Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112242354
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1112242354.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: K. W., Z. F. Č..

XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom Hollého 745/34,
905 01 Senica proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska
č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 131,19 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 131,19 € spolu s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom

základe, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C 93/2006 - 109 zo dňa 10.6.2008 bol
v procesnom postavení žalovaného v prvom rade zaviazaný spolu so spoločnosťou K., M..L..T.. (v
procesnom postavení žalovaného v druhom rade) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému, ktorý
bol v procesnom postavení žalobcu sumu 2.800,- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania odo dňa
5.7.2006dozaplatenia.Zároveňbolpovinnýnahradiťtrovykonania.Rozsudokbolpotvrdenýrozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 250/2008 - 129 zo dňa 12.2.2009 vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
v konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného v prvom rade, voči spoločnosti K., M..L..T..

(žalovanému v druhom rade) bola žaloba zamietnutá. Žalobca žalovanému dňa 18.4.2009 zaplatil sumu
131,19 €. Následne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 2.12.2009 proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/2008 zo dňa 12.2.2009 mimoriadne dovolanie pod sp. zn.
VI/2Pz 568/09 - 8.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania uznesením sp. zn. 2MCdo
20/2009 zo dňa 30.11.2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po vrátení Krajskému súdu v Bratislave na konanie,

žalovaný(ktorýbolvprocesnompostavenížalobcu)napojednávanídňa17.2.2011žalobuvočižalobcovi
(ktorý bol v procesnom postavení žalovaného) zobral v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobca mu
už pohľadávku spolu s príslušenstvom zaplatil. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 5/11- 185
zo dňa 17.2.2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Žalobca má za to,
že nastala právna situácia, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C 93/06 - 109 zo dňa 10.6.2008
nadobudnutú právoplatnosť stratil a plnenie v sume 131,19 €, ktoré poskytol žalovanému na základe

uvedeného rozsudku, sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, teda bezdôvodným
obohatením na strane žalovaného, podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C 3/2013 - 119 dňa 10.11.2014, ktorým žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 81/2015-163 zo dňa 30.11.2017 bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Odvolací
súd konštatoval, že bolo pre účely rozhodnutia vo veci prioritne potrebné ustáliť, či u žalovaného

k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu došlo alebo nie a na základe akého právneho
titulu, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, t. j., či má ísť o bezdôvodné obohatenie
vzniknuté na základe plnenia bez právneho dôvodu alebo na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol. Krajský súd konštatoval, že v tejto súvislosti sa javí potrebné uzavrieť, či žalobca ako vodič
odtiahnutého motorového vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej komunikácii mal alebo nemal povinnosť

hradiť finančné náklady realizovaného odťahu a či tomu tak bolo i pre prípad odťahu realizovaného
na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície. Ak totiž túto povinnosť mal, rozsudok Okresného
súdu Bratislava 1 sp. zn. 15C 93/2006 mal len účinky deklaratórne. Odvolací súd uviedol, že v tom
prípade žalobcom uplatnený nárok nemôže byť svojím charakterom nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého titulom právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, keď právnym dôvodom
jeho plnenia bola jeho povinnosť, ktorú Okresný súd Bratislava I v rozhodnutí, vydanom v konaní

so sp. zn. 15C 93/2006 len deklaroval. Ak žalobca ako vodič motorového vozidla povinnosť hradiť
finančné náklady za odťah realizovaný na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície nemal, plnil
žalovanému dňa 18.04.2009 len na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006, ktorý právny dôvod plnenia však v dôsledku zrušujúceho uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.200 sp. zn. 2MCdo 20/2009 a zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2011 č. k. 3Co 5/2011-185 odpadol. Až pre prípad ustálenia vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu a ustálenia i právneho titulu jeho vzniku bolo
možné zaoberať sa dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania nároku žalovaným a posudzovaním
začiatku a konca plynutia objektívnej premlčacej doby, keď pre prípad plnenia bez právneho dôvodu táto
začína plynúť prijatím plnenia a pre prípad plnenia titulom právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol

- táto plynie od okamihu odpadnutia právneho dôvodu plnenia, ktorým v danom prípade bolo vydanie
uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, ukladajúci žalobcovi povinnosť náklady za relevantný odťah vozidla žalovanému zaplatiť,
zrušený.
Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nezaoberalvyššieuvedenýmprávnymiaspektmiveciohľadomoprávnenostipríslušníkamestskejpolície
rozhodnúť o odťahu motorového vozidla tvoriaceho prekážku v komunikácii a ohľadom povinnosti vodiča
motorového vozidla platiť náklady za odťah, keď len ustálil oprávnenosť žalovaného ako právnickej
osoby zriadenej Hlavným mestom SR Bratislava ako správcom komunikácie odťah realizovať. Odvolací
súd konštatoval, že s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil z dôvodu, že je plne

súladný s vývinom súdnej praxe súdov všetkých stupňov, podľa ktorej žalovaný ako právnická osoba
zriadená Hlavným mestom SR Bratislava ako správcom komunikácie, ktorej je aj 100% vlastníkom, k
realizácii odťahu oprávnená je. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil vo vzťahu k súdu
prvej inštancie záväzný právny názor, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 107 ods. 2
OZ o desaťročnej premlčacej dobe, nakoľko žalovaný plnenie od žalobcu neprijal s vedomím, že sa na

jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci nového konania je úlohou súdu prvej
inštancie - viazaného vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia §
391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na všetky vyššie uvedené právne aspekty
veci a vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania každý jednotlivo, avšak podľa ustanovenia § 191

ods. 1 CSP najmä vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax.
4. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných

a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1, 2
CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalšíchúkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
5. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním,

oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006,
obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu. Súd vec prejednal v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Pri
rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení uvádzanými žalobcom v žalobe, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh, z tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, a prednesov strán sporu. Žalobca a právny

zástupca žalobcu sa na termín pojednávania určený na deň 16.1.2019 nedostavili, svoju neprítomnosť
ospravedlnili a žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol na základe obsahu žaloby. Žalovaný žiadal
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súd z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C 93/2006, z prednesu
právnehozástupcužalobcuažalovanéhomalpreukázané,žežalovaný(vprocesnompostavenížalobcu
v konaní sp. zn. 15C 93/2006 ) sa domáhal voči žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného v

prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) zaplatenia sumy 2.800,- Sk spolu s príslušenstvom. Okresný
súd Bratislava I rozsudkom č.k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.06.2008 zaviazal žalobcu a spoločnosť
K., M..L..T.. (ktorá bola v procesnom postavení žalovaného v druhom rade v konaní sp. zn. 15C
93/2006 ) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní sp. zn. 15C 93/06) žalovanú
sumu 2 800,-Sk spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/08-129 zo dňa 12.02.2009 zmenený tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola uložená povinnosť žalovanej spoločnosti K., M..L..T..
zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní č. k. 15C 93/2006) žalovanú sumu spolu s príslušenstvom
zamietol a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol
unesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 20/2009 zo dňa 30.11.2010 zrušený

z dôvodu procesnej vady, v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/ O.s.p., nakoľko konanie zaťažené
predmetnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie
odvolacieho súdu nezrušil z dôvodov špecifikovaných generálnym prokurátorom Slovenskej republiky
v mimoriadnom dovolaní podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12.02.2009 č.k. 6Co
250/08-129.

7.Zvyjadreniaprávnehozástupcužalobcuazobsahupripojenéhospisusp.zn.15C93/2006Okresného
súdu Bratislava I mal súd preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie Krajskému súdu v
Bratislave žalovaný (v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 15C 93/2006) písomným podaním
doručeným súdu na pojednávaní dňa 17.02.2011, návrh v celom rozsahu zabral späť z dôvodu, že
žalobca (v procesnom postavení žalovaného v prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) žalovanú sumu

zaplatil v roku 2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 5/11-185 zo dňa 17.02.2011 späťvzatie
žaloby pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobcovi (žalovanému v
prvom rade v konaní sp. zn. 15C 93/2006) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (žalobcovi v konaní
sp. zn. 15C 93/2006) sumu 2.800,- Sk s príslušenstvom a nahradiť trovy konania zrušil a konanie v tejto
časti zastavil.

8. Z obsahu žaloby, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca
žalovanému zaplatil sumu 131,19 € dňa 18.04.2009. Predmetná suma predstavovala plnenie, na ktoré
bol zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 250/08-129 zo dňa 12.02.2009 v
spojitosti s rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.06.2008, keďže žalobca
(žalovaný v konaní sp. zn. 15C 93/2006) si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.

9. Žalobca aj po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v
žalobe. Naďalej má za to, že žalobu súdu doručil počas plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mu bolo doručené dňa 20.12.2010 a žalobu súdu
doručil včas - dňa 18.12.2012 počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobca má za to, že plnenie
v sume 131,19 €, ktoré uhradil žalovanému dňa 18.04.2009, sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, teda bezdôvodným obohatením žalovaného v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
10. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Hlavné mesto Slovenskej republiky ako
správcakomunikácievykonávačinnosťnanaplnenieustanovenia§40zákonač.315/1996Z.z.platného
a účinného v rozhodnom období. Aplikácia tohto ustanovenia patrí do oblasti verejného práva, správca

cesty - t.j. Hlavné mesto SR Bratislava, vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie zodpovednosť
za jej výkon. Verejnú moc môže vykonávať, podľa ustanovenia § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č.135/1961
Zb., obec alebo právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená. V konaní sp.zn.15C
93/2006 vedenom Okresným súdom Bratislava I odťah motorového vozidla vykonal žalovaný, akoprávnická osoba zriadená správcom komunikácie - Hlavným Mestom SR Bratislava. Žalovaný odťah
motorového vozidla vykonal na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície z komunikácie patriacej
Hlavnému Mestu SR Bratislava z dôvodu, že vozidlo, ktorého vodičom bol žalobca, tvorilo prekážku na

pozemnej komunikácií. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo 70/2003 zo dňa 26.02.2004, podľa ktorého odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie
je oprávnená vykonať buď len obec sama - správca komunikácie alebo právnická osoba ňou na tento
založená alebo zriadená - teda žalovaný, ktorému žalobca poskytol peňažné plnenie vydania ktorého
sa domáha. Žalovaný bol oprávneným subjektom na vykonanie odťahu motorového vozidla, ktorého

vodičom v rozhodnom období bol žalobca a ktorý porušil svoju povinnosť vodiča nevytvoriť na cestnej
komunikácií prekážku s motorovým vozidlom Z., S.: Z., v dôsledku čoho porušil ustanovenia § 3 a §
22 zákona č. 315/1996 Z. z. tým, že motorové vozidlo zaparkoval na mieste, kde bol zákaz zastavenia,
pričom vozidlo bolo zaparkované v protismere. Žalobcovi vznikla povinnosť žalovanému cenu odťahu
zaplatiťakeďžesisvojupovinnosťdobrovoľnenesplnil,najejsplneniebolzaviazanývkonanísp.zn.15C
93/2006. Súd nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému teda nevyhodnotil ako plnenie bez právneho

dôvodu, práve naopak, žalobca túto povinnosť mal a dobrovoľne si svoju povinnosť voči žalovanému
nesplnil. Žalobca žalovanému poskytol plnenie až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v konaní
sp.zn. 15C 96/2006, ktorý mal len deklaratórny charakter vo vzťahu k stranám sporu.
11. Súd v tomto kontexte poukazuje na právnu úpravu platnú v rozhodnom období a to konkrétne na
ustanovenie § 3 písm. f) Zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií, podľa ktorého obecná polícia

ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom 4) a tiež za
priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 5) spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý
vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, 6)
objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Súd taktiež poukazuje na čl. 2 Rozhodnutie primátora č. 11/2004 (platného v rozhodnom období ku dňu

24.4.2006, kedy bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) z obsahu ktorého vyplýva,
že príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách
na území Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorých správcom je hlavné mesto a ktorými sú prejazdné
úseky ciest I. až III. triedy a ich súčasti, miestne komunikácie I. a II. triedy a ich súčasti. Z čl.
3 vyššie cit. rozhodnutia primátora č. 11/2004 vyplýva, že odstránenie vozidla podľa ustanovenia

§ 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a), b) zákona č. 315/1996 Z.z., na základe rozhodnutia príslušníka
mestskej polície, zabezpečí Hlavné mesto SR ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvných
partnerov. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I v rozhodnom
období vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je odťahovacia služba. Zriaďovateľom žalovaného
je Hlavné mesto SR Bratislava. Súd taktiež uvádza, že podľa ustanovenia § 3d/ ods.3 zákona č.

135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon platný a účinný ku dňu 24.4.2006, kedy
bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) miestne komunikácie sú vo vlastníctve
obcí. Podľa ods. 5) písm. d) cit. zákonného ustanovenia správu pozemných komunikácií vykonávajú:
ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo
vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa

ods. 6) cit. zákonného ustanovenia vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa ustanovenia § 3 ods.1
zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách platného a účinného v rozhodnom
období( ku dňu 24.4.2006, kedy bolo rozhodnuté o odstránení vozidla z cestnej komunikácie) účastník
cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo

všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2). Podľa ustanovenia
§ 3 ods. 2, písmeno a/, b/ účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a
ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje
správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a
svojim schopnostiam; dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1

cit. zákona, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí,
odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona č. 315/1996 Z.z.
sa cestnou premávkou rozumie užívanie pozemných komunikácií účastníkmi cestnej premávky. Podľa
ustanovenia § 2 písm. ao) je účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa zúčastňuje na cestnej
premávke, najmä vodič, spolujazdec, chodec, osoba pribratá na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky

alebo na zaistenie niektorých jazdných úkonov. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom
ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania mal súd preukázané, že náklady naodťah jedného vozidla v roku 2006 činili celkom čiastku 2.800,- Sk. Žalobca porušil právnu povinnosť
uloženú mu citovaným zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
12. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 CSP). Súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona (§ 215 ods.1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania

tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 CSP).
14. Súd konštatuje, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, keď dňa 18.4.2009 mu
žalobca poskytol peňažné plnenie, vydania ktorého sa v konaní žalobou domáha. Peňažné plnenie
ktoré žalovaný od žalobcu prijal nie je možné definovať ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté na
základe plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca ako vodič motorového vozidla v dôsledku porušenia

právnej povinnosti bol povinný žalovanému zaplatiť cenu odťahu vozidla, ktorým vytvoril prekážku na
pozemnej komunikácií a ktoré bolo žalovaným - subjektom oprávneným odťah vykonať odstránené z
cestnejkomunikácie aktorémuvsúvislostisrealizáciouodťahuvniklinákladyvkonanísp.zn.15C93/06
preukázané. Ak by žalobca si dobrovoľne svoju povinnosť splnil ešte pred podaním žaloby, tak by nebol
povinný okrem ceny odťahu zaplatiť žalovanému aj trovy konania, na zaplatenie ktorých bol v konaní sp.

zn. 15C 93/2006 zaviazaný, keďže žalovaný si v konaní sp. zn. 15C 93/2006 nárok uplatnil dôvodne.
Súdžalobu na základevykonanéhodokazovaniazamietolzdôvodu,žežalovaný sadovolalpremlčania
uplatneného nároku žalobcom. Žalobca si nárok voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2
OZ uplatnil po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
Žalobca včasnosť podania žaloby odvodzoval od dátumu doručenia uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskejrepubliky-tojeododňa20.12.2010,ktorýmbolzrušenýrozsudokodvolaciehosúdu.Novšak
na základe vykonaného dokazovania - doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa žalobca nemohol dozvedieť, že žalovanému poskytol dňa 18.04.2009 plnenie v žalovanej sume
z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol z dôvodu, že bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 15C 93/2006-109 zo dňa 10.6.2008 v časti,

ktorou bol žalobca zaviazaný poskytnúť žalovanému plnenie.
Žalobcovi táto povinnosť vznikla porušením jeho povinnosti ako vodiča vozidla, ktoré bolo žalovaným
odstránené z cestnej komunikácie a rozsudok, ktorým bol zaviazaný na peňažné plnenie a v
zmysle ktorého aj žalovanému peňažné plnenie poskytol mal len deklaratórny charakter z dôvodu, že
žalovanému nárok na zaplatenie ceny odťahu vznikol zo zákona.

Žalobca zaplatil žalovanému sumu vydania ktorej sa domáha dňa 18.04.2009 - týmto dňom začala
plynúť subjektívna ako aj objektívna trojročná premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba uplynula
žalobcovi dňa 18.4.2011, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.04.2012 a žaloba bola súdu
doručená až dňa 18.12.2012.
15. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že
žalovanému trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.