Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2717205419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Spálovej a Mgr. Lucie Mizerovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: matky I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. XX, zastúpenej JUDr. Alenou
Arbetovou, advokátkou so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. E. XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Brhelom, advokátom so sídlom Hodonín, Masarykovo nám.
18, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu
Skalica č.k. 8P/198/2017-336, zo dňa 29. júla 2020, v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/198/2017-

353 zo dňa 29. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením mení
nasledovne:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. F. zo sumy 80,- eur tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletej mesačne za obdobie od 05.12.2017 do 12.09.2018 sumou 180,- eur, za obdobie od
13.09.2018 do 13.09.2019 sumou 120,- eur a za obdobie od 14.09.2019 naďalej sumou 130,- eur, vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 05.12.2017 do 31.07.2020 vo výške 661,20 eur súd p o v o ľ u j e
otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/33/2012 - 88 zo dňa 21.05.2012 v časti

výživného.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú
F. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne s účinnosťou od 05.12.2017 do 12.09.2018,
výrokom II. výživné zvýšil zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od
13.09.2018 do 13.09.2019 a napokon ho výrokom III. zvýšil zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur

mesačne s účinnosťou od 14.09.2019 naďalej, s tým, že otec je povinný platiť výživné vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom IV. povolil otcovi splácať vzniknutý nedoplatok
na výživnom za obdobie od 05.12.2017 do 31.07.2020 vo výške 592,42 eur v pravidelných mesačných
splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanies plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom V. potom súd vyslovil, že
týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/33/2012 - 88 zo dňa 21.05.2012
v časti bežného výživného otca na maloletú F. (výrok IV) a napokon o trovách konania súd rozhodol

výrokom V. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistení, že od posledného určenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú v sume 80,- eur rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/33/2012 zo
dňa 21.05.2012 uplynulo niekoľko rokov, počas ktorých na strane účastníkov konania došlo k podstatnej

zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, nie však na sumu 200,- eur požadovanú matkou
maloletej. Náklady na maloletú, ktorá v čase poslednej úpravy mala tri roky a matkou vyčíslené
výdavky predstavovali cca 70,- eur mesačne, sa podstatne zvýšili, v čase podania návrhu matky na
súd (05.12.2017) už bola maloletá žiačkou 3. ročníka ZŠ, v súčasnosti je žiačkou druhého stupňa ZŠ,
navštevuje tanečný krúžok, plávanie a od septembra 2018 aj klavír, nosí dioptrické okuliare aj zubný
strojček. Matka tiež uviedla ako ročné výdavky ZRPŠ 26,- eur, školské potreby 150,- eur, polročné

tanečný krúžok 15,- eur, štvrťročné kontrola u zubára 15,- eur a mesačne jej platí obedy 22,20 eur,
družinu 8,- eur, desiatu do školy 60,- eur, klavír 10,- eur, mobil 5,- eur, obuv 15,- eur, oblečenie 30,-
eur, hygiena 13,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur. Ako mimoriadne výdavky matka zaplatila kúpu klavíra
v hodnote 630,- eur, očkovanie proti kliešťom 30,- eur. Matka v čase poslednej úpravy bývala v dome v
spoluvlastníctve s jej bývalým manželom, ktorý jej prispieval na náklady sumou 80,- eur mesačne a platil

tiež hypotekárny úver na dom vo výške 550,- eur, inak mala náklady na elektriku 221,- eur mesačne a
bežné výdavky. Bola zamestnaná u syna v pohostinstve s čistým priemerným mesačným príjmom 320,-
eur. V čase podania návrhu bola matka práceneschopná až do 29.04.2018, následne pracovala iba na
dohodu a od 01.07.2019 je zamestnaná v spoločnosti H. H. s priemerným čistým mesačným príjmom
cca 600,- eur. Od 09.04.2017 jej bol priznaný aj invalidný dôchodok, ktorý je od 01.01.2020 vo výške

412,40 eur. V priebehu konania sa matkin zdravotný stav zhoršil, jej schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť poklesla o 75 %, podstúpila operáciu chrbtice s prognózou ďalšej operácie v budúcnosti a podľa
vyjadrenialekáramámatkaprihľadaníprácevýraznéobmedzenia,abynedošlokpreťažovaniuchrbtice.
Matka je nemajetná, v súčasnosti býva s mal. F. a partnerom v jeho rodinnom dome, platí nájomné 340,-
eur, elektriku 25,- eur, TV, internet 37,87 eur, lieky 35,- eur, stravu 300,- eur, pričom v prípade potreby

jej finančne pomáhajú jej traja synovia každý po 156,- eur mesačne, v roku 2018 jej uhradili dovolenku.

3. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval u svojej priateľky v ČR v rodinnom dome asi 4 dni
v týždni a 3 dni býval u rodičov v H. E., bol nezamestnaný, pracoval iba na dohodu, predtým bol
živnostníkom. Mal ešte vyživovaciu povinnosť k dcére P. U. vo výške 750,- Kč mesačne, inak mal

mesačné výdavky cca 300,- eur na oblečenie a stravu. V súčasnosti otec aj naďalej býva u družky v ČR
v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve, spolu s nimi žijú rodičia družky a jej plnoletá dcéra, ktorí
prispievajú na domácnosť. Družka je zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom cca 15.000,- Kč,
bez vyživovacích povinností. Otec od 24.09.2012 do 25.09.2019 pracoval v spoločnosti H., J., s.r.o., J.
ako obsluha čerpacej stanice v P. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 400,- eur, mimo toho

dostáva každý rok aj odmenu vo výške 500,- eur, o zvýšenie príjmu zamestnávateľa nežiadal a ani si
nehľadal inú prácu, keďže bol s prácou spokojný. Má osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, ročník
2000, inak je nemajetný. V roku 2014 nadobudol dedením spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v
k.ú. H. E., ktorý následne predal synovcovi za 7.000,- eur. Z tejto sumy asi 1.000,- eur vrátil sesternici,
čo však nevedel preukázať, časť peňazí minul na dovolenke a časť peňazí vo výške 4.000,- eur prispel

na opravu domu vo vlastníctve družky. Ako výdavky otec uviedol príspevok na domácnosť 100,- eur,
na stravu 100,- eur, ošatenie, občas prispeje družke na chov psov (kúpi granule a zaplatí veterinára),
šteňatá predávajú po 2.500- 3.000,- Kč, inak náklady na psov, ktoré predstavujú asi 1.000,- Kč ročne,
hradí družka. Otec sa venuje rybárstvu, ročný lístok stojí cca 60,- eur, raz ročne si kúpi silon na udice,
ostatné vybavenie dostal darom. Ako fajčiar minul na cigarety mesačne asi 70,- eur, od novembra 2018

nefajčí. Uviedol, že náklady na telefón a dopravu do práce boli hradené firmou, nakoľko používa firemné
auto, potom bol od 13.09.2018 do 13.09.2019 práceneschopný, poberal nemocenské dávky v celkovej
výške 2.706,80 eur (208,22 eur mesačne) a tieto výhody zamestnávateľa už nevyužíval. Dcére P., ktorá
študuje na Gymnáziu v Ostrave a je na invalidnom vozíku, prispieva výživným 750,- Kč mesačne, a
po dohode s jej matkou dcére prispieva na liečenie alebo ozdravný pobyt, takto v roku 2017 jej prispel

3.000,- Kč a v roku 2016 sumou 9.000,- Kč. Otec má tiež spotrebný úver od roku 2017 vo výške 2.500,-
eur, ktorý spláca vo výške 69,- eur, je tiež ručiteľom synovcovi pri jeho úvere na bývanie vo výške
41.200,- eur, kde pri uzatváraní dohody o ručení otec uviedol výšku príjmu za obdobie posledných 12
mesiacov 339,35 eur. Od septembra 2019 do januára 2020 poberal otec dávky v nezamestnanosti vcelkovej výške 1.131,40 eur (226,28 eur). Otec sa opätovne dňa 03.02.2020 sa zamestnal v spoločnosti
H. J., s.r.o., ako obsluha E-KASY na dobu neurčitú so mzdovým ohodnotením podľa dohody, zároveň
mu bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2020 vo výške 116,60 eur s tým, že mu bol uznaný pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a §
77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a z dôvodu zistenej zmeny pomerov
posúdil podmienky na zvýšenie výživného za splnené. Pri určení výživného vychádzal zo zmenených

odôvodnených potrieb maloletej a možností a schopností rodičov, pričom u otca bral do úvahy najmä
možnosti a schopnosti zamestnať sa ako aj príjem z porovnateľného zamestnania v trnavskom kraji,
kde je nezamestnanosť jedna z najmenších a platy v okolí Skalice sú na vyššej úrovni ako je priemer
v trnavskom kraji, ale aj to, že otcovi bol od 14.09.2019 priznaný invalidný dôchodok. Súd zobral do
úvahy aj tú skutočnosť, že otec predal svoj podiel na nehnuteľnosti za sumu 7.000,- eur, z ktorej sumy
svojim maloletým deťom nedal nič a použil ju na vyplatenie dlhu, na dovolenky ako aj na opravu domu

svojej priateľky, navyše zobral na seba neprimerané záväzky ( ručí synovcovi za úver), čím by mohol
výrazným spôsobom ohroziť vyživovaciu povinnosť svojich detí. Čo sa týka výdavkov otca na úver,
tieto súd nezohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného, pretože výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov, ktoré nie sú povinní vynaložiť. Ďalej súd pri výpočte výšky výživného zobral do
úvahy aj to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa tiež podieľa na

výžive maloletého dieťaťa, a prihliadol aj na to, že aj u nej sa zmenila pracovná schopnosť, táto sa ale
napriek nepriaznivému zdravotnému stavu opätovne zamestnala od 01.07.2019 s priemerným čistým
zárobkom cca 600,- eur. Otec sa vedome vzdal možnosti vykonávať prácu za vyššiu mzdu a pracoval
iba za minimálnu mzdu, ktorú mu od 2/2018 zamestnávateľ zvýšil na sumu 600,- eur brutto, súd ale
vychádzal z príjmov výške 606,61 eur netto (800,- eur brutto), ktoré bol otec objektívne schopný zarobiť

s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd dôvodil, že podľa súdnej praxe výživné by malo predstavovať
približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý by bol povinný (otec) vzhľadom
na jeho možnosti schopnosti schopný zarobiť a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou
oprávnené. Zo súdom určeného potenciálneho príjmu predstavuje 20% sumu 121,20 eur a 30% sumu

181,80 eur, výživné 30 eur otec platí na dcéru P. a preto ustálil rozpätie primeraného výživného na F.
pohybujúce sa od 91,20 eur,- do 151,80 eur, ktoré zároveň musí zohľadňovať aktuálne potreby maloletej
s prihliadnutím na jej vek. Súd výšku výživného na maloletú F. potom rozdelil tak, že za čas od podania
návrhu od 05.12.2017 do 12.09.2018 dokedy otec nebol práceneschopný, zvýšil výživné zo sumy 80,-
eur na 140,- eur mesačne, vychádzajúc z jeho príjmu 606,- eur mesačne, následne v období dlhodobej

práceneschopnosti otca od 13.09.2018 do 13.09.2019, kedy jediným jeho príjmom boli nemocenské
dávky, súd zvýšil výživné na sumu 120,- eur mesačne, a napokon od skončenia PN od 14.09.2019 zvýšil
výživné na sumu 150,- eur mesačne vychádzajúc z priemerného možného zárobku otca vo výške 606,-
eur mesačne a zarátajúc aj výšku invalidného dôchodku v priemernej výške 115,- eur. Zároveň súd
pri výpočte 30% z príjmov otca ponechal priestor v rozsahu 36,- eur na možné zvýšenie vyživovacej

povinnosti v budúcnosti, kedy maloletá nastúpi na strednú školu. Takto určené výživné podľa názoru
prvoinštančného súdu zodpovedá tak možnostiam a schopnostiam povinného ako aj odôvodneným
potrebám maloletej. To, že otcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ešte neznamená, že sa
nemôže zamestnať u iného zamestnávateľa, u ktorého by dosahoval oveľa vyšší príjem než minimálnu

mzdu, tak ako to urobila matka. Pokiaľ otec pracuje iba na polovičný úväzok s hrubým príjmom 200,-
eur mesačne sa javí byť iba úmyselným krokom otca vyhnúť sa zvýšeniu výživného. Aj námietka otca,
že už posledne nebýva v spoločnej domácnosti s priateľkou v ČR, ale má mať trvalý pobyt iba v obci H.
E. a má byť bezdomovcom je účelová a nedôvodná, keďže trvalý pobyt v obci H. E. má už dávno.

5. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok v sume 622,42 eur
od 05.12.2017 do 31.07.2020. Podľa vyjadrenia oboch rodičov otec pravidelne platil od podania návrhu
dobrovoľne sumu 120,- eur mesačne, pričom matka na pojednávaní dňa 29.07.2020 uviedla, že za
mesiac júl 2020 otec ešte nezaslal žiadne výživné, otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 27 dní
mesiaca 12/2017 v sume 17,42 eur (20/31x27), za mesiac 1/2018 až 8/2018 (8x20=160,- eur), za 12

dní mesiaca 9/2018 v sume 8,- eur (20/30x12). Za čas od 13.09.2018 do 13.09.2019 nevznikol otcovi
nedoplatok. Za 17 dní mesiaca 9/2019 nedoplatok vo výške 17,- eur (30/30x17) a za mesiace 10/2019
až 6/2020 (9x30=270,- eur) a za mesiac 7/2020 vo výške 150,- eur. Nedoplatok súd výnimočne povolil
zaplatiť otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným pod následkomstraty výhody splátok z dôvodu, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné vo výške 622,42
eur naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podali odvolanie obaja rodičia. K otcovmu odvolaniu
treba poznamenať, že tento podal včas odvolanie bez odôvodnenia, teda neobsahujúce zákonné
náležitosti v zmysle § 127 v spojení s § 363 CSP (tzv. blanketné odvolanie), toto však následne doplnil
a nedostatky odstránil i keď po uplynutí odvolacej lehoty, preto odvolací súd postupoval vychádzajúc z
rozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo195/2005(R20/2014),podľaktoréhoakkodstráneniuvady

odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd ho musí (ako bezvadné) preskúmať,
pričom nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí lehoty.

7. Matka v odvolaní bola toho názoru, že súd prvej inštancie vyvodil z dokazovania nesprávny záver, ani
v jednom období výživné správne neurčil, keďže bez vysvetlenia na výpočet výživného zvolil príjem otca
nezohľadňujúci jeho skutočné možnosti a schopnosti ani jeho životnú úroveň. O zákonné participovanie

na životnej úrovni rodiča ide iba vtedy, ak budú potreby rodiča a dieťaťa dostupné rovnakou mierou a
toto nebolo v rozhodnutí rešpektované. Súd do príjmu otca bez vysvetlenia nezapočítal ani benefity otca
a to bezplatné poskytnutie služobného telefónu a osobného vozidla vrátane pohonných látok, pričom
zamestnávateľ vyvrátil výpoveď otca zo dňa 05.06.2019, že z týchto benefitov mu ku dňu pojednávania
zostal len mobil, a toto potom ovplyvňovalo jeho životnú úroveň a tiež vnáša pochybnosť o tom, či ďalej

nepracoval. Súd pre účely prvého a tretieho výroku správne spochybnil deklarovaný príjem otca, ktorý aj
vzhľadom k jeho nákladom je nereálny, ale mal správne vychádzať z priemernej mzdy zodpovedajúcej
pomeromvodvetví,kdeotecpracuje,keďženejdeoodvetvie,ktorébyvyžadovalošpeciálneschopnosti.

8. Takto podľa názoru matky súd nesprávne určil výživné od podania návrhu do 12.09.2018 v sume 140

eur, vychádzajúc zo schopnosti otca dosahovať príjem minimálne vo výške 800 eur v hrubom, t.j. 606 eur
netto, pričom súd údajne vychádzal zo situácie na trhu práce, hoci priemerná mzda v okrese Skalica v
roku2017bola1.106eurmesačneamatkaajvkonanípredložilaniekoľkoponúkpráce,ktorýchplatobné
podmienkybolipodobnéspriemernoumzdouvokrese.Poukázalanato,žeotecmáviacakoosemročné
skúsenosti v jednej z väčších prepravných spoločností (vo firme rodinného príslušníka) s tržbami v roku

2019 boli vo výške 4,7 milióna eur a preto súd mal u otca vychádzať minimálne z priemernej mzdy v
odvetví dopravy v okrese Skalica, kde sa nachádza zamestnávateľ otca, t.j. vo výške 943 eur mesačne v
zmysle údajov Štatistického úradu SR a mal zohľadniť ešte benefity od zamestnávateľa, ktorých hodnota
je vyčísliteľná vo výške niekoľko stoviek eur mesačne a súd ich mal započítať do príjmu. Určenie výšky
mzdy zo strany súdu považuje matka za arbitrárne, súd sa síce správne snažil určiť potencionálny príjem

otca, ale určil ho nesprávne.

9. Nesprávne je podľa matky výživné aj v treťom výroku - zvýšené na 150 eur, keďže otcovi oproti
roku 2017 (kedy súd učil výživné na 140 eur) pribudol ďalší príjem 115 eur, narástli náklady na strane
maloletej a zároveň sa zvýšila aj priemerná mzda, a súd opäť nesprávne vychádzal z otcovej mzdy

800 eur brutto, hoci v odvetví, kde pracuje, je mzda v okrese Skalica v roku 2019 už vo výške 1.175
eur, teda takmer o tretinu vyššia, než ako sa uvádza v rozhodnutí a súd mal preto podľa nej vychádzať
z príjmu 1.175 eur + 115 eur ako dôchodok t.j. 1.290 eur, čomu aj zodpovedá jeho životná úroveň,
ktorá má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu než zárobok otca. Právom dieťaťa je podieľať sa na životnej
úrovni rodiča, pričom otec chodí na dovolenky, venuje sa rybárčeniu či psom, a dcére neprispeje ani

na dioptrické okuliare napriek tomu, že podľa zákona výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi
rodiča. Rozhodnutie súdu tak nechráni najlepší záujem dieťaťa, lebo mu bezdôvodne bráni v podieľaní
sa na životnej úrovne jeho otca. Otec uhrádza ďaleko vyššie náklady na svoje záľuby, ako je ochotný
poskytovať na výživu svojej dcéry. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že otec uvádza, že nie je schopný
platiť vyššie výživné a zároveň je zastúpený advokátom, poukázala pritom napr. na rozsudok KS Žilina

č. 6CoP/27/2017. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné zo sumy 80 eur mesačne na
sumu 200 eur mesačne od 05.12.2017, zároveň určiť otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 05.12.2017 do vyhlásenia rozsudku na odvolacom súde.

10. Otec v podanom odvolaní dôvodil tým, že súd nesprávne vychádzal pri stanovení vyživovacej

povinnosti z údajnej mzdy, ktorú je otec schopný dosahovať, ale nevzal do úvahy, že je čiastočne
invalidný, jeho pracovný potenciál je iba 50%, je schopný vykonávať iba ľahšiu prácu, nemôže zaťažovať
horné končatiny, má dýchacie potiaže (zníženú kapacitu pľúc), takže sa veľmi rýchle unaví. Zdravotný
stav mu dovoľuje vykonávať prácu iba v sede a iba niekoľko hodín a z tohto dôvodu pracuje iba napolovičný úväzok, pričom jediný zamestnávateľ, ktorý splní jeho požiadavky, je súčasný zamestnávateľ.
Otec kategoricky odmieta tvrdenie súdu, že nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom poklesu pracovnej
schopnosti o 50%, keď táto skutočnosť bola doložená rozhodnutím správy sociálneho zabezpečenia

o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Úvahy súdu, že otec má možnosť dosahovať príjem
minimálne 606 eur mesačne a súčasne vykonávať prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu,
je čiste teoretická. Skutočnosť je však taká, že vykonáva prácu na čerpacej stanici, kde náplňou jeho
pracovného zaradenia je obsluha pokladne a vydávanie dokladov o zaplatení a je schopný vykonávať
ju iba na polovičný úväzok. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že otec

je povinný prispievať na výživu maloletej 80 eur mesačne.

11. Pokiaľ ide o odvolanie matky, toto otec považoval za nedôvodné, jej tvrdenia sú nepodložené a
nepravdivé. Vo svojej výpovedi síce uviedol, že v minulosti bol niekoľkokrát na dovolenke, že sa venuje
rybárčeniu a je majiteľom psa, avšak pokiaľ absolvoval nejakú dovolenku, vždy to bolo na chate u
známych, ktorí nepožadovali za prenájom žiadnu odmenu, takže náklady na dovolenku boli minimálne,

taktiež náklady na rybárčenie sú zanedbateľné, rybársky prút, ktorý si obstaral pred niekoľkými rokmi,
používa dodnes. Tak ako uviedol v odvolaní, rozsudok je síce aj podľa neho nesprávny, ale z dôvodu,
že nezohľadňuje pokles jeho pracovnej schopnosti. Zdravotný stav mu v súčasnosti neumožňuje
vykonávať prácu kuchára-čašníka a preto je úplne bezpredmetné sa zaoberať otázkou, aký príjem by pri
výkone týchto profesií dosahoval. Nie je schopný si zaistiť vhodnejšie zamestnanie, než ktoré doposiaľ

vykonáva, iba súčasný zamestnávateľ vyhovel jeho požiadavkám na pracovné zaradenie s ohľadom na
zdravotný stav.

12. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca v podstate zopakovala skutočnosti
uvádzané už v jej odvolaní. Pripomenula, že jej invalidita je podstatne vyššia ako v prípade otca

a i napriek permanentnému zhoršovaniu jej zdravotného stavu riadne pracuje, keďže jej záleží na
živote a zdraví dcéry. Poukázala na to, že otcove náklady preukazujú, že jeho príjem je ďaleko
vyšší ako sám uvádza, a zloženie otcových nákladov poukazuje na jeho nadštandardnú životnú
úroveň. V schopnostiach otca, navyše obmedzených práceneschopnosťou v čase jeho PN a bez
invalidného dôchodku, bolo uhrádzať výživné na dcéru vo výške 120 eur mesačne, takže dnes, kedy

už navyše pracuje a poberá ďalší príjem, sú jeho schopnosti výrazne lepšie. Minimálna mzda by otcovi
nepostačovala ani na základné potreby. Navyše otcovi predložila hneď niekoľko pracovných ponúk
v regióne, ktorých platobné podmienky sú na úrovni priemernej mzdy, takže spoločne s invalidných
dôchodkom by jeho príjem bol viac ako 1.200 eur mesačne, otec ale podľa nej zjavne nemá záujem
svoje zamestnanie meniť.

13. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletej.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania rodičov sú čiastočne
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu nie celkom správneho právneho
posúdenia veci prvoinštančným súdom potrebné korigovať.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na maloletú F. na
návrh matky, ktorá sa domáhala sumy 200,- eur mesačne od podania návrhu. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť
správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré viedli k zvýšeniu výživného z

pôvodnej sumy 80,- eur na sumu 140,- eur od 05.12.2017 do 12.09.2018, následne na sumu 120,- eur od
13.09.2018 do 13.09.2019 a napokon od 14.09.2019 na sumu 150,- eur pri súčasnom uložení povinnosti
zaplatiť aj nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 592,42 eur v mesačných splátkach.16. Odvolacia argumentácia oboch rodičov bola založená na tvrdení o nesprávnom posúdení možností
a schopností otca ako rodiča výživou povinného, v dôsledku čoho obaja považujú výšku výživného
určenú prvoinštančným súdom za nesprávnu - podľa otca je výživné neprimerane vysoké, presahujúce

jeho schopnosti a možnosti a preto žiada návrh na zvýšenie výživného zamietnuť a ponechať výživné
v nezmenenej výške 80,- eur, matka naopak považuje súdom určené výživné za neprimerane nízke
vzhľadom k skutočným schopnostiam a možnostiam otca a navrhuje zvýšiť ho na sumu 200,- eur
od podania návrhu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zvýšenie výživného, pretože suma 80,- eur určená pôvodným rozsudkom z roku 2012 už

nezodpovedá zmeneným pomerom. Zároveň rovnako ako prvoinštančný súd považuje aj odvolací súd
za dôvodné určením rozdielnej výšky výživného v konkrétnych obdobiach reagovať na zmeny pomerov,
ku ktorým dochádzalo aj v priebehu tohto súdneho konania, trvajúceho od roku 2017. Vychádzajúc
zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel však odvolací súd k
rozdielnym záverom o primeranosti jeho výšky, i keď obdobia boli určené správne už prvoinštančným
súdom.

17. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

18.Rozsudkyoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíaovýživemaloletýchmožnozmeniťalebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (por. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP). V zmysle
záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu

výživného,dôvodomnazmenurozhodnutiavšaksúlenvprípade,aksazávažnejšímspôsobomprejavia
v pomeroch účastníkov. Nie je totiž žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre
nepodstatnú zmenu v pomeroch. Zmenu pomerov treba chápať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Porovnaním a
vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na maloletú F. v čase posledného

rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/33/2012 a v čase vydania napadnutého rozsudku,
dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že od roku 2012 nepochybne nastala
taká podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Predovšetkým už tým, že odvtedy uplynulo viac než osem rokov, počas ktorých maloletá F. vyrástla,
nastúpila do základnej školy a medzičasom už aj postúpila do druhého stupňa základnej školy (v

súčasnosti navštevuje 6. triedu zatiaľ čo v čase posledného rozhodovania súdu bola v predškolskom
veku), ktoré skutočnosti samotné sú v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR považované za takú
podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže nepochybne s nimi súvisí
podstatnýnárastnákladovnavýživumaloletéhodieťaťa. Celkovosanákladynamaloletúzvýšilizosumy
70 eur uvádzanej matkou v roku 2012 na sumu cca 200,- eur pozostávajúcu z pravidelných výdavkov

(ročné výdavky ZRPŠ 26,- eur, školské potreby 150,- eur, polročné výdavky tanečný krúžok 15,- eur,
štvrťročné kontrola u zubára 15,- eur a mesačne jej platí obedy 22,20 eur, družinu 8,- eur, desiatu do
školy 60,- eur, klavír 10,- eur, mobil 5,- eur, obuv 15,- eur, oblečenie 30,- eur, hygiena 13,- eur, lieky
a vitamíny 10,- eur), okrem toho matka uvádzala aj mimoriadne jednorazové výdavky, ako napr. kúpa
klavíra v hodnote 630,- eur, zubného strojčeka za 120,- eur, či očkovanie proti kliešťom 30,- eur.

19. Aj u rodičov boli zaznamenané zmeny, ovplyvňujúce ich vyživovacie schopnosti. Matka, ktorá v roku
2012 bola zamestnaná u svojho syna v pohostinstve s príjmom 320,- eur netto a poberala prídavky
na maloletú, bola v čase podania návrhu na zvýšenie výživného (05.12.2017) práceneschopná až do
29.04.2018, následne pracovala iba na dohodu a od 01.07.2019 je zamestnaná s priemerným čistým

mesačným príjmom cca 600,- eur. Od 09.04.2017 jej bol priznaný aj invalidný dôchodok, ktorý je od
01.01.2020 vo výške 412,40 eur. V priebehu konania sa matkin zdravotný stav zhoršil, jej schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť sa znížila na 75 %, podstúpila operáciu chrbtice s prognózou ďalšej
operácie v budúcnosti a podľa vyjadrenia lekára má pri hľadaní práce výrazné obmedzenia, aby nedošlo
k preťažovaniu chrbtice. Matka je nemajetná, býva s partnerom v jeho rodinnom dome, ich mesačné

výdavky na bývanie sú vo výške cca 403 eur, na stravu 300,- eur a za lieky uhrádza 35,- eur, pričom v
prípade potreby jej finančne pomáhajú jej traja synovia každý po 156,- eur mesačne.20.Otecvčaseposlednejúpravyvýživnéhopráveukončilživnostensképodnikanie(rozvozyložísk)kedy
ako dôvod uviedol stratu hlavnej zákazky, ktorá skutočnosť spôsobila neschopnosť pokrývať náklady.
Bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a uvádzal, že je bez príjmu a hľadá si zamestnanie,

mal vyživovaciu povinnosť vo výške 750 Kč voči staršej dcére P. U., v tom čase vo veku 11 rokov. Ako
vtedy, aj v súčasnej dobe otec býva u svojej družky v ČR spolu s jej rodičmi a jej plnoletou dcérou,
hospodária všetci spoločne. Od 24.09.2012 do 25.09.2019 pracoval v spoločnosti H., J., s.r.o., J. ako
obsluhačerpacejstanicevP.spriemernýmčistýmmesačnýmpríjmomcca.400,-eur,aročnouodmenou
vo výške 500,- eur, inú prácu si nehľadal. Od zamestnávateľa mal hradené náklady na telefón a dopravu

do práce, používal firemné auto. Od 13.09.2018 do 13.09.2019 bol práceneschopný, suma celkovo
vyplatených nemocenských dávok 2.706,80 eur predstavovala 208,22 eur mesačne (uviedol, že počas
tohto obdobia vyššie uvedené benefity zamestnávateľa už nevyužíval). Následne od septembra 2019
do januára 2020 poberal dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 1.131,40 eur (226,28 eur) a od
03.02.2020 sa znova zamestnal v spoločnosti H. J., s.r.o., ako obsluha E-KASY na dobu neurčitú so
mzdovým ohodnotením podľa dohody, zároveň mu bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2020 vo

výške 116,60 eur s tým, že mu bol uznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%.

21. Vzhľadom na takto súdom prvej inštancie zistený skutkový stav je zrejmé, že k podstatnej zmene
pomerovnastraneúčastníkovkonaniadošloapretopožiadavkaotcadieťaťanaponechanievýživnéhov
nezmenenej výške 80,- eur určenej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím je neopodstatnená. Zároveň

sotva možno uveriť tvrdeniu otca, že jeho pomery neumožňujú platenie vyššieho výživného už z dôvodu,
že od podania návrhu na zvýšenie výživného sám dobrovoľne prispieva maloletej F. sumou 120,- eur
mesačne, čo by neurobil v prípade, ak by mu to jeho situácia nedovoľovala. Samotný tento dobrovoľný
príspevok, t.j. suma 40,- eur nad rámec súdom určenie vyživovacej povinnosti (80,- eur) teda dostatočne
preukazuje skutočnosť, že v čase prebiehajúceho konania je v jeho schopnostiach a možnostiach

platiť výživné na maloletú F. v sume najmenej 120,- eur mesačne. Súd prvej inštancie preto správne
postupoval, pokiaľ výživné na maloletú otcovi uložil platiť v uvedenej výške 120,- eur mesačne v období
jeho práceneschopnosti teda od 13.09.2018 do 13.09.2019, kedy otec dosahoval najnižší zistený príjem
a to nemocenské dávky. Sumu 120,- eur mesačne tak treba považovať za najnižšiu hranicu výživného na
maloletú F., ktorú bol otec schopný platiť v rozhodnom posudzovanom období, teda od začatia konania

o zvýšenie výživného do vyhlásenia rozsudku.

22. V ďalšom však už odvolací súd nezdieľal názor prvoinštančného súdu pokiaľ ide o primeranosť
výživného, keď síce plne súhlasí so záverom, že otec maloletej nevyužíva svoje zárobkové schopnosti
a možnosti, zároveň ale prvoinštančný súd nie celkom správne tieto možnosti a schopnosti otca

posúdil, výsledkom čoho bolo nesprávne určenie sumy primeraného výživného v období od 05.12.2017
do 12.09.2018 (teda od podania návrhu na zvýšenie výživného do nástupu otca na dlhodobú
práceneschopnosť) a tiež v období od 14.09.2019, teda od ukončenia práceneschopnosti naďalej.
Odvolací súd mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú záver, že najlepšie zárobkové
schopnosti a možnosti mal otec v prvom označenom období, zatiaľ čo v poslednom období sa v súvislosti

so zmenou zdravotného stavu znížili a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mala byť preto
výška výživného v prvom období najvyššia, následne v druhom období, teda počas prácenechopnosti
najnižšia a po jej ukončení v treťom období bolo potrebné určiť výšku v rozmedzí medzi nimi, pretože
síce otec nemal možnosť vzhľadom na zmenenú pracovnú schopnosť dosahovať také zárobky ako pri
plnom zdraví, ale určite vyššie než počas práceneschopnosti. Keďže uvedené skutočnosti súd prvej

inštancie pri posudzovaní primeranosti výživného nerešpektoval, vec nesprávne právne posúdil a táto
vada musela byť odstránená v odvolacom konaní.

23. Pokiaľ otec maloletej namietal, že súd nemal brať do úvahy údajnú mzdu, ktorú by bol schopný
dosahovať, táto jeho odvolacia námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná, keďže naopak, takýto

postup bol nevyhnutný a plne súladný so zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd osobitne dáva do
pozornosti, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou ich dosahovaných
príjmov, táto totiž nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Podľa
zákona o rodine na strane povinného rodiča je totiž nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné
príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné,

abyzarobilsohľadomnasvojvek,zdravotnýstav,kvalifikáciu,odbornosť,nadanie,vedomosť,zručnosti,
pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo
k poklesu alebo strate na zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli,
rovnako súd postupuje vtedy, ak povinný nevyužíva z iných dôvodov lepšie platené zamestnanie alebonedosahuje príjem, ktorý by vzhľadom k svojim schopnostiam dosahovať mohol. Súd potom postupuje
v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že otec
nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, preto okresný súd správne postupoval, keď bez ďalšieho nevzal

doúvahyibafakticképríjmyotca,ktorévyplynulizpredloženýchlistinnýchdôkazov,alevychádzaluneho
z príjmov potenciálnych a zároveň nebral do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné uhrádzať, pričom
odvolací súd pripomína, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Dieťaťu,
odkázanému na rodiča výživou, nemôže byť na ujmu, ak sa rodič správa finančne nezodpovedne a
ľahkovážne.

25. V konaní bolo preukázané, že najvyššie príjmy otec dosahoval (a aj mohol dosahovať) v období
pred dlhodobou práceneschopnosťou. Už okresný súd správne poukázal na to, že sa bez vážneho
dôvodu uspokojil s príjmami na úrovni minimálnej mzdy, hoci v jeho schopnostiach bolo dosahovať
príjem podstatne vyšší. Súd prvej inštancie vychádzal z údajov Štatistického úradu SR o priemerných
mesačných mzdách podľa odvetví a to u ubytovacích a stravovacích služieb, vzhľadom na profesiu

otca t.j. kuchár - čašník, v ktorej je vyučený a mal za to, že môže dosahovať 800,- eur brutto, čo
predstavuje 606,61 eur netto. Matka nesúhlasila s takýmto spôsobom určenia potenciálnych príjmov
otca, keď mala za to, že bolo namieste vychádzať minimálne z priemernej mzdy v odvetví dopravy v
okrese Skalica, kde sa nachádza zamestnávateľ otca. Odvolací súd jej dáva v tomto za pravdu, pretože
z dokazovania vyplýva, že otec svoju pôvodnú profesiu kuchára-čašníka dlhodobo nevykonáva a nemá

v nej dostatočnú prax, ale od roku 2012 pracuje v doprave ako obsluha benzínového čerpadla v P.,
preto v tomto prípade bolo pri určovaní potenciálneho príjmu dôvodné vychádzať z povolania, ktoré
v živote aj reálne vykonával a má v ňom dostatočnú prax na to, aby sa v ňom mohol na trhu práce
uplatniť, zvlášť, ak príjmy v tomto povolaní sú vyššie. Prihliadnuť bolo potrebné zároveň aj na ďalšie
skutočnosti, medzi iným na pracovnú pozíciu otca v rámci uvedeného odvetvia - a to napriek tomu,

že Štatistický úrad SR takéto členenie miezd osobitne neuvádza, je však zrejmé, že práve konkrétna
pracovná pozícia má na výšku mzdy najväčší vplyv. V posudzovanom prípade otec pracoval ako obsluha
čerpacej stanice (čo sotva možno zaradiť na škále zamestnaní v odvetví dopravy medzi zamestnanie
nadpriemerne odmeňované), avšak z vyjadrenia otca samotného je zrejmé, že jeho pracovná náplň v
spoločnosti H. J. s.r.o. bola reálne oveľa širšia ( kontroloval kamióny, v prípade poruchy s mechanikom

za nimi vycestoval aby problém vyriešil a pod.). Podľa názoru odvolacieho súdu tak treba súhlasiť s
názorom matky, že východiskom pre posúdenie možností a schopností otca mal byť priemerný príjem
vyplývajúci z údajov Štatistického úradu SR za rok 2017, t.j. zo sumy 943,- eur mesačne.

26. Z uvedeného potenciálneho príjmu otca 943,- eur brutto, t.j. cca 660 eur netto preto vychádzal

odvolací súd, treba však zároveň poznamenať, že jeho použitie bolo obmedzené iba na prvé
posudzované obdobie, kedy ani pri uvedenom potenciálnom príjme otca nebolo výživné požadované
matkou v sume 200,- eur primerané. Treba pripomenúť, že v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej
praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo
výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok

vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej
povinnosti (ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom sa
pohybuje obvykle v rozmedzí od 20% do 30% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s
prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, čo v danom prípade predstavuje u otca maximálne
200,- eur na obe jeho vyživovacie povinnosti, pretože netreba zabúdať na existenciu ďalšej vyživovacej

povinnosti na strane otca voči jeho staršej študujúcej dcére P. z predchádzajúceho vzťahu, ktorá má
naviac z dôvodu telesného postihnutia zvýšené náklady na výživu.

27. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda
čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské

a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj výdavky dieťaťa na jeho výživu. Náklady na
výživu stredoškoláka (resp. vysokoškoláka) sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka
základnej školy, ktorého náklady sú však zase vyššie v porovnaní s dieťaťom predškolského veku,
zároveň ich náklady na výživu ovplyvňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu vyvolávať potrebu zvýšenýchnákladov (napr. zdravotný stav). V zmysle uvedeného je nutné preto pristupovať aj k otázke určovania
primeraného výživného v prípade otcových dvoch dcér, P. a F.. Bolo preukázané, že otec má určené na
dcéru P. dlhodobo nezmenené výživné v sume 750,- Kč ( t.j. cca 30,- eur), okrem toho jej však nad rámec

výživného prispieva úhradou mimoriadnych nákladov na liečenie v zmysle dohody s jej matkou. Je preto
dôvodné ponechať otcovi pri určení výživného na maloletú F. určitý priestor aj na to, aby mohol (hoci
aj výživné je dlhodobo ponechávané na rovnakej úrovni ) naďalej finančne participovať na zvýšených
výdavkoch svojej staršej dcéry podľa svojich schopností a možností.

28. Pri úvahe o primeranosti výživného na maloletú F. odvolací súd považuje za potrebné doplniť,
že benefity, poskytované otcovi zamestnávateľom nebol dôvod započítavať do otcovho príjmu ako
to požadovala matka, nejednalo sa totiž v skutočnosti o jeho príjem (s ktorým by mohol ľubovoľne
disponovať), tieto však majú vplyv na jeho životný štandard, pretože hodnota uvedených benefitov v
podobe uhrádzania pohonných hmôt na cestu do zamestnania a nákladov na telefón znamená celkom
nepochybne zníženie výdavkov, ktoré by inak prípadne musel súd vziať u otca do úvahy (minimálne

cestovné do práce) a do istej miery prispievajú k vytvoreniu obrazu o životnej úrovni rodiča. Naopak
zohľadniť bolo treba podľa názoru odvolacieho súdu sumu 7.000,- eur, ktorú otec získal v roku 2017
predajom podielu na zdedených nehnuteľnostiach a získané finančné prostriedky minul (investovaním
do domu svojej družky, na dovolenku a pod.) bez toho, aby sa o takto zvýšenú životnú úroveň podelil
so svojou maloletou dcérou. Uvedená skutočnosť nemohla zostať bez povšimnutia a to za situácie,

kedy navyše v tomto období boli možnosti a schopnosti matky živiť maloletú F. výrazne obmedzené,
keďže matka bola od apríla 2017 do apríla 2018 práceneschopná a následne od mája 2018 poberala
iba invalidný dôchodok 172,10 eur, takže jej museli finančne vypomáhať starší synovia. Súd preto tento
majetok, ktorý zvýšil otcov životný štandard vzal do úvahy pri stanovení výživného v prvom období a
berúc do úvahy všetky vyššie uvádzané faktory, vrátane prihliadnutia k výlučnej osobnej starostlivosti

matky o maloletú, na ktorej sa otec podieľa len minimálne (podľa vyjadrenia matky sa s maloletou za 6
rokov stretol asi trikrát) určil otcovi povinnosť platiť na maloletú od 05.12.2017 do 12.09.2018 výživné
180,- eur majúc za to, že to bol práve otec, ktorý v tomto období bol povinný niesť podstatne väčší
podiel na výžive maloletej než matka, ktorá tak z objektívnych príčin robiť nemohla a otec bol vzhľadom
na vtedajšie schopnosti a možnosti schopný túto sumu platiť bez rizika existenčných problémov i bez

ohrozenia plnenia jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči druhej dcére.

29. Iná situácia však nastala po ukončení práceneschopnosti otca, teda od 14.09.2019, kedy rovnaký
postup súdu pri určovaní výživného už nebol možný, pretože sa zmenil jeho zdravotný stav a z
objektívnych dôvodov tak jeho schopnosť živiť svoje deti poklesla. Bola preto namieste odvolacia

argumentácia otca, že súd nevzal do úvahy jeho čiastočnú invaliditu, ktorú otec preukázal a skutočnosť,
že jeho pracovný potenciál je iba 50%. Z dokazovania vyplynulo, že otec od septembra 2019 do januára
2020 poberal dávky v nezamestnanosti cca 226,- eur mesačne a začiatkom februára sa opätovne
zamestnal v spol. H. J., s.r.o. už na polovičný úväzok za mzdu 173,20 eur netto a podľa vyjadrenia
zamestnávateľa žiadne benefity nepoberá. Súčasne mu bol priznaný invalidný dôchodok 116 eur pri

poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% oproti zdravej osobe. Odvolací súd síce
považoval za nutné akceptovať túto zmenu jeho zárobkových schopností a možností, ale ani v tomto
období nepovažoval otcom dosahovaný zárobok za primeraný, keď bolo treba, tak ako správne dôvodila
matka, aj v tomto prípade vychádzať z priemerného príjmu vyplývajúceho z údajov Štatistického úradu
SR, ale už za rok 2019 pre okres Skalica v odvetví kde otec pracuje, ktorý bol vo výške 1.175 eur,

čo je cca 824,- eur netto. Otec sa teda nemal uspokojiť s prácou, v ktorej na polovičný úväzok zarobí
mesačne iba 175,- eur netto (zvlášť, keď už nemôže počítať so žiadnymi ďalšími benefitmi), keď mohol
za rovnaký úväzok pri porovnateľnom zamestnaní získať zárobok podstatne vyšší. Na rozdiel od matky
považoval odvolací súd za potenciálny príjem otca sumu 412,- eur (824 : 2), zohľadniac 50%-nú mieru
poklesu schopnosti vykonávať prácu a po pripočítaní invalidného dôchodku 116 eur vychádzal pri

stanovení výživného z čistého príjmu otca 528,- eur. Z tohto potom ustálil sumu 160,- eur ako do úvahy
prichádzajúcu hornú hranicu sumy určenej na plnenie jeho vyživovacích povinností a po zohľadnení
výživného na dcéru P. určil výživné na maloletú F. sumou 130,- eur mesačne za obdobie od 14.09.2019
naďalej.

30. Je pravda, že aj matka má nepriaznivý zdravotný stav, ktorej miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola od konca júla 2018 určená dokonca na 75%, čiže je vyššia než u otca. Matka
v tejto súvislosti v odvolaní namietala, že napriek uvedenej skutočnosti ona dokáže riadne pracovať,
keďže jej záleží na živote a zdraví dcéry a domnieva sa, že aj u otca treba vychádzať z plného príjmu.Odvolací súd k tomuto argumentu uvádza, že i keď vylúčiť nemožno, že aj otec pri jeho zdravotnom
stave mohol by si obstarať zamestnanie na plný úväzok aby dosahoval príjem porovnateľný s príjmom
ako u zdravého človeka, a treba prisvedčiť matke, že rodič, majúci na zreteli najlepší záujem svojho

dieťaťa, mal by sa o to pokúšať, napriek tomu túto matkinu požiadavku na otca nemožno považovať za
zákonnú, to znamená, že pokiaľ bol uznaný čiastočne invalidným, nemožno spravodlivo od neho žiadať,
aby zarábal ako v čase, kedy bol pri plnom zdraví. Je totiž nutné, aby invalidná osoba rešpektovala
isté obmedzenia definované lekárom, čo kladie prekážky pri hľadaní vhodného zamestnania, pričom
ignorovanie týchto zdravotných obmedzení by v konečnom dôsledku mohlo viesť k ďalšiemu zhoršeniu

zdravotného stavu a dokonca k úplnej strate schopnosti zamestnať sa. Zníženie príjmu otca v uvedenom
období treba preto považovať za také, ktoré nastalo bez subjektívneho zavinenia.

31. Odvolací súd bral samozrejme do úvahy stále sa zvyšujúce potreby maloletej, tieto však musia byť
limitované možnosťami jej rodičov vychádzajúc zo zásady, že životná úroveň dieťaťa kopíruje životnú
úroveň rodičov. Uplatnenie tohto princípu znamená v konečnom dôsledku to, že pokiaľ možnosti rodičov

súobmedzené,potomsaajpotrebyichdieťaťaobmedzujúibanazákladnéexistenčnépotrebyanaopak,
pokiaľ rodičia sú schopní zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, potom aj potreby ich dieťaťa
majú odrážať zvýšenú životnú úroveň rodičov.

32. Vzhľadom k uvedenému potom významnejšie zvýšenie výživného než na sumu 130,- eur mesačne

v období po 14.09.2019 nebolo podľa názoru odvolacieho súdu možné a to ani s poukazom na životnú
úroveň otca. Matka tvrdí, že túto súd vôbec nezohľadnil, hoci ona samotná dokumentuje, že je schopný
platiť výživné na maloletú 200,- eur, s čím však súhlasiť nemožno. Životnú úroveň bolo treba posudzovať
v kontexte celého vykonaného dokazovania a z tohto vyplynulo, že otec je nemajetný, býva u svojej
družky a okrem staršieho osobného motorového vozidla nevlastní nič. Súdna prax opakovane uviedla,

že aj náklady sú obrazom životnej úrovne rodiča, z dokazovania v danej veci však nevyplýva, že by
životná úroveň otca výrazne prevyšovala životnú úroveň matky. Otec ako výdavky uviedol príspevok na
domácnosť družke 100,- eur, na stravu 100,- eur, ošatenie, výživné dcére P., ktorá študuje na Gymnáziu
v Ostrave a po dohode s jej matkou tejto dcére (ktorá je na invalidnom vozíku) prispieva na liečenie
alebo ozdravný pobyt, takto v roku 2017 jej prispel 3.000,- Kč a v roku 2016 sumou 9.000,- Kč. Uviedol

tiež splátku spotrebného úveru 69,- eur, ročný rybársky lístok 60,- eur a občasné kupovanie granúl
pre družkiných psov alebo zaplatenie ich veterinárneho ošetrenia. Matka opakovane zdôrazňovala na
to, že otec chodí na dovolenky, venuje sa rybárčeniu či psom, podľa názoru odvolacieho súdu nejde
však o žiadne nákladné voľnočasové aktivity, keď z dokazovania vyplynulo, že v skutočnosti pokiaľ
otec absolvoval nejakú dovolenku, bolo to na chate u známych, ktorí nepožadovali za prenájom žiadnu

odmenu, náklady na rybárčenie sú zanedbateľné vzhľadom k tomu, že už roky používa to isté náradie
a platí iba ročný rybársky lístok. Ak otec priznal, že občasne kúpi granule pre psov alebo prispeje
na ich veterinárne ošetrenie, uvedená skutočnosť nie je spôsobilá žiadnym podstatným spôsobom
ovplyvniť jeho vyživovacie schopnosti, pretože pri určení výživného tieto výdavky súd jednoducho nevzal
v úvahu, nakoľko nie je nevyhnutné ich vynaložiť (rovnako ako výdavky na úver, ktoré nemajú prednosť

pred výživným) a zohľadnené boli iba jeho výdavky na domácnosť, stravu, ošatenie a ostatné bežné
výdavky, ako aj výživné pre P. vrátane vynaložených príspevkov na jej liečenie. Odvolací súd považoval
preto za nedôvodnú odvolaciu námietku matky, že by zloženie otcových nákladov poukazovalo na jeho
nadštandardnú životnú úroveň, pretože vykonané dokazovanie nedáva podklad pre takýto záver.

33. Pre úplnosť treba dodať, že ak matka vytýkala otcovi jeho zastúpenie advokátom v tomto spore,
odvolací súd pripomína, že právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou
garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi nemôže byť nikomu upierané. Zároveň treba
považovať minimálne za neštandardné, aby účastník, ktorý je sám zastúpený advokátom (ako je tomu
v prípade matky), upieral toto právo inému účastníkovi.

34. Ďalšie odvolacie argumenty otca i argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo
veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vopravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu

odvolateľov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už
irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17
CSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch I až III s použitím § 388 CSP zmenil tak, že výživné zvýšil a otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej v období od 05.12.2017 do 12.09.2018 sumou 180,- eur, v období od 13.09.2018
do 13.09.2019 sumou 120,- eur a napokon v období od 14.09.2019 naďalej sumou 130,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

36.Vzhľadomkzvýšeniuvýživnéhoodpodanianávrhunasúdvznikolotcovikudňuvyhláseniarozsudku

prvoinštančným súdom nedoplatok na zročnom výživnom, teda za dobu od 05.12.2017 do 31.07.2020.
Prijehovýpočtesúdzohľadniljednaktermínsplatnosti(15.deňvmesiacivopred)ajednakvýživné,ktoré
otec podľa zhodných vyjadrení oboch rodičov platil od začatia konania vo výške 120,- eur mesačne, teda
dlh mu reálne vznikol len za prvé a tretie obdobie. V prvom období, teda od 05.12.2017 do 12.09.2018
otec mal zaplatiť pri výške výživného 180,- eur sumu 1668,60 eur, vypočítané ako 1440,- eur (8 celých

mesiacov x 180,- eur) + 156,60 eur - pomerná časť 27 dní mesiaca december 2017 (180 : 31 = 5,80 x
27 = 156,60) + 72,- eur - pomerná časť 12 dní mesiaca september 2018 ( 180 : 30 = 6 x 12 = 72), zaplatil
len 1.112,50 eur vypočítané ako 960,- eur (8 celých mesiacov x 120,- eur) + 104,50 eur - pomerná
časť 27 dní mesiaca december 2017 (120 : 31 = 5,80 x 27 = 104,50) + 48,- eur - pomerná časť 12 dní
mesiaca september 2018 (120 : 30 = 6 x 12 = 48), preto nedoplatok predstavuje rozdiel medzi nimi

556,10 eur. V treťom období, teda od 14.09.2019 do 31.07.2020 otec mal zaplatiť pri výške výživného
130,- eur sumu 1373,10 eur, vypočítané ako 73,10 eur - pomerná časť 17 dní mesiaca september 2019
(130 : 30 = 4,30 x 17 = 73,10) + 1300,- eur (10 celých mesiacov x 130,- eur), ale zaplatil len 1268,-
eur vypočítané ako 68,- eur - pomerná časť 17 dní mesiaca september 2019 (120 : 30 = 4 x 17 = 68)
+ 1200,- eur (10 celých mesiacov x 120,- eur), preto nedoplatok predstavuje rozdiel medzi nimi 105,10

eur. Celkovú sumu nedoplatku vo výške 661,20 eur súd s prihliadnutím na pomery otca a ďalšiu jeho
vyživovaciu povinnosť umožnil otcovi s použitím § 232 ods. 4 CSP uhradiť v mesačných splátkach po
20,- eur splatných spolu s bežným výživným tak, aby v zmysle ustálenej súdnej praxe bol dlh splnený
najneskôr do troch rokov, čím odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388
CSP aj vo výroku IV. Zároveň zmenil predchádzajúci rozsudok súdu v rozsahu výživného (§ 231 CSP).

37. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení.
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

38. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.