Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119432489
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119432489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47
967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. XX, o zaplatenie 12.823,69 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/245/2019-79 zo dňa
26. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/245/2019-79 zo dňa 26. novembra 2020

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu žalobcu zamietol. V druhej
výrokovej vete žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou dňa 05.11.2019 sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 12.823,69 Eur (istina v sume 10.432,08 Eur, dlžné zmluvné úroky a

zákonné úroky z omeškania do dňa predchádzajúcemu dňu 20.12.2018 v sume 2.391,61 Eur) spolu
so zmluvným úrokom vo výške 8,90 % ročne zo sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru 10.432,08
Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
10.432,08 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia. Tvrdil, že nadobudol žalovanú pohľadávku zo Zmluvy
o úvere č. 6804841884 spolu s jej príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.12.2018, uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s. ako postupom a žalobcom ako postupníkom.
Uviedol, že dňa 21.07.2015 bola medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom uzatvorená Zmluvu o úvere č. 6804841884 (ďalej „zmluva“) v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa
21.07.2015 prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 11.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
vrátiť v dohodnutej lehote, vrátane úrokov podľa predpisu splátok k zmluve. Vzhľadom na to, že žalovaný
svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca veriteľ po predchádzajúcej výzve
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 20.03.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní vo veci samej sa k veci bližšie nevyjadril,
uviedol len, že súhlasí so splácaním dlhu, pretože tento uznal.4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že považoval za nesporné, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z., keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme

úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
úver vo výške 11.000,- Eur.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť tak, že najprv
podpísal tlačivo žalovaný dňa 20.07.2015 a vyplnil v tlačive body 1/, 2/ tlačiva (1/ Zmluvné strany, 2/
Žiadosťoposkytnutieúveru),následnedňa21.07.2015malodôjsťkschváleniuúverubankouvyplnením
bodu 3/ tlačiva. Uvedené vyplýva aj z Obchodných podmienok, čl. III. bod 3.1. Najskôr teda vyplnil
žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru (návrh na uzatvorenie zmluvy), ktorá obsahovala z údajov v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. iba žiadanú výšku úveru 11.000,- Eur, dobu splácania úveru 9

rokov a frekvenciu splácania k 15. dňu v mesiaci. Na tento návrh žalovaného banka reagovala tým,
že síce neupravila výšku úveru a súhlasila s dobou a frekvenciou splácania úveru, avšak doplnila
ďalšie údaje zmluvy (výška mesačnej splátky, dátum prvej a poslednej splátky, ročnú úrokovú sadzbu,
RPMN, priemernú RPMN), čo vyplýva z bodu 3/ tlačiva. Podľa súdu prvej inštancie tak nemožno hovoriť
o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany banky, ale o novom návrhu, ktorý by mal žalovaný písomne

prijať alebo odmietnuť (§ 44 Občianskeho zákonníka). V konaní však nebolo preukázané, že by k
tejto písomnej akceptácii nového návrhu banky zo strany žalovaného došlo. Žalobca ani netvrdil, že
by bankou navrhnutý obsah zmluvy, vystavený následne po podpise žiadosti dlžníkom, bol totožný so
žiadosťou dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník prijal (§ 44 ods. 1, § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Nečinnosť či mlčanie žalovaného pritom za akceptáciu nového návrhu banky nie je možné

považovať (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nemal
preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle
zmluvných strán, teda v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej
forme.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštanciepovažovalúverzabezúročnýabezpoplatkovývzmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z..

6. Následne súd prvej inštancie zdôraznil, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní, pričom tieto zákonné predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala
nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 15.07.2020 (poznámka odvolacieho súdu: správny dátum
mal byť 15.07.2024), teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávka iba
z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní predložil

výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.02.2017, v tejto banka žalovaného vyzýva na úhradu
dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a v ďalšom texte upozorňuje žalovaného,
že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným v
zmyslepríslušnýchustanovenízmluvyoúvereaObchodnýchpodmienokažiadaťodžalovanéhoúhradu
celej úverovej pohľadávky. V danom prípade je predmetom postúpenia celá pohľadávka a nielen splatná

časťúveru.Žalobcapreukázaldoručenievýzvynaúhradudlžnejsumy,ktoroubankavyhlásilapredčasnú
splatnosťceléhoúveru,ktorúsícemožnopovažovaťajzavýzvuvzmysle§92ods.8zákonač.483/2001
Z.z., kde za splnenia podmienok v tomto ustanovení by mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, avšak len
v rozsahu splatných pohľadávok, t.j. nie v celom rozsahu. Z tohto dôvodu postúpenie pohľadávky, na
zaplatenie ktorej nevznikol nárok ani Poštovej banke, a.s., nie je platné.

7. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti) a konečná splatnosť bola v Zmluve o úvere určená na 15.07.2024, banka nebola
oprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,vrátaneúrokovznehovcelostiinémusubjektu.Vzhľadom
na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má, podľa súdu prvej

inštancie zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 je neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a preto žalobcovi v spore chýba aktívna vecná
legitimácia. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky (splatnosť postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie jemožné považovať za platné. S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní,
preto mu nie je možné toto právo priznať.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K záveru súdu prvej inštancie, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a
obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán žalobca v odvolaní uviedol, že mlčanie
ani nečinnosť sa sami o sebe nepovažujú za prijatie návrhu, okrem prípadu, ak tak ustanovuje zákon
alebo sa zmluvné strany na tomto druhu vzniku dohodli. Ak sa tak aj výslovne nedohodli, je možné, že
sa trvalou praxou stal daný spôsob vzniku zmlúv bežným.

11. Žalobca mal v odvolaní za to, že svoju povinnosť preukázať aktívnu vecnú legitimáciu si splnil, čo
vyplýva z listiny označenej ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.02.2017
spoluspodacímhárkomč.EPH008958340,čímžalovanéhoupozornilvzmysle§53ods.9Občianskeho
zákonníka na meškanie so splátkami, a to viac ako 3 mesiace pred zaslaním tejto výzvy. Ďalej žalobca

preukázal zaslanie listiny označenej ako Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.03.2017 spolu s
Doručenkou zo dňa 28.03.2017, čo žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom. Uvedené listiny sú
podmienkou na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo si žalobca bez akejkoľvek výhrady
splnil, a preto nemožno pochybovať o jeho aktívnej legitimácii.

12. Žalobca mal za to, že právny predchodca žalobcu pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
postupovalvsúladespríslušnýmiustanoveniamiprávnychpredpisov.Vzmysle§53ods.9Občianskeho
zákonníka právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného listom zo dňa 20.02.2017, že je so svojim
záväzkom viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z
dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany žalovaného, napriek predchádzajúcej výzve podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.03.2017 zosplatnil poskytnutý
úver a zároveň v uvedenom liste vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych
dní.

13. S poukazom na § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. žalobca uviedol, že listinou

označenou ako Výzva na úhradu dlžnej sumy postupca - Poštová banka a.s., zo dňa 20.03.2017, vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní, čo žalovaný nesplnil. Následne v súlade s § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. spolu s podmienkami pre postúpenie pohľadávky banky, ktorými sú
splatnosť pohľadávky, predchádzajúca písomná výzva a kumulatívne aj omeškanie dlžníka so splnením
postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní, postupca postúpil dňa 20.12.2018 Zmluvou o

postúpení pohľadávky uvedenú pohľadávku v celom rozsahu na žalobcu, nakoľko táto sa stala splatnou
v celom rozsahu.

14. Dňa 16.02.2021 súd prvej inštancie doručoval žalovanému odvolanie žalobcu s tým, aby sa ku nemu
vyjadril v lehote do 10 dní. Písomnosti boli žalovanému listinne doručené dňa 19.02.2021. Žalovaný sa

k odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.06.2021,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).16. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v žalobcom predloženom tlačive označenom ako
Zmluva o úvere lepšia splátka, v časti 1/ označenej ako Zmluvné strany sú osobné údaje o žalovanom
ako klientovi, jeho zamestnávateľovi, výške príjmu, rodinnom stave. V časti 2/ označenej ako Žiadosť
o poskytnutie úveru je uvedená žiadaná výška úveru 11.000,00- Eur, doba splácania úveru 9 rokov. V
časti 3/ označenej ako Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia sú uvedené tieto

údaje: číslo zmluvy 6804841884, výška schváleného úveru 11.000,- Eur, počet mesačných splátok 108,
výška mesačnej úhrady 164,30 Eur, dátum prvej splátky 15.08.2015, každej ďalšej k 15. dňu v mesiaci,
dátum konečnej splatnosti 15. 07. 2024, výška úrokovej sadzby 8,9 % p. a., RPMN 9,30%, priemerná
RPMN 11,53 %. Formulárové tlačivo Zmluvy podpísal žalovaný ako klient dňa 20.07.2015, zástupca
banky dňa 21.07.2015. Súčasťou Zmluvy mali byť aj Obchodné podmienky, ktoré žalovaným osobitne
podpísané neboli.

18. Podľa čl. III. bod 3.1 Obchodných podmienok banky, najneskôr pri podaní Návrhu Banka predkladá
dlžníkovi formulár. Dlžník v príslušnej časti návrhu, uvedie svoje osobné údaje, údaje o prípadnom
spoludlžníkovi, maximálnu požadovanú výšku úveru, minimálnu požadovanú lehotu splatnosti a návrh
vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta. Dlžník je povinný najneskôr pri pred

čerpaním úveru, predložiť banke dokumenty požadované bankou na overenie údajov uvedených v
návrhu a posúdenie schopnosti dlžníka, prípadne spoludlžníka splácať úver, ak banka neustanoví inak.
19. Podľa čl. III. bod 3.2 Obchodných podmienok banky, ak Banka po posúdená návrhu a vyhodnotení
dlžníkovej, prípadne spoludlžníkovej schopnosti splácať úver neupraví dlžníkom požadované parametre
úveru, považuje sa to za prijatie návrhu.

20. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo 20.02.2017 Poštová banka, a.s., Bratislava upozornila
žalovaného v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ku dňu 20.02.2017 je pohľadávka
banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 6804841884 zo dňa 21.07.2015 viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti vo výške 1.196,97 Eur a zároveň vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 15

kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je banka
oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným.

21. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 20.03.2017 Poštová banka, a.s., Bratislava oznámila
žalovanému predčasné zosplatnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 6804841884 ku dňu 20.03.2017.

22. Dňa 20.12.2018 žalobca ako postupník a Poštová banka, a.s., Bratislava ako postupca uzavreli
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018, ktorou boli na žalobcu postúpené pohľadávky špecifikované
v prílohe č. 1, 2. Listom zo dňa 02.01.2019 postupca oznámil žalovanému, že postúpil pohľadávku zo
zmluvy o úvere č. 6804841884 zo dňa 21.07.2015 na žalobcu so všetkými právami a povinnosťami s

ňou spojenými.

23. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2018, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

28. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených

žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu zamietol, pričom odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil ani vady
procesných podmienok.

29. Podanou žalobou sa žalobca ako singulárny právny nástupca veriteľa Poštová banka, a.s.,
Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej aj len „banka“) domáhal proti žalovanému ako dlžníkovi nárokov po
predčasnom zosplatnení úveru zo Zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 21.07.2017. Súd prvej inštancie
posúdil zmluvu medzi bankou a žalovaným ako spotrebiteľskú, a pretože jej predmetom bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, dospel k záveru, že šlo o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Tieto zistenia a závery súdu prvej inštancie žalobca odvolacím
dôvodom nenapadol. Na tomto mieste však odvolací súd udáva, že so záverom súdu prvej inštancie o
type a charaktere zmluvy medzi bankou a žalovaným súhlasí.

30. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať v rozhodnom

období písomnú formu tak, ako to upravoval § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zákon č. 129/2010
Z.z. osobitnú úpravu uzatvárania zmlúv nemá, preto súd prvej inštancie na proces uzatvárania zmluvy
medzi bankou a žalovaným správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis
a dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných
písomných prejavov vôle zmluvných strán, a teda k uzavretiu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej

forme nedošlo.

31. Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým
z nich je návrh na uzavretie zmluvy, ktorým podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je dostatočne určitý

a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Druhým jednostranným
adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia), ktorým podľa §
43c ods. 1 Občianskeho zákonníka je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je potom podľa § 44 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť a podľa § 43c ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda
účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.32. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že Zmluva medzi bankou a žalovaným bola
uzatváraná tak, že dňa 20.07.2015 žalovaný vo formulári banky vyplnil bod 1/ a bod 2/, keď v bode 1/
označenom ako Zmluvné strany uviedol svoje údaje a v bode 2/ označenom ako Žiadosť o poskytnutie

úveru lepšia splátka vyplnil výšku úveru 11.000,- Eur, dobu splácania úveru 9 rokov, možnosť čerpania
úveru na špecifikovaný osobný účet, splácanie úveru k 15. dňu v mesiaci. Dňa 21.07.2015 banka vyplnila
bod 3/ označený ako Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, pričom uviedla výšku
schváleného úveru 11.000,- Eur, výšku mesačnej úhrady 164,30 Eur, náklady spojené s poistením
schopnosti splácať úver 15,30 Eur, výšku úrokovej sadzby 8,90% p.a., RPMN banky 9,30%, priemernú

RPMN na trhu 11,50%, odplatu za poskytnutie úveru 10,57 Eur, najvyššiu prípustnú hodnotu odplaty
23,08 Eur, celkovú čiastku úveru 15.968,18 Eur, dátum prvej splátky 18.08.2015, dátum každej ďalšej
splátky k 15. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 15.07.2024, počet mesačných splátok 108.

33. Žalobca síce v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí,
že žalovaný najprv vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru a následne predchodca žalobcu reagoval na tento

návrhtak,žedoplnilniekoľkoúdajov,avšaktotoskutkovézisteniesúduprvejinštanciežalobcavodvolaní
nepoprel. Na tomto miesto odvolací súd poukazuje na to, že aj zo samotného formulára Zmluvy vyplýva,
že bod 1/ a bod 2/ mal vyplniť dlžník, čo bolo uvedené priamo v predtlačenom texte formulára a bod 3/
mala vyplniť banka, čo tiež bolo uvedené priamo v predtlačenom texte formulára. Skutočnosť, že najskôr
žalovaný ako dlžník mal uviesť vo formulári svoje osobné údaje, maximálnu požadovanú výšku úveru,

minimálnu požadovanú lehotu splatnosti a podpísaný návrh mala následne banka vyhodnotiť, vyplývala
aj z čl. III. bod 3.1 a bod 3.2 Obchodných podmienok banky pre spotrebiteľské úvery, ktoré podľa bodu
3/ ods. 3.8 formulára mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a právne vzťahy v Zmluve neupravené sa
nimi mali riadiť. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že konanie
žalovaného bolo návrhom na uzavretie zmluvy, pretože žalovaný ako prvý prejavil vôľu zmluvu uzavrieť.

34. Procesu vzniku zmluvy nebráni, ak návrh a prijatie návrhu nie sú uskutočnené v totožný deň, avšak
vznik zmluvy predpokladá, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu a bez výhrad, keďže
podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu podľa
§ 44 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej

zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

35. Banka v akceptácii návrhu uviedla výšku schváleného úveru 11.000,- Eur, dátum každej ďalšej
splátky k 15. dňu v mesiaci a počet mesačných splátok 108, čo zodpovedá dobe splácania úveru 9 rokov,
teda v tejto časti prijatie zodpovedalo návrhu žalovaného. Banka však v akceptácii návrhu uviedla aj

ďalšie údaje, a to údaje, ktoré v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. predstavovali obligatórne
obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej
inštancie je toho právneho názoru, že nešlo o prijatie návrhu ako odpoveď, ktorá vymedzovala obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ale šlo o odpoveď, ktorá ďalej vymedzovala obsah navrhovanej
zmluvy oproti návrhu žalovaného, a teda šlo o prijatie návrhu, ktoré obsahovalo dodatky a iné zmeny,

t.j. podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka šlo o odmietnutie návrhu, ktoré sa súčasne
považovalo za nový návrh. Pretože návrhom na uzavretie zmluvy sa de facto stala akceptácia banky
zo dňa 21.07.2015, pre uzavretie zmluvy bolo potrebné včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie
žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s návrhom banky. Žalobca však v konaní ani
len netvrdil, že by k akceptácii nového návrhu banky zo strany žalovaného došlo.

36. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že mlčanie ani nečinnosť sa sami o sebe nepovažujú za prijatie
návrhu, okrem prípadu, ak tak ustanovuje zákon alebo sa zmluvné strany na tomto druhu vzniku dohodli
a ak sa tak aj výslovne nedohodli, je možné, že sa trvalo praxou stal daný spôsob vzniku zmlúv bežný,
s týmto konštatovaním odvolací súd súhlasí. Napokon, ide aj o názor odbornej právnickej obce (napr.

Števček, M., Dulak, A. Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1-450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2019, 383 s). Žalobca však v odvolaní ani len
nekonkretizoval a nešpecifikoval akou trvalou praxou v posudzovanej veci sa mal stať daný spôsob
vzniku zmlúv bežným, a to o to viac, že šlo o zmluvu, ktorá mala byť zo zákona uzatvorená v písomnej
forme. K uzatvoreniu zmluvy v požadovanej písomnej forme totiž môže dôjsť len vtedy, ak písomnú

formu má tak návrh na uzatvorenie zmluvy, ako aj jeho akceptácia. Písomný právny úkon je podľa §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, a preto zmluva by bola
v požadovanej písomnej forme uzavretá len vtedy, ak by následne po banke formulár zmluvy podpísal
aj žalovaný. V prípade zmlúv, pre ktoré sa vyžaduje zákonná písomná forma, tak ani trvalou praxounie je možné zákonnú požiadavku formy zmluvy zmeniť alebo vylúčiť. Odvolací súd preto vyhodnocuje
ako správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva medzi bankou a žalovaným v zákonom požadovanej
písomnej forme uzavretá nebola.

37. Pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi bankou a žalovaným nemala zákonom vyžadovanú
písomnú formu, podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda podľa lex specialis zákonným dôsledkom porušenia
povinnosti uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme je, že charakter dočasného

poskytnutia peňažných prostriedkov sa nemení, ale poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

38. Následne súd prvej inštancie vyhodnocoval, či žalobcovi v spore svedčí aktívna vecná legitimácia,
pričom dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 je neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver a k

platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo, a preto banka nebola oprávnená pohľadávku
postúpiť.

39. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nie je nositeľom práva, ktoré
bolo v konaní uplatnené a poukázal na skutkové okolnosti vyplývajúce zo žalobcom predložených listín,

ktoré podľa žalobcu sú podmienkou na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..

40. Postúpenie pohľadávky je inštitútom zmeny v osobe veriteľa a spočíva v tom, že na základe zmluvy
uzavretejmedzidoterajšímveriteľomakopostupcomatreťouosobouakopostupníkom,postúpipôvodný

veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi tretej osobe, ktorá sa stane novým veriteľom. Popri všeobecnej
úprave postúpenia, obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, sú pre určité druhy pohľadávok
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a
podmienkam ich postúpenia tretím osobám. K pohľadávkam osobitnej kategórie patria aj pohľadávky
zo spotrebiteľských úverov, keď v zmysle § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. postúpiť sa môže len

pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, aj to len vtedy, ak ide o postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úveru na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., banku,
zahraničnúbankualebopobočkuzahraničnejbankyaleboideopostúpenienablízkuosobuspotrebiteľa.
Pohľadávkami osobitnej kategórie sú aj pohľadávky banky, keď v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá zákona

č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj
osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta, čím ale nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch.

41. Keďže veriteľom žalovaného bola banka a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, v súlade
s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., žalobcovi ako držiteľovi
povolenia Národnej banky Slovenska ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 20 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z.) mohla banka písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovanému

po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti úveru a len ak bol žalovaný napriek písomnej výzve banky nepretržite viac ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

42. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že konečná splatnosť úveru mala nastať až

poslednou splátkou splatnou dňa 15.07.2024, a preto ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, v
čase postúpenia splatnou v celom rozsahu mohla byť pohľadávka iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru.

43. Ak ide o plnenie v splátkach, ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka dáva veriteľovi možnosť

pre nesplnenie niektorej splátky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, avšak podľa § 565 veta prvá
Občianskeho zákonníka toto právo veriteľovi patrí, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
V prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, dodávateľ (veriteľ) môže
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatniť právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky najskôr pouplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka teda
určuje lehoty a postupy na uplatnenie práva veriteľa zosplatniť úver pre nesplnenie niektorej splátky v

prípade záväzkových vzťahov, ktoré vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy. Z ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, ale ani z iného zákonného ustanovenia však nevyplýva, že pri zosplatnení
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, sa okrem podmienok podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemajú aplikovať aj podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
vrátane podmienky, že toto právo veriteľ má, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

44. Pretože bez dohody alebo rozhodnutia veriteľ stratu výhody splátok žiadať nemôže, bolo na
žalobcovi, aby v konaní preukázal platnú dohodu medzi bankou a žalovaným, že banka ako veriteľ pre
nesplnenie niektorej splátky mohla žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky. Dohoda je vždy
výsledkom zhody prejavu vôle subjektov, ktoré majú byť dohodou viazané, a teda pre vznik dohody
je potrebný prejav vôle dotknutých subjektov smerujúci k uzavretiu dohody. Po správnom právnom

závere súdu prvej inštancie, že medzi bankou a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zákonom
predpísanej písomnej forme, žiadne iné skutkové tvrdenia žalobca neuviedol, ani žiadne iné návrhy na
vykonanie dokazovania neuplatnil. Preto za situácie, keď dohoda o práve banky žiadať zosplatnenie
celého úveru bola obsiahnutá iba v Obchodných podmienkach banky, ktorými sa mali riadiť vzťahy
neupravené Zmluvou o úvere a ktoré Obchodné podmienky žalovaným podpísané neboli, súdy nemali

na základe akých skutkových tvrdení a dôkazov dospieť k záveru, že banka si so žalovaným právo
žiadať zosplatnenie celého úveru dohodla. Ak žalobca ani len netvrdil, a teda ani nepreukázal dohodu
medzi bankou a žalovaným o práve banky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, bolo irelevantné, či banka žalovanému zasielala listiny zo dňa 20.02.2017 a zo dňa 20.03.2017
a či tým splnila podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z.. Tieto listiny by boli pre konanie relevantné až vtedy, keď by žalobca preukázal, že
banka mala so žalovaným platnú dohodu o práve žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Až po preukázaní
existencie platnej dohody o práve banky úver zosplatniť, by súdy boli vyhodnocovali, či došlo k splneniu
zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru a zákonných podmienok pre postúpenie
pohľadávky banky. Pretože žalobca ani len netvrdil, že banka si so žalovaným dohodla právo žiadať

zosplatnenie celého úveru, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že
na zaplatenie pohľadávky z titulu vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru nevznikol nárok ani
banke, a preto banka pohľadávku, ktorá sa pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
splatnou nestala, žalobcovi postúpiť nemohla. Odvolací súd tak v kontexte žalobcom vymedzených
a konkretizovaných odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne

posúdil, keď pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol.

45. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie medzi právnymi predpismi, podľa ktorých
rozhodoval, síce správne citoval aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka, avšak pri vlastných úvahách a vyhodnotení ako vec právne posúdil,

svoje závery uvádzal najmä s odkazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., hoci z kontextu
odôvodnenia je zrejmé, že aplikoval aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka.

46. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval
podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1 CSP použijú aj
na odvolacie konanie a keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, podľa § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP by bol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému
by priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

48. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/14/2018 z 28.02.2018). Pretože žalovaný si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil
a ani podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.49. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).