, že v danom prípade sa jednalo o dedičské konanie po právnych predchodcoch žalovanej, a
to Y. T., rod. J. nar. XX.X.XXXX a I. T., nar. XX.X.XXXX.

Právni predchodcovia žalovanej boli v čase smrti zrejme vlastníkmi pozemkov pod dotknutou stavbou
(parc. čXXXX a XXX/X), čo žalobca ani nepopiera, neboli však v čase smrti vlastníkmi stavby a čo sa
týka stavby, túto v roku 1953 predali právni predchodcovia žalovanej právnemu predchodcovi žalobcu
- Krajská správa lesov pre obnovu, pestovanie a ochranu lesa, ktorý stavbu od roku 1953 užíval ako
vlastnú. Majetok Krajskej správy lesov pre obnovu, pestovanie a ochranu lesa postupne prechádzal
viacerými reorganizáciami, pričom jej právnym nástupcom je žalobca. Stavba bola zo strany žalobcu a
jeho právnych predchodcov užívaná nepretržite až do súčasnosti ako vlastná.

Kúpna zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu - Krajská správa lesov pre obnovu, pestovanie a
ochranu lesa stavbu nadobudol, sa v písomnej forme nezachovala. Dokladom o evidencii stavby v
majetku žalobcu je Inventárna karta hmotného a nehmotného majetku, číslo XXXXXXX, z ktorej vyplýva,
že žalobca stavbu evidoval vo svojom majetku od 1.1.1953. Na preukázanie držby Stavby žalobca
predkladá tiež potvrdenie Obce Nemčiňany zo dňa 20.9.2005 a Oznámenie o vydaní súpisného čísla
k stavbe zo dňa 11.2.2005.
Od uvedeného dátumu, t.j. 01.01.1953 žalobca stavbu dobromyseľne a nerušene užíval ako vlastnú,

nakladal s ňou, prenajímal ju, od roku 01.07.1992 žalobca stavbu prenechal do užívania nájomcovi
P. C. spolu s rodinnými príslušníkmi, ktorému bola Stavba odovzdaná žalobcom ako prenajímateľom.
Zo strany žalobcu sa jednalo o nerušené užívanie popísanej nehnuteľnosti až do januára 2017, kedy
nájomcu kontaktovala žalovaná s tým, že sa dňa 8.11.2016 stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.Právny zástupkyňa žalobcu uviedla, že je toho názoru, že žalovaná sa nemohla stať vlastníčkou stavby,
nakoľko vlastníkom tejto Stavby je žalobca, keď vlastnícke právo nadobudol titulom vydržania. Žalobca
sa stal dobromyseľným držiteľom Stavby v roku 1953 titulom kúpnej zmluvy, ktorá sa však nezachovala,

avšak dokladom o evidencii stavby majetku žalobcu je inventárna karta hmotného a nehmotného
majetku č. XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobca stavbu evidoval vo svojom majetku od 01.01.1953,
v držbe nebol rušený viac ako 60 rokov .
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že má za to, že vlastnícke právo k stavbe nadobudol titulom vydržania s
poukazom na ust. § 116 ods. 1 zák.č. 141/1950 sb., a to dňom 1.1.1963, keď týmto dňom uplynula 10-

ročná vydržacia lehota, prípadne ktorýmkoľvek no neskorším dňom, pričom od tohto dátumu žalobca
stavbu držal a užíval ako vlastnú ešte ďalších 53 rokov a za celé toho obdobie nebol ani raz v držbe
rušený.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil list vlastníctva č. XXX, kat. úz.
L., Inventárna karta, Potvrdenie obce, Oznámenie o vydaní súpisného čísla, Evidenčný list pre výpočet

úhrady za užívanie bytu a navrhol pripojiť dedičské spisy 10D/27/2015 a 15D/27/2015.

3./ Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva, pretože predložené listiny sú v rozpore s verejnými listinami, ktoré má žalobca k dispozícii
a zámerne ich neuviedol ani nepredložil .

Z vložky č. 802 pozemkovej knihy vyplýva, že PK č. XXX - ,,roľu Záhumnica“ I. a Y. T. kúpili kúpnou
zmluvou zo dňa 10.05.1955, pričom v žalobe je uvedené, že v roku 1953 predali stavbu na parcele PK č.
XXX právnemu predchodcovi žalobcu, čo je podľa nej nelogické, aby jej prarodičia v roku 1955 kupovali
pozemok, keď dom na ňom už údajne stál a ktorý 2 roky predtým predali žalobcovi , ktorý o pozemok
nemal a doposiaľ nemá záujem.

Ďalej uviedla, že žalobca už 04.05.2005 posielal jej matke Y. V., žiadosť, aby podpísala prehlásenie, že
nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zameranej geometrickým plánom č. 221 -
107/04 v katastri Nemčiňany v prospech firmy Lesy SR, š.p. Banská Bystrica , OZ Levice.

4./ Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených

v žalobe a má za to, že nadobudol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním, keď boli
splnené podmienky na vydržanie v zmysle platnej zákonnej úpravy Občianskeho zákonníka

5./Právnazástupkyňažalobcunapojednávaníuviedla,žesapridržiavapodanejžalobyakoajvyjadrenia
k vyjadreniu žalovanej, domáhajú sa určenia vlastníckeho práva k stavbe a to k hájenke, jedná sa o

stavbu, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Nemčiňany, vedená na LV č. XXX, ako stavba so
súpisným číslom XXX, na parcele č. XXX/X, na LV vedená ako rodinný dom.
Čo sa týka právneho titulu, na základe ktorého sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, majú za to,
že nehnuteľnosť žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorú nevedia preukázať, predmetnú
nehnuteľnosť žalobca riadne užíval, čo preukazujú prostredníctvom inventárnej karty hmotného a

nehmotného majetku, kde je ako dátum aktivácie uvedený 01.01.1953 a na základe toho má žalobca
zato, že stavba patrí do vlastníctva, od tohto dátumu bol oprávneným držiteľom a domáha sa určenia
vlastníckeho práva titulom vydržania.
Ďalej uviedla, že má za to, že je zákonná domnienka o oprávnenosti držby a teda u žalobcu boli
splnené všetky podmienky na to, aby mu bolo určené vlastnícke právo vydržaním, právni predchodcovia

žalovanej stavbu od 60 - tých rokoch vôbec neužívali, o stavbu sa nezaujímavých a tak ako to aj
vyplynulo z výpovedí žalovanej na predchádzajúcom pojednávaní o tom, že by teoreticky mohla nejakú
nevysporiadanú stavbou vlastniť sa dozvedela len celkom náhodou, pričom z rodinných väzieb o takejto
stavbe nemala takmer žiadne informácie.
Ďalej uviedla, že má za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na určenie vlastníckeho

práva vydržaním a to tak oprávnenosť držby, ako aj dobromyseľnosť, ako aj uplynutie 10 ročnej
premlčacej lehoty.

6./ Splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
žalobca nemá žiadny relevantný dôkaz o kúpe stavby, začiatok údajne oprávnenej držby vyvodzuje iba

z dokladu označeného ako inventárna karta čC. ktorý si vyhotovil sám, nešpecifikuje kúpnu zmluvu, na
ktorú sa odvoláva, nepredchádza pohľadom kúpnej ceny a ani iné okolnosti kúpy.
Ďalej uviedla, že žalobca nebol evidovaný ako vlastník predmetnej stavby, ani v pozemkovej knihe ani
po roku 1964 na liste vlastníctva a záujem o usporiadanie stavu začal prejavovať až v roku 2005, tedapriamo potom čo podal na kataster nehnuteľností bez vedomia žalovanej neúspešne žiadosť o zápis
stavby, ktorej stavebníci už nežijú.
Starí rodičia žalovanej predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.1955,

pričom vlastníctvo k nej bolo riadne zapísané v pozemkovej knihe.
Podľa tvrdenia žalobcu bol predmetný dom odkúpený už v roku 1953 bez pozemku, o ktorý žalobca ani
teraz nemá záujem, nebolo by teda žiaden dôvod investovať do kúpy pozemku pod údajne predanou
stavbou.
Potvrdenia, o ktoré sa žalobca opiera obsahujú iba informácie, že dom číslo XXX užíval žalobca od roku

1953, dokladujú teda so značnou nepresnosťou iba užívací stav, ktorý nie je okrem určenia jeho začiatku
sporný ale nie vlastníctvo a naopak jediný dôkaz o dobe užívania tejto nehnuteľnosti je evidenčný list
pre výpočet úhrady za užívanie bytu spísaný s P. C. dňa 27.08.1992.
Splnomocnená zástupkyňa ďalej uviedla, že starí rodičia žalovanej odišli zo Slovenska za prácou, jediná
dcéra žije v Třebíči, neskôr žili v okolí Kladna a v roku 1955 si kúpili stavebný pozemok v Nemčiňanoch
a od roku 1962 žili v Mělníku. Z Čiech posiali peniaze sestre I. T. - P. E., zomr. v roku 1992 na stavbu

domu, do ktorého sa plánovali neskôr vrátiť. Stavba je aj realizovaná po roku 1960 a z uvedeného nie je
možné odvodiť, že by starí rodičia žalovanej dom už v roku 1953 iba za účelového predaja a ešte pred
kúpou stavebného pozemku predali Krajskej správe lesov.
Je pravdepodobné, že v neurčitom čase uzavreli so žalobcom neformálnu dohodu neurčitého obsahu,
na základe ktorej žalobca dom užíval, resp. dával do užívania svojim zamestnancom a pokiaľ

žalobca nepreukáže niečo iné, nie sú na základe doteraz predložených dôkazov splnené podmienky
dobromyseľnej oprávnenej držby.

7./ Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že jej starí rodičia žili v Mělníku, a chceli sem prísť bývať, takže
posielali peniaze na stavbu pani V. E., ktorá bola sestra starého otca a tá zabezpečovala túto stavbu, toto

jej rozprávala jej mama a o tejto skutočnosti vedela celá rodina, vedeli o tom, že nehnuteľnosť zastávala
pre jej starých rodičov, ktorí obidvaja odtiaľ pochádzajú a tým, že sa im tam narodila dcéra t. jest moja
matka, ktorá sa tam vydala, tak zostala celá rodina bývať v Čechách.
Ďalej uviedla, že stavba nemohla byť predaná v roku 1953, nakoľko pozemok sa kúpil v roku 1955.

8./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne ako aj žalovaného a vykonal
dokazovanie listinami, ktoré predložili, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
9./ Právna zástupkyňa žalobcu v rámci preukázania skutkových tvrdení uviedla, že žalobca po právnych
predchodcoch žalovanej neperfektnou kúpnou zmluvou v roku 1955 nadobudol do vlastníctva dom s
označenímHájenka,nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíNemčiňany,obecNemčiňany,okremZlaté

Moravce, vedeným na LV č. XXX, ako stavba so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXX/X na LV
vedená ako stavba.
Ďalej svoje tvrdenia opierala o skutočnosť a to, že predmetná nehnuteľnosť patrí žalobcovi preukazuje
aj inventárna karta hmotného a nehmotného majetku, kde je ako dátum aktivácie uvedený rok 1953,
čiže od tohto obdobia stavba a to Hájenka patrí do vlastníctva žalobcu a od tohto obdobia žalobca

stavbu dobromyseľne a nerušene užíval ako vlastník, nakladal s ňou, prenajímal ju, čiže vlastníctvo k
nej nadobudol vydržaním.
Na preukázanie svojho tvrdenia predložila ako listinný doklad inventárnu kartu hmotného a nehmotného
majetku, z ktorej bolo zistené že, nehnuteľnosť s označením HÁJENKA Nemčiňany má inventárne číslo
90/03511/67.

ĎalejnapreukázaniesvojhotvrdeniapredložiliprípisObecnéhoúraduNemčiňanysoznačenímudelenie
súhlasu zo dňa 20.9.2005, ktorým potvrdil, že Lesy SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod
Levice, je užívateľom HÁJENKY Nemčiňany v katastrálnom území Nemčiňany a to od roku 1953. Súhlas
sa vydáva na základe žiadosti užívateľa zo dňa 20.9.2005 .
Z oznámenia o vydaní súpisného čísla k stavbe bolo zistené, že Obec Nemčiňany k stavbe s označením

HÁJENKA Nemčiňany, postavená na parcele číslo KN XXX/X bola dokončená v roku 1953, má pridelené
číslo 339. Predmetné potvrdenie bolo vydané starostom Obce Nemčiňany dňa 11.2.2005.
Z evidenčného listu bolo zistené, že predmetnú nehnuteľnosť HÁJENKU užíva P. C. a to práve na
základe predmetného evidenčného listu zo dňa 27.8.1992
Právna zástupkyňa žalobcov žiadala vyžiadať doklady zo štátneho archívu Nitra , týkajúcej sa

stavebného konania k spornej stavbe.
Žalovaná v rámci svojej obrany popierala všetky tvrdenia žalobcu a tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/27/2015, Dnot. 160/2015 poM. T., po svojomstarom otcovi a na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/27/2015, Dnot 135/2015 po svojej starej
mame Y. T., ktorí boli rodičia jej matky Y. V., ktorá sa dedičstva vzdala v jej prospech.
Z pozemnoknižnej vložky č. XXX bolo zistené, že jej právni predchodcovia nehnuteľnosť a to pozemok,

na ktorom stojí sporná stavba, kúpili kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.1955 a to každý 1 - ici.
Skutočnosť, že je vlastníčkou spornej stavby preukazuje aj výpis z listu vlastníctva č. XXX (č.l.
7), z ktorého bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Nemčiňany, obec Nemčiňany, okrem Zlaté Moravce, a to parcela číslo XXX/X o
výmere 1733 m2, druh pozemku záhrady a parcela číslo XXX/X o výmere 646 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, ktoré nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve 15D27/15, Dnot 135/2015
a 10D/27/2015, Dnot135/2015.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení taktiež žiadala zabezpečiť dôkaz a to zo štátneho archívu v
Nitre a zo zabezpečeného dôkazu zo strany súdu bolo zistené a to zo žiadosti o vydanie užívacieho
práva zo dňa22.12.1967 bolo zistené , že dom sa staval v roku 1955, I. T., ktorý toho času býva v
Čechách dom asi v roku 1963 predal Štátnym lesom, Levice.

Z predloženého výmeru, vydaného Okresným národným výborom v Zlatých Moravciach bolo zistené, že
predmetným výmerom bolo povolené I. T. t. j. starému otcovi žalovanej v obci Nemčiňany číslo XX na
parc. XXX stavbu rodinného domku a to podľa predloženého projektu, pričom projekt vyhotovil stavebník
dňa 1955, predmetný dom sa postaví svojpomocne v obci Nemčiňany.
Predmetný výmer bol vydaný 30. apríla 1956. Ďalej v predmetnom výmere bolo uvedené, že celkové

náklady stavby na kľúč sú vo výške 40.000,- Kčs, z toho na rok 1955 vo výške 15.000 Kčs, začatie stavby
druhý štvrťrok 1957 a dokončenie stavby 31. decembra 1957, stavba bola zaradená do jednotného
hospodárskeho plánu.
Zo žiadosti o stavebné povolenie spísané starým otcom žalovanej I. T. bolo zistené, že I. T. požiadal radu
Okresného národného výboru, odbor pre výstavbu Zlaté Moravce dňa 5.5.1956 o vydanie stavebného

povolenia, pričom uviedol, že nakoľko je už spolu s manželkou v pokročilom veku, rozhodol sa postaviť
si vlastný rodinný dom, na ktorý si už z časti zadovážil stavebný materiál, pozemok si kúpil za vlastné
peniaze, pracuje v Čechách a chce, aby jeho rodina mohla byť zaistená riadnym bývaním. Ďalej uviedol,
že na jeho stavbe budú pracovať rodinní príslušníci z obce.
Štátne lesy v Pezinku požiadali dňa 17.09.1962 o ocenenie domu, ktorý chcú kúpiť , pričom znalecký

posudok bol vypracovaný dňa 05.10.1962
Zo znaleckého posudku vykonaného radou Okresného národného výboru, odbor výstavby Nitra zo dňa
5.10.1962 bolo zistené, že predmetným znaleckým posudkom bola ohodnotená budova a to stavba
rodinného domu, ktorý nie je úplne dokončený, jedná sa o novostavbu na čiastku vo výške 63.364,08
Kčs.

Z prípisu Okresného úradu Nitra, štátny archív v Nitre bolo zistené, že samotný spis o prevode
nehnuteľnosti, o kúpnopredajnej zmluve medzi I. T. a Štátnymi Lesmi Levice sa vo fonde ONV Nitra,
odbor výstavby nenachádza.
Zo žiadosti o užívacie povolenie na novostavbu, ktoré podali Štátne lesy Levice, Polesie Kozmálovce
bolo zistené, že žiadajú o vydanie užívacieho povolenia na novostavbu rodinného domu, ktorú chcú

užívať od 1.1.1967.

10./ Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

11./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

12./ Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

13./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

14./ Podľa odseku 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.15./ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

16./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

17./ Podľa odseku 3 vyššie cit. zák. ustanovenia , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18./ Podľa § 64 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka účinného v danom čase, národným majetkom sú veci
vo vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií.

19./ Podľa ods. 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, k jednotlivým veciam, pohľadávkam a iným majetkovým
právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

20./ Podľa ods. 3, Štátne organizácie môžu mať k jednotlivým veciam právo spoločného hospodárenia.
Ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 a § 13 platia obdobne.

21./ Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka účinného v danom čase, právo hospodárenia s
národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých
majetok celkom alebo prevažne slúži.

22./ Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k
určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií,
medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné
ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo
financií2) na žiadosť niektorého z nich.

23./ Podľa ods. 3, Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu
alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia,
dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny
orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo

hospodárenia žiadna organizácia.

24./ Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

27./ Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - Hájenke, nachádzajúcej sa v
katastrálnom územíX.y, okresXXX, zapísanej na LV číslo XXX/X, ako stavba so súpisným číslom X na
parcele číslo M.2 rodinný dom, pričom predmetná stavba je vo vlastníctve žalovanej a to na základe
Osvedčeniaodedičstve10D27/15,Dnot135/2015aOsvedčeniaodedičstve15D/27/15,Dnot.160/2015,

ktorú žalovaná nadobudla po svojich právnych predchodcoch - starých rodičoch, rodičov jej matky, ktorá
sa vzdala dedičstva v prospech svojej dcéry t.j. žalovanej.
Predmetné skutočnosti v spore neboli sporné.
Sporná bola skutočnosť, či právni predchodcovia žalovanej v čase smrti boli vlastníkmi stavby
nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti, ktorá bola v ich vlastníctve.

V predmetnom spore žalobca svoj nárok opieral jednak o skutočnosť, že jeho právny predchodca
Krajská správa lesov pre obnovu, pestovanie, o ochranu lesa predmetnú stavbu nerušene užíval od roku
1953, kedy ju nadobudol kúpnou zmluvou, ktorá v písomnej forme sa nezachovala a taktiež o inventárnu
kartu hmotného a nehmotného majetku z čoho vyplýva, že žalobca ju má v evidencii od roku 1953.Od uvedeného dátumu ju užíva nerušene, dobromyseľne ako vlastnú, nakladal s ňou, prenajímal ju a
od 1.7.1992 ju prenechal do užívania nájomcom XX./i C. a spol.

28./ Zo zabezpečených listinných dôkazov a to z výpisu z pozemnoknižnej vložky čísloXX.bolo zistené,
že právni predchodcovia žalovanej predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 10. mája 1955 a vkladom zo dňa 23. mája 1955 im vzniklo vlastnícke právo.
Z tohto listinného dôkazu je jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalovanej nemohli
predať dom v roku 1953 žalobcovi, ktorý sa nachádzal na pozemku, ktorý vlastne zakúpili až v roku 1955

a to práve za účelom jeho výstavby, čo jednoznačne preukazuje výmer vydaný Okresným národným
výborom v Zlatých Moravciach zo dňa 30.5.1956, ktorý poukazuje, že týmto predmetným výmerom bola
právnym predchodcom žalovanej povolená stavba rodinného domku a to práve na parcele číslo XXX,
čiže v roku 1953 právny predchodcovia žalovanej nielenže nevlastnili nehnuteľnosť, ale na nehnuteľnosti
nestála žiadna stavba z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetnú stavbu nemohol nerušene
užívať od roku 1953.

Z takto predložených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že žalobcovi nemohla v žiadnom
prípade začať plynúť vydržacia doba v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka platného a účinného od
1.1.1953 a taktiež v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.1.1953.
Ďalej žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že strany sporu uzavreli neperfektnú kúpnu zmluvu, na čo
následne poukazoval až po oboznámení sa s listinným dôkazmi a to so znaleckým posudkom, ktorý bol

vypracovaný na podnet Štátnych lesov, podnikové riaditeľstvo v Pezinku, kde je uvedené, že podnikové
riaditeľstvo žiada o prevedenie ocenenia domu nachádzajúceho sa v obci Nemčiňany číslo XXX, ktorý
hodlá kúpiť.
Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný 5. októbra 1962, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť
ocenená na sumu 63.364,08 korún československých.

Žalobca taktiež odvodzoval počiatok svojej držby, ktorá mala nastať k stavbe nachádzajúcej sa na
nehnuteľnosti, ktorá v čase smrti právnych predchodcov žalovanej sa nachádzala v ich vlastníctve, a
to od okolností vychádzajúc aj z inventárnej karty hmotného a nehmotného majetku, kde nehnuteľnosť
označená ,, Hájenka Nemčiňany “, inventárne číslo XX/XXXXX/XXXX.
Vzhľadom na prezentované tvrdenie žalobcu, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na

základe pravdepodobne kúpnej zmluvy vychádzajúc aj z inventárnej karty, súd prvej inštancie ustálil
plynutie vydržacej doby zhruba od roku 1967, teda od roku, kedy bol preukázaný záujem o kúpu stavby
- rodinného domu zo strany právnych predchodcov žalobcu.
V priebehu sporu žalobca svoj nárok opieral o neexistujúcu kúpnu zmluvu, vychádzajúc len zo
znaleckého posudku, ktorý si dali vyhotoviť Štátne lesy, podnikové riaditeľstvo Pezinok a to, za účelom

možnej kúpi nehnuteľnosti - stavby, pričom žalobca súdu nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy a
ani nevedel iné dôkazy uviesť na preukázanie svojho uplatneného nároku.
Žalobca nevedel ani uviesť a ani preukázať, kto bol v postavení nadobúdateľa v zmluvnom právnom
vzťahu kúpi od občana, a ani o aký zmluvný vzťah vôbec medzi ním a právnymi predchodcami žalovanej
išlo a nepreukázal ani zaplatenie kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť.

29./ Súd prvej inštancie má za to, že nároky z tejto držby vzniknuté, bolo potrebné posúdiť podľa v tom
čase právnej úpravy, pričom občianskoprávne vzťahy vtedy upravoval Občiansky zákonník č. 40/1964
Z.b., ktorý v tej podobe akú mal a to v dobe od 01.04.1964 do 31.03.1983 neumožňoval nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním.
Socialistická organizácia nemohla za účinnosti Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení

neskorších predpisov, t. j. od 1.7.1964 vydržať vlastnícke právo k hnuteľným (príp. nehnuteľným) veciam
proti inej organizácii, pretože taký dôvod nadobúdania vlastníckeho práva tento zákonník vôbec nepozn
a na také vzťahy vydržania (napr. aj proti občanom) sa nemohol (ani subsidiárne) vzťahovať Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. (účinný od 1. 4. 1964) už preto, že sám až do novely č. 131/1982 Zb. (účinnej
od 1. 4. 1983) zúžil možnosť vydržania z možných subjektov len na občana (fyzickú osobu).

Možnosť vydržania nepriznával organizáciám a tiež výrazne obmedzoval veci (spôsobilý predmet), ktoré
sa dali vydržať (Ro VS v Prahe z 29. 6. 1994, sp. zn. 3 Cdo 135/1992).
Pre daný stav preto bolo potrebné vychádzať z Hospodárskeho zákonníka (zákon č. 109/1964 Z.b.),
ktorý riešil vzťah socialistických organizácií k majetku, s ktorým a pre ktorý vstupovali, menili alebo
vystupovali do a z právnych vzťahov, a to bez ohľadu, či druhou stranou takéhoto právneho vzťahu bola

fyzická alebo právnická osoba.
Článok III zásad hospodárskych vzťahov tohoto zákonníka určoval zásadu, že k plneniu úloh
hospodárskej a kultúrnej výstavby zriaďoval štát štátne organizácie a zveril im do správy časti národného
majetku, zatiaľ čo družstevné a spoločenské organizácie hospodárili ako s vlastným majetkom, takokrem neho aj s majetkom národným, ktorý im štát zveril do užívania a jednotné roľnícke družstvá
hospodárili tiež s pôdou, ktorá bola v ich spoločnom užívaní.
Pokiaľ išlo o štátne organizácie, táto zásada vyjadrovala, že im nebolo priznané vlastnícke právo k

majetku, s ktorým hospodárili, lebo vlastníkom majetku, ktorý užívali k svojej hospodárskej činnosti, bol
štát a v právnych vzťahoch preto vystupovali ako nositelia práva správy národného majetku.
Uvedená zásada bola premietnutá najmä do úpravy o spoločenskom vlastníctve ( § 8 - § 13 H.z,.), o
hospodáreníjednotlivýchdruhovorganizácií(§56anasl.H.z..),ohospodárskychzmluváchoprevodoch
správy, o dočasnom užívaní a o prevodoch vlastníctva národného majetku mimo obvyklé hospodárenie

( § 347 - 351 H.z.).
Ustanovenie § 8 ods. 2 H.z.. definovalo, že pod týmto spoločenským vlastníctvom sa rozumie štátne
vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.
Hoci štátne vlastníctvo, národný majetok a jeho správu upravovali ustanovenia § 63 - § 75 H.z., obsah
vlastníckeho práva štátu nebol ani v týchto konkrétnych hmotnoprávnych ustanoveniach vymedzený.
Za štát ako vlastníka, vykonávali tieto oprávnenia štátom zriadené štátne organizácie, ako právne

samostatnésubjekty,ktoréhocivystupovalivprávnychvzťahochvosvojommene,nadobúdalivlastnícke
právo pre štát a naopak prevádzali veci vo vlastníctve štátu na iné právne subjekty.
Preto iba stručne v ustanovení § 63 H.z. bolo vymedzené štátne vlastníctvo ako vlastníctvo všetkého
ľudu (štátne vlastníctvo bolo totožné so všeľudovým vlastníctvom) a v druhej vete tohoto ustanovenia
bolo určené, že jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom vlastníctve je štát.

Pritom z ustanovenia § 64 ods. 1 H.z. vyplýva, že predmetom štátneho vlastníctva boli všetky hmotné
veci (hmotný národný majetok), ktorý bol v správe štátnych organizácií ( § 64 ods. 2 ).
Zo žiadosti o užívacie povolenie na novostavbu, ktoré podali Štátne lesy Levice, Polesie Kozmálovce
bolo zistené, že žiadajú o vydanie užívacieho povolenia na novostavbu rodinného domu, ktorú chcú
užívať od 1.1.1967.

Žalobca bol aj je v súčasnej dobe Štátny podnik, pričom v predmetnom spore nepreukázal, kto a na
základe čoho mal právo hospodárenia k predmetnej stavbe, ako toto právo hospodárenia vzniklo, čo
vyplývalo z inventárnej karty hmotného a nehmotného majetku, kde je nehnuteľnosť označená ,,Hájenka
Nemčiňany“, a ktorá mala inventárne číslo XX/XXXXX/XXXX.
Nepreukázal titul nadobudnutia k predmetnej stavbe, čo vyplýva aj z prípisu Miestneho národného

výboru v Nemčiňanoch zo dňa 22.12.1967, ktorý podal žiadosť na odbor výstavby ONV Nitra na vydanie
užívacieho povolenia, a to na základe žiadosti Štátnych lesov, kde v predmetnom prípise konštatoval , že
už tá nebola dostatočne vyplnená a nebolo z nej možné zistiť potrebné údaje a aj z tohto nie je zrejmé,
či užívacie povolenie mala obec alebo žalobca a z predmetnej žiadosti o vydanie užívacieho povolenia
možnolendedukovať,žeišloonájomnehnuteľnostizaúčelombývania,čomunasvedčujeajskutočnosť,

že z evidenčného listu zo dňa 27.8.1992 bolo zistené, že predmetnú nehnuteľnosť HÁJENKU v súčasnej
dobe užívaXX./. s rodinou, ktorého žalovaná vyzvala na odkúpenie nehnuteľnosti, následkom čoho bolo
podanie predmetnej žaloby.

30./ Súčasná úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 1.1.1992 tradičné

dôsledky spojené s vydržaním, zrušila nedôstojné obmedzenie jeho použitia, najmä obmedzenie
predmetov spôsobilých na vydržanie fyzickou osobou a vylúčenie vydržania právnickou osobou.
Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby podľa § 134 OZ započítať aj dobu držby uskutočnenej
pred 1.1. 1992 (t. j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb.), a
to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom, príp. tiež

ak ide o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke právo (t. j. právnickou osobou) (pozri Na
ÚS ČR z 23. 8. 2000, sp.zn. n. US 196/2000).
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (§ 129 až §
134Občianskeho zákonníka), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov .
Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť

predmetomvlastníctva),držbamusíbyťoprávnenát.j.musíísťofaktickéovládanievecialebovykonanie
práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že
oprávnenému držiteľovi patrí vec (alebo právo) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
stanovenej doby, do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná)..

Oprávnená držba popri všeobecných znakov držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že mu
vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držbasa musí opierať o právny ti tu I formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byt poctivá v
zmysle existencie dobrej viery držiteľa.
Na základe takto vykonaného dokazovania ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal

súd za preukázané, že žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva nie je podaná dôvodne a preto ju
v celom rozsahu zamietol.
V predmetnom spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce oprávnenosť držby predmetnej
stavby - Hájenky v Nemčiňanoch, nachádzajúcej sa na pozemku patriacemu žalovanej, aj keď išlo o
neidentifikovateľnú zmluvu o prevode nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva, ktorá

nepodliehala registrácii, čím nesplnil jednu zo zákonných predpokladov vydržania a to dobromyseľnosť
v tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí, nepreukázal právny titul, ktorý by ho oprávňoval k detencií
predmetnej stavby, nepreukázal nad všetky okolnosti dobromyseľnosť o tom, že mu pozemok patrí.

31./ V danej veci súd poukazuje na rozhodnutia a to Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
II.ÚS 432/2014-16, zo dňa 29.07.2014, Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/25/1993 zo dňa 27.04.1993.

32./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.