Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217211556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. T., nar. XX. P. XXXX, bytom M. W.
XXX, o zaplatenie 1.929,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo 7. januára 2019 č. k. 12Csp/158/2017-94, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania

r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni1.929,52
eur, úrok 92,88 eur, poistenie 1,70 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.022,40 eur od 3.5.2017
do zaplatenia, v splátkach po 70 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške 115,50 eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 503 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1, 2, §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, § 11
ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vecne dôvodil, že žalovaný dňa 28.6.2016 uzatvoril so žalobkyňou úverovú zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 2.000 eur s úrokom 13,9 % ročne a s
poplatkom za poskytnutie úveru 100 eur (ktorý za podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy mala banka

vrátiť). Úver mal žalovaný splatiť v 96 mesačných splátkach (od 26.7.2016) po 34,84 eur. Konečná
splatnosť úveru bola určená na 26.6.2024. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky. Žalovaný poukázal na to, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté len vo výške 1.800 eur
a následne uviedol, že nárok žalobkyne nenamieta, žiadal o možnosť dlh splácať v splátkach (s tým, že
jeho príjem predstavuje sumu 349 eur mesačne, vyživuje dve maloleté deti, žije v spoločnej domácnosti
ajspartnerkouajejdieťaťom).Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdprvejinštanciekzáveru,
že žalobkyňa a žalovaný uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie

peňažných prostriedkov pre žalovaného. Žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný
nárok žalobkyne po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému
charakteru zmluvného vzťahu súd prvej inštancie z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku
žalobkyne a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne okrem časti úroku po zosplatnení.V tejto súvislosti uviedol, že banka má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru,
vtedy nastal čas vrátenia zvyšku poskytnutých peňažných prostriedkov a nastala splatnosť úrokov -
od toho času je žalovaný v omeškaní a žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania (s poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998). Žalobe súd vyhovel (z
dôvodu omeškania žalovaného s plnením i v časti úroku z omeškania) s výnimkou úroku po zosplatnení,
v ktorej časti žalobu zamietol.
Súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 70 eur, prihliadajúc na výšku peňažného
plnenia a majetkové pomery žalovaného s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaný

stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorazovo (§ 232 ods. 4 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“).
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. čl. 17, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne
úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu (trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu vo výške 115,50 eur).

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti úroku po zosplatnení úveru a v časti lehoty plnenia,
podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu s tým, že
žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutiapeňažnýchprostriedkovažpoichvrátenie,tedaajpopredčasnomzosplatnení.Priomeškaní

s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok na úrok z omeškania, ale aj nárok na úrok, v
opačnom prípade by sa veriteľ dostal do horšieho právneho postavenia. Úprava úroku z omeškania a
úroku je úpravou podpornou, ale rozhodujúcou je dohoda strán. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá
vplyv omeškanie dlžníka. Úrok z úveru je cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov
a dlžník má povinnosť platiť túto cenu až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si

strany nedohodli niečo iné. Úrok z úveru a úrok z omeškania môžu existovať popri sebe a veriteľ ich
môže požadovať. Rozhodovacia prax a právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri
poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú
dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za
omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať aj keby

neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázala na
rozhodnutia krajských súdov. Uviedla, že nesprávny je záver súdu prvej inštancie, keďže aj v zmluvnom
vzťahu so spotrebiteľom môže dôjsť spravodlivo a dôvodne k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa ako
dlžníka v prípade, že porušil zmluvné povinnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obo 143/98 sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých

peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru, prioritne sa tu riešila otázka nároku na úroky z omeškania
v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nárok na úrok z
omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Rozhodnutie nie je aplikovateľné na
daný prípad. Pokiaľ ide o výšku splátky 70 eur, ktorú súd povolil žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy,
túto považuje vzhľadom na výšku priznanej sumy za neadekvátnu. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz

o jeho nepriaznivej finančnej situácii.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti lehoty plnenia odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti náležite a preskúmateľným spôsobom odôvodnil v súlade s
procesnými pravidlami.6. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

7. Žalovaný svoj návrh na povolenie splátok odôvodňoval (na pojednávaní dňa 12.11.2018, č. l. 80)
svojou situáciou, keď jeho príjem predstavuje sumu 349 eur mesačne, vyživuje dve maloleté deti, žije v

spoločnej domácnosti aj s partnerkou a jej dieťaťom a prebiehajúcou exekúciou.

8. K žiadosti žalovaného k splátkam mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť (písomne, keď jej bola zaslaná
zápisnica z pojednávania, alebo na následnom pojednávaní), toto právo žalobkyňa však nevyužila,
skutkové tvrdenia žalovaného k jeho majetkovej, sociálnej situácii nepoprela.

9. Za daných okolností sa skutkové tvrdenia žalovaného o jeho nepriaznivej finančnej situácii, z ktorých
súd vychádzal pri svojom rozhodnutí o povolení splácať priznanú sumu v splátkach po 70 eur, považujú
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie teda nemusel vykonávať dokazovanie ohľadne
skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné a mohol ich bez dokazovania zobrať za základ svojho
rozhodnutia.

10. Povolenie mesačných splátok bolo podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade
omeškania, žalovaný môže stratiť výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.
Nemožno preto konštatovať, že by žalobkyňa bola v nevýhodnejšom postavení.

11.Princípvyváženejochranyobochprocesnýchstrán,vzhľadomnaneúnosnosťjednorazovéhoplnenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odôvodňoval povolenie splátok na zaplatenie dlhu žalovaným.
Výška splátok spĺňa i požiadavku primeranosti k celkovej dĺžke doby zaplatenia dlhu.

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia ako vecne správne potvrdil.

13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti úroku po
zosplatnení na právnom názore o nepreukázaní nároku žalobkyne na úrok s odkazom aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/1998.

14. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov vyplýva nesúlad v riešení otázky možného priznania
zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania po zosplatnení úveru zo spotrebiteľskej zmluvy je predmetom odbornej diskusie, keďže
jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Z ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka

vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020).

15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020
pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby

trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je
časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného
okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá
Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho

zákonníka, či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o
povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového
vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť
k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú
odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami,

resp.protihodnotouzanezískanoudlžníkdisponuje,zmluvnépovinnostiporušilazporušeniapovinnosti
profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie
je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za
ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutýa aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, pretože
dohodnutéúrokymajúzmluvnýzáklad.Rozdieljelenvtom,žepreomeškaniekpovinnostiplatiťzmluvné
úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.

Pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom
je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ,
ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,
zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená
že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda

nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ
zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej (ktorý nepriznal veriteľovi zmluvné úroky po zosplatnení

v spotrebiteľskej veci), v časti trov konania (závislý výrok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie, porov. i uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 30.6.2019 sp. zn. 10Co/266/2019).

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu, vychádzajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. 5
Cdo 42/2020, vykonať dokazovanie za účelom posúdenia nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvných
úrokov po zosplatnení úveru (popri úrokoch z omeškania) a vo veci opätovne rozhodnúť.

18. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

19. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.

sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.