Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119385797
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:6119385797.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne: V. P., D.. XX.

XX. XXXX, H. N. N. XXX/XX, XXX XX C. D. H., zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom
Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 505, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 610,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 610,57 eur od
3.2.2019 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 610,57 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 2.10.2019 domáhala voči

žalovanému zaplatenia sumy 610,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
610,57 eur od 3.2.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa
9.10.2017 v C. D. H., na ulici N.Z. bolo zaparkované vozidlo žalobkyne P. S. , EVČ: S. XXXAN, do
ktorého narazil so svojim motorovým vozidlom O. H., ktorý mal vozidlo poistené u žalovaného, ktorej
žalobkyňa predložila doklady k poistnej udalosti, pričom listom z 3.1.2019 žalovaná odmietla plnenie,
nakoľko žalovaný mal plniť za vinníka nehody a to najneskôr do 30 dní od ukončenia šetrenia, teda po
3.1.2019, kedy odmietla plnenie, tak okrem istiny musí zaplatiť aj úrok z omeškania.

2. Žalovaný so žalobou žalobkyne v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. V podanom
odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v predmetnej veci dňa
17.10.2019 uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný
nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok tým, že dňa
09.10.2017 bolo na ulici N. S. C.P. D. H. zaparkované vozidlo žalobcu P. S. s EČV: S. (ďalej len
„MV“), do ktorého narazil svojím vozidlom O. H., ktorý mal vozidlo poistené u žalovaného, ktorému

Žalobca predložil doklady k poistnej udalosti (ďalej len „Poistná udalosť“). Žalovaný listom zo dňa
03.01.2019 nárok žalobcu zamietol. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní
sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 129, ak
zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadovanéustanovením § 132 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu
skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti
a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len

o príčine a priebehu škodovej udalosti, o špecifikácii škody, ktorá vznikla na MV Žalobcu a ďalších
realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti, či o špecifikácii výšky škody. Žalobca údaje
o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne
nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
V tomto smere žalobca bol povinný opísať rozhodujúce skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný

peňažný nárok voči žalovaným a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Táto povinnosť žalobcu nebola
žiadnym spôsobom obsahovo naplnená. Rovnako v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Aj v súlade s ustanovením
§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o PZP“) je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať, teda preukázať vecnú a
časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou
a vznikom škody ako následkom. Žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce jeho nárok. Žalovaný
poukázal na Oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 07.03.2018 (ďalej len „Oznámenie“), ktoré
bolo adresované žalobcovi, a v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie

neposkytnutia poistného plnenia: „Vážený klient, na základe dôkladného posúdenia poškodenia Vášho
motorového vozidla I.: S. z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke, a rovnako aj obhliadky
vozidla škodcu a technického posúdenia technika spoločnosti Slovexperta, Vám oznamujeme, že Vami
uplatnený nárok na náhradu škody považujeme za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a
charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným

z technického hľadiska neprijateľný. Na základe vykonanej obhliadky vozidla škodcu došlo k posúdeniu
technickej prijateľnosti možnosti vzniku uplatňovaných poškodení. Na základe tohto posúdenia bolo
zistené, že poškodenia zdokumentované na Vašom motorovom vozidle nekorešpondujú s poškodeniami
na vozidle škodcu výškovo, rozsahovo a ani svojim charakterom. Škodca nemá na svojom vozidle
EČV: S. zodpovedajúce poškodenia, ktoré by preukazovali zodpovednosť nášho poisteného (Vami

uvádzaného vinníka). Na základe vyššie uvedeného uzatvárame Vami uplatnený nárok na náhradu
škody ako bezpredmetný - bez poistného plnenia.“ Žalobca disponoval informáciou o dôvodoch
nevyplatenie poistného plnenia, spočívajúcich v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a samotnou škodou. Žalobca aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti o potrebe preukázania kauzálneho
nexusu medzi škodou a jej vznikom, si v predmetnom súdnom konaní uplatňuje nárok, ktorý je

potrebné považovať za nepreukázaný a nedôvodný. Predmetný spôsob opisu vzniku mechanizmu
nehody, predstavuje nedostatočné naplnenie zákonom zakotvenej podmienky o potrebe preukázania
uplatnených nárokov zakotvenej v ust. § 4 ods. 2 Zákona o PZP. Akékoľvek nároky žalobcu sú
nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Záznamom o dopravnej nehode
z 9.10.2017, Čestným prehlásením žalobkyne z 13.2.2019, Čestným prehlásením O. H. z 1.2.2019,
Vyrozumením žalovaného k oznámeniu o škodovej udalosti č. 9526639141 z 3.1.2019, Pokladničným
dokladom PK AUTO spol. s r.o. z 19.12.2018, faktúrou č. 315183025, Uplatnením nároku na náhradu
škody žalobkyne z 20.12.2018, odporom žalovaného z 4.11.2019 s prílohou, a to posúdením možnosti

vzniku poškodenia škodovej udalosti č. 9526639141, vyjadrením žalobkyne o pokračovaní v konaní
na príslušnom súde, písomným podaním žalovaného doručeným súdu dňa 20.11.2020, čestným
prehlásením O. H. zo dňa 20.11.2020, fotografiou predloženou právnym zástupcom žalobkyne na
pojednávaní dňa 23.11.2020 z miesta dopravnej nehody, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.5.2021,
výsluchom svedka L. P. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

4. Zo Záznamu o dopravnej nehode z 9.10.2017 vyplýva, že o 10.30 hod. došlo ulici N. S. C. D. H. k
dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu odstaveného motorového vozidla žalobkyne zn. P. S.,
I.: S., do ktorého narazil pri cúvaní vozidlom zn. Š. T., EVČ: S. O. H., pričom mal poškodiť ľavý zadný
blatník vozidla žalobkyne (lem nad kolesom).

5. Podľa Čestného prehlásenia z 13.2.2019 je zrejmé, že žalobkyňa prehlásila, že škodová udalosť číslo:
9526639141 zo dňa 09.10.2017 o 10:30 hod. sa stala tak, ako je uvedené v tlačive „ Uplatnenie nároku
na náhradu škody“. Podľa v čl.I, bod 2, písmeno b, VPP poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla má poistený nárok, aby poisťovňa za neho nahradila poškodeným
uplatnené a preukázané nároky náhrady škody vzniknutej poškodením, zničením atď. Žalobkyňa splnila
všetky podmienky na nahlásenie škodovej udalosti. Vypísala predpísané tlačiva, pristavila MV na

obhliadku a nechala MV opraviť v autorizovanom servise. Škodu na svojom MV musela uhradiť zo
svojho starobného dôchodku. Žiadala žalovaného, aby ešte raz prehodnotil škodovú udalosť a uhradila
žalobkyni škodu, ktorá jej bola spôsobená. Zdôraznila, že k nehode došlo na ceste, ktorá je nerovná,
vyvýšená a sú tam rôzne preliačiny.

6. V Čestnom prehlásení z 1.2.2019 uviedol O. H., že škodová udalosť č. XXXXXXXXXX R.o dňa
09.10.2017,kde vystupoval ako vinník nehody sa stala presne tak, ako bola nahlásená a on ako vinník
nechtiac poškodil MV-S..

7. Vo Vyrozumení žalovaného k oznámeniu o škodovej udalosti č. 9526639141 z 3.1.2019 tento uviedol,
že na základe dôkladného posúdenia poškodenia motorového vozidla EČV: S. z fotodokumentácie

vyhotovenej na obhliadke, a rovnako aj obhliadky vozidla škodcu a technického posúdenia technika
spoločnosti Slovexperta, oznamuje, že uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený,
nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej
nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Na základe vykonanej obhliadky
vozidla škodcu došlo k posúdeniu technickej prijateľnosti možnosti vzniku uplatňovaných poškodení.

Na základe tohto posúdenia bolo zistené, že poškodenia zdokumentované na motorovom vozidle
nekorešpondujú s poškodeniami na vozidle škodcu výškovo, rozsahovo a ani svojím charakterom,
škodca nemá na svojom vozidle EČV: S. zodpovedajúce poškodenia, ktoré by preukazovali
zodpovednosť poisteného žalobkyňou uvádzaného vinníka. Na základe vyššie uvedeného uplatnený
nárok na náhradu škody uzatvára ako bezpredmetný - bez poistného plnenia.

8. Podľa predloženého pokladničného dokladu z 19.12.2018 je zrejmé, že v uvedený deň došlo k úhrade
faktúry č. 315183025 spoločnosti PK AUTO, spol. s r.o.

9. Podľa faktúry č. 315183025 vystavenej spoločnosťou PK AUTO, spol. s r.o., bola za opravu

motorového vozidla zn. P. S., EČV: S. žalovanej účtovaná suma 610,57 eur. Faktúra bola vystavená
dňa 18.12.2018.

10. Podľa uplatnenia nároku na náhradu škody z 20.12.2018, došlo dňa 9.10.2017 o 10.30 hod. na ulici
N. XXX/XX S. C. D. H. k dopravnej nehode, kedy vodič motorového vozidla EVČ: S. pri cúvaní svojou

zadnou časťou poškodil zadný nárazník zaparkovaného motorového vozidla EVČ: S..

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že k poškodeniu vozidla došlo tak, ako uvádza v žalobe.
Žalovaný odmieta bezdôvodne plniť, odvolávajúc sa na technickú nemožnosť, pričom túto nepreukázal,
iba ju tvrdil.

12. Žalovaný v podaní z 20.11.2020 ako ja podaní z 14.5.2021 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %. Súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

13. Podľa Čestného prehlásenia O. H. zo dňa 20.11.2020, tento potvrdil, že dňa 9.10.2017 o 10.30
hod. svojim motorovým vozidlom Š.G. T. Y. EVČ: S. pri cúvaní poškodil zadné dvere a lem nad zadným
kolesom osobného motorového vozidla P. S. EVČ: S., pričom poškodené vozidlo bolo riadne odstavené
a zaparkované na priľahlom parkovisku pred bytovým domom. Hneď po nehode odstavil automobil a
celú vec riadne nahlásil majiteľke vozidla žalobkyni.

14. Z fotografie predloženej právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní dňa 23.11.2020, ktorá
pochádza z miesta dopravnej nehody, s naznačením osobných motorových vozidiel ako na mieste stáli,
vyplýva, že povrch vozovky je viditeľne poškodený, asfalt je popraskaný, jedná sa o mierny sklon
vozovky.

15. Svedok L. P., syn žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že auto bolo zaparkované na parkovisku
pred blokom a sused pri cúvaní z parkoviska nabúral alebo poškrabal auto svojou zadnou časťou bok
auta. Sused si bol vedomý toho, čo spôsobil a hneď prišiel oznámiť udalosť. Potom spísali papierepotrebné k nahláseniu škodovej udalosti a všetko nahlásili do svojich poisťovní. Poisťovňa suseda si
ich potom volala po jednom na obhliadku auta do Prešova na pobočku. Potom svedkovi dala papiere, s
ktorými mal ísť do servisu, kde to všetko odovzdal a dal aj auto. Pri preberaní auta, po dokončení opravy

mu bolo oznámené, že jeho poisťovňa to zamieta, že tak sa to nemohlo stať ako uviedli. Na tvare miesta
pritom nebol na obhliadku nikto, že tam je vyvýšená cesta, obrubník, je tam sklon, merané to bolo všetko
u nich na parkovisku na rovine. Na mieste nehody má cesta uhol k parkovisku, je tam obrubník vyšší.
Obhliadka vozidla sa vykonávala v Prešove, pri pracovisku obhliadajúceho, kde bol rovný asfalt, rovné
parkovisko a nebrali do úvahy stav ich parkoviska, uhly, obrubníky a nič okolo toho.

16. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zobrala žalobu späť ohľadne zákonného úroku z
omeškania z uplatňovanej istiny a uviedla, že trvajú na žalobe v zmysle späťvzatia. Žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu z povinného zmluvného poistenia, pričom jej argumenty o tom, že výškovo
nezodpovedajú poškodenia na obidvoch vozidlách sú nesprávne. Vozidlá poškodeného ako aj škodcu
boli premerané na rovine, pričom je zrejmé z výpovede aj z ostatných okolností, že k nehode, k stretu

vozidiel došlo k naklonenej rovine a tým pádom došlo aj k posunu výškovému, čo nebolo zo strany
žalovaného zohľadnené.

17. Podľa Posúdenia možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9526639141 spoločnosti Slovexperta s.r.o.,
ŠU nemohla byť spôsobená MV škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je

možné vzájomne priradiť v celom zdokumentovanom rozsahu. Na leme pred kolesom ĽZ bočnice je
zdokumentovaná deformácia na ktorej sú zreteľne viditeľné rovnomerne rozložené stopy. Tieto sú s
najväčšou pravdepodobnosťou vytvorené predmetom ako dezén zimnej pneumatiky. Menšia deformácia
nad opísanou sa javí ako od plochého predmetu, napríklad nárazník iného vozidla. Poškodenia-stopy na
dverách môžu súvisieť s poškodením na leme bočnice. Na PZ časti vozidla škodcu sú zdokumentované

dve stopy po kontakte s prekážkou a to vo výške 60 a 94cm. Tieto nie je možné priradiť výškou a ani
rozsahom k poškodeniam na vozidle poškodeného. Tieto môžu pochádzať zo stretu s vozidlom typu
SUV s väčšou svetlou výškou.

18. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len „zákona
č. 381/2001 Z.z.“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť

svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

25. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase vzniku škodovej udalosti, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak

ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

27. Ako vyplýva z § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (v poznámke § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka).

28. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

30. Na pojednávaní dňa 17.5.2021 žalobca vzal čiastočne späť žalobu v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 610,57 eur od 3.2.2019 do zaplatenia, súd preto v tejto časti
konanie zastavil.

31. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

32. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

33.Žalovanýnamietal,ženávrhžalobkynenavydanieplatobnéhorozkazunemávšetkynáležitostipodľa
ust. § 129 a § 132 CSP.

34. K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že žalobkyňa v žalobe síce stručne, avšak
jednoznačne opísala rozhodujúce skutočnosti, pričom k žalobe pripojila relevantné listinné dôkazy,

preukazujúce tvrdenia v žalobnom návrhu. Z opísaného skutkového deja je zrejmé, k čomu malo
dôjsť ( k dopravnej nehode, škodovej udalosti), kde a kedy k tomu malo dôjsť, označila škodcu
(poisteného u žalovaného, čo nebolo spornou skutočnosťou), uviedla výšku požadovaného plnenia(výškupožadovanejnáhradyškody),pričomdetailyopísanéhoskutkovéhostavusúzrejmézpriložených
listinných dôkazov.

35. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, pričom motorové vozidlo škodcu
v čase škodovej udalosti patrilo poistenému u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako
poistnú udalosť. Škodca sám potvrdil priebeh nehody.

36. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale

aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 ).

37.Súdmalpretozapreukázané,žežalobkyňadostatočneopísalarozhodujúceskutočnostipotrebnéna
ustálenie predmetu sporu, ktorými sledovala preukázanie svojho nároku, zreteľne označila a predložila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikovala svoj žalobný návrh.

38. Podľa vyššie cit. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a
má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený je povinný tento nárok preukázať. Poškodený má priamy
nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi. Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti
za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému

škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na
plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo
zákona. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok,
pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným. Nárok poškodeného voči
poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona. Zákon umožňuje poškodenému nárok na náhradu škody, ktorý

mávočiškodcovi,uplatniťpriamovočipoisťovateľoviškodcu.Privýkladepojmuspotrebiteľpodľazákona
o ochrane spotrebiteľa je potrebné vždy použiť eurokonformný výklad. Je potrebné zabezpečiť súlad
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Musí ísť o konanie osoby mimo rámca
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní

nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania
alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný
vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy
nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy
uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri

likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. A v prípade nekalosti
týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania poškodeného. Z uvedeného
dôvodu poškodený pri povinnom zmluvnom poistení spĺňa atribúty postavenia spotrebiteľa.

39. Nepochybne v danom prípade možno žalobkyňu ako poškodenú považovať za spotrebiteľa podľa

zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne
formalistický, ktorý by zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné
situácie (v súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj napríklad Rozhodnutie Národnej banky Slovenska
z 3. apríla 2018, číslo spisu: NBS1-000-013-917, Zdroj: https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-
trhom-prakticke-informacie/vyroky-pravoplatnych-rozhodnuti ).

40. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako poškodená má v zmysle § 15 ods.1
zákona č. 381/2001 Z.z. priamy nárok na náhradu škody, ktorá je vznikla pri škodovej udalosti z
9.10.2017 proti poisťovateľovi a bola povinná tento nárok preukázať.

41.Priamynárokpoškodenejznamená,žeakjejbolaspôsobenáškodaprevádzkoumotorovéhovozidla,
môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi,
alebo voči obom naraz. V danom prípade si žalobkyňa svoj nárok uplatnila priamo voči poisťovni.42. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide o prípad nepravej solidarity medzi škodcom a poisťovateľom,
kedy poisťovňa a škodca zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych titulov. Nárok proti
škodcovi má základ v § 427 Občianskeho zákonníka a nárok proti poisťovni je daný ust. § 15 zákona

o povinnom zmluvnom poistení.

43. Skutočnosť, že škodca O. H. mal uzavreté povinné zmluvné poistenie svojho motorového vozidla u
žalovaného, nebola v konaní sporná. Jednalo sa o poistnú zmluvu č. 6565510304/3491137040 k vozidlu
evidenčného čísla S., ako je to zrejmé aj z Vyrozumenia žalovaného z 3.1.2019 (čl. 7 spisu).

44. Povinnosťou žalobkyne ako poškodenej bolo svoj nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, proti žalovanému ako poisťovni, preukázať.

45. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej
zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka
dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká
rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka
sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke

bez ohľadu na to, kde sa tak stalo, či na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve a či sa
tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie.

46. Žalobkyňa preukázala, že dňa 9.10.2017 o 10.30 hod. došlo ulici N. S. C. D. H. k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k poškodeniu odstaveného motorového vozidla žalobkyne zn. P. S., EVČ: S., pričom

škodu jej spôsobil O. H., ktorý pri cúvaní narazil svojím vozidlom zn. Š. T., EVČ: S. do vozidla žalobkyne,
pričom jej poškodil zadné dvere a lem nad zadným kolesom osobného motorového vozidla.

47. Samotný škodca O. H. uvedenú skutočnosť potvrdil, o čom žalobkyňa predložila jeho čestné
prehlásenie z 20.11.2020. Tento potvrdil, že poškodené vozidlo žalobkyne bolo odstavené a

zaparkované na priľahlom parkovisku pred bytovým domom a on hneď po nehode odstavil automobil
a celú vec oznámil žalobkyni.

48.Žalobkynivzniklapritejtonehodeškoda,rozsahktorejpreukázalapredloženímfaktúryč.315183025,
ktorú jej vystavila spoločnosť PK AUTO, spol. s r.o. Jednalo sa o zmluvný servis žalovaného, pričom

uvedená skutočnosť taktiež nebola sporná. Nakoniec žalovaný nespochybňoval samotnú výšku škody.
Ak by aj výšku škody spochybnil, bolo v jeho záujme navrhnúť v tomto smere vykonanie adekvátneho
dôkazu.

49. Nakoniec je zrejmé, že žalobkyňa preukázala aj príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a

prevádzkou dopravného prostriedku (udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky - cúvaním
škodcu), ktorý škodu priamo spôsobil. Túto skutočnosť potvrdil sám škodca. Všetky preukázané
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajú zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.

50. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nedostatočne preukázanú a jednoznačne

nespôsobilú relevantne spochybniť nárok žalobkyne, najmä za okolností, kedy sa žalovaný snažil
spochybniť tvrdenia žalobkyne o vzniku škody vyjadrením dcérskej spoločnosti žalovaného.

51. Pokiaľ ide o žalovaným predložené Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v škodovej udalosti
č. 9526639141, súd naň hľadel ako na listinný dôkaz. Ak teda žalovaný spochybňoval technickú

prijateľnosť priebehu škodovej udalosti resp. vzniku škody, za skutkového stavu, kedy v prospech
žalobkyne svedčí záznam o nehode, jednoznačné vyhlásenie škodcu o priebehu nehody (čestné
prehlásenia zo dňa 1.2.2019 a dňa 20.11.2020), mal práve žalovaný produkovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení o technickej neprijateľnosti vzniku škody.

52. Pokiaľ ide o vyjadrenie spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ide o dcérsku spoločnosť žalovaného (jedným
zo spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti je žalovaný), Nejedná sa tak o nezávislé posúdenie poistnej
udalosti na úrovni znaleckého posúdenia.53. Ako vyplýva aj z verejne dostupných už právoplatne skončených vecí riešených všeobecnými
súdmi, kde svoje stanovisko v obdobných prípadoch uvedená spoločnosť poskytovala, v mnohých
prípadoch sa toto odlišovalo od znaleckých posudkov podaných vo veci, kedy pri vyslovení technickej

nemožnosti vzniku škody boli práve závery podaných znaleckých posudkov opačné (porovnaj napríklad
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 15C/29/2014 z 9.1.2019, Okresného súdu Bratislava I
sp.zn. 19C/17/2016 z 19. 10. 2018)

54. V tejto súvislosti boli relevantné aj ďalšie dôkazy produkované žalobkyňou, a to fotografia z miesta

nehody, z ktorej je zrejmé, že povrch vozovky na mieste nehody je poškodený, asfalt popraskaný a
zjavný je aj mierny sklon vozovky na danom mieste. V spojení so svedeckou výpoveďou syna žalobkyne,
ktorý uviedol, že merania poisťovne súvisiace s nehodou sa nekonali na mieste nehody v Hanušovciach
nad Topľou, ale na pobočke žalovaného v Prešove, kde absentoval akýkoľvek sklon, či terénne
nerovnosti, možno uzavrieť, že žalovanému sa nepodarilo dostatočne spochybniť nárok žalobkyne na
náhradu škody a tento relevantne nepreukázal skutočnosti tvrdené v odpore proti platobnému rozkazu

o nedôvodnosti nároku žalobkyne.

55. Samotné tvrdenie o tom, že škoda nemohla vzniknúť tak ako to preukázala žalobkyňa a tvrdí škodca
ako priamy účastník škodovej udalosti, nepostačuje na spochybnenie uplatneného nároku.

56.Natomtomiestejepotrebnézdôrazniť,žekľúčovouskutočnosťouprepreukázanienárokužalobkyne
je, že podľa žalobkyňou predložených dôkazov na mieste škodovej udalosti, v čase keď k nej došlo, bola
iba osoba, ktorá škodu spôsobila, a to O. H.. Tento sám opakovane potvrdil priebeh škodovej udalosti
a vznik škody, ako je to zrejmé z predložených listinných dôkazov.

57. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

58. Ak teda žalovaný tvrdil, že ku škode nemohlo dôjsť spôsobom vyplývajúcim zo žalobkyňou

predložených dôkazov, dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti bolo práve na žalovanom. V
tomto smere okrem samotných tvrdení spochybňujúcich nárok žalobkyne, bolo potrebné produkovať
relevantné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani
nepredložil žiaden ďalší dôkaz.

59. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami
sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

60. Z faktúry za opravu predloženej žalobkyňou jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu

poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal nárok žalobkyne na náhradu
škody za plne preukázaný, preto jej priznal požadovanú sumu 610,57 eur.

61. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

64. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.65. Žalobkyňa požadovala istinu 610,57 eur a sumu nevyčísleného príslušenstva, a to úrok z omeškania
vo výške 5% z uvedenej sumy. Žalobkyni bolo v konaní priznaných žiadaných 610,57 eur a konanie
bolo zastavené ohľadne úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 610,57 eur od 3.2.2019 do

zaplatenia., ktoré zastavenie procesne zavinila žalobkyňa, nakoľko vzala žalobu späť v uvedenej časti
bez udania dôvodu.

66. Úspech žalobkyne tak predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovanému
jej súd aj priznal. Žalobkyňa uviedla úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby

ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle
uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto
spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu
a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené
príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobkyni ako neúspech v otázke
náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru

Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019
zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V
súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený
v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie
zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

67. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.