Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202937
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6418202937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo, so
sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou
ml., advokátkou so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti žalovanej Z. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX C. N., o zaplatenie 1.987,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Csp/111/2018-107 zo dňa 20. septembra 2019
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uložení povinnosti zaplatiť istinu 1.851,58 eur s tam
špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a o čiastočnom zastavení konania (II. výrok) p o t v
r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (III. výrok) m e n í tak, že žalobcovi

náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
20. septembra 2019 uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 1.851,58 eur spolu s ročným
úrokomzomeškaniavovýške5%zosumy143,10eurod26.06.2016dozaplatenia,5%ročnýmúrokom

z omeškania zo sumy 143,10 eur od 26.07.2016 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 143,07 eur od 26.08.2016 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,09 eur
od 26.09.2016 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,09 eur od 26.10.2016 až
do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,09 eur od 26.11.2016 až do zaplatenia, 5
%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy143,09eurod26.12.2016aždozaplatenia,5%ročnýmúrokom
z omeškania zo sumy 143,09 eur od 26.01.2017 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 13,09 eur od 26.02.2017 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 143,09 eur

od 26.03.2017 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3,09 eur od 26.04.2017 až
do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135,90 eur od 26.02.2018 až do zaplatenia, 5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,90 eur od 26.03.2018 až do zaplatenia, 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 135,90 eur od 26.04.2018 do 26.07.2018, 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 135,90 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok),
konanie v časti úhrady sumy 135,90 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.07.2018 do

zaplatenia zastavil (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.
výrok) .1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k.
7Csp/111/2018-59 zo dňa 26. septembra 2018, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 11Co/79/2019-84 zo dňa 09. mája 2019. Dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie sporu,

keď súd prvej inštancie žalovanej nepriznal postavenie spotrebiteľky a rozhodol kontumačne aplikáciou
§ 274 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie aj
potrebu venovať náležitú pozornosť formálnej stránke rozhodnutia a riadneho označenia okresného
súdu, pretože v zmysle § 2 ods. 35 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky v platnom znení je mesto Žiar nad Hronom sídlom Okresného súdu Žiar nad Hronom, nie

Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

1.2 Z dôvodov rozsudku (v poradí druhého) súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania
začatého dňa 19.06.2018 bolo zaplatenie sumy 1.987,48 eur s príslušenstvom predstavujúcej dlh na
úhradách zálohových platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, určených jednotlivými výpočtovými
listami za to-ktoré zúčtovacie obdobie. Ich neplatením žalovaná mala porušiť § 10 zákona č. 182/1993 Z.

z., resp. článok 4 bod 2 zmluvy o výkone správy č. 306/2010 z 25.10.2010 uzatvorenej medzi žalovanou
ako výlučnou vlastníčkou bytu č. 7 v bytovom dome súpisné číslo XXX v C. N. a žalobcom ako správcom
bytového domu. Súd prvej inštancie vydal dňa 25.06.2018 platobný rozkaz č. k. 7Csp/111/2018-23, proti
ktorému žalovaná podala odpor, preto ho uznesením č. k. 7Csp/111/2018-34 zo dňa 09.07.2018 zrušil.

1.3 Okresný súd pojednávanie dňa 20.09.2019 vykonal bez prítomnosti žalovanej. Uviedol, že
predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 05.08.2019 žalovaná neprevzala. Okresný súd preto
nariadil termín pojednávania na deň 20.09.2019 o 08.00 hod. a predvolanie doručil, za účelom
zabezpečenia osobnej účasti žalovanej, prostredníctvom OOPZ SR Banská Štiavnica; žalovaná
ho prevzala dňa 10.09.2019. Dňa 20.09.2019 v raňajších hodinách sa žalovaná z pojednávania

ospravedlnila pre nutnosť návštevy lekára s jej dieťaťom. Pojednávajúci sudca vzal ospravedlnenie na
vedomie dňa 20.09.2019 o 7.40 hod.. Okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že ospravedlnenie
formou telefonického hovoru 15 minút pred začatím pojednávania vo veci samej v žiadnom prípade
nemohol kvalifikovať v zmysle zákonnej úpravy § 183 ods. 1, 3 C.s.p., ktorú citoval. Konštatoval, že
vo veci po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica (správne má byť Krajského súdu v

Banskej Bystrici, pozn. odvolacieho súdu) nariadil termín pojednávania na deň 05.08.2019, ktorý termín
(zrejme má byť uvedené predvolanie na pojednávanie, pozn. odvolacieho súdu) žalovaná neprevzala.
Ďalší termín bol nariaďovaný a predvolanie doručované prostredníctvom policajného orgánu z dôvodu
vedomosti okresného súdu o tendencii žalovanej vyhýbať sa účasti na pojednávaní. Vzhľadom na tieto
okolnosti súd prvej inštancie jej ospravedlnenie neakceptoval a vo veci konal.

1.4 Súd prvej inštancie mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu zmluvou o výkone správy č.
306/2010. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu C. N., katastrálneho odboru pre kat.
úz. C. N. bolo preukázané výlučné vlastníctvo žalovanej k bytu č.7, ktorý sa nachádza vo vchode č. XX
na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX. Zmluva o výkone správy bola uzatvorená dňa 25.10.2010

a signovala ju aj žalovaná. Žalobca na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady platnému od
01.06.2016 vyúčtoval za obdobie mesiacov máj - november 2016 zálohové platby do fondu prevádzky,
údržby a opráv vo výške 143,10 eur mesačne a na základe predpisu o mesačnej zálohovej platbe
platného od 01.07.2017 za obdobie december 2016 až november 2017 zálohové platby do fondu
prevádzky,údržbyaoprávvcelkovejvýške584,44eur(poodpočítaníčiastočnýchúhradžalovanejpodľa

pripojených prostriedkov procesného útoku). Za obdobie od decembra 2017 (splatnosť v januári 2018)
a februára až mája 2018 (splatnosť za máj 2018 v mesiaci jún 2018) vyfakturoval žalobca žalovanej na
základe predpisov mesačnej zálohovej úhrady v platnosti od 01.07.2017 celkovo 544,50 eur. Celkovo za
mesiace máj 2016 až máj 2018 žalobca vyúčtoval žalovanej na zálohových platbách do fondu prevádzky,
údržby a opráv celkovo 1.987,48 eur.

1.5 K obrane žalovanej okresný súd uviedol, že predmetom konania vedeného Okresným súdom Žiar
nad Hronom pod sp. zn. 24C/23/2017 nie sú neuhradené zálohové platby do fondu opráv. Žalovaná
dňa 27.03.2017 zaplatila na účet správcu bytového domu sumu 1.000,- eur s označením úhrada zo
sumy 1.921,- eur. Platba bola započítaná na pokrytie nájmu za byt za obdobie mesiacov máj 2015

až december 2015 a vyúčtovanie rok 2014 v sume 30,57 eur v zmysle označenia platby žalovanou.
Preplatok v prospech žalovanej vo výške 242,- eur tvrdený žalovanou z vyúčtovania za rok 2017 je
splatný k 30.06.2018, predmetom žaloby je plnenie do 26.05.2018.1.6 Po citácii § 10 zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
okresný súd poukázal na článok IV. bod 2 zmluvy o výkone správy č. 306/2010 zo dňa 25.10.2010, podľa
ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní mesačne vopred uhrádzať platby vo výške

stanovenej výpočtovým listom, najneskôr však do 25-teho príslušného mesiaca na bankový účet podľa
článku III. bod 4 zmluvy a na jej článok IV. bod 4, v zmysle ktorého je vlastník bytu povinný nedoplatok
vyčíslený vo vyúčtovaní za plnenie spojené s užívaním bytu zaplatiť správcovi do 30.06. toho-ktorého
príslušného kalendárneho roka.

1.7 Okresný súd uviedol, že v priebehu konania žalovaná dňa 26.07.2018 uhradila zo žalovanej istiny
v prospech žalobcu celkovo sumu 250,- eur s označením platby za mesiac apríl a jún, na základe čoho
žalobca zaúčtoval prijatú platbu na zálohové platby splatné v mesiacoch apríl 2018 a v mesiaci jún 2018.
Predmetom uplatneného nároku bola aj platba za mesiac apríl roku 2018. Vzhľadom na to vzal žalobca
žalobu čiastočne späť vo výške úhrady 135,90 eur a jej príslušenstva a okresný súd v tejto časti konanie
zastavil.

1.8 Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku, preto okresný súd žalobcovi s
poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení priznal
úrok z omeškania z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej sumy zálohových
platieb stanovenej zmluvou o správe bytového domu.

1.9 Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, čiastočné späťvzatie žaloby bolo zapríčinené
samotnou žalovanou. Okresný súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie navrhnúc, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1 Žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) zdôraznila vykonanie pojednávania dňa 20.09.2019 v jej
neprítomnosti tvrdiac, že jej bola upretá možnosť vzniesť procesnú obhajobu a vyjadrovať sa k

jednotlivým dôkazom a skutočnostiam napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila.
Poukázala na § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Uviedla, že žiadnu doručenku na predvolanie, ako uvádza
okresný súd, prevziať nemohla, pretože jej žiadna nebola doručená. Na deň 20.09.2019 jej boli doručené
dve predvolania, jedno dňa 11.08.2019, druhé prostredníctvom polície dňa 14.08.2019. Na okresný súd
telefonovala krátko po 07.00 hod., nemohla sa dovolať a niekoľkokrát ju spájali. Nie je pravdou, že sa

ospravedlnila 15 min. pred pojednávaním. Jej maloletá dcéra B. Z. A. dostala do rána vysoké teploty
a zvracala. Kvôli jej veľmi zlému zdravotnému stavu je žalovaná na mimoriadnej materskej dovolenke.
O návšteve lekára má písomné potvrdenie, ktoré pripája k odvolaniu. Pri telefonickom ospravedlnení
ju pracovníčka súdu dotazovala, či súhlasí, aby bol rozsudok vyhlásený bez jej prítomnosti, na čo
odpovedala, že v žiadnom prípade nesúhlasí. Tvrdenie sudcu, že sa vyhýba súdnemu konaniu je

subjektívne a žiadnym dôkazom nepotvrdené.

2.2 Odvolateľka nesúhlasila s tvrdením v rozsudku, že jednotlivé zálohové platby tvoria sumu 143,09
eur mesačne a uvedenú sumu tvorí len úhrada platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Toto tvrdenie
uvedené už v žalobe označila za zavádzajúce. Táto položka totiž tvorí len časť cca 20 % z predpísaného

mesačného nájmu stanoveného bytovým družstvom. Žaloba aj súdne rozhodnutie je v uvedenej časti
nepravdivé a zavádzajúce. Podklady o úhradách, ktoré doručila okresnému súdu a ktorými sa snaží
neustále niekoľko rokov znížiť dlh, ktoré sú pripisované na účet stavebného bytového družstva, nie sú
účelovo nikde vedené a ani súdom odpočítané, pričom boli uhradené. Týmto spôsobom nie je vedený dlh
skutočne taký, ako je uvedený v rozsudku a v žalobe a ona z týchto dôvodov nesúhlasí ani s bodom č. 3

odôvodnenia rozsudku. K odvolaniu pripojila fotokópiu potvrdenia MUDr. Alice Kubinskej, s.r.o., Banská
Štiavnica s textom „A. B. Z. vyšetrená v sprievode“ a predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie
bytu platný od 01.07.2018. Navrhla zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnil s

rozhodnutím aj odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku. Uviedol, že preukázal oprávnenosť
svojho nároku. Žalovaná namietala nepodstatné, resp. skreslené a zavádzajúce skutočnosti. Plne sa
stotožnil s vyhodnotením ospravedlnenia žalovanej z účasti na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019.
uviedol, že každé jedno konanie vedené proti žalovanej (za obdobie od roku 2016) prebieha z dôvodovna jej strane neúmerne dlho. Proti každému rozhodnutiu súdu podáva žalovaná opravné prostriedky,
ani v jednom nebola úspešná, čo z pohľadu žalobcu predstavuje špekulatívne správanie sa. Takýmto
správaním žalovaná navyšuje trovy konania, ktoré v konečnom dôsledku zaťažia len ju samotnú.

3.1 Žalovaná podľa žalobcu v odvolaní špekulatívne uvádza podľa nej správne tvrdenie, že zálohové
platby tvoria sumu 143,90 eur. Pre vysvetlenie ide o rozpis zálohových platieb do fondu prevádzky,
údržby a opráv, jednotlivé položky sú presne špecifikované s uvedením výšky za každú jednotlivú
položku zvlášť. Predpis je splatný ako celok podľa zmluvy o výkone správy mesačne vopred najneskôr

do 25. dňa v mesiaci na bankový účet v zmluve uvedený. Zaúčtovanie jednotlivých žalovanou
poskytnutých jednorazových vyšších súm v tomto konaní už žalobca preukazoval. Boli účtované nielen
na istinu, ale aj náklady spojené s ich vymáhaním, súdne aj exekučné. K dnešnému dňu má žalovaná
voči žalobcovi dlh na zálohových platbách (na istine bez príslušenstva) 5.516,41 eur, čo vyplýva z
pripojenej sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.05.2016 až 31.01.2020. Navrhol potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie uplatniac si náhradu trov celého, teda aj odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom

ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalovanej a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

Dospel k záveru, že odvolanie do veci samej nie je dôvodné, preto I. výrok rozsudku okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, ale III. výrok o trovách konania zmenil
(§ 388 C.s.p.). Odvolací súd sa v prípade meritórneho rozhodnutia v základe stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
meritórne posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na

zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Podľa§183ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkustrana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,oznámi
súdudôvodbezodkladnepotom,čosaoňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.

Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup

súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa najmä
právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, právo na zákonného sudcu, na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byťvypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Konkrétne pochybenie
súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia

nesprávneho postupu, následky, atď.).

10. Prvá odvolacia námietka žalovanej sa týkala prejednania a rozhodnutia sporu súdom
prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.09.2019 bez prítomnosti žalovanej, čím jej mala byť upretá
možnosť vzniesť procesnú obranu a vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom a skutočnostiam napriek

jej ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní. Problematiku odročenia pojednávania upravuje vyššie
citovaný § 183 C.s.p.. Pojednávanie možno odročiť aj na návrh strany podaný pred pojednávaním
alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred
pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok.
Prvou sú dôležité dôvody nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie, druhou je nemožnosť spravodlivo
žiadať od strany alebo jej zástupcu, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie

pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a
2 C.s.p., t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
uvedenie spisovej značky konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ustanovení § 183 C.s.p.,
t.j. dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých možno stranu upovedomiť o
rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Návrh musí byť súdu oznámený bezodkladne

po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať. O odročení pojednávania súd rozhoduje bezodkladne. Ak rozhoduje o
odročení už prebiehajúceho pojednávania, oznámi to prítomným ihneď, neprítomným osobám doručí
nové predvolanie. Súd by mal predvolané osoby upovedomiť o odročení pojednávania čo najskôr, či
už telefonicky, elektronicky, prípadne listinne. Ak súd nemieni vyhovieť návrhu strany na odročenie

pojednávania, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla, a to telefonicky alebo
elektrickou poštou na kontaktnú adresu uvedenú touto stranou. V praxi môže dôjsť k situácii, keď súd
návrhu na odročenie pojednávania vyhovie, no s tým, že strana dodatočne predloží dôkaz o dôležitosti
uvádzaných dôvodov. Ak by tvrdené dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno
považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude

prihliadať. Fakultatívnosť je tu namieste, keďže ďalšie návrhy na odročenie pojednávania môžu byť
odôvodnené inými, už dôležitými a preukázateľnými dôvodmi. Súd preto zohľadní dôvody odročenia
uvedené v ďalších návrhoch na odročenie pojednávania v intenciách konkrétnych okolností daného
prípadu. Ak by rozhodol, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať, zároveň uloží
strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

10.1 Argumentácia okresného súdu, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní určenom na deň
20.09.2019 ospravedlnila iba 15 minút pred jeho začiatkom vzhľadom na ňou tvrdený dôvod neúčasti
(akútne zdravotné problémy jej maloletej dcéry) nemôže obstáť. Aj keď má žalobca a zrejme aj súd
prvej inštancie s obdobným správaním žalovanej opakovanú skúsenosť, vznik akútnych zdravotných

problémov tesne pred začatím súdneho pojednávania u žiadneho človeka jednoducho nemožno vylúčiť
a vzhľadom na dobu jeho vzniku súdu pred začatím pojednávania ani preukázať. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako telefonické ospravedlnenie žalovanej
(ktorá podľa jej vlastného tvrdenia požiadala o neprejednanie sporu v jej neprítomnosti) akceptovať
a pojednávanie odročiť s tým, že žalovaná dodatočne predloží dôkaz o existencii a závažnosti ňou

tvrdeného dôvodu. Ak by tento dôvod následne nepreukázala alebo by ho nebolo možné považovať za
dôležitý (v tejto súvislosti súd môže požiadať o súčinnosť príslušného lekára, alebo Úrad pre dohľad nad
zdravotníckou starostlivosťou), súd prvej inštancie mal stále možnosť rozhodnúť, že na ďalšie návrhy
žalovanej na odročenie pojednávania nebude prihliadať. Na druhej strane si odvolací súd nemohol
nevšimnúť, že žalovaná dôvod svojej neprítomnosti okresnému súdu dodatočne ihneď, ako to bolo

možné, nepreukázala a až k odvolaniu pripojila nekvalitnú fotokópiu lekárskeho potvrdenia o vyšetrení
B. Z. A. v sprievode inej (bližšie neidentifikovanej) osoby. Odvolací súd s poukazom na § 390 C.s.p. už
nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie pre toto procesné pochybenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd preto pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci vychádzajúc z
toho, že žalovaná opakovane vzniesla prostriedky procesnej obrany nielen v konaní pred súdom prvej

inštancie,aleajvsamotnomodvolaní,kuktorémusažalobcavyjadril.Odvolacísúdnemáinýprostriedok
nápravy, ktorým by mohol toto konkrétne procesné pochybenie súdu prvej inštancie za súčasného stavu
konania spätne reparovať.11. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových

zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej, ktorého
dôvodmi je viazaný, takéto pochybenie súdu prvej inštancie nezistil. Je potrebné dať odvolateľke za
pravdu, že podľa dokazovania vykonaného okresným súdom platby v mesačnej výške 143,09 eur
netvorí len úhrada preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobu ani súdne rozhodnutie
však iba z tohto dôvodu nemožno označiť za nepravdivé a zavádzajúce ako tvrdí odvolateľka. Nielen

žalobcovi, ale aj žalovanej je zrejmé a vyplýva to aj z predložených dôkazov, že na túto (celkovú) sumu
bol pre žalovanú ako vlastníčku bytu vystavený žalobcom ako správcom bytového domu mesačný
predpis platieb, ktorý, zjednodušene povedané, pozostával jednak z plnenia do fondu prevádzky, údržby
a opráv a jednak z preddavkov na plnenia poskytované s užívaním bytu. Zmluva o výkone správy, ktorej
zmluvnou stranou je aj žalovaná, potom musí podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v platnom znení obsahovať o. i. zásady hospodárenia s prostriedkami

fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi aj zásady platenia
úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi. Podľa poslednej vety odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je
potom správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv aj úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory.
Povinnosťou správcu podľa § 8b ods. 1 písm. e) uvedeného zákona je pri správe domu sledovať úhrady

za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

12. Pokiaľ odvolateľka v ďalšej časti odvolania spochybnila výšku plnenia priznaného žalobcovi
okresným súdom, odvolací súd konštatuje, že tak urobila (rovnako ako v konaní pred okresným súdom)

iba veľmi všeobecným spôsobom. Procesné postavenie spotrebiteľky ako slabšej strany sporu žalovanú
nezbavuje riadneho plnenia dôkaznej povinnosti, ktorá pozostáva z povinnosti tvrdenia a z povinnosti
svoje tvrdenia preukázať. Inak povedané, povinnosťou žalovanej bolo uviesť (napísať) presné sumy,
ktoré v žalovanom období na ten-ktorý účel plnila, t.j. koľko v žalovanom období zaplatila ako plnenie
do fondu opráv, koľko ako preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu a kedy sa tak stalo (presné

dátumy), príp. či a aké sumy a kedy plnila na žalovaný úrok z omeškania a následne preukázať svoje
tvrdenia konkrétnymi dôkazmi. Úlohou súdu nie je vyvodzovať absentujúce tvrdenia z predložených
dôkazov, pretože nahrádzaním dôkaznej aktivity strany sporu by porušil zásadu rovnosti strán sporu.
Nositeľmi dôkazného bremena sú aj v sporoch so slabšou stranou sporové strany, nie súd. O svojich
procesných právach a povinnostiach bola žalovaná poučená (poučenie spotrebiteľa v súdnom konaní jej

bolo doručené dňa 26.06.2018 spolu s platobným rozkazom do vlastných rúk). Navyše predpis mesačnej
zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 01.07.2018 pripojený k odvolaniu je vo vzťahu k vyššie
uvedenému bez výpovednej hodnoty.

13. Odvolateľka napadla odvolaním celý rozsudok okresného súdu, teda aj jeho II. výrok o čiastočnom

zastavení konania. Neuviedla však nijaké dôvody svedčiace o nesprávnosti tohto rozhodnutia a odvolací
súd (viazaný odvolacími dôvodmi) ich nezistil, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v tejto časti.

14. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu výrok o trovách konania (III. výrok) ako výrok
závislý (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej. Základným pravidlom rozhodovania o trovách v

sporovom konaní je zásada úspechu vyjadrená v § 255 ods. 1 C.s.p.. Súd je ale oprávnený výnimočne
náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010
či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
voľnúmožnosťaplikácie(vzmyslesvojvôle),aleideoustanovenie,podľaktoréhojesúdpovinnýskúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo,
ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR
III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri

nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2862/07).
Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,

pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I.
ÚS 168/2018 uviedol, že ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebnépristanovenípovinnostinahradiťtrovykonaniavýnimočneprihliadnuť.Ustanovenie§257preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľavýnimočnéhoustanovenialennazákladevšeobecnéhozáveruhodnotiacehodopadrozhodnutiao
určitom druhu nárokov. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore je namieste výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Dôvodom je od počiatku pre žalovanú čiastočne mätúce
označenie požadovanej mesačnej platby 143,09 eur za preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Žalobca je zastúpený osobou znalou práva (ku dňu 01.05.2020 došlo k zmene v osobe právneho
zástupcu), ktorá mala už pri zhotovovaní žaloby a počas celého nasledujúceho súdneho konania dbať
na presné vyjadrovanie a pomenovanie požadovaných nárokov, najmä ak na túto skutočnosť upozornila
žalovaná. Uvedená nepresnosť nemá, ako už konštatoval odvolací súd vyššie, vplyv na meritórne
rozhodnutie, ale je spravodlivé, aby sa prejavila pri rozhodovaní o trovách konania.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §
396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
z dôvodov uvedených v ods. 14 tohto rozsudku aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p.. V spore bol v

odvolacom konaní plne úspešný žalobca, ale odvolací súd mu výnimočne priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnej žalovanej. Ani v odvolacom konaní
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje vyjadrenia vo vzťahu k žalovanému nároku
nepomenoval presne a jednoznačne tak, ako uvádza právna norma.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).