Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/72/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200320
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra
Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie
sv. Františka 8, Bratislava, o vyslovenie nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 so zákonom, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2010 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu § 6

bod 1, 2 a § 10 bod 1, 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č.
6/2008 zo dňa 04.11.2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby,
rekonštrukcie stavieb a bytov s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, § 6 ods. 1, § 11 ods. 4 písm. g/ zák. č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) a s § 53
ods. 2, § 66a písm. a/, b/ zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len živnostenský zákon).
Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. i/ v spojení s § 11 ods. 4 písm. g/ zákona

o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo určuje všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj VZN)
pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Obec teda môže
určovať všeobecné pravidlá, ktorými sú povinné riadiť sa subjekty podnikajúce v tejto oblasti. V
rámci svojej právomoci obec (obecné zastupiteľstvo) nemôže preniesť svoju pôsobnosť na niekoho
iného, v danom prípade starostu, aby voči podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti
používal právne prostriedky, na využitie ktorých obec nemá zákonné zmocnenie. Uviedol, že neexistuje
právna úprava, ktorou by obec bola zmocnená upravovať všeobecne záväzným nariadením podmienky

živnostenského podnikania a ukladať podnikateľom povinnosti, prípadne obmedzenia. Na obce nebola
zákonom prenesená štátna správa v tejto oblasti a preto územná samospráva nemá normotvornú
právomoc v oblasti realizácie práva na podnikanie. Poukázal na to, že orgánmi štátnej správy na
úseku živnostenského podnikania sú živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a Ministerstvo
vnútra SR, pričom tieto orgány môžu od obce vyžadovať vyjadrenia (§ 53 ods. 2 živnostenského
zákona). Do podnikateľskej činnosti konkrétnych podnikateľov môžu podľa žalobcu zasahovať jedine
orgány oprávnené na to právnymi predpismi, pričom starosta obce, resp. mestskej časti, prípadne

miestna rada, na rozhodovanie v tejto oblasti neboli zmocnení zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že pri
určovaní pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením
ide o všeobecnú úpravu (VZN je právna norma vydávaná orgánom samosprávy vo veciach územnej
samosprávy alebo prenesenej štátnej správy, ktorá je všeobecne záväzná pre všetky osoby a subjektypôsobiace na území daného samosprávneho celku), pričom § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom
zriadení jednoznačne ustanovuje, ktorý orgán obce je oprávnený tieto pravidlá určovať. Týmto orgánom
je obecné zastupiteľstvo. Ani obecnému zastupiteľstvu však zákon podľa žalobcu nezveril rozhodovanie

v individuálnych administratívnoprávnych vzťahoch (formou uznesenia). Tým, že VZN Mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 v § 6 bod 1 a 2 zveruje starostovi mestskej časti a miestnej
rade konanie a rozhodovanie o povolení predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby, v súvislosti s
tým ukladá povinnosti podnikateľom a v § 10 bod 1 a 2 ponecháva v platnosti už vydané povolenia, resp.
určuje dobu platnosti povolení podľa tohto VZN, je v napadnutej časti v rozpore so zákonom, pretože

mestská časť nie je oprávnená vydávať žiadne individuálne správne akty týkajúce sa podnikateľskej
činnosti v oblasti predaja v obchodoch a v oblasti prevádzky služieb.
Žalobca uviedol, že Okresná prokuratúra Bratislava IV dňa 14.05.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. a/ bod
2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala proti VZN žalovaného č.
6/2008 protest prokurátora pod sp. zn. Pd 23/09-7, v ktorom navrhla napadnuté ustanovenia VZN zrušiť
pre nezákonnosť. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves protest prokurátora

prerokovalo na svojom 20. zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 30.07.2009 a uznesením č. 364/2009 protestu
prokurátora nevyhovelo.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vymedzenie samostatnej (samosprávnej)
normotvornej pôsobnosti obcí v čl. 68 Ústavy SR určuje rámec umožňujúci vydávanie VZN obciam

(konkrétne obecným zastupiteľstvám) aj bez zákonného splnomocnenia, pokiaľ sú vydávané vo veciach
územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. V § 4 zákona
o obecnom zriadení, ako aj v § 7a zákona o Hl. meste SR Bratislave, je ilustratívny výpočet samostatnej
pôsobnostiobce,resp.mestskejčasti,pričomideosamostatnúoriginálnupôsobnosť.Vrámcioriginálnej
pôsobnosti môže obec ukladať aj iné povinnosti a stanovovať podmienky, ak ich neupravuje iný

zákon. Keďže žiadny zákon neupravuje predajnú a prevádzkovú dobu, obec môže túto oblasť za
účelom dosiahnutia požadovaného účelu samostatne regulovať vrátane ukladania povinností subjektom
za podmienky, že neodporuje ústave. Novelou zákona o obecnom zriadení účinnou od 01.01.2002
(zák. č. 453/2001 Z.z.) zákonodarca zaviedol základné interpretačné pravidlo rozdelenia pôsobnosti
na samostatnú a prenesenú, keď v § 4 ods. 4 ustanovil, že: „Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce

neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.“
Žalovaný mal za to, že ustanovením § 6 VZN, ktorým sa upravuje prevádzková a predajná doba
nad rámec všeobecnej úpravy uvedenej v § 3 VZN, obec nezasahuje do výkonu živnostenského
podnikania, ale zabezpečuje úlohy samosprávy vyplývajúce priamo zo zákona. Takýmito úlohami je

napr. zásobovanie obyvateľov, ochrana a zabezpečenie verejného poriadku, a to najmä zabezpečením
pokojného, ničím nerušeného bývania, ktorú obec zabezpečuje a vykonáva vo verejnom záujme.

Žalovaný ďalej dôvodil, že základný rámec stanovenej predajnej a prevádzkovej doby, ktorou sa
zabezpečujú rovnaké podmienky pre všetkých podnikateľov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na

území mestskej časti, je ustanovený v § 3 predmetného VZN. Každému podnikateľovi, ktorý chce nad
rámec všeobecne stanovenej doby vykonávať podnikateľskú činnosť, je mu táto povolená (§ 6 ods. 1
VZN). V prípade, ak v rámci predĺženej doby dochádza v dôsledku činnosti prevádzky k rušeniu nočného
kľudu a tým aj k narušeniu pohody bývania vlastníkov bytov a susedných stavieb, mestská časť je vo
verejnom záujme oprávnená skrátiť prevádzkovú dobu, ktorá bola stanovená nad rámec všeobecnej

prevádzkovej doby (§ 6 ods. 2 VZN). Nikdy však nemôže dôjsť k skráteniu všeobecnej prevádzkovej
doby vyplývajúcej z § 3 tohto VZN, čím je zabezpečená rovnosť pre všetky podnikateľské subjekty
podnikajúce na území mestskej časti.
V zmysle § 7a ods. 2 písm. f/ zák. č. 377/1990 Zb., ktorý je podľa názoru žalobcu špeciálnym zákonom
vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, mestskej časti je vyhradené zabezpečovať úlohy na úseku

spotrebiteľa a utvárať podmienky na zásobovanie, najmä určovať pravidlá času prevádzky služieb a
spravovať miestne trhoviská. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/00 z
25.04.2002, podľa ktorého všeobecne záväzné nariadenie obce nemožno považovať za nesúladné s
Ústavou SR len na tom základe, že vo svojich ustanoveniach obsahuje aj bližšiu úpravu o povinnostiach
vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám, ak tieto povinnosti majú inak oporu v zákone a

neprekračujú ústavný ani zákonný rámec. Žalovaný preto vyjadril názor, že napadnuté ustanovenia VZN
č. 6/2008 nijakým spôsobom nezasahujú do živnostenského podnikania upraveného živnostenským
zákonom a už vôbec nemajú žiadnu súvislosť s namietanými ustanoveniami živnostenského zákona.
Navrhoval preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 250zfa ods. 3 O.s.p.)
preskúmal napadnuté všeobecne záväzné nariadenie žalovaného a dospel k záveru, že žalobu je podľa

§ 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť.

Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a
rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 09.02.2011.

Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a z listín priložených žalobcom k žalobe súd zistil, že
miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 267/2008 zrušilo uznesenie
č. 193/2008 zo dňa 13.05.2008, ktorým bolo prijaté VZN č. 2/2008 a schválilo VZN č. 6/2008 o
pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcií stavieb a
bytov, s účinnosťou od 01.12.2008. VZN č. 6/2008 v § 3 rozdeľuje obchody a prevádzky služieb na
území mestskej časti pre účely tohto nariadenia na dve kategórie, pričom kategória č. 1 - obchodné

domy, hypermarkety, supermarkety, nákupné strediská, čerpacie stanice pohonných hmôt, prevádzky
s pohostinskou činnosťou bez obsluhy umiestnené mimo obytných zón, prevádzkarne poskytujúce
pohostinské služby v ubytovacích zariadeniach, má určený začiatok prevádzky 00.00 hod. - koniec 24.00
hod.,kategóriač.2-maloobchod,služby,remeselnéčinnostiaprevádzkárnenešpecifikovanévkategórii
č. 1, má určený začiatok najskôr od 06.00 hod. - koniec najneskôr do 22.00 hod.

V § 6 ods. 1 upravuje VZN podmienky predĺženia prevádzkovej doby nasledovne:
a/ predĺženie prevádzkovej doby môže na základe žiadosti podnikateľa individuálnym súhlasom povoliť
starosta na základe kladného vyjadrenia miestnej rady. Miestna rada pred vydaním svojho vyjadrenia
posúdi všetky relevantné faktory zohľadňujúce záujmy podnikateľa ako aj obyvateľov v okolí prevádzky.
Za týmto účelom podnikateľ doloží žiadosť súhlasom majiteľa nehnuteľnosti (budovy), v prípade

umiestnenia prevádzky v bytovom dome súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, v rodinnej zástavbe súhlasom majiteľov bezprostredne susediacich domov;
b/ individuálne predĺženie prevádzkovej doby z dôvodu konania neverejnej - uzavretej spoločenskej
akcie (stavby, promócie, stužkové slávnosti atď.) povoľuje starosta na základe žiadosti podnikateľa
najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie.

V § 6 ods. 2 VZN je upravené skrátenie prevádzkovej doby nasledovne:
a/ starosta môže individuálne povolený čas predaja/prevádzky na základe kladného vyjadrenia miestnej
rady skrátiť, ak vplyvom činnosti prevádzky dochádza k preukázanému porušovaniu verejného poriadku,
alebo voči prevádzke bola podaná opodstatnená sťažnosť alebo činnosťou ručí nočný pokoj, alebo inak
narúša verejný poriadok v jej okolí;

b/ pri dočasnom uzavretí prevádzkárne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková
doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkárne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným
uzavretím prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkáreň je uzavretá dlhšie ako jeden deň.
V § 10 ods. 1 VZN ustanovuje, že povolenia na prevádzkovú dobu vydané pred účinnosťou tohto
nariadenia zostávajú v platnosti, ak schválený čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb pred

účinnosťou tohto VZN je v súlade s týmto VZN. Podľa ods. 2 povolenie na prevádzkovú dobu vydané
podľa tohto nariadenia má dobu platnosti najviac 6 mesiacov, pokiaľ starosta na základe rozhodnutia
miestnej rady nerozhodne o dobe kratšej.
Proti uvedenému VZN podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV dňa 14.05.2009 protest
prokurátora pod č.k. Pd 23/09-7, ktorého obsah sa zhoduje s vyššie opísanými dôvodmi žaloby.

Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 364/2006 protestu
prokurátora podanému proti VZN č. 6/2008 nevyhovelo.

Podľa článku 67 ods. 2 Ústavy SR povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno
obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7

ods. 5. Podľa ods. 3 štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom
ustanoveným zákonom.
Podľa článku 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre
samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
Podľa článku 71 ods. 1 Ústavy SR na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon

určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
Podľa ods. 2 pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej
pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia.Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda.
Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje
ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko,
stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k
umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Podľa
písm. i/ plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje

nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa ods. 2 vo veciach, v ktorých
obecplníúlohyštátnejsprávy,môževydávaťnariadenielennazákladesplnomocneniazákonomavjeho

medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so
zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných

otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach.

Podľa § 53 ods. 2 živnostenského zákona živnostenský úrad si môže vyžiadať vyjadrenie aj od ďalších
orgánov, najmä od obce a policajného zboru, ktoré sú povinné ich zaslať najneskôr v lehote 20 dní.
Podľa § 66a živnostenského zákona štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú a)

živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V zmysle citovanej ústavnej a zákonnej úpravy sa obce (mestské časti) prostredníctvom obecných
(miestnych) zastupiteľstiev uznášajú na všeobecne záväzných nariadeniach o základných otázkach
života obce. Všeobecne záväzné nariadenia musia byť v súlade s Ústavou SR, ústavnými a ostatnými

zákonmi a záväznými medzinárodnými zmluvami. Pokiaľ obce realizujú svoju normotvornú právomoc v
rámci zákonom preneseného výkonu štátnej správy, musia byť na to splnomocnené zákonom a obsah
všeobecnezáväznýchnariadenímusíbyťvmedziachzákona.Aksavšeobecnezáväznénariadenietýka
záležitostí územnej samosprávy a zabezpečovania zákonom zverených samosprávnych kompetencií,
potom platí ústavná zásada, že do činnosti obcí pri výkone samosprávy možno zasiahnuť len zákonom.

Súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že možnosť individuálneho predĺženia resp. skrátenia
prevádzkovejdobykonkrétnejprevádzkyrozhodnutímstarostumestskejčastipovyjadrenímiestnejrady
nad rámec všeobecnej úpravy obsiahnutej v čl. 3 VZN č. 6/2008 nezasahuje nezákonným spôsobom
do výkonu živnostenského podnikania na území mestskej časti a nevybočuje z rámca normotvornej
právomoci žalovaného. Pokiaľ sa miestne zastupiteľstvo uznieslo na zverení tejto kompetencie

starostovi, ide podľa názoru súdu o prípustný spôsob realizácie samosprávnej kompetencie miestneho
zastupiteľstva vyplývajúcej zo zákona. Žalobcom namietaná úprava režimu individuálneho predĺženia
resp. skrátenia všeobecne stanovenej prevádzkovej doby podľa názoru súdu neznamená zásah
do podnikateľských oprávnení jednotlivých podnikateľov, čo je nepochybne v právomoci príslušných
orgánov štátnej správy, ale len umožňuje časovo ohraničiť výkon konkrétnej prevádzky na území

mestskej časti, a to v záujme udržania verejného poriadku.
Z uvedených dôvodov je súd tej mienky, že miestne zastupiteľstvo žalovaného v žalobou napadnutých
ustanoveniach VZN č. 6/2008 len podrobnejšie upravilo podmienky realizácie pôsobnosti samosprávy
určovať čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb vyplývajúcej zo zákona. Keďže ide o rýdzo
samosprávnu kompetenciu obce a niet žiadneho zákona, ktorý by určoval obmedzenia samosprávnej

regulácie otázky predajnej a prevádzkovej doby na území samosprávnej jednotky, nevidel súd z hľadiska
vymedzenia žaloby dôvod pre záver, že namietané ustanovenia VZN č. 6/2008 nie sú v súlade so
žalobcom označenými ustanoveniami zákona. Preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal

žalobcovi právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo.

Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 O.s.p.