Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4216219687.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: X. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. ul. XXXX/XX, Z., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.
r. o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, Komárno, proti žalovanému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. cesta XXXX/XX, Z., práv. zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová ul. č. 35, Bratislava,
o zaplatenie 16.600,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.600,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 16.600,00 eur od 02.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na sumu
6.640,00 eur, Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na sumu 9.960,00 eur a Zmluvy o pôžičke zo dňa
01.07.2015 na sumu 16.600,00 eur zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
16.600,00 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku. O poskytnutí pôžičky
uzavreli strany sporu dňa 01.07.2014 dve zmluvy o pôžičke, a to na sumu 6.640,00 eur a na sumu
9.960,00eurstým,žežalovanýobetietopôžičkyvrátido01.07.2015.Pôžičkyboliposkytnutébezúrokov
do doby ich splatnosti s tým, že ak žalovaný pôžičky nevráti do doby ich splatnosti, zaväzuje sa zaplatiť
úroky z omeškania vo výške 10 % za každý mesiac omeškania. Žalovaný po uplynutí lehoty splatnosti
pôžičky nevrátil. Na opakované pokusy žalobcu vyriešiť vec mimosúdne, žalovaný reagoval tak, že

peniaze nemá, preto žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16.600,00 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.600,00 eur od 02.07.2015 do zaplatenia.

3. Dňa 16.02.2017 súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s vecným odôvodnením, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd uznesením zo dňa 24.05.2017 platobný
rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil
v celom rozsahu.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 01.07.2014 neuzavrel so žalobcom
žiadnu Zmluvu o pôžičke a ani od neho neprevzal finančné prostriedky vo výške 9.960,00 eur a ani vo
výške 6.640,00 eur, preto je žaloba neopodstatnená.5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.07.2017 k odporu uviedol, že z obsahu pôžičky zo dňa 01.07.2014
z článku II. o poskytnutí sumy 6.640,00 eur aj poskytnutí sumy 9.960,00 eur nepochybne vyplýva, že

dlžník, ktorým je žalovaný, podpísaním týchto zmlúv potvrdzuje, že pôžička vo výške 6.640,00 eur a
aj pôžička vo výške 9.9640,00 eur mu bola žalobcom - veriteľom vyplatená pred podpísaním zmluvy
o pôžičke. Žalovaný veľmi dobre vie, že vyhľadal žalobcu dňa 01.07.2014 s tým, že potrebuje súrne
16.600,00 eur. Žalobca žalovaného poznal veľmi dobre, poznal aj celú jeho rodinu, pretože jeho matka,
ako detská lekárka liečila jeho syna. Aj keď žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný bol v minulosti

vo výkone trestu, predpokladal, že sa z následkov svojho protiprávneho konania z minulosti poučil a
nepredpokladal, že by si peniaze pýtal s úmyslom nevrátiť mu ich. Pôžičky mu žalobca poskytol najmä z
dôvodu, že poznal jeho rodičov, najmä jeho matku ako veľmi milú a korektnú osobu. Žalobca mal svoje
vlastné úspory doma vo výške 6.640,00 eur. Túto sumu dňa 01.07.2014 v dopoludňajších hodinách
zobral do reštaurácie M., kde ho žalovaný zavolal do salónika. Tam mu odovzdal sumu 6.640,00 eur a
priniesol so sebou aj písomnú zmluvu o pôžičke, ktorú si žalovaný prečítal, nemal proti jej obsahu žiadne

námietkyapoprevzatísumy6.640,00eurtútozmluvupodpísal.Žalovanývšaknaliehal,žeeštevtendeň
potrebuje sumu 16.600,00 eur, že 6.640,00 eur mu nestačí, tak mu žalobca prisľúbil, že sa zvyšok sumy
pokúsi zabezpečiť zo spoločných úspor so svojou manželkou, avšak až popoludní, keď sa manželka
vráti z práce domov. Po jej príchode z práce jej žalobca vysvetlil, že žalovaný potrebuje súrne 16.600,00
eur, ktorú sumu musí ešte dnes vyplatiť a presvedčil ju, že žalovaný im pôžičku najneskôr do jedného

roka vráti, a tak žalovanému ešte v ten deň, t.j. dňa 01.07.2014 popoludní zobral aj sumu 9.960,000 eur
do reštaurácie M. a rovnako ako doobeda ho žalovaný zavolal do salónika, kde mu odovzdal 9.960,00
eur a žalovaný následne podpísal zmluvu o pôžičke. Po uplynutí doby splatnosti týchto pôžičiek žalovaný
vyhľadal žalobcu a požiadal ho o predĺženie doby splatnosti pôžičiek resp. celkovej sumy 16.600,00
eur o ďalší rok do 01.07.2016. Žalobca žalovanému vyšiel v ústrety a spísali zmluvu o pôžičke zo dňa

01.07.2015 o tom, že pôžičku, ktorú žalovaný prevzal od žalobcu vo výške 16.600,00 eur zaplatí do
01.07.2016. Po uplynutí aj predĺženej splatnosti sa žalovaný žalobcovi vyhýbal. Keď ho však žalobca
cielenevyhľadalzaúčelommimosúdnehovyriešeniaveci,žalovanýpovedal,žepeniazenemáažalobca
nemal inú možnosť ako domáhať sa svojich práv na súde. Žalovaný po tom, ako sa dozvedel, že si
žalobca dovolil podať proti nemu žalobu na súd, podal proti žalobcovi trestné oznámenie pre marenie

spravodlivosti a v rámci tohto konania navrhol ustanoviť znalca z odboru písmoznalectvo na preverenie
pravosti podpisov žalovaného na zmluvách o pôžičke zo dňa 01.07.2014.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.11.2017 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.07.2017 uviedol, že tvrdenia
žalobcu sú vadné a protiprávne. Žalobca zavádza a snaží sa vybudovať dojem o tom, že žalovaný je

osobou s vadnou minulosťou a že v minulosti bol vo výkone trestu. Podľa žalovaného ide o nezmysel,
ktorý ma za cieľ len očiernenie žalovaného pred súdom. Žalovaný opätovne uviedol, že dňa 01.07.2014
so žalobcom neuzavrel žiadnu Zmluvu o pôžičke a ani od neho neprevzal finančné prostriedky vo výške
9.960,00 eur a ani vo výške 6.640,00 eur. Žalovaný so žalobcom neuzavrel ani Zmluvu o pôžičke zo
dňa 01.07.2015 na 16.600,00 eur. Žalovaný odmieta existenciu dlhu a podanú žalobu považuje za

neopodstatnenú.

7. Následne vo vyjadrení zo dňa 13.08.2019 žalovaný uviedol, že právny úkon, na základe ktorého
sa žalobca domáha voči žalovanému plnenia je absolútne neplatným právnym úkonom, preto podáva
vzájomnú žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov. K vzájomnej žalobe a dôvodom neplatnosti

Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2015 žalovaný poukázal na nezákonnosť úroku z omeškania vo
výške 120 % ročne. Predmetom plnenia zo zmluvy o pôžičke je istina vrátane príslušenstva, pričom
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením. Veľkosť celkového obohatenia veriteľa nie je stanovená iba výškou úrokov (teda
tým, čo je oficiálne nazvané úrokom), ale celkovou sumou obohatenia na strane veriteľa, ktoré

predstavujú všetky plnenia, ktoré si veriteľ od dlžníka dá sľúbiť alebo ponechá, nech sú tieto nazvané
akokoľvek. Hrubým nepomerom sa rozumie stav, kedy nepomer medzi poskytnutým plnením zo
strany veriteľa a plnením na strane dlžníka vrátane sankcií prekračuje maximálnu prípustnú výšku
vymedzenú ust. § 3a ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. v platnom znení sankcie za omeškanie so splácaním

peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Keďže v čase údajného uzatvorenia zmlúv o pôžičke zo dňa 01.07.2014 bola zákonná výška úrokovz omeškania 5,15 % ročne, v zmysle citovanej definície sa za úžernícky úrok z omeškania považuje
dojednanie prekračujúce 15,45 % úrok z omeškania ročne. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
10.07.2017 uviedol, že „Žalovaný veľmi dobre vie, že ma dňa 01.07.2014 vyhľadal s tým, že potrebuje

súrne 16.600,00 eur, že mu patri reštaurácia M. v Z. a v súvislosti s tým súrne potrebuje sumu 16.600,00
eur.“. Z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že ak by sa jednalo o pravdivé tvrdenie a žalovaný by bol
skutočne v tiesni a potreboval by súrne pôžičku, využitím tiesne a dojednaním úroku z omeškania
vo výške 120 % ročne by došlo k naplneniu predpokladov absolútnej neplatnosti právneho úkonu v
zmysle § 39a Občianskeho zákonníka a súčasne znakov skutkovej podstaty prečinu úžera podľa § 235

ods. 1 Trestného zákona. Plnenie zo Zmlúv o pôžičke zo dňa 01.07.2014 a zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 01.07.2015 je v hrubom nepomere k hodnote vzájomného plnenia, keď úrok z omeškania mal byť
dojednaný vo výške 120 % ročne, pričom ku dňu 13.08.2019 by jeho výška predstavovala 370 % hodnoty
údajne poskytnutého plnenia. Žalobca uviedol, že údajne mal v hotovosti odovzdať dňa 01.07.2014
ako pôžičku žalovanému sumu celkom 16.600,00 eur v hotovosti. Žalovaný popiera, že by mu takáto
suma bola kedykoľvek odovzdaná v hotovosti, nakoľko takúto sumu by ani nebol oprávnený prijať ako

hotovostnú platbu, keďže § 4 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje
medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi platbu v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000,00 eur.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že odovzdal sumu 16.600,00 eur, ide o konanie, ktoré je samo o sebe nezákonné,
a teda ide o právny úkon, ktorý sa svojim obsahom prieči zákonu, čo je druhým dôvodom absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou

zmluvou, čo znamená, že zmluvný záväzok nevzniká samotným podpisom zmluvy, ale reálnym plnením,
t.j. odovzdaním finančných prostriedkov. Doslovné znenie predložených listín obsahuje len formuláciu,
že údajná pôžička „mu bola veriteľom vyplatená pred podpísaním zmluvy o pôžičke“. Z uvedeného však
nie je žiadnym spôsobom zistiteľné, či predmetná údajne žalobcom odovzdaná suma bola žalovaným aj
prijatá. Samotné tvrdenie o odovzdaní predmetnej sumy žalobcom na preukázanie a potvrdenie prijatia

plnenia žalovaným nestačí. Žalovaný ďalej poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý vo svojom
vyjadrení zo dňa 10.07.2017 uviedol, že suma 6.640,00 eur predstavuje jeho vlastné úspory, ktoré mal
doma a suma 9.960,00 eur predstavuje spoločné úspory s manželkou, avšak v konaní pred orgánmi
činnými v trestnom konaní vedenom pod ČVS:J. v zápisnici o výsluchu svedka dňa 18.04.2018 uviedol,
že suma 6.600,00 eur bola pôžička od jeho matky (teda nie vlastné peniaze svedka) a suma 9.960,00 eur

mali byť jeho vlastné peniaze, ktoré mal doma. Ďalším pochybným vyjadrením je okamih stretnutia, kedy
mal žalovaný údajne žalobcu požiadať o poskytnutie pôžičky. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.07.2017
vyplýva, že žalovaný mal údajne vyhľadať žalobcu dňa 01.07.2014, pričom v ten istý deň malo dôjsť
aj k poskytnutiu pôžičky a podpisu Zmlúv o pôžičke zo dňa 01.07.2014. Žalobca však v konaní pred
orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že žalovaný mal osobne požiadať žalobcu o poskytnutie

pôžičky vo svojej reštaurácii M. v Z.. Teda žalovaný nemohol vyhľadať žalobcu dňa 01.07.2014, pokiaľ
by k požiadaniu malo dôjsť v jeho vlastnej reštaurácii. Žalobca v postavení svedka povedal, že „....ja
som mu povedal, že nejakú sumu mám doma a pokúsim sa mu to na druhý deň priniesť, a preto sme
spísali zmluvu o pôžičke.“. K poskytnutiu pôžičky a podpisu zmlúv o pôžičke malo dôjsť až nasledujúci
deň po požiadaní, t.j. 01.07.2014, pričom k požiadaniu malo dôjsť deň predtým, t.j. dňa 30.06.2014. Ani

toto vyjadrenie teda nie je v súlade s tvrdením žalobcu, že k požiadaniu aj podpisu zmlúv a odovzdaniu
finančnej hotovosti malo dôjsť v ten istý deň. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.07.2017 zároveň uviedol,
že suma 6.640,00 eur mala byť odovzdaná žalovanému doobeda s tým, že 6.640,00 eur mu nestačí a
potrebuje sumu 16.600,00 eur, pričom suma 9.960,00 eur mala byť odovzdaná poobede. Žalobca však
v postavení svedka v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní o tej istej skutočnosti na otázku

obhajcu „Ktorá z tých častí bola odovzdaná doobeda?“ uviedol, že „Moja čiastka, teda suma 9.960,00
eur.“. Z uvedených dôvodov žalovaný podal vzájomnú žalobu a navrhol, aby súd žalobu zamietol a určil,
že Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na sumu 6.640,00 eur, Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na
sumu 9.960,00 eur a Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2015 na sumu 16.600,00 eur sú neplatné.

8. Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 04.10.2019, v ktorom uviedol, že
žalovaný podal v konaní vzájomnú žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, hoci
vo svojom podaní správne uvádza, že absolútnu neplatnosť má súd skúmať z úradnej povinnosti,
t.j. ex offo. Tvrdenie žalovaného považuje žalobca za špekulatívne, nakoľko ani v jednej z doteraz
predložených písomností žalovaný nenamietal absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu nezákonnosti

úrokov z omeškania, ale v odpore popieral uzatvorenie zmlúv. V rámci trestného konania súdny znalec
jednoznačne určil, že podpisy na uvedených zmluvách patria žalovanému, teda tvrdenie žalovaného, že
zmluvy nepodpísal, bolo vyvrátené. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu
a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právnehovzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Skutočnosť,
že si žalobca uplatňuje proti žalovanému peňažný nárok zo zmlúv, nezakladá sama o sebe naliehavý
právny záujem na žalovaným požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok

odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu,
ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. V tomto konaní
sa žalobca domáha iba istiny v celkovej sume 16.600,00 eur, teda si neuplatňuje dohodnutý zmluvný
úrok z omeškania, ale iba zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne od 02.07.2015. Otázka platnosti resp.
neplatnosti dohodnutých zmluvných úrokov z omeškania v zmluvách je irelevantná. V prípade, ak by

sa súd zaoberal otázkou neplatnosti jednotlivých ustanovení zmlúv, tak neplatnosť časti zmlúv, ktoré sa
týkajú zmluvných úrokov z omeškania nemajú za následok absolútnu neplatnosť ostatných ustanovení
zmlúv. Námietky žalovaného, že mu žalobca mal odovzdať finančnú hotovosť prevyšujúcu 15.000 eur
sú irelevantné, nakoľko finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané v dvoch sumách, a to v sume
6.640,00 eur a v sume 9.960,00 eur. V prípade, pokiaľ by financie boli odovzdané žalovanému v celku v
sume16.600,00eur,tentoprávnyúkonbysanepovažovalzaneplatný.Porušenieustanovení§4zákona

č.394/2012Z.z.bybolosprávnymdeliktom,zaktorézákonukladásankciu,ktorévšaknemázanásledok
absolútnu neplatnosť samotného úkonu. Reálne plnenia zo zmlúv sú preukázané v zmysle čl. II zmlúv o
pôžičkách zo dňa 1.7.2014, na ktorých sú podpisy žalovaného. K námietke pôvodu požičaných peňazí
žalobca uviedol, že je pracujúcim človekom 40 rokov, a za ten čas si s manželkou niečo našetrili, niečo
dostali od rodičov, pričom sa nejedná o tak vysokú sumu peňazí, aby musel preukazovať ich pôvod. K

okamihu odovzdania peňazí a k dátumu podpísania zmlúv žalobca uviedol, že bol stálym návštevníkom
reštaurácie M. v Z., kde ho žalovaný oslovil s požiadavkou, že potrebuje súrne peniaze. K reálnemu
odovzdaniu peňazí došlo tak, ako to žalobca uviedol vo svojej žalobe, a uvedené vyplýva aj zo zápisnice
o výsluchu svedka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.05.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.10.2019 uviedol, že
po posúdení obsahu znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného X., znalkyňou z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, je zrejmé a nesporné, že ide o znalecký posudok, ktorý bol
vyhotovený na účely trestného konania, ktoré bolo vedené vadne a v rozpore so zákonom, a ktorý

nemá náležitosti znaleckého posudku na účely civilného konania a nemôže byť použitý ako súkromný
znalecký posudok. Predmetný znalecký posudok nebol predložený v konaní žalobcom súčasne so
žalobou a zároveň predmetný znalecký posudok neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Ide o zákonné podmienky, ktoré musia byť
splnené kumulatívne na to, aby súd postupoval pri vykonávaní takéhoto dôkazu akoby išlo o znalecký

posudoksúdomustanovenéhoznalca.Uvedenúlistinujezdôvodunesplneniapodmienokvymedzených
v § 209 ods. 2 CSP možné považovať len za bežný listinný dôkaz, nie však za znalecký posudok.
Žalovaný ďalej zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach vrátane tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy
o pôžičke zo dňa 01.07.2015 pre nezákonnosť úroku z omeškania vo výške 120 % ročne. Rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie platnosti, prípadne neplatnosti zmluvy ako celku je len fakt, že takýto

úžernícky úrok vôbec bol dojednaný. Vo veci preto nie je rozhodujúce, akým spôsobom žalobca nárok na
plnenie príslušenstva údajnej pohľadávky uplatnil a v akom rozsahu. S poukazom na § 39a Občianskeho
zákonníka nie je rozhodujúce, v akom rozsahu veriteľ uplatnil príslušenstvo pohľadávky, nakoľko už
samotný prísľub plnenia, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenia v hrubom
nepomere, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkyne V. N. a
oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na
sumu9.960,00eur,Zmluvaopôžičkezodňa01.07.2014nasumu6.940,00eur,Zmluvaopôžičkezodňa
01.07.2015nasumu16.600,00eur,zápisnicaovýsluchusvedka-poškodenéhoX.L.zodňa18.04.2018,

upovedomenie Okresnej prokuratúry Z.. 1 Q. zo dňa 02.01.2020 o podaní obžaloby, obžaloba Okresnej
prokuratúry Z.. X Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 02.01.2020, trestný rozkaz Okresného súdu Z. sp.
zn. 3N. zo dňa 16.04.2020, odpor obvineného voči trestnému rozkazu Okresného súdu Z. zo dňa
16.04.2020 sp. zn. XT/X/XXXX, dôvodová správa k § 39a Občianskeho zákonníka, zápisnica o hlavnom
pojednávaní zo dňa 19.11.2020 vo veci vedenej na Okresnom súde Z. pod sp. zn. XT/X/XXXXm

vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Z.VS: J.. Takto vykonaným dokazovaním
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014 vyplýva, že žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako
dlžníkovi finančnú hotovosť v sume 9.960,00 eur. Žalovaný ako dlžník podpísaním tejto zmluvy potvrdil,
že pôžička vo výške 9.960,00 eur mu bola žalobcom ako veriteľom vyplatená pred podpísaním zmluvy o

pôžičke. Účastníci sa dohodli, že pôžička bude poskytnutá bez úrokov, keď dlžník v stanovenom termíne
pôžičku zaplatí. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal pôžičku vo výške 9.960,00 eur vrátiť žalobcovi ako
veriteľovi do 01.07.2015, pričom dlžník má zaplatiť úrok z omeškania vo výške 10 % za každý omeškaný
mesiac od 01.07.2015 až do úplného zaplatenia vypožičanej sumy.

12. Za úplne rovnakých podmienok žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.07.2014 aj
Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 6.640,00 eur, ktorú sa žalovaný
zaviazal vrátiť žalobcovi do 01.07.2015.

13. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako poškodeného vykonaného na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru Z., odbor kriminálnej polície dňa 18.04.2018 v konaní vedenom pod ČVS: J. vyplýva,

že žalobca vypovedal, že požičal žalovanému finančnú hotovosť vo výške 16.600,00 eur, o čom dňa
01.07.2014 spísali dve zmluvy, keďže vedel zohnať peniaze len tak a preto mu jednu čiastku finančnej
hotovosti vyplatil v doobedňajších hodinách dňa 01.07.2014 a druhú čiastku mu vyplatil v poobedňajších
hodinách, presne už nevedel uviesť, ktorú sumu kedy mu požičal resp. odovzdal, ale boli to dve sumy
a to 6.640,00 eur a druhá čiastka bola suma 9.960,00 eur. Dohodli sa na tom, že požičanú finančnú

čiastku mu žalovaný vráti do jedného roka, následne ho žalobca vyhľadal po roku, nakoľko nedostal
svoje peniaze späť a vtedy mu žalovaný povedal, že ešte nemá peniaze, že ešte musí zohnať peniaze.
Žalovanýmupovedal,žesanemusíbáť,žepožičanúsumužalobcovivráti.Žalobcažalovanémupovedal
aj to, že ak nemá v hotovosti celú sumu, je možné, aby mu splácal požičanú sumu v čiastkach, ako mu to
bude vyhovovať. Ani toto sa však nestalo. Na otázky obhajcu obvineného následne žalobca vypovedal,

že ho žalovaný osobne požiadal o pôžičku, bolo to u neho v reštaurácii M. v meste Z., pričom nevie
presne uviesť, koľko času ubehlo medzi týmto požiadaním a podpisom zmlúv, rozprávali sa o tom ako
kamaráti, žalobca žalovanému povedal, že nejakú sumu má doma a pokúsi sa mu to na druhý deň
priniesť a preto spísali zmluvu o pôžičke. Žalobca mal doma 9.960,00 eur a od svojej matky si požičal
sumu6.600,00eur.Žalobcažalovanémupriniesoldoobedajednučasťakeďmupriniesolpoobededruhú

časť finančnej hotovosti, tak mu povedal, nech spíšu medzi sebou zmluvu, ktorú následne žalovaný pred
ním podpísal a povedal mu, že sa ničoho nemusí báť. Doobeda bola odovzdaná čiastka 9.960,00 eur.

14. Zo znaleckého posudku X. č. XX/XXXX., ktorý bol vyhotovený na požiadavku Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v spise ČVS: J. vyplýva, že podpis na Zmluve o pôžičke

zo dňa 01.07.2014 na sumu 6.640,00 eur a na Zmluve o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na sumu 9.960,00
eur je vlastnoručným podpisom žalovaného.

15. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.11.2020 v konaní vedenom na Okresnom súde
Z. pod sp. zn. XT/X/XXXX vyplýva, že žalovaný bol dňa 19.11.2020 ako obžalovaný uznaný vinným

z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil tým, že
dňa 03.03.2017 podal písomné trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Z., z ktorého vyplývalo,
že žalobca sa mal dopustiť protiprávneho konania tým, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Z. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX ako dôkaz predložil zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na

sumu 6.640,00 eur a na sumu 9.960,00 eur, na ktorých mal byť sfalšovaný podpis obvineného, pričom
na základe podaného trestného oznámenia vyšetrovateľka Odboru kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Z. dňa 13.04.2017 pod sp. zn. ČVS: J. začala trestné stíhanie pre zločin
marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, pričom obvinený
dňa 13.04.2017 pri výsluchu uviedol, že „Ja som dňa 01.07.2014 neuzatvoril uvedené dve zmluvy o

pôžičke na sumy 9.960,00 eur a 6.640,00 eur. V uvedených zmluvách o pôžičke vystupujem ako dlžník
a veriteľom je žalobca. K tejto veci uvádzam, že nie je pravda to, čo tvrdí žalobca, ja som spomínané
zmluvy o pôžičke nikdy nepodpísal a suma uvedená na týchto zmluvách o pôžičke mi vyplatená nikdy
nebola.“, pričom na základe tejto výpovede bol do konania pribratý znalec - grafológ X. za účelom
skúmania podpisov na uvedených sporných zmluvách o pôžičke, ktorá vypracovala znalecký posudok č.

XX/XXXX, ktorým bolo preukázané, že podpisy na sporných písomnostiach - teda na obidvoch zmluvách
o pôžičke boli vytvorené vlastnoručne obvineným - žalovaným.16. Žalobca na pojednávaní dňa 01.10.2020 vypovedal, že žalovaný bol jeho veľmi dobrý kamarát,
pozná aj jeho manželku, aj jeho matku, ktorá je detská lekárka, liečila jeho, manželku aj syna. Keď bol
žalovaný vo väzbe, on pomáhal jeho manželke. Žalovaný ho raz oslovil, či by mu vedel požičať peniaze.

Hovoril mu, že nech sa ničoho nebojí, poukazoval mu M., ukázal mu všetko, čo v nich je a čo všetko
žalovaný má. Žalobca nakoniec povedal, že no dobre. Potom mu žalovaný povedal, že by chcel okolo
500 tisíc slovenských korún. Žalobca s manželkou mali nejaké peniaze, pretože on aj jeho manželka
predali rodinný dom, ktorý zdedili po rodičoch a ešte mali nasporené aj svoje peniaze. Žalovaný povedal,
že nech vytlačí nejaké tlačivo z internetu a prinesie mu ho podpísať, že to bude tak dobre. Žalobca mu

priniesol jednu časť doobeda, vtedy mu aj jedno tlačivo podpísal, a druhú časť mu priniesol poobede,
kedy podpísal aj druhé tlačivo. Vtedy mu povedal, aký je dobrý kamarát. Keď to mal žalovaný splatiť,
povedal žalobcovi, že ešte nemá peniaze, že reštaurácia nefunguje, že nech napíše ďalší papier, kde
dá dlžné sumy dokopy. Žalobca takýto papier pripravil, prišiel za ním, on ale odišiel niekam preč to
podpísať. Žalobca si ani nevšimol, že je celkom iný podpis na tej prvej zmluve a na tej, ktorá bola o
rok neskôr. Z. za ním prišiel ďalší rok, aby mu dlžnú sumu zaplatil, tak povedal, že nezaplatí, nech ho

žalobca udá, že ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. C. mu povedal, že on má známych, že žalobca potom
uvidí. Žalobca to bral ako vyhrážku. Na otázky zástupcov strán sporu žalobca ďalej pri výsluchu uviedol,
že pri jednaniach ohľadne pôžičky v roku 2014 boli prítomní len oni dvaja, žalovaný mu vždy hovoril, že
je to len medzi nimi. Aj pri odovzdávaní dlžnej sumy boli len oni dvaja, žalovaný hovoril, že to nemusí
každý vidieť. Aj o rok, keď žalobca žalovaného dotazoval na vrátenie tejto sumy boli prítomní len oni

dvaja. Žalovaného kontaktoval buď telefonicky, alebo keď išiel okolo reštaurácie M., pretože oni tam
bývajú. V roku 2014, keď došlo k podpisu zmluvy o pôžičke na sumu 9.960,00 eur a na sumu 6.640,00
eur bol žalobca prítomný, keď žalovaný tieto zmluvy podpísal, keďže ich podpisoval pred ním. Žalovaný
neobdržal tieto zmluvy, keďže žalobcovi povedal, že ich nepotrebuje. Žalovaný mu nevrátil ani cent.
Žalobca mu ponúkol, že mu dlžnú sumu môže vrátiť aj v splátkach, ale žalovaný nevrátil nič. Žalobca sa

o tom, že žalovaný má záujem o poskytnutie pôžičky dozvedel tak, že sa chodil najesť do reštaurácie,
alebo keď išiel okolo, zvykol sa zastaviť, ako sa má alebo čo má nové a vtedy mu žalovaný nadhodil,
či by mu vedel požičať nejaké peniaze. Žalobca nevie, načo žalovaný potreboval peniaze, nikdy sa ho
nepýtal, na čo ich potrebuje. Dňa 01.07.2014 sa žalobca dostavil dvakrát do reštaurácie M., žalovaný
mu podpísal jednu zmluvu doobeda a jednu zmluvu poobede. Žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie

pôžičky v reštaurácii M., ale kedy konkrétne a ktorý deň, to žalobca nevedel uviesť. Žalobca si už
nepamätá konkrétne detaily, kedy ho žalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky. Požičané peniaze boli
úspory a peniaze získané predajom rodičovských domov. Jedna časť peňazí bola odovzdaná doobeda a
druhá poobede. Písomné znenie zmlúv o pôžičke zo dňa 1.7.2014 bolo stiahnuté z internetu, žalobca sa
žalovaného opýtal, či to môže tak byť, povedal, že áno, tak ich žalobca vyplnil a následne ich žalovaný

podpísal. Ale detaily si žalobca nepamätá.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 01.10.2020 vypovedal, že žalobcu pozná už dávno, všetky jeho
tvrdenia, ktoré uviedol sa nezakladajú na pravde. K celej tejto veci vôbec nedošlo. Na otázky zástupcov
strán sporu žalovaný ďalej uviedol, že žalobcu dňa 30.06.2014 ani dňa 01.07.2014 nevyhľadal, nebola

mu dňa 01.07.2014 odovzdaná suma 6.640,00 eur ani suma 9.960,00 eur. Žalovaný pripustil, že v
období medzi júlom 2014 a júlom 2015 mohli byť v reštaurácii nejaké finančné problémy. V účtovníctve
reštaurácie M. nie je evidovaný žiaden záznam o vložení hotovosti do pokladne alebo na účet vo výške
6.640,00 eur alebo 9.960,00 eur zo dňa 01.07.2014. Žalovaný po nazretí do zmlúv o pôžičke zo dňa
01.07.2014 uviedol, že sa na nich nenachádza jeho podpis. V rokoch 2007 - 2008 bol vo výkone trestu

odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť.

18. Na pojednávaní dňa 09.07.2020 žalovaný na výzvu súdu, aby uviedol, či podpísal alebo nepodpísal
zmluvu o pôžičke zo dňa 01.07.2015, uviedol, že zmluvu nepodpísal. Keďže žalobca toto tvrdenie
žalovaného o nepodpísaní zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2015 nerozporoval, považoval súd toto

tvrdenie žalovaného za nesporné.

19. Svedkyňa V. N. - manželka žalovaného pri výsluchu na pojednávaní dňa 01.10.2020 na otázky
zástupcov strán sporu vypovedala, že nemá vedomosť o tom, že by sa v období júla 2014 žalobca
stretol so žalovaným v reštaurácii, ani o tom, že by v období júla 2014 žalobca odovzdal žalovanému

v reštaurácii akýkoľvek obnos hotovosti. Žalovaný jej nikdy v období medzi 1. júlom 2014 a 1. júlom
2016 nespomenul, že by mal voči žalobcovi nejaký dlh alebo že by si od neho požičal peniaze. Nemá
vedomosť o tom, že by v období júla 2014 žalovaný podpisoval so žalobcom v priestoroch reštaurácienejakú zmluvu. Keď v roku 2008 otvorili reštauráciu žalobca na začiatku zvykol chodiť na obed. V júli
2014 žalobca určite nebol v reštaurácii M., to by ho spoznala, keďže v reštaurácii robí čašníčku.

20. Podľa § 657 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa
zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie
peniaze. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú popri označení zmluvných strán druhové určenie veci,
prenechanie tejto veci, tzn. jej reálne odovzdanie, vymedzenie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu

a určenie času vrátenia. Predmetom pôžičky môžu byť len veci druhovo určené, ktoré sú zastupiteľné.
Z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Dohodnutou dobou v
zmysle § 657 sa rozumie nielen doba v zmluve vymedzená, ale i doba neurčitá, ktorá platí, ak nie
je v zmluve stanovená iná doba. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec takého druhu, v takom
množstve a kvalite, v akom došlo k jej zapožičaniu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou

zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného
vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť
uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom),
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

29. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že dňa 01.07.2014 došlo medzi žalobcom a
žalovaným k uzavretiu dvoch zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca požičal žalovanému sumu
9.960,00 eur a sumu 6.640,00 eur. Napriek tomu, že žalovaný namietal, že on zmluvy nepodpísal, súdtomuto tvrdeniu žalovaného neuveril. Žalobca tvrdil, že žalovaný zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014
podpísal priamo pred ním. Žalovaný poprel, že by zmluvy o pôžičke podpísal. Zo znaleckého posudku
X., ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu číslo: ČVS:J., ktorý je pripojený do súdneho spisu, vyplýva,

že žalovaný sám vlastnoručne podpísal obe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2014. Pokiaľ žalovaný aj
napriek uvedenému znaleckému posudku namietal pravosť jeho podpisu na zmluvách, bolo na ňom, aby
toto svoje tvrdenie preukázal. Podľa názoru súdu totiž nestačí samotné popretie pravosti jeho podpisu,
preto pokiaľ strany predniesli rôzne skutkové tvrdenia o podpise žalovaného na zmluvách a tvrdenie
žalobcu o podpise zmlúv žalovaným je podporené závermi znaleckého posudku, pričom žalovaný po

popretí pravosti jeho podpisu v tomto smere zostal ďalej neaktívny a žiadne dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenie nepredložil a ani nenavrhol ich vykonanie, je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné
bremeno o nepodpísaní zmlúv o pôžičke. Pokiaľ žalovaný namietal, že znalecký posudok X. nebol
žalobcom v konaní predložený súčasne so žalobou a zároveň predmetný znalecký posudok neobsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, pričom ide
o zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby súd postupoval pri vykonávaní

takéhoto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, súd k uvedenému udáva,
že znalecký posudok nebol predložený žalobcom ako súkromný znalecký posudok, ale je súčasťou
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Z.VS:J., ktorý si súd vyžiadal na
základe návrhu žalobcu a ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní
dňa 30.08.2017, kedy zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov ešte nevyžadoval, aby znalecká doložka obsahovala aj vyhlásenie znalca
o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Uvedené vyhlásenie
znalca je povinnou súčasťou znaleckej doložky až od 01.07.2018, kedy novelou vykonanou zákonom č.
65/2018 Z.z. došlo k zmene ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 Z.z.

30. Zo zmlúv o pôžičke ďalej jednoznačne vyplýva, že pôžička vo výške 9.960,00 eur a 6.640,00 eur
bola žalobcom žalovanému vyplatená pred podpísaním zmlúv o pôžičke, čo žalovaný potvrdil svojimi
podpismi na zmluvách, ktoré sa ukázali ako pravé podpisy, čím mal súd preukázané reálne odovzdanie
predmetu pôžičky žalobcom žalovanému. Žalovaný sa v zmluvách zo dňa 01.07.2014 zaviazal vrátiť
sumu pôžičky 9.960,00 eur a 6.640,00 eur žalobcovi do 01.07.2015. Na základe uvedeného súd

konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu perfektných písomných zmlúv o pôžičke,
v ktorých sú vymedzené zmluvné strany, predmet pôžičky označený druhovým určením veci, reálne
odovzdanie predmetu pôžičky, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu ako aj čas ich vrátenia.

31. Keďže žalovaný popieral, že by podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 01.07.2015 a žalobca toto tvrdenie

žalovaného nerozporoval, stalo sa toto tvrdenie žalovaného nesporným, preto sa súd nezaoberal
skúmaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2015 a ani námietkou žalovaného, že údajným podpisom
zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2015 malo dôjsť k novácii predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke zo
dňa 01.07.2014.

32. Následne sa súd zaoberal jednotlivými námietkami žalovaného o neplatnosti právnych úkonov
- zmlúv o pôžičke zo dňa 01.07.2014. K námietke žalovaného o neplatnosti zmlúv o pôžičke pre
neprimerane vysokú dojednanú odplatu v podobe úrokov z omeškania súd udáva, že dojednané úroky
z omeškania vo výške 10 % mesačne nemožno považovať za odplatu za poskytnutie úveru tak, ako na
to nesprávne poukazuje žalovaný, preto jeho obrana poukazujúca na neprimerane vysokú dojednanú

odplatu za poskytnutie pôžičky je nedôvodná. Zo zmlúv o pôžičke je zrejmé, že v prípade, že by dlžník
svoj dlh riadne a včas splnil, nebol by povinný platiť žiadnu odplatu za poskytnutie pôžičky, keďže
riadne (zmluvné) úroky neboli v zmluve dohodnuté. V zmluve boli dojednané len úroky z omeškania
ako sankcia za nesplnenie dlhu riadne a včas, nie však riadne zmluvné úroky alebo iná odplata za
poskytnutie finančných prostriedkov. Avšak aj v prípade, ak by súd vyhodnotil zmluvné dojednanie o

výške úrokov z omeškania za neplatné pre neprimerane vysokú výšku úrokov z omeškania ako sankciu
za neplnenie záväzku, nemalo by to v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť celej
zmluvy, ale len neplatnosť zmluvného dojednania o výške úrokov z omeškania, keďže toto dojednanie
možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pôžičke. Keďže však žalobca nepožaduje od žalovaného
zmluvne dojednané úroky z omeškania vo výške 10 % mesačne, ale len zákonné úroky z omeškania,

súd konštatuje, že táto procesná obrana žalovaného voči nároku žalobcu na zákonné úroky z omeškania
je irelevantná.33. K námietke žalovaného, že v prípade, že by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný potreboval
súrnepeniazeaboltedavtiesni,ktorúžalobcavyužilapretojeprávnyúkonvzmysle§39aObčianskeho
zákonníka neplatný, súd udáva, že po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že by bol žalovaný

v čase uzavretia zmlúv o pôžičke zo dňa 01.07.2014 v stave tiesne. Samotná skutočnosť, že žalovaný
súrne potreboval peniaze ešte nepreukazuje, že bol v tiesni, a už vôbec nie to, že by žalobca tieseň
žalovaného zneužil. Samotným dojednaním vysokých úrokov z omeškania v zmluve ešte nie je splnený
predpoklad podľa § 39a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je podmienkou neplatnosti právneho
úkonu skutočnosť, že niekto dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková

hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenia v hrubom nepomere. V danom prípade k splneniu tejto
podmienkynemohloprísť,keďževzmluveneboladojednanážiadnaodplata,pretokebydlžníksplnilsvoj
dlh riadne a včas, nebol by povinný plniť nad rámec požičanej sumy nič. Až pre prípad nesplnenia dlhu
riadne a včas boli dojednané úroky z omeškania, ktoré aj napriek tomu, že boli dojednané v neprimerane
vysokej výške, nemajú za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39a občianskeho zákonníka.

34. Súd sa ďalej nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o tom, že poskytnutie sumy 16.600,00 eur v
hotovosti, a teda porušenie zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, má za následok
neplatnosť zmlúv o pôžičke, keďže jednak suma 16.600,00 eur nebola odovzdaná v celku ale v dvoch
častiach, z ktorých žiadna neprevyšovala sumu 15.000,00 eur, na ktorú sa obmedzenie platieb v
hotovosti vzťahuje, a navyše je potrebné konštatovať, že ani prípadné porušenie zákona č. 394/2012

Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.

35. K námietke žalovaného, ktorou poukazoval na rozporné tvrdenia žalobcu v civilnom konaní a v
konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom pôvodu peňazí, okamihu odovzdania peňazí
a spôsobu odovzdania peňazí, súd udáva, že napriek tomu, že vo vyjadreniach žalobcu sa vyskytli

isté nezrovnalosti, tieto podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nespochybnili samotnú skutočnosť, že
žalobca žalovanému titulom pôžičky odovzdal 16.600,00 eur, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Súd pri
posudzovaní uvedených nezrovnalosti zohľadnil aj skutočnosť, že od okamihu poskytnutia pôžičky dňa
01.07.2014 do podania vyjadrenia v civilnom konaní dňa 10.07.2017 a do výsluchu žalobcu v konaní
pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 18.04.2018 uplynuli vyše tri roky, pričom plynutie času

mohlo významným spôsobom ovplyvniť presnosť jednotlivých tvrdení žalobcu. O tom, že žalobca si v
čase výsluchu v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní nepamätal detaily poskytnutia pôžičky
svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca sám ešte pred tým, než by mu obhajca obvineného (žalovaného)
kládol otázky týkajúce sa detailov poskytnutia pôžičky, vypovedal, že „...a preto som mu jednu čiastku
finančnej hotovosti vyplatil v doobedňajších hodinách dňa 01.07.2014 a druhú čiastku som mu vyplatil v

poobedňajších hodinách, presne už neviem povedať, ktorú sumu kedy som mu požičal resp. odovzdal,
ale boli to dve sumy a to 6.640,00 eur a druhá čiastka bola suma 9.960,00 eur.“. Rovnako tak počas
výsluchu na pojednávaní na súde dňa 01.10.2020 žalobca viackrát uviedol, že si nepamätá konkrétne
okolnosti poskytnutia pôžičky. Súd preto obranu žalovaného spočívajúcu v poukazovaní na tieto rozpory
v tvrdeniach žalobcu považoval len za účelovú v snahe vyhnúť sa splneniu svojho záväzku.

36. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd konštatuje, že mal za preukázané, že
žalobca titulom pôžičky odovzdal žalovanému celkovo sumu 16.600,00 eur, žalovaný sa zaviazal túto
sumu žalobcovi vrátiť do 01.07.2015, túto svoju povinnosť si do dnešného dňa nesplnil, preto súd žalobe
žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16.600,00 eur. Keďže s týmto plnením sa

žalovaný dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z priznanej sumy aj úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 02.07.2015 (teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti) do
zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995
Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania v znení účinnom od 01.02.2013, ktoré sa vzťahuje aj na
daný prípad, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku dňu 02.07.2015 bola 0,05 %. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP
určil na tri dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Následne súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného, ktorou sa žalovaný

domáhal, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2014 na sumu 6.640,00 eur, Zmluva o pôžičke
zo dňa 01.07.2014 na sumu 9.960,00 eur a Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2015 na sumu 16.600,00 eur
sú neplatné. Vzájomnú žalobu žalovaného súd zamietol z dôvodu jej procesnej neprípustnosti zmysle §
137 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnejskutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať
žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. S
účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza

zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom,
čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna
zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca
alebo niekto iný. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje
vo svojej podstate tejto zásade. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 77), Občiansky zákonník (žaloba nájomcu na určenie

neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove
právne úkony sú voči nemu právne neúčinné podľa § 42 a), zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
zneníneskoršíchpredpisov(žalobanaurčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniaspoločnosti
s ručením obmedzeným podľa § 131, uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa
§ 183 alebo uznesenia členskej schôdze družstva podľa § 242 a 260) alebo zák. č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2).
Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp.
právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej
skutočnosti. Keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti

zmluvy o pôžičke, ktorá má nespotrebiteľský charakter, je takáto žaloba procesne neprípustná, preto
súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1.
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, a to tak v časti, v ktorej súd jeho žalobe vyhovel, ako aj v

časti, v ktorej súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.