Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208258
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8817208258.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: S. S., E.. XX. XX. XXXX, J. I. P. XXX/XX, XXX XX S., zastúpený: JUDr.
Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 9.344,34 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 9344,34 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 9344,34 eur od 8.11.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia ,

ktorým by súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.344,34 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.344, 34 eur od 6.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný je
fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla ŠKODA, C.: K. XXX I., ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 04,07.2016 spôsobil žalovaný ako vodič predmetným vozidlom v

dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle FORD, EČV: I. XXX L., ktorého držiteľom boli
LESY SR, Š. P. ODŠTEPÝ ZÁVOD LESNEJ TECHNIKY BB (ďalej len ,.poškodený“). Vzhľadom na to, že
k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 2 - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradit' poškodenému z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného
garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 02.05.2017 vo výške 9.344,34 eur. Podľa § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si Slovenská kancelária poisťovateľov Výzvou na náhradu poistného
plnenia zo dňa 05.05.2017 uplatnila u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 9.344,34 eur vlehote do 05.06.2017. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Dlžná suma
k dnešnému dňu predstavuje 9.344,34 eur.

3. V predmetnej veci súd vydal dňa 30.10.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v
ktorom namietal absenciu pasívnej legitimácie ako aj výšku uplatneného nároku.

4. Keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 7.2.2019, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane

možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, majúc za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami, pričom na predmetnom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd rozhodol v predmetnej veci
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zrušenie predmetného rozsudku pre

zmeškanie a následne v zákonom stanovenej lehote podal aj odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením z 2.9.2020 č.k.13Co/45/2020-163 vec vrátil
súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnom
prípade po vydaní rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný v zákonnej lehote najprv návrh na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie a až následne (taktiež v zákonnej lehote) podal odvolanie proti rozsudku
pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu argumentoval existenciou ospravedlniteľného dôvodu, a to tým, že svoju neúčasť
na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 ospravedlnil vážnymi okolnosťami a včas, keďže podanie
právneho zástupcu obdržal súd dňa 06.02.2019 o 11:13 hod., pričom prílohu tohto návrhu tvorila kópia

doručenky z elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného. V podanom odvolaní sa domnieval,
že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a to tým, že z účasti na vytýčenom pojednávaní
konanom dňa 07.02.2019 bolo z jeho strany včas zaslané ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní,
ktoré naviac bolo podľa jeho názoru ospravedlnené vážnymi okolnosťami. Z oboch podaní žalovaného

(tak z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako aj z podaného odvolania) je zrejmé, že
v predmetnom prípade došlo ku kumulácii oboch obranných inštitútov, preto bolo potrebné posúdiť
charakter vytýkanej vady žalovaným, od ktorého bolo potrebné následne odvíjať ďalší postup súdu
prvej inštancie. Z obsahu podaného návrhu a odvolania má odvolací súd za to, že žalovaný namieta
primárne existenciu ospravedlniteľného dôvodu v predmetnej veci, nakoľko poukazoval jednak na

včasné zasielanie ospravedlnenia svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní na deň 07.02.2019, ako
aj na vážne okolnosti, prečo sa uvedeného pojednávania nezúčastní. Z uvedeného tak vyplýva, že
vzhľadom na namietanú existenciu ospravedlniteľného dôvodu mal v predmetnej veci v zmysle § 277
C.s.p. postupovať súd prvej inštancie tak, že ako súd ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal mal rozhodnúť
o podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nie predložiť vec odvolaciemu súdu na

rozhodnutie o podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu, tak súd prvej inštancie nepostupoval správne a
predmetnú vec predložil odvolaciemu súdu bezdôvodne. Odvolací súdu v tomto štádiu konania nepatrí
rozhodovať o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací
súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú. Úlohou súdu prvej inštancie je v ďalšom
konaní posúdiť návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, teda či dôvody uvádzané

žalovaným a predložené dôkazy odôvodňujú alebo neodôvodňujú existenciu ospravedlniteľného dôvodu
pre zmeškanie pojednávania vo veci samej žalovaným a následne rozhodnúť o návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie a samozrejme, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

7. Následne uznesením z 2.12.2020 č.k. 5C/46/2017-177 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného

súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/46/2017-116 zo dňa 7.2.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výpisom z centrálnej evidencie
motorových vozidiel, Správou o nehode zo 4.7.2016, Potvrdením OR PZ vo Vranove n.T. o vyradení
motorového vozidla z evidencie z 24.8.2016, Vyjadrením O. G. zo dňa 7.11.2016, Potvrdením

zamestnávateľa O. G. z 8.11.2016, Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy z 23.8.2016, kúpnou zmluvou
z 13.6.2016, Hlásením škodovej udalosti z 8.7.2016, Kalkuláciou opravy č. 1641038689, faktúrou
vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z 5.10.2016, Výpočtom výšky škody žalobcu
z 25.4.2017, Likvidačnou správou škodovej udalosti č. LA 93607, Vyjadrením likvidátora k spôsobulikvidácie, Likvidáciou škodovej udalosti z 5.10.2016, výzvami z 24.10.2016, z 21.2.2017 a 10.4.2017,
fotodokumentáciou poškodeného vozidla, Výpisom zo systému žalobcu ohľadne škodovej udalosti č.
93607, Prehľad komunikácie žalobcu s poisťovňami o neexistencii poistenia vozidla, Výpisom z účtu

žalobcu z 31.4.2017, Výzvou na úhradu poistného plnenia z 5.5.2017 s doručenkou, Pokusom o zmier z
19.9.2017, Odporom žalovaného z 16.11.2017, vyjadrením žalobcu z 25.6.2018, vyjadrením žalovaného
z 6.2.2019, návrhom na zrušenie rozsudku s prílohami, elektronickou doručenkou, výpisom z mailovej
schránky, zápisnicou o pojednávaní vo veci sp.zn.8T/3/2016 vedenej na Okresnom súde košice II,
ovolaním žalovaného z 11.4.2019, vyjadrením žalobcu z 22.5.2021, vyjadrením žalovaného z 4.11.2019,

vyjadrením žalobcu z 19.1.2021 n s prílohami, a to kúpnou zmluvou z 13.6.2016 a vyjadrením O.
G. z 7.11.2016, písomným podaním žalovaného zo dňa 21.5.2021 a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:

X. Z Výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel vyplýva, že motorové vozidlo Škoda Felicia C.
XXX, K. J. vlastnila od 10.4.2015 O. G., pričom toto vozidlo bolo vyradené z evidencie dňa 24.8.2016.

10.Podľasprávyonehodezo4.7.2016jezrejmé,žežalovanýS.S.,P.XXX/XX,K.akovodičmotorového
vozidla Felicia, C.: K., že dňa 04.07.2016 spôsobil predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
škodu na motorovom vozidle FORD, EČV: I. XXX L., ktorého držiteľom boli LESY SR, Š. P. ODŠTEPÝ
ZÁVOD Banská Bystrica. Ako držiteľ vozidla bola uvedená O. G..

11. Podľa Potvrdenia OR PZ vo Vranove n.T., Okresného dopravného inšpektorátu, motorové vozidlo
Škoda Felicia VIN C. XXX, J. bolo vyradené z evidencie dňa 24.8.2016.

XX. O. G. vo vyjadrení z 7.11.2016 uviedla, že v čase vzniku poistnej udalosti bola v platnosti kúpno -

predajná zmluva uzavretá medzi ňou, ako predávajúcou W. S. S., ako kupujúcim. Z uvedeného dôvodu
v čase škodovej udalosti nebola vlastníkom motorového vozidla C.:K.. Ako predávajúca kupujúceho
riadne upovedomila o tom. že vzhľadom na nepojazdnosť motorového vozidla nie je uhradené povinné
zmluvné poistenie. Kupujúci uvedenú skutočnosť vzal na vedomie s tým. že akonáhle vozidlo spojazdní,
uhradí PZP a následne sa pristúpi k odhláseniu. Zároveň prehlásil, že pre technickú nespôsobilosť

motorového vozidla ho nebude užívať. Z uvedených dôvodov si nebola vedomá toho. že nový vlastník
vozidlo užíva, a taktiež pri poistnej udalosti nebola prítomná. K prepisu na nového majiteľa do vzniku
poistnej udalosti nedošlo, nakoľko k zmene údajov o vlastníctve je od 1.1.2016 potrebný písomný súhlas
nového majiteľa. Nový majiteľ vozidla v tomto smere nebol ochotný spolupracovať. Po vzniku Škodovej
udalosti nový vlastník vozidla po niekoľkých urgenciách z jej strany dopravil predmetné motorové vozidlo

do zberných surovin, až v auguste 2016. Následne bolo motorové vozidlo zošrotované. Žiadala, aby
poisťovňa uplatnila vzniknutú škodu voči osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. proti S. S., a to poukazujúc
na znenie ustanovenia § 427 Obč. zák. Poukázala pritom na § 430 ods. 1 Obč. zák.

13. Podľa Potvrdenia z 8.11.2016 vystaveného spoločnosťou Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o.,

O. G.Á. bola dňa 4.7.2016 na pracovnej zmene od 5.45 do 14.01.

XX. O. G. žiadala listom z 23.8.2016 adresovaným Komunálnej poisťovni, a.s. o zrušenie poistnej zmluvy
č. 6816642214 z dôvodu vyradenia motorového vozidla z evidencie.

15. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy z 13.6.2016 uzavretej medzi O. G. ako predávajúcou a žalovaným
ako kupujúcim, predmetom kúpnej zmluvy bolo podľa čl. II osobné motorové vozidlo značky ŠKODA
FELÍCIA, farba: červená metalíza, ŠPZ: K., K. Č.:J., číslo OEV:PC503091, r. výroby:1997. Podľa čl.
3 zmluvy bola kúpna cena dohodnutá v sume 150,- eur, pričom suma 50,- eur bola uhradená v deň
podpísania zmluvy a zvyšook mal kupujúci uhradiť do prepisu motorového vozidla. Podľa č. IV zmluvy

je zmluva zároveň aj protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy uvedenom v čl. II. tejto zmluvy,
pričom základné údaje ku dňu podpísania tejto zmluvy sú: kupujúci preberá: kópiu OEV:PC503091,
kartičky EK splatnosťou do 03/17, TK s platnosťou do 03/17, kľúče od motorového vozidla v počte 1 ks,
povinnú výbavu osobného motorového vozidla, letné pneumatiky v počte 4ks. Predávajúca kupujúceho
riadne upovedomila o tom, že vzhľadom na nepojazdnosť motorového vozidla od 12/15 uvedeného v čl.

II tejto zmluvy, nie je uhradená povinné zmluvné poistenie. Kupujúci vzal na vedomie, s tým, že akonáhle
vozidlo spojazdní, predávajúca uhradí PZP a následne pristúpi k odhláseniu. Zároveň prehlásil, že pre
technickú nespôsobilosť motorového vozidla ho nebude užívať. Predávajúca odpredáva kupujúcemu
predmet kúpy uvedený v čl. II. tejto zmluvy tak ako stojí a leží. Kupujúci sa zaväzuje ku dňu podpisu tejtozmluvy a prevzatia osobného motorového vozidla uvedeného v čl. II. tejto zmluvy uzavrieť na vlastný
účet poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V prípade porušenia tejto povinnosti je kupujúci povinný nahradiť predávajúcej

všetku škodu, ktorá mu vznikne v dôsledku nepoistenia vozidla vrátane pokút uložených predávajúcemu
v správnom konaní.
16. Podľa Hlásenia škodovej udalosti z 8.7.2016, v uvedený deň poškodený nahlásil škodovú udalosť
z 4.7.2016 Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

17. Podľa Kalkulácie opravy č. 1641038689 ohľadne motorového vozidla Ford Transit, EČV: I. XXX
L., vyhotovenej spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. náklady na opravu vozidla spolu predstavovali sumu
16.579,34 eur s DPH.

18. Faktúrou vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z 5.10.2016 bola poškodenému
za opravu vozidla EČV: I. fakturovaná suma 11.803,38 eur.

19. Z Výpočtu výšky škody žalobcu z 25.4.2017 vyplýva, že náklady na opravu vozidla C.:I. predstavovali
11803,38 eur, pričom odpočítateľná DPH z nákladov na opravu poškodenia vozidla predstavovala
1967,23 eur a poistné plnenie tak bolo vo výške 9836,15 eur.

20. V Likvidačnej správe škodovej udalosti č. LA 93607 sa uvádza, že odškodnenie za škodu na
motorovom vozidle C.:I., ku ktorj došlo 4.7.2016, bolo vyplytené v sume 9344,34 eur. Ako škodca bol
uvedený S. S., P. XXX/XX, XXXXX S.Q., EVČ: K..

21. Podľa vyjadrenia likvidárora z 5.10.2016 predstavovali náklady na opravu vozidla EČV:I. sumu

9836,15 eur, pričom od uvednej sumy bola odrátaná spoluúčasť vo výške 491,81 eur, preto suma k
výplate predstavovala 9344,34 eur. Jednalo sa likvidáciu sumy z dokladu spoločnosti AUTONOVA s.r.o.
č. 40167594.

22. Spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listom z 5.10.2016 oznámila poškodenému Lesy SR,

š.p. Odštepný závod lesnej techniky BB, že bola likvidovaná škoda na vozidle EČV:I., pričom na účet
poškodeného poukázala sumu 9344,34 eur.

23. Spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listami z 24.10.2016 a z 21.2.2017 vyzvala O. G. na
úhradu náhrady škody vo výške poistného plnenia v sume 9344,34 eur a odpočítanej spoluúčasti v sume

491,81 eur s poukazom na ust. § 427 a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Listom z 10.4.2017 spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. vyzvala žalobcu na refundáciu
sumy 9344,34 eur z poistného garančného fondu a úhradu odpočítanej spoluúčasti v sume 491,81 eur.

25. Rozsah poškodenia vozidla C.:I. je zdokumetovaný aj vizuálne v predloženej fotodokumentácii.

26. Podľa výpisu zo systému žalobcu ohľadne škodovej udalosti č. 93607 došlo dňa 2.5.2017 k
zaúčtovaniu platby 9344,34 eur v proespech spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

27. Prehľad komunikácie žalobcu s jednotlivými poisťovňami, k vozidlu Škoda Felicia, C.: K. nebolo
evidované žiadne poistenie

28. Podľa výpisu z účtu žalobcu vedeného vo K., W..S. z 31.4.2017, dňa 2.5.2017 bola žalobcom
uhradená suma 9344,34 eur spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

29. Výzvou na úhradu poistného plnenia z 5.5.2017 žalobca vyzval S.X. S., P. XXX/XX, XXXXX S. na
úhradu sumy 9344,34 eur do 5.6.2017 s poukazom na § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a na ust.
§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa predloženej doručenky výzvu prevzal dňa 11.5.2017 S. S.
E. W. P. XXX/XX, S..

30. Pokusom o zmier z 19.9.2017 žalobca vyzval S. S., P. XXX/XX, XXXXX S. na úhradu sumy 9344,34
eur a úroku 111,36 eur do 26.9.2017. Vo výzve je uvedneý dátum narodenia S. S. XX.X.XXXX.31. Žalobca vo vyjadrení z 25.6.2018 uviedol, že žalovaný v odpore namieta nedôvodnosť a absenciu
pasívnej legitimácie , avšak svoje tvrdenia neodôvodnil a žiadnym spôsobom nepreukázal.

32. Žalovaný vo vyjadrení zo 6.2.2019 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré má
spočívať v preukázaní opodstatnenosti nároku, nie sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe. Žalobca
nepreukázal oprávnenosť požadovania sumy 9344,34 eur od žalovaného. Zotrval na námietke pasívnej
legitimácie. Žalovaný nespôsobil ako vodič vozidla Škoda C.:K. dňa 4.7.2016 škodu na vozidle Ford
EČV: I., čo je zásadný rozpor so žalobou.

33. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že je relevantná námietka
žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4.7.2016 škodu na OMV FORD s
EČV: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol jeho syn S. S. narodený v roku XXXX.

34. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie uviedol, že už v odpore podal námietku absencie

pasívnej legitimácie na strane žalovaného a očakával tak späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, z tohto
dôvodu sme v podaní súdu zo 6.2.2019 požiadali súd o odročenie pojednávania na určitý termín za
účelom objasnenia predmetnej veci. Žalovaný mal totiž byť S. S. nar. XXXX a nie S. S. nar. XXXX.
Je totiž relevantná námietka žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4.
7. 2016 škodu na OMV FORD s C.: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol

jeho syn S. S. narodený v roku XXXX. Žalobca v predmetnom na základe vykonaného dokazovania
tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania náhrady
škody od žalovaného.

35. Žalobca vo vyjadrení z 21.5.2019 (elektronicky doručené súdu 22.5.2021) uviedol, že v čase

podávania žaloby vychádzal z listinných dokumentov mu známych a to konkrétne z evidencie o
motorových vozidlách. Na základe zistených skutočností žalobca dospel k záveru, že žalovaný bol
v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla zn. ŠKODA s EČV: K. XXX I., ktorým
bola dňa 04.07.2016 spôsobená škoda. Žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzateľ
motorového vozidla a to na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu,
ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a preto sa pre vznik tejto zodpovednosti
nevyžaduje zavinené konanie. V prípade zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku musí byť medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou

škodou príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri
udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich
užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky, pričom tieto zdroje spočívajú v skutočnostiach,

na ktoré nemôže prevádzkovateľ vplývať. Preto v záujme ochrany tretích osôb je riziko prevádzky
dopravného prostriedku prenesené výlučne na prevádzkovateľa. Toto riziko znášania následkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou je zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je v
zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o PZP“) povinný uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že škoda na majetku poškodeného,
bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (predmetnou
dopravnou nehodou). Objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je možné sa zbaviť len v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „svojej zodpovednosti sa

nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak
sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať.“ Pojem „okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke“ je užší než pojem
„škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky“. V zmysle judikátu R 3/1984 „za okolnosť majúcu svoj
pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním

prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Kedy o takúto okolnosť ide, to vždy závisí od povahy a
okolností konkrétneho prípadu. Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená
v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako
zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku.“Dôkazné bremeno o splnení liberačného dôvodu je na strane prevádzkovateľa. Máme za to, že k
naplneniu liberačného dôvodu neprišlo, a preto žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
vodičom predmetného vozidla. Poškodený by si mohol svoj nárok uplatniť prostredníctvom príslušnej

poisťovne u žalovaného, ktorý mal v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko žalovaný
nemal poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP vyplatil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP má

žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu
toho, čo za neho plnil. Poistný garančný fond bol vytvorený na základe zákona a v súlade s európskou
legislatívou a jeho správa bola zverená žalobcovi za tým účelom, aby si poškodený mohol uplatniť nárok
naplnenieajvprípade,žeprevádzkovateľzurčitýchdôvodov(neuzavretápoistnázmluva,zánikpoistnej
zmluvy a pod.) nemá poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Poškodený si tak môže uplatniť svoj nárok za rovnakých podmienok, za ktorých by si mohol uplatniť

nárok na plnenie voči konkrétnej poisťovni. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie aj v
prípade, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené.
Nakoľko je očakávané, že ten, za koho bolo plnené zo strany žalobcu, by mal plnenie vrátiť, zákon
zveril žalobcovi postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Žalobcov nárok voči
žalovanému nie je náhradou škody, ale špecifickou formou plnenia na základe zákona. Zákon o PZP je

vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis upravujúci práva a povinnosti pre prípad plnenia z
poistného garančného fondu a nároky žalobcu plynúce z takéhoto plnenia.
36. Žalovaný vo vyjadrení zo 4.11.2019 uviedol, že obstojí námietka absencie pasívnej legitimácie na
strane žalovaného, keďže žalovaným mal byť S. S. nar. XXXX a nie S. S. nar. XXXX. Je totiž relevantná
námietka žalovaného, že on nespôsobil ako vodič OMV Škoda s EČV: K. dňa 4. 7. 2016 škodu na OMV

FORD s EČV: I., keďže aj zo správy PZ vyplýva, že vodičom tohto OMV bol jeho syn S. S. narodený v
roku XXXX. V žalobe uvádza sám žalobca, že žalovaný spôsobil ako vodič vozidla dopravnú nehodu,
teda žaloba mala byť podaná proti synovi žalovaného ako vodičovi predmetného OMV v čase vzniku
škody. Žalovaný totiž nikdy nebol vodičom ani držiteľom tohto vozidla. Žalobca však stále aj vo vyjadrení
k odvolaniu uvádza ako žalovaného S. S. a nie S. S., takže si je vedomý mylnej identifikácie žalovaného.

37.Žalobcavovyjadreníz18.1.2021(elektronickydoručené19.1.2021)uviedol,žežalovanývpodanom
vyjadrení namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko má za to, že ako vodič nespôsobil dopravnú
nehodu, a zároveň nikdy nebol držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalovaný
vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na mylnú identifikáciu žalovaného, k čomu však žalobca uvádza,

že sa jednalo len o zrejmú chybu v písaní, na čo prihliadol aj konajúci súd a celé konanie sa preto
ďalej viedlo so správnym označením mena žalovaného ako „Slavko“, a žalobca teda nemal dôvod
k dodatočnej oprave predmetnej chyby v písaní. K povinnosti zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzťah žalobcu voči žalovanému Žalobca
v predmetnom konaní predovšetkým poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá za škodu vyvolanú

osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ako prevádzateľ motorového vozidla, a to v súlade
s ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V prvom rade žalobca poukazuje
na to, že v konaní nie je sporné, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nemalo v čase dopravnej
nehody platne uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
čím došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Z vyššie uvedeného ustanovenia § 3

ods. 1 zákona o PZP teda vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má i ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, teda v súdenom prípade žalovaný. Tým, že si
žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ motorového vozidla nesplnil zákonom stanovenú povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu k predmetnému motorovému vozidlu, došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods.
1 zákona o PZP, a preto zodpovedá ako osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie je poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a predstavuje finančnú ochranu držiteľa alebo majiteľa
motorového vozidla pre prípad vznesenia nároku poškodeného na náhradu škody na majetku alebo
zdraví. Pre nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný
nemal na motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Z uvedeného dôvodu bol žalobca

v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP povinný poskytnúť finančné plnenie poškodenému, a teda
má v zmysle ust. § 24 ods. 7 predmetného zákona voči žalovanému regresný nárok. Zákon o PZP
ustanovil povinnosť i každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť
zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, a zároveň zriadilSlovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2 psím. a/ spravuje poistný garančný
fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených v § 24, § 24a a § 24b, za
škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca

poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, na ktorú má poškodený právo za
rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným
z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti
poistené. Žalobca si pre úplnosť dovoľuje uviesť, že nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom na
náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného

fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bezpoisteniazodpovednostipodľa§24ods.2písm.b)zákonaoPZP,nazákladečohomážalobcaprávo
proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za
neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP Kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla,zaktorúzodpovedáosobabezpoisteniazodpovednosti.Podľaustanovenia§24ods.3zákonao

PZP Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná

požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého
zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná
zmluva. Na druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu,
ktorej zákon o PZP ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej

zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto
vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa
vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V prípade, ak
poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného),
sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné

za škodu, t. j. za vlastníka vozidla, prevádzkovateľa a pod.. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv.
poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo
uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii
poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej
poisťovni ( § 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy,

keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav
spočívajúcivabsenciipoisteniapoškodenýnepocíti,pretožezanepoistenéosobyzodpovednézaškodu,
je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby
tí,zaktorýchbolozpoistnéhogarančnéhofonduplnené,vyplatenéprostriedkydopoistnéhogarančného
fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za

plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným
vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu.
Týmto žalobca poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti, ktoré
mu ukladá zákon, teda najmä dbal na to, aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedená škodová udalosť by bola

riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Vzťah
medzi žalobcom a žalovaným, z obsahu ktorého vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho žalobca
plnil, je svojou povahou vzťahom „sui generis“, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone.
Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b)

a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu.
Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods.
2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona
o PZP a v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP má žalobca voči žalovanému titulom regresu právo
na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca k podanej žalobe predložil výpis z centrálnej

evidencie motorových vozidiel, z ktorého vyplývalo, že v čase dopravnej nehody v nej bola ako držiteľka
motorového vozidla zapísaná O. G., ktorá by bola za iných okolností povinná uzavrieť poistnú zmluvu
v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca však zámerne podal žalobu práve voči žalovanému,
a to z dôvodu, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2016 (ďalej len „kúpna zmluva“) uzatvorenej medzipôvodnou vlastníčkou vozidla O. G.Á. a žalovaným jasne vyplývalo, že to bol práve žalovaný, ktorý bol v
čase spôsobenej škody vlastníkom, a zároveň prevádzkovateľom vozidla, nakoľko mal nad predmetným
vozidlom právnu moc, ale i faktickú možnosť ním disponovať v súlade podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP. Vo

vzťahu k vyššie uvedenému sa vyjadrila i pôvodná držiteľka a vlastníčka vozidla O. G., ktorá predmetnú
skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení k veci č. 1641038689 zo dňa 24.10.2016 a predložením
predmetnejkúpnejzmluvy,pričomtietodokumentybolizároveňpripojenéikžalobnémunávrhu.Žalobca
nad rámec uvedeného ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si zároveň nesplnil ani svoje zákonné
povinnosti voči príslušnému orgánu Policajného zboru vo vzťahu k prevodu držby vozidla na inú osobu,

resp. k zmene vlastníckeho práva k vozidlu v súlade s ust. § 116 a nasl. zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Žalovaný si teda
nesplnil žiadnu z povinností, ktoré mu ukladá zákon o cestnej premávke, i napriek faktu, že je osobou,
ktorá je vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla s povinnosťou uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k
vozidlu. Takéto konanie preto žalobca považuje zo strany žalovaného za rozporuplné a jeho tvrdenia
preto za účelové, nakoľko sa snaží zbaviť akejkoľvek zodpovednosti, s ktorou sa spája vlastnícke právo

k vozidlu, jeho užívanie a povinnosti mať uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca na tomto mieste ďalej uvádza, že výpis
z centrálnej evidencie motorových vozidiel má len evidenčný charakter, a teda reálny zápis prevodu
držby má deklaratórny a v žiadnom prípade konštitutívny účinok. Povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu
mal teda žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ vozidla bez ohľadu na to, či bola zmena v evidencii

vozidiel, resp. v dokladoch od motorového vozidla zaznamenaná, a to práve s ohľadom na nesplnenie si
základných povinností žalovaného v súlade so zákonom o cestnej premávke. Ak by totiž žalobca prijal
tvrdenia žalovaného, mylne by to znamenalo, že nesplnením si zákonných povinností si privodí pre seba
priaznivejší stav, zbaví sa zodpovednosti a vyhne sa akýmkoľvek nepriaznivým následkom spojených
s vlastníctvom a užívaním motorového vozidla.

38. Žalovaný vo vyjadrení o dňa 21.5.2021 ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní
a súhlasil s prejednaním i rozhodnutím veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, avšak za
účasti žalovaného.

39. Žalovaný na pojednávaní k žalobe uviedol, že syn chcel študoval za automechanika, chcel si nejaké
auto sám opraviť. Žalovaný ani nevedel a ráno stálo auto u neho na dvore, že si ho opraví a bude mať
svoje. Opravil si ho doma, už len si ho mal ísť dať nalakovať, pričom spôsobil dopravnú nehodu. Polícia
mu dala akovinníkovi nehody aj pokutu. Následne potom sa dozvedel, že od koho auto kúpil, že auto
nemá ani prihlásené, ani odhlásené, ani nič. Dva dni po tej dopravnej nehode alebo na druhý deň alebo o

dva dni, už presne si žalovaný nepamätá prišla k nim so zmluvou, ktorá už nebola absolútne adekvátna.
No a stalo sa to, že zrazu má zaplatiť tých 9000 eur žalovaný. Chlapec zaplatil pokutu za svoj skutok, za
ktorý spravil dopravnú nehodu. Keď chceli auto odhlásiť, nedalo sa lebo nebolo žalovaného, chcel ho dať
zošrotovať, išiel na šrotovisko, tam mu povedali, že nie je ani majiteľ, ani vlastník motorového vozidla.
Nevie prečo by mal platiť za to, čo v podstate nemá ani nevlastnil. Nebol ani majiteľ, ani vlastník, ani nič.

40. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za
dôvodnú, žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepoprel nárok uplatňovaný touto žalobou, Dokazovaním
bola preukázaná opodstatnenosť žaloby.

41. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z není účinnom
ku dňu vzniku škodovej udalosti ( ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie
poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.

42. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na
kohosa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto

je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.44. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového

vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná
takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie
Slovenskej republiky.

45. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

46. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

47. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo
proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a
ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho,
čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

48. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

49. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

50. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

51. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalovaný ako kupujúci a O. G. ako predávajúca uzavreli
dňa 13.6.2016 písomnou formou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového
vozidla značky ŠKODA FELÍCIA, EČV: K., VIN číslo:J..

53. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427
Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

54. Právne postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravných prostriedkov je tým uľahčené, nakoľko nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti

škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných
prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (R 3/1984).

55. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občiankeho zákonníka je osoba vykonávajúca
dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku.

56. Zodpovední prevádzatelia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku v zmysle
ustanovenia § 427 OZ sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu (§ 427 ods. 1 Občiankehozákonníka) a iní prevádzatelia dopravného prostriedku - motorového vozidla, motorového plavidla alebo
lietadla (§ 427 ods. 2 Občiankeho zákonníka) (R 3/1984).

57. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt,
ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Spravidla je ním
predovšetkým vlastník vozidla. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 10. 2018, sp. zn. III.
ÚS 395/2018,)

58. Za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i
faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované
a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený,
pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je
najmä vlastník dopravného prostriedku (ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v
príslušnomregistriakodržiteľdopravnéhoprostriedku),oprávnenýdržiteľ(§130Občiankehozákonníka)

a nájomca (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § 427 [Zodpovednosť prevádzateľa]
zákona 40/1964 Zb. )

59. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidencii
policajného zboru má len evidenčný charakter a deklaratórny účinok.

60. Pokiaľ žalovaný namietal na ostanom pojednávaní, že uvedenú zmluvu podpísal až po škodovej
udalosti, uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, nenavrhol ani žiaden dôkaz podporujúci
jeho tvrdenie, preto súd nemal možnosť preskúmať pravdivosť uvedeného tvrdenia a vzhľadom na
to, javí sa toto tvrdenie žalovaného ako účelové, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za vzniknutú

škodu. Naviac je potrebné dodať, že žalovaný nepoprel, že vozidlo bolo zakúpené pred dňom vzniku
škodovej udalosti, jeho syn toto vozidlo opravil a následne došlo k spôsobeniu dopravnej nehody
synom žalovaného Slavomírom Sabolom. Za týchto okolnosti, by sa zodpovednosti za vzniknutú škodu
nezbavil, nakoľko nie je vylúčené ani uzavretie kúpnej zmluvy k hnuteľnej veci ústnou formou.

61. V zmysle citovaného ust. § 133 ods. 1 Občiankeho zákonníka nadobudol žalovaný vlastníctvo
k motorovému vozidlu EVČ: K. uzavretím písomnej kúpnej zmluvy a jeho faktickým prevzatím dňa
13.6.2016, čo vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, ktorá zároveň slúžila ako protokol o odovzadaní a
prevzatí vozidla s ďalším príslušenstvom (čl. IV zmluvy, prvý odsek).

62. Prevzatie hnuteľnej veci sa spravidla uskutočňuje odovzdaním a prevzatím veci z ruky do ruky, podľa
okolností konkrétneho prípadu, napríklad v prípade hnuteľných vecí, pri ktorých pre ich hmotnosť alebo
veľkosť neprichádza takéto odovzdanie do úvahy, nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci v zmysle § 133
ods. 1 Občianekho zákonníka došlo napríklad odovzdaním príslušenstva veci, ktoré umožňuje faktické
ovládanie veci a je jej predpokladom, napr. odovzdanie kľúčov od motorového vozidla, k čomu došlo aj

v uvedenom prípade ( porovnaj R 17/1986).

63. V čase vzniku škodovej udalosti (4.7.2016) už O. G. nebola vlastníkom predmetného motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, ale jeho vlastníkom bol žalovaný. Na základe uvedeného súd
je súd toho názoru, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Felicia EVČ:

K. zodpovedal žalovaný podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Námietku nedostatku pasívej vecnej
legitimácie žalovaného tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú. ( v súvislosti so zodpovednosťou vlastníka
motorového vozidla za škodu podľa § 427 Občianskho zákonníka, napriek skutočnosti, že nie je
evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ a vlastník porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 6Co/76/2020 z 28. 07. 2020)

64. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú udalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
touto udalosťou a vznikom škody. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu
na to, kde sa tak stalo, či na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve a či sa tým vozidlo

uviedlo do pohybu alebo nie.65. V konaní bolo preukázané, že dňa 4.7.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo v dôsledku
dopravnej nehody k poškodeniu motorového vozidla zn. Ford, EČV: I., pričom vlastníkom motorového
vozidla ŠKODA, EČV: K., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol žalovaný.

66. Skutočnosť, že škoda vznikla ani nebola v konaní spornou. Priebeh škodovej udalosti zaznamenáva
správa o nehode zo 4.7.2016. Rozsah škody žalobca preukázal ďalšími listinnýmo dôkazmi, najmä
kalkuláciou opravy č. 1641038689, faktúrou vystavenou spoločnosťou AUTONOVA s.r.o. č. 40167594 z
5.10.2016, výpočtom výšky škody žalobcu z 25.4.2017, likvidačnou správou škodovej udalosti. Nakoniec

žalovaný relevantne nespochybnil samotnú výšku škody. Ak by aj výšku škody spochybnil, bolo v jeho
záujme navrhnúť v tomto smere vykonanie adekvátneho dôkazu.

67. Nakoniec je zrejmé, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
prevádzkou dopravného prostriedku (udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky - pohyb
vozidla, vozidlo prešlo do protismeru), ktorý škodu priamo spôsobil. Všetky preukázané predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajú zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.

68. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.344,- eur s príslušenstvom voči žalovanému ako
držiteľovi motorového vozidla s výslovným poukazom na ust.§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
je z obsahu žaloby dostatočne zrejmé a výslovne tam aj uvedené, napriek nepravdivej zmienke, že

žalovaný spôsobil nehodu aj ako vodič. Z obsahu žaloby však nevyplýva, že by sa žalobca domáhal od
žalovaného náhrady škody s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka. K mylnému uvádzaniu
niektorých skutčností mohlo dôjsť najmä pre možnú zámenu podobných mien žalovaného S. S. a jeho
syna S.X. S., ktorý dopravnú nehodu spôsobil ( a zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka). Zo žaloby je však zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody od žalovaného síce s

nesprávne uvedeným krstným menom S., avšak so správnym uvedením dátumu narodenia XX.X.XXXX,
teda žalovaný bol žalobcom dostatočne presne a nezameniteľne identifikovaný.

69. Skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinil syn žalovaného S. S. a za túto taktiež zodpovedá, avšak
podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nebola v konaní ani sporná.

70. Ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu
k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, ale obe
skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi
dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a

proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti
založenej na predpokladanom zavinení (Ro NS ČR zo 17. 1. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2837/2006).

71. Žalovaný vozidlo kupoval ako nepojazdné, čo je zrejmé zo samotnej zmluvy, pričom sa v zmluve tiež
konštatuje, že povinné zmluvné poistenie za vozidlo uhradené nie je.

72. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na povinnosť ku dňu podpisu zmluvy uzavrieť na vlastný účet
poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (čl. IV, posledný odsek).

73. V nadväznosti na zistený skutkový stav potom preukázateľne žalovaný zodpovedá za škodu ako

prevádzateľ, v danom prípade vlastník aj držiteľ motorového vozidla Škoda Felicia, EVČ: K., ktorú pri
dopravnej nehode dňa 4.7.2016 spôsobil ako vodič motorového vozidla jeho syn S. S., pričom k dátumu
nehodyavznikuškodovejudalostinemaluzatvorenépovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode v žalovanej sume, a preto má proti žalovanému právo

na náhradu toho, čo za neho plnil z poistného garančného fondu.

74. Zákon č.381/2001 Z. z. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového
a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla azároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie a

žalobcovi zodpovedať za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla. Samotná
výška škody ani nebola žalovaným relevantne spochybnená, pričom zo žalobcom predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že sa jedná o sumu, ktorú plnil z poistného garančného fondu, pričomnáklady na samotnú opravu boli v konaní podrobne žalobcom zdokumentované, pričom žalovaným ani
v súvislosti s výškou uplatňovanej škody neboli navrhované žiadne dôkazy.

75. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami
sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

76. S ohľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.344,34 eur s 5 % ročným

úrokom z omeškania od 8.11.2017 do zaplatenia.

77. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

78. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie

písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

79. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

80. Žalovaný namietal v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pričom poukazoval na skutočnosť
možnej zámeny s jeho synom S.Í. S. pre podobnosť krstných mien. Žalobca listom z 5.5.2017 vyzval
S. S., I. P. XXX/XX, XXXXX S. na úhradu škody 9344,34 eur v termíne do 5.6.2017, pričom úhradu
úroku z omeškania z uvednej sumy požaduje odo dňa 6.6.2017. Ako vyplýva zo žalobcom predloženej

doručenky, túto výzvu prevzal S. S. B. XX.X.XXXX. Na uvedenej doručenke, ako ani v samotnej výzve
sa však neuvádza dátum ani rok narodenia osoby označenej ako S. S.. Na základe uvedeného tak pre
ustálenie momentu omeškania žalovaného, súd nemal za preukázané, že výzva žalobcu sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného už 11.5.2017. Súd tak žaobcovi priznal nárok na úrok z omeškania
z dlžnej sumy až od 8.11.2017, teda dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko až

od uvedeného dňa mal jednoznačne za preukázané, že sa výzva na úhradu dlžnej sumy dostal do
dispozície práve žalovaného a nie jeho syna.

81. Dňa 8.11.2017 sa tak jednoznačne žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do
omeškania, súd ho preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 9344,34 eur v

žalobcom požadovanej výške 5,00% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády od 8.11.2017 do zaplatenia. V časti úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9344,34 eur od 6.6.2017 do 7.11.2017 súd žalobu žalobcu
zamietol.

82. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 8.11.2017 bola 5,00 % ročne ( 5,0 % + 0,00
% - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

83. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.84. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

85. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

86. Žalobca požadoval istinu 9.344,34 eur a sumu nevyčísleného príslušenstva, a to úrok z omeškania
vo výške 5% z požadovanej istiny. Žalobcovi súd priznal žiadaných 9.344,34 eur a žalobu zamietol v
časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.344,34 eur od 6.6.2017 do 7.11.2017.

87. Úspech žalobcu tak predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovanému

mu súd aj priznal. Žalobca uviedol úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby
ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle
uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto
spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu
a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené

príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke
náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru
Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019
zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V
súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený

v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie
zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

88. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.