Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201723
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2718201723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: KESIDY, s.r.o., so sídlom

Sládkovičova1/1562,07501Trebišov,IČO:46045082,zastúpeného:JUDr.T.Zaleta,advokát,s.r.o.,so
sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 13 Košice, IČO: 36 578 291 proti žalovanej: R. Č., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. J., o zaplatenie 355,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 300,- eur od 23.02.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 69,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 355,- eur spolu s úrokom z omeškania výške 5,05 % ročne zo sumy 300,-
eur od 23.02.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za
spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. 1) zákona spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca poskytuje výlučne úvery/
pôžičky s dobou splatnosti od 10 do 30 dní, jednalo sa o pôžičky poskytované bezodplatne. Žalobca
a žalovaná dňa 04.12.2015 uzavreli zmluvu o pôžičke. Žalobca na základe Zmluvy poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 300,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi do 11.12.2015, táto lehota
bla žalobcom predĺžená do 22.02.2016 (upomienkou). Zároveň touto upomienkou v zmysle čl. 7.2
zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok

na režijný poplatok vo výške 10 €. Žalovaná dosiaľ neuhradila ani len časť dlžnej sumy. Žalobca má za
to, že nepochybne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanej tvorenej nasledujúcimi nárokmi: istina vo
výške 300 €, zmluvná pokuta 15 % z dlžnej sumy (t.j. istiny) vo výške 45,- € a režijný poplatok vo výške
10,-€, teda celkovo v sume 355,- €. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie
uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe dôkazy.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe (dňa 27.03.2019) písomne nevyjadrila, prostriedky procesnej obrany

nepoužila žiadne, na pojednávanie sa nedostavila.

4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na
pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu ani žalovaná, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súdrozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní
nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré

skutkovétvrdeniapovažujezanesporné,ktorédôkazyvykonáaktorédôkazynevykoná.Súdtiežuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o pôžičke, výzvou na zaplatenie, údajmi žalobcu -
žiadosť, osobným účtom k pôžičke, zmluvnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo žiadosti žalovanej zo dňa 4.12.2015, ID 27368 súd zistil, že žalovaná uviedla nasledujúce údaje:
meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, hrubú mesačnú mzda,
číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresu trvalého pobytu a emailovú adresa.

7. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 04.12.2015 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovanou ako klientom a jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej v
celkovejvýške300,-eur,atobezúrokuapoplatkov.Žalovanásavzmluvezaviazalavrátiťveriteľoviistinu
poskytnutej pôžičky do 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni kedy je pôžička poskytnutá. Podľa bodu 6.
zmluvy, ak klient nevráti pôžičku v lehote splatnosti, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15 %
z dlžnej sumy a zároveň sa zaväzuje uhradiť jednorazový poplatok vo výške 10,-€ za administratívne,

poštové a telekomunikačné výdavky spojené s vymáhaním dlžnej sumy. Uvedené bolo uvedené aj v
zmluvných podmienkach v bode 7.2. Suma 300,- bola vyplatená dňa 04.12.2015 v prospech žalovanej.

8. Obsahom 2. upomienky žalobcu - výzvy na zaplatenie zo dňa 14.1.2016 bola výzva pre žalovanú k
úhrade sumy 355,- € (dlžná suma 300,-€, zmluvná pokuta 45,- € a režijný poplatok 10,-€) do 22.02.2016.

9. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

13. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto
úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a
m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa
osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods.
9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne, a
to v časti nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy.
Vykonaním dokazovaním súd zistil taký skutkový stav, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 04.12.2015

zmluvu o pôžičke, ktorú síce nemožno považovať v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ za spotrebiteľský
úver, nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 300,-€, ktoré sa žalovaná
zaviazala splatiť (vrátiť) žalobcovi v lehote do 7 dní od poskytnutia, t.j. v lehote nepresahujúcej tri
mesiace.Žalobcavtomtoprávnomvzťahuvystupovalakoinýveriteľvzmysle§2písm.c)ZoSÚ,nakoľko
v rámci svojho podnikania ponúkol a poskytol žalovanej pôžičku, ktorá spĺňala podmienku uvedenú

v § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ. Žalovanú je potrebné posudzovať ako spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ ZoSÚ),
nakoľko jej bol ponúknutý, resp. poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania(opakneboltvrdenýanipreukázanýžalobcom).Napriektomu,žesanejednáospotrebiteľský
úver, s poukazom na ust. § 24 ods. 1 ZoSÚ sa na vzťah žalobcu a žalovanej založený predmetnouzmluvou zo dňa 04.12.2015 vzťahujú okrem iného aj ustanovenia § 11 ZoSÚ, ako i § 7 ods. 1 ZoSÚ. V
zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol žalobca povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
(žalovaného) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľskéhoúveru.Aktotakneuskutočnil,vzmysle§11ods.2ZoSÚsaúverpovažujezabezúročný
a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré sa považuje
neposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo žiadosti o pôžičku vyplýva,
že žalobca nezisťoval pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať pôžičku jej výdavky, rodinný stav,
žiadosť o pôžičku obsahuje iba údaj o hrubej mesačnej mzde žalovanej. Z tohto dôvodu súd považuje
žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, teda žalovaná má právnu povinnosť vrátiť
žalobcovi ním poskytnutú sumu úveru vo výške 300,-€ bez režijného poplatku vo výške 10,-€. Nakoľko v
konaníbolozistené,žežalovanádoposiaľsumuúveruvovýške300,-€neuhradila,žalovanátototvrdenie

žalobcu nesporovala, nepreukázala opak, súd potom žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 300,-
€ vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu tak ako je uvedeného vo výroku I.
tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, avšak
len zo súdom priznanej sumy 300 € v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška
je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 23.02.2016,

t.j. deň nasledujúci po dni dodatočnej lehoty určenej žalobcom na zaplatenie dlhu. Ako teda vyplýva z
odôvodnenia, pre právne posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového žalobcovi vznikol nárok
na vrátenie sumy 300,-€, a to bez režijného poplatku vo výške 10,-€ ( v tejto časti súd žalobu výrokom
II. zamietol).

23. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45,- €, túto časť žaloby
súd taktiež považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pričom pri rozhodovaní o zmluvnej pokute súd
prvej inštancie vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Csp/117/2018
zo dňa 9.7.2019, podľa ktorého súd nepriznal plnenie dodávateľovi (totožnému žalobcovi) z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky (§ 53 ods.4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 53a

Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov". Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú,
resp. ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ
vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej

podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky,išlobyotolerovaniepokračujúcehoprotiprávnehostavuzostranysúduapopieranieochrany
práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči

spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného
zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej
pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne
uzavretej zmluvnej pokuty.

24. S prihliadnutím na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka súd nemohol pristúpiť k
opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, resp. k priznaniu zmluvnej pokuty, a to z dôvodu, že
zmluvná pokuta je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele
Európskej únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou

rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45,- eur z vyššie uvedených dôvodov zamietol (výrok II.).25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd
vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel
na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 355,- € s príslušenstvom, no súdom mu

bola priznaná len suma 300,-€ s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 84,51 % a úspech
žalovanej (neúspech žalobcu) 15,49 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 69,02 % (84,51 %
15,49 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovanej. Súd v zmysle § 262 ods.
1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).