Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203076
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8118203076.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. H., bývajúceho v L., L. H. XX, proti žalovanej
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Boulevard Haussmann 1, Francúzsko,
konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenej
advokátkou JUDr. Viktóriou Nagyovou Tenkač, Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o.,

so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, o neprijateľné zmluvné podmienky, určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a doplatenie istiny úveru a prísl., vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 11Csp/54/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júla 2019 sp.
zn. 5Co/187/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z 5.
septembra 2018 č. k. 11Csp/54/2018-46 v prvom a druhom výroku určil, že zmluvné podmienky uvedené
v časti 2 bode 5.3 a v časti 3 bode 12 bližšie označenej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Tretím výrokom určil, že

medzi účastníkmi uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalobu v časti o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere v časti poistenia, žalobu o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a žalobu o doplatenie istiny zamietol. Napokon vyslovil, že v konaní o prvých
troch výrokoch žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd tento nárok nepriznal. Vo
vzťahu k zamietajúcemu výroku vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Na odvolanie žalobcu a žalovanej Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18.
júla 2019 sp. zn. 5Co/187/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov I. až III. potvrdil a
vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2.1. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd v žalovanou napadnutej časti jeho výrokov v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a v jednotlivostiach naň odvolací súd poukázal. Pokiaľ žalovaná namietala, že nebol naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti označených zmluvných podmienok, odvolací súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp.
zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého v takýchto prípadoch nie je potrebné tvrdiť ani preukazovať naliehavý
právny záujem.
2.2. Rovnako nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalovanej v súvislosti so zmluvne dohodnutou

rozhodcovskou doložkou (časť 2. bod 5.3. zmluvy) a uviedol, že z textu bodu 5 zmluvy „jednoznačne
vyplýva, že sa týka nie len prípadných sporov, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy, ale tieto spory môžuvzniknúť aj pri poskytovaní platobných služieb a v súvislosti s nimi ... Podľa názoru odvolacieho súdu
pokiaľ by aj pripustil, že by sa toto ustanovenie žalobcu netýkalo, lebo revolving nečerpal, nič nebráni
súdu určiť, že zmluvná podmienka v časti 2 bod 3.5 zmluvy je neplatná pokiaľ žalobca celú túto zmluvu

i čo do bodu 5.3 podpísal a žalovaný podmienky stanovil tak, že sa môžu týkať aj žalobcu“. V zhode
s názorom prvostupňového súdu ďalej uviedol, že v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej so
spotrebiteľom táto musí byť aj „prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená. V danom prípade ... sa nejedná o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku. Táto bola zakomponovaná bez akéhokoľvek zvýraznenia v texte zmluvy

o revolvingovom úvere, a to pod označením rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, pričom odvolací
súd už vyššie vysvetlil, že dané ustanovenie možno vyložiť aj oveľa širšie, ako to tvrdí žalovaný vo
svojom odvolaní“.
2.3. V súvislosti s posúdením zmluvnej podmienky týkajúcej sa jednostrannej zmeny poplatkov odvolací
súd poukázal na správne právne závery prvostupňového súdu, «že ide nepochybne o podmienku
podliehajúcu súdnej kontrole prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže sa nejedná o

prípad vylúčenia z tejto súdnej kontroly. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal aplikáciou ust. § 53
ods. 14 písm. a) Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň konštatoval, že v
danom prípade podmienka vecného objektívneho dôvodu pre zmenu poplatkov splnená v napadnutej
zmluvnej podmienke nebola. Formulácia „zmena podmienok závislá na objektívnych skutočnostiach“ je
nezrozumiteľná a neurčitá». Príkladmo uvedený výpočet (zmena úrokovej sadzby, obchodnej politiky,

či právnych predpisov) neobstoja, keďže dohodnutá úroková sadzba „bola fixná ... bez možnosti jej
zmeny“, zmena obchodnej politiky „nespĺňa požiadavku objektívnej skutočnosti, pretože je založená na
subjektívnomposúdenídodávateľa“azmenaprávnychpredpisovbymohlaznamenať,„žepriakejkoľvek
zmene právnych predpisov by dodávateľ mohol meniť výšku poplatkov, čo je neprípustné, keďže medzi
spomínaným vecným dôvodom a výškou poplatkov musí byť určitá súvislosť“. Odvolací súd uzavrel, že

„zmluvná podmienka v časti 3 bod 12 ... predstavuje hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, že sú splnené ďalšie zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 14
písm. a) Obč. zákonníka pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky“.
2.4. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi prvostupňového súdu ohľadne zistenej neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a v ďalšom vecne reagoval na odvolanie podané žalobcom (toto nie je predmetom

dovolacieho prieskumu, pozn.).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu „v rozsahu časti výroku I., t. j. v rozsahu potvrdenia
rozsudku Okresného súdu Prešov ... vo výrokoch I. a II.“ podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnila § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhla, aby dovolací súd

napadnuté odvolacie rozhodnutie zmenil v rozsahu posúdenia výrokov I. a II. prvostupňového súdu tak,
že v tejto časti žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania.
3.1. Žalovaná najskôr namietala nesprávne právne posúdenie otázky platnosti rozhodcovskej doložky,
ktorú nižšie súdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určili za neplatnú (výrok I. prvostupňového
rozsudku). Žalovaná uviedla, že (i) jednak posudzované zmluvné ustanovenie stratilo v čase

rozhodovania odvolacieho súdu platnosť v dôsledku zrušenia rozhodcovského súdu, na ktorý
rozhodcovská doložka odkazovala (Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol k 1.
januáru 2019 zrušený, čo bolo oznámené v Obchodnom vestníku 2. januára 2019) a (ii) jednak „išlo
o splnenie povinnosti právneho predchodcu žalovaného, ktorá mu vyplývala z § 90 ods. 3 zákona
o platobných službách, pričom spotrebiteľ mal možnosť zmeniť obsah zmluvného ustanovenia a

vyznačiť krížikom priamo v tomto ustanovení, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí“. V tomto ohľade
poukázala žalovaná na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/80/2017, ktoré prešlo aj ústavným
testom cez rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018. Z uvedeného
dovolacieho rozhodnutia „možno vyvodiť, že ak spotrebiteľ mal možnosť vyznačiť nesúhlas (v políčku)
s rozhodcovskou doložkou, mal možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch zo zmluvy bude

rozhodovať rozhodcovský alebo všeobecný súd“, uzavrela žalovaná. Zároveň uviedla, že neobstojí ani
odkaz odvolacieho súdu na dovolacie rozhodnutie sp. zn. 6MCdo/9/2012, pretože v tomto rozhodnutí
sa najvyšší súd síce zaoberal rozhodcovskou doložkou, ale neexistovala tu možnosť, aby spotrebiteľ
zaškrtol, resp. inak vyznačil, že s ňou nesúhlasí. Žalovaná na základe uvedených dôvodov usúdila, že
ide o dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ale nevylúčila, že môže ísť aj o iné dovolanie podľa §

421 ods. 1 CSP (nemala vedomosť o iných podobných dovolacích rozhodnutiach, pozn.).
3.2. Žalovaná tiež namietala nesprávne právne posúdenie otázky jednostrannej zmeny poplatkov, ktoré
zmluvné dojednanie nižšie súdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku rovnako určili za neplatné (výrok
II. prvostupňového rozsudku). Žalovaná uviedla, že predmetné zmluvné dojednanie (časť 3, bod 12zmluvy) „je vylúčené z prieskumu prijateľnosti zmluvných podmienok, keďže ide o ustanovenie, ktoré
vychádza z § 53 ods. 14 písm. a) Občianskeho zákonníka“. V tomto poukázala na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo 14. marca 2013 vo veci C-451/11, Y. E. a na čl. 1 ods. 2 smernice 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti žalovaná formulovala svoju otázku tak,
„či § 53 ods. 14 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy vyžaduje, aby v
zmluve o spotrebiteľskom úvere boli podrobne konkretizované vážne objektívne dôvody, ktoré oprávňujú
dodávateľa na jednostrannú zmenu zmluvných podmienok, a ďalej, či podlieha testu neprijateľnosti
zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej si dodávateľ vyhradzuje právo na

jednostrannú zmenu výšky poplatkov, a to z dôvodu zmeny podmienok, ktoré závisia od objektívnych
skutočností, pričom sa v tejto zmluvnej podmienke uvádzajú príklady objektívnych skutočností.“
Žalovaná nemala vedomosť o tom, či takto vymedzená právna otázka bola už dovolacím súdom
vyriešená.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol, aby najvyšší súd dovolanie zamietol.

5.Najvyššísúdakosúddovolací(§35CSP)pozistení,žedovolanieakostranasporupodalvstanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) dovolateľ, zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP) a v ktorého
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
skúmal najskôr, či je dovolanie žalobcu prípustné; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako
tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho

súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,
4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie
sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci
dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
8.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8.2. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková
otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine) ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto

ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených
v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania
(porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017,
4Cdo/14/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).
8.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Žalovaná najskôr v polemickej rovine nesúhlasila s právnym záverom nižších súdov, ktoré posúdili
rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo 7. októbra 2014 ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho ju určili za neplatnú (bod 3.1.). V tejto súvislosti predovšetkým
uvádzala, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol rozhodcovský súd, na ktorý rozhodcovská
doložka odkazovala, už zrušený, že právny predchodca žalovanej bol v zmysle zákona o platobných

službách (§ 90 ods. 3) povinný uzavrieť rozhodcovskú doložku a žalobca mal možnosť zmeniť obsah
zmluvného ustanovenia a vyznačiť krížikom priamo v tomto ustanovení, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí. Poukázala tiež na dve rozhodnutia dovolacieho súdu, pričom jednoznačne neuviedla, o ktoré
ustanovenie § 421 ods. 1 CSP svoje dovolanie opiera (bod 3.1.).
9.1. Prvostupňový súd svoje nosné právne závery o neplatnosti rozhodcovskej doložky založil na
jej rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), platnom v

čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“, pričom žalovaná ani nepreukázala, že
by žalobcu informovala o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským a všeobecným súdom.
Žalovaná zakomponovala túto doložku „bez akéhokoľvek zvýraznenia v texte zmluvy o revolvingovom

úvere a to pod označením rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb“. Pritom kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj tento prípad, uzavrel prvostupňový súd
(body 84 a 85 odôvodnenia prvostupňového rozsudku). Odvolací súd, stotožniac sa s právnymi závermi
prvostupňového súdu (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) zvýraznil, že v danom prípade sa nejedná o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku (bod 26 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
9.2. Zo zbežného porovnania dovolacej argumentácie žalovanej (bod 9) a nosných dôvodov rozhodnutí
nižších súdov (bod 9.1.) predovšetkým vyplýva, že žalovaná jasne a konkrétne nesformulovala právnu
otázku, na riešení ktorej odvolací (i prvostupňový) súd založil svoje rozhodnutie, pričom sama polemika
s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len

kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.
9.3. K spôsobu, ktorým žalovaná v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 9), najvyšší
súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza
riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie.

Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje
ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Otázkami, ktoré v priebehu súdneho konania neboli nastolené
a nevyplynuli ani z iného, sa spravidla civilný súd vo svojom rozhodnutí nezaoberá. Právna otázka
relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú

otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť)
dovolania.
9.4. Pokiaľ žalovaná na rozdiel od skutočných nosných dôvodov rozhodnutí nižších súdov (bod 9.1.)
tvrdila, že dojednaný rozhodcovský súd bol medzičasom zrušený, uvedená námietka nebola sama o
sebe spôsobilá ratione materiae právne konvalidovať platnosť uzatvorenej rozhodcovskej doložky (čoho

sa žalovaná v priebehu celého súdneho konania domáhala) a žalovaná ju v priebehu odvolacieho
konania ani nenastolila (princíp subsidiarity).
9.5. Druhá námietka žalovanej, majúca podľa jej názoru význam pre posudzovanú ne/platnosť
rozhodcovskej doložky, spočívala v tvrdení, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky bola žalovaná povinná
v zmysle § 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Uvedená námietka, hoci sa ňou

odvolací súd zaoberal, však pre nosné závery nižších súdov (bod 9.1.) nebola nijako významná, pričom
odvolací súd na ňu aj primerane reagoval (bod 26 in fine odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
9.6. V neposlednom rade žalovaná argumentovala možnosťou žalobcu zmeniť obsah zmluvného
ustanovenia o rozhodcovskej doložke tým, že krížikom priamo v tomto ustanovení mohol vyznačiť,
že s touto doložkou nesúhlasí, pričom argumentovala (aj) rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.

3Cdo/80/2017. Nemožno uprieť isté ratio uvedenej argumentácii žalovanej, avšak aj keby táto mala
mať právny význam pre otázku platnosti zmluvnej rozhodcovskej doložky, sama osebe by nebola
spôsobilá znegovať ostatné nosné dôvody, na ktorých nižšie súdy založili svoje právne závery (znenie
relevantného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, platného v čase uzavretia zmluvy, či nedostatokindividuálneho vyjednania zmluvnej podmienky). Vecný prieskum tejto ostatnej námietky žalovanej by
mal len akademický význam bez praktického významu k napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu. V
tejto súvislosti už dovolací súd uviedol, že pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na dvoch

alebo viacerých (z hľadiska merita rozhodnutia rovnocenných) dôvodoch, z ktorých každý jeden aj len
samostatne bol súdom považovaný za kľúčový [v tom zmysle, že so zreteľom naň bolo treba žalobu
buď zamietnuť alebo (naopak) žalobe vyhovieť], zaťažuje procesná povinnosť dovolateľa preukázať
prípustnosť a opodstatnenosť dovolania vo väzbe na každý jeden z týchto dôvodov. Inak povedané,
ak z dvoch alebo z viacerých kľúčových a rovnocenných dôvodov, na ktorých právne stojí napadnuté

odvolacie rozhodnutie, minimálne jeden dôvod v rámci dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1
CSP obstojí (dovolanie je tu neprípustné, alebo nie je tu dôvodné, resp. tento dôvod nie je dovolaním
napadnutý, pozn.), nemôžu obstáť ďalšie dôvody podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keby všetky ostatné kľúčové
dôvody mali byť in concreto prípustné a opodstatnené [dôvodné (3Cdo/158/2017, 7Cdo/32/2019,
7Cdo/129/2018, 7Cdo/98/2019, 7Cdo/242/2019)].

10. Žalovaná v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením otázky jednostrannej zmeny poplatkov
nižšími súdmi formulovala právnu otázku takto: „či § 53 ods. 14 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení
ku dňu uzavretia zmluvy vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli podrobne konkretizované
vážne objektívne dôvody, ktoré oprávňujú dodávateľa na jednostrannú zmenu zmluvných podmienok ,
a ďalej, či podlieha testu neprijateľnosti zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa

ktorej si dodávateľ vyhradzuje právo na jednostrannú zmenu výšky poplatkov, a to z dôvodu zmeny
podmienok, ktoré závisia od objektívnych skutočností, pričom sa v tejto zmluvnej podmienke uvádzajú
príkladyobjektívnychskutočností.“Žalovanánemalavedomosťotom,čitaktovymedzenáprávnaotázka
bola už dovolacím súdom vyriešená (bod 3.2.).
10.1.Prvostupňovýsúdvsúvislostisotázkouneplatnostizmluvnejpodmienkytýkajúcejsajednostrannej

zmeny poplatkov uviedol, že v posudzovanej veci «podmienka vecného objektívneho dôvodu pre zmenu
poplatkov splnená ... nebola. Formulácia „zmena podmienok závislá na objektívnych skutočnostiach“
je nezrozumiteľná a neurčitá. Ako príklad dôvodu na zmenu je uvedená zmena úrokovej sadzby,
ktorá však v tomto konkrétnom prípade je vylúčená, keďže dohodnutá bola fixná úroková sadzba
bez možnosti jej zmeny. Ako ďalší dôvod je uvedená zmena obchodnej politiky spoločnosti, čo však

nespĺňa požiadavku objektívnej skutočnosti, pretože je založená na subjektívnom posúdení dodávateľa.
Napokon aj uvedenie zmeny právnych predpisov nie je spomínaným vecným, objektívnym a dostatočne
určitým dôvodom, ktorý by oprávňoval zmenu výšky poplatkov. Znamenalo by to, že pri akejkoľvek
zmene právnych predpisov by dodávateľ mohol meniť výšku poplatkov, čo je neprípustné, keďže medzi
spomínaným vecným dôvodom a výškou poplatkov musí byť určitá súvislosť... Zmluvná podmienka v

časti 3 bode 12 ... predstavuje hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a to bez
ohľadu na to, že sú splnené ďalšie zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho
zákonníka pre vylúčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd preto aj v tejto časti považoval žalobu
za dôvodnú“. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
10.2. Predmetom dovolacieho prieskumu môže byť iba podstatná právna otázka riešená odvolacím

súdom v jeho rozhodnutí napadnutom dovolaním, t. j. konkrétna právna otázka. Otázku ne/platnosti
zmluvnej podmienky týkajúcej sa jednostrannej zmeny poplatkov posudzovali nižšie súdy cez prizmu
predovšetkým obsahu zmluvného dojednania (časť 3. bod 12 zmluvy), v rámci tam uvedených
troch príkladmých objektívnych skutočností, ktoré všetky príklady (zmena právnych predpisov, zmena
úrokových sadzieb či zmena obchodnej politiky) nepovažovali nižšie súdy za vážny objektívny dôvod

predpokladaný ustanovením § 53 ods. 14 písm. a/ OZ, hoci podľa znenia zmluvy takýmito vážnymi
objektívnymi dôvodmi boli. Inak povedané v budúcnosti by nič nebránilo zmeniť poplatky žalovanou, ak
by sa napr. zmenila obchodná politika dodávateľa, hoci takáto zmena by nebola vážnym objektívnym
dôvodom.Vtomtoohľadepretovrámcidovolaciehoprieskumunebolopodstatné,či§53ods.14písm.a/
OZ vyžaduje, aby v zmluve boli konkretizované vážne objektívne dôvody, ktorého výkladu sa domáhala

žalovaná, keď samotná zmluva v časti 3. bode 12 takéto konkrétne vážne objektívne dôvody uvádza.
Je pritom nepodstatné, že ich uvádza len ako príklady. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže
modifikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak by takáto možnosť existovala, potom by v okolnostiach
posudzovanej veci bolo možné určiť za neprijateľné zmluvné podmienky napr. všetky tri, či niektoré z
uvádzaných príkladov.

10.3. Vzhľadom na uvedené, aj keby najvyšší súd dospel k záveru, že z ustanovenia § 53 ods. 1
písm. a/ OZ nevyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť podrobne konkretizované vážne
objektívne dôvody, nič by to nezmenilo na tom, že v teraz posudzovanej zmluve vážne objektívne dôvody
konkretizované boli a že práve na ich základe považovali nižšie súdy dohodnutú zmluvnú podmienkuza neprijateľnú. Preto žalovanou takto nastolená právna otázka nemôže byť relevantná pre založenie
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

11. Dovolací súd neprípustné dovolanie žalovanej preto odmietol podľa § 447 písm. c/ a f/ CSP.

12. Rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.