Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200786
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r.o., IČO: 31 426
964, so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, zastúpený advokátom JUDr. Bohumilom Novákom,
Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica (predtým Daňové riaditeľstvo Banská
Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/226/1149-91565/2011/994159-r, č.

I/226/1149-91566/2011/994159-r, obe zo dňa 13. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17.
apríla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, uvedených v záhlaví tohto rozsudku
apostupupredchádzajúcehoichvydaniuasúčasnežiadalichzrušenieavrátenievecinaďalšiekonanie.
Krajskýsúd uznesenímzodňa17.apríla2002podľa§112ods.1O.s.p. konaniavoveciachtýchtožalôb
vedených pod spisovými značkami 11S/90/2011 a 11S/91/2011 spojil na spoločné konanie s tým, že
budú ďalej vedené pod spisovou značkou 11S/90/2011 až do právoplatného skončenia veci. Žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu za
preukázané, že žalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91574/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011
zmenil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume
355 406,95 € tak, že uvedenú sumu znížil o 9535,95 €, pretože podľa dodávateľskej faktúry č.
10/2008 predmetom dodávky bol granulát striebra. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

skonštatoval, že keďže daňová povinnosť dodávateľom A Energie, s.r.o. a A.J. Secret Consulting, s.r.o.
v preverovaných prípadoch o dodaní zlata nevznikla, nevzniklo žalobcovi ako odberateľovi ani právo na
odpočítanie tejto dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Rozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011 žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 353 175,06

€. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade
so zákonom, keď neuznal platiteľovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume
353 175,06 € z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3
zákona o DPH.
Krajský súd poukázal na to, že v prejednávaných veciach bolo potrebné preskúmať či si žalobca uplatnil
nárok na odpočet DPH z nákupu zlata za zdaňovacie obdobia jún - júl 2008 zo sporných faktúr

vystavených dodávateľskými spoločnosťami A Energie, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1, Trnava a A.J.
Secret Consulting, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, Bratislavav súlade so zákonom o DPH s tým, že preposúdenie veci bolo rozhodné či, žalobcovi s poukazom na § 67 ods. 3 zákona o DPH vznikla, resp.
nevznikla daňová povinnosť a v danej súvislosti preskúmať, či si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH
z nákupu zlata od vyššie uvedených dodávateľov v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu im predchádzajúcich krajský súd preskúmal v
intenciách ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a
s § 67 ods. 1, 3 zákona o DPH.
Konštatoval, že v prejednávaných veciach nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca si v
sledovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH odpočet DPH

z nákupu zlata od dodávateľských spoločností a to na základe predložených dodávateľských faktúr.
Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalobca mal právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2
písm. a/ zákona o DPH v závislosti od toho, či ním nakúpené zlato od uvedených dodávateľov spĺňalo
atribúty investičného zlata v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH, teda či jeho dodanie bolo alebo nebolo
oslobodené od DPH v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Krajský súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými na pojednávaní dňa 17. apríla 2012,

že si splnil všetky podmienky na odpočet DPH zo zlata nakúpeného od spoločnosti A Energie,
s.r.o. a A.J. Secret Consulting, s.r.o. Uviedol, že taktiež nemal za preukázané, že by správca dane
ako aj žalovaný vykonali v priebehu daňovej kontroly dokazovanie účelovo a so zameraním len
na preukázanie, že žalobcovi bolo dodané investičné zlato, a že by žalobca faktúrami, dodacími
listami a výpoveďami svedkov jednoznačne preukázal, že nakupoval priemyselné zlato. Považoval za

neopodstatnenú námietku žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný skúmal preverované skutočnosti
v tzv. reťazcoch. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že správca dane sa snažil svojim dokazovaním
zistiť, či obchodné spoločnosti, ktoré mali byť súčasťou namietaného reťazca, obchodovali s investičným
alebo priemyselným zlatom. Taktiež sa stotožnil so závermi žalovaného, že na prepravných dokladoch
od rakúskeho dodávateľa Schoeller Munzhandel GmbH, od ktorého predmetné zlato pochádzalo,

bolo uvedené, že predmetom dodávky je investičné zlato, považujúc za preukázané, že zlato bolo
prepravcom doručené od rakúskeho dodávateľa priamo na adresu spoločnosti žalobcu, pričom v celom
správnom konaní nebola preukázaná preprava tohto zlata zo sídla žalobcu v Trenčíne do Spišskej Novej
Vsi (sídla spoločnosti HiB Trade, s.r.o.) alebo do Bratislavy (sídla spoločnosti A.J. Secret Consulting,
s.r.o.). Podľa názoru krajského súdu dodávateľské spoločnosti HiB Trade, s.r.o. a A.J. Secret

Consulting, s.r.o. len formálne vykonali fakturáciu o dodávke zlata, pričom nebolo preukázané, že došlo
k zmene investičného zlata na priemyselné zlato. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca nepreukázal,
že zlato, ktoré mu spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o. dodala, bolo iné ako bolo zlato dodané
rakúskym dodávateľom spoločnosti HiB Trade, s.r.o., s poukazom na to, že navyše správcom dane bolo
jednoznačné zistené, že spoločnosť HiB Trade, s.r.o. nakúpila zlato len od rakúskeho dodávateľa a toto

malo charakter investičného zlata, predmetné zlato spoločnosť HiB Trade, s.r.o. predala spoločnosti A.J.
Secret Consulting, s.r.o. a tento dodávateľ ho predal priamo žalobcovi a súčasne, že bolo preukázateľne
zistené, že spoločnosť HiB Trade, s.r.o., nemala iného dodávateľa zlata ako rakúskeho obchodníka,
ktorý dodal investičné zlato a ani iného odberateľa ako spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o. a táto
spoločnosť dodávala následne zlato jedinému odberateľovi a to žalobcovi. Nepovažoval za jednoznačne

preukázané tvrdenie žalobcu, že spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. poskytovala len službu tzv.
bezpečnostnej schránky. V danej súvislosti krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v
§ 49 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že správca dane správne pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočet DPH vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom
(sporných dodávateľských faktúr), ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny

podklad,tzn.vtomtoprípade,čireálneboluskutočnenýobchodpredmetom,ktoréhoboltovar,priktorom
vznikla daňová povinnosť alebo tovar, ktorý bol od DPH o oslobodený.
Podľa názoru krajského súdu v rámci celého správneho konania ani tohto súdneho konania sa žalobcovi
nepodarilo jednoznačne preukázať, že daňová povinnosť mu vznikla tým, že od dodávateľov na základe
predloženýchsplatnýchfaktúrnakúpilpriemyselnézlatoanieinvestičnézlato,ktoréjevzmysle§67ods.

3 zákona o DPH oslobodené od DPH. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného,
že žalobca v daných prípadoch nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie
obdobie jún - júl 2008 podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.
Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové námietky žalobcu týkajúce sa viacerých pochybení
žalovaného pri vedení prvostupňového správneho konania. Vyslovil záver, že správca dane postupoval

pri zisťovaní a preverovaní základu dane plne v súlade s platnými právnymi predpismi a súčasne, že
prvostupňové správne konanie v danej veci vrátane vykonaného dokazovania, dodržania zákonných
lehôt a poučenia žalobcu prebehlo v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. Nepovažoval za
dôvodné ani vypočutie svedkov p. S. a p. K., zastávajúc názor, že v súvislosti so zisťovanýmiskutočnosťami tieto osoby už dostatočne vypovedali v rámci iných daňových konaní a použitie ich
výpovedí je v súlade s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.
V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa dodatku č. 1 k protokolu krajský súd sa stotožnil s

vyjadrenímžalovaného,žedodatokkprotokolujesúčasťouprotokolu,nenahrádzauždoručenýprotokol,
a preto sa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre protokol, s poukazom na to, že v dodatku
č. 1 k protokolu správca dane len vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu k protokolu, pričom samotný
obsah protokolu zostal nezmenený.
Záverom krajský súd konštatoval, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav

za jednotlivé zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili
správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenia, ktoré
sú uvedené v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach. Považujúc rozhodnutie žalovaného v súlade so
zákonom krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutia
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutým rozsudkom bola vec
po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne a rozsudok nie je v súlade so zákonom, je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, svojvoľný a arbitrárny bez uvedenia adekvátnych dôvodov,
čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Vytýkal krajskému
súdu, že na jeho námietky reagoval len všeobecnými frázami, so záverom že tieto námietky sú
nedôvodné, tvrdiac, že závery krajského súdu, ako i daňových orgánov sú v úplnom rozpore s

platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v priebehu správneho a súdneho
konania žalobca jednoznačne nepreukázal, že daňová povinnosť mu vznikla tým, že od dodávateľov na
základe predložených sporných faktúr kúpil priemyselné zlato a nie investičné zlato, ktoré je podľa §
67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane, namietajúc, že závery krajského súdu, ktoré v podstate
bez akýchkoľvek zmien prevzal od žalovaného, sú jednoznačne nesprávne a v úplnom rozpore so

skutkovým stavom, ako aj sú v úplnom rozpore so základnými princípmi dokazovania a hodnotenia
dôkazov. Vytýkal daňovým orgánom oboch stupňov ako aj súdu prvého stupňa spôsob zisťovania
relevantných skutočností pre správne určenie dane, ktorý považoval za neobjektívny. Ďalej namietal
postup vyhodnocovania dôkazov daňovými orgánmi a prvostupňovým súdom, považujúc takýto postup
v úplnom rozpore s ich skutočným obsahom so zameraním v jeho neprospech. Taktiež vytýkal krajskému

súdu, ako aj daňovým orgánom, že pokiaľ tvrdili, že nepreukázal podmienky potrebné pre priznanie
odpočtu DPH, na druhej strane mu však znemožnili vykonať navrhované dôkazy, pričom za základný
a pre posúdenie veci rozhodujúci dôkaz považoval vykonanie svedeckej výpovede p. S., s poukazom
na to, že odmietnutie tejto výpovede založili na neopodstatnených indíciách. Namietal, že krajský súd sa
náležite nevysporiadal ani s jeho žalobnými námietkami, ktorými namietal nesprávny postup daňových

orgánov v daňovom konaní, keď sa dostatočne nevyjadril k namietaným procesným pochybeniam v
priebehu daňového konania. Z obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozsudku predovšetkým
vyplýva, že žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že nedal presvedčivú odpoveď na základné otázky ním
nastolené, čo má podstatný význam pre danú vec.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne a právne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2
O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúduakoajkonanie,ktorémupredchádzalo,vrozsahu

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods.
2 O.s.p., a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a to z nasledovných dôvodov :

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
prvého stupňa zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného správneho
orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovaný potvrdil
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorými správca dane daňovému subjektu - žalobcovivyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún - júl 2008 podľa § 44 ods. 6
písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 511/1992 Zb.“) a preto odvolací

súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s
rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či
sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho

orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z
pridanej hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia roku 2008 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod
1 zákona č. 511/1992 Zb.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri
preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu
nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom
k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho

prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.Zaúčelomvykonaniasúdnehoprieskumuzákonnostirozhodnutiaapostupužalovanéhosprávneho
orgánu si súd vyžiada administratívny spis, ktorý je povinný žalovaný správny orgán súdu predložiť.
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho
prieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, že žalobu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného

správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.).

Povinnosťousúdu jerozsudokodôvodniťvsúlades§246cods.1O.s.p.vspojenís§157ods.2,tak,aby
jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných
v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými
žalobca v žalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v
intenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku nevyplýva, v akom rozsahu

súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup im
predchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia náležite nevyhodnotil, z akých dôvodov považoval za
nedôvodné námietky žalobcu uvedené v žalobe, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že
jednotlivéžalobnédôvodypovažujezanedôvodnébezďalšiehozdôvodnenia,alebo,ževcelomrozsahu
sa stotožňuje s dôvodmi žalovaného správneho orgánu uvedenými v preskúmavaných rozhodnutiach,

na ktoré súčasne v podrobnostiach poukázal, resp. odkázal na tam uvedené dôvody. Žalobca v odvolaní
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa namietal taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre
nedostatok dôvodov.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky otázkam týkajúcim sa nutnosti
náležitého odôvodnenia rozhodnutia už venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre. (napr.

sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS
174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom

rámci.Procesnoprávnyrámecpredstavujúpredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesuako
vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom zakotveným

v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení
skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým

spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, že súd by mal vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho,

že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť
problematike náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, že z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Povinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí z 25. januára 2012, sp. zn. 2Sžo/25/2011, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republike pod č. 109. V uvedenom stanovisku najvyšší súd
zdôrazňuje povinnosť súdu vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobnými dôvodmi.
Konštatuje, že v správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby
a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vyporiadať, keďže len Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ako odvolaciemu súdu v správnom súdnictve zákon umožňuje, ak sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť odôvodnenie na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutiaoďalšiedôvody(§219ods.2vspojenís§246cods.1vetaprváObčianskeho
súdneho poriadku). Nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia krajskýsúd v správnom súdnictve odníma účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (rozsudku krajského súdu), voči ktorému má právo podať opravný prostriedok
(odvolanie).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho
orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na

zásadné námietky žalobcu uvedené v žalobách proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného správneho
orgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo
spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov .

Uvedenéskutočnostiviedliodvolacísúdkrozhodnutiu,ktorýmnapadnutýrozsudokkrajskéhosúduzrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a

s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu
a vo veci opäť rozhodnúť.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v
novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o
náhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.