Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202646
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817202646.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtuv exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zast. Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX C. N., o udelenie poverenia pre vymoženie 700,18 Eur s

prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/437/2017
-27 zo dňa 09.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie 700,18 Eur s prísl. na podklade exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, sp. zn. SRSAspA 00246/15 zo dňa 03.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2016
a vykonateľnosť dňa 08.12.2016 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného

poriadku; § 40 písm. a), písm. b), § 45 ods. 1 písm. b), písm. c), 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní; § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“); §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 879g zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len ,,OZ“); s poukazom na čl. 3 ods. 3, čl. 6, čl. 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,Smernica 93/13/EHS“); prílohy Smernice 93/13/
EHS ods.1 písm. q).

3. Skonštatoval, že oprávnený uzatvoril dňa 10.05.2012 so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s., Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči
povinnému na oprávneného.

4. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o aktiváciu pôžičkovej karty

D., číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2007. Táto zmluva je v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou,
ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov na podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom
(t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania).

5. Pred tým, než prvoinštančný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a
zároveň povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky,akexekučnýmtitulomvkonaníjerozhodcovskýrozsudokvydanýnazákladetejtorozhodcovskejzmluvy,
respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa

05.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 06.10.2009 uviedol, že je povinnosťou
súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

6. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku s povinnou zo dňa 20.08.2012 súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli
naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie
takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinnej ako priemerného
spotrebiteľa. Zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľke

zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú
je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým
v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom,
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Uznanie dlhu ako

inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o
otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnej
podpísať ním vopred pripravený formulár, ktorý obsahoval aj rozhodcovskú doložku, ktorá hovorí,
že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom. Povinná podpísaním Dohody naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie

podstatne zhoršila. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.

7. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§3 ods. 1 OZ).

8. Skutočnosť, že dodávateľ v súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej v
dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s povinnou zo dňa 20.08.2012, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľky dosiahnuť
rozhodnutie sporu štátnym súdom. Súd prvej inštancie mal zato, že spotrebiteľka riešila spor pred

rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo na návrh oprávneného, spotrebiteľka
bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku si povinná
ako spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohla ju odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

9. V ďalšom uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ako
aj čl. 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľnou podmienku, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti

a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky sú preto v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatné. Aj v tomto konkrétnom prípade povinná nemala žiadnu možnosť obsah Všeobecných
obchodných podmienok ovplyvniť.

10. Prvoinštančný súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a nasl., ako aj Smernica 93/13/EHS.

11.Rozhodcovskékonanie,výsledkomktoréhojeexekučnýtituluplatnenývtomtokonaní,sauskutočnilo

bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi
účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen
implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej ako „Smernica“), ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná
dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 02.03.2004. Ďalšou významnou zmenou v tejto
oblasti bola aj novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4 písm. r)
explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľky, aby spory
s dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského

rozhodcovského konania je zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského
rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách
na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi

predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Povinná podpísala rozhodcovskú doložku sama a dobrovoľne. Pri rozhodcovskej doložke mala povinná
zaškrtávacie políčka spolu s miestom na podpis. To znamená, že povinná mala možnosť rozhodcovskú
doložku prijať alebo neprijať. Neprijatím rozhodcovskej doložky by zároveň neodmietla žiadne iné
zmluvné ustanovenia dohody o uznaní záväzku a o úhrad pohľadávky v splátkach, keďže predmetná

dohoda mala na ostatné ustanovenia ďalší priestor na podpis. Rozhodcovská doložka je formulovaná
alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v
prípade sporu obrátila. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Oprávnený preto nevidí
v postupe súdu iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľku spod účinkov rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky rozhodcovským

súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Ak by bolo v úmysle
zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný
zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých
podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné
pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na

podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

14. Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako

z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľke, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľka môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený

splnilvšetkypodmienkystanovenézákonodarcom,pretoniejedôvodnato,abyexekučnýsúdpovažoval
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup
súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek
racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na
samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky

na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné
náležitosti a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie.
Tieto dôvody však nedáva súdu možnosť nájsť ani Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, po implementácii ktorej právny poriadok reflektoval všetkyzmeny, ktoré priniesla predmetná Smernica, a nie je dôvod sa pri splnení podmienok ustanovených
slovenským právnym poriadkom neustále odvolávať na znenie Smernice, ktorej interpretácia zo strany
súdu je navyše nesprávna. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a

zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z zdôvodnenia uznesenia
vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie
samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom
Európskej únie.

15. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

18. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej Dohody o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach.

19. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Vo veci 3Cdo 146/2011

Najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne boli odôvodnené aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010,

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

21. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali aplikovať aj na
stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke vo vzťahu ku

spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a
teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

22. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 20.08.2012 vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.23. Odvolací súd nevidí tiež dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, ktorého závery aplikoval súd prvej
inštancie v predmetnom konaní

24. Rozhodcovská doložka je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy
sa na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly). V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a

nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o
dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika
je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa.

25. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská doložka bola
dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú

podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a len zdanlivo dávali možnosť
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že
bola vopred dodávateľom naformulovaná so zdanlivou možnosťou zmeny jej obsahu.

26. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje v
predmetnej veci „dohodnutá“ rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. Pre rozpor rozhodcovskej doložky s právnymi predpismi (§ 53 OZ) nie je možné v predmetnej veci
súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie, keďže na jej základe nemohol byť vydaný

riadny exekučný titul.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

29. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

30.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).