Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200557
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515200557.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci
žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO:36 062 235,
zastúpený JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava proti žalovaným: 1./
H. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX L., X./ C. R., nar. X.X.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX L.,
zastúpený Mgr. Richard Trusina, advokát, Hálkova 1, 831 03 Bratislava o návrhu na zaplatenie 820,16

eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 820,16 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 820,16 eur od 03.11.2014 do zaplatenia
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2015 podanou na tunajší súd dňa 19.01.2015 domáhal proti
žalovaným zaplatenia sumy 820,16 eur a náhrady trov konania, a to z dôvodu, že žalovaní neuhradili
poistné plnenie ktoré uhradil za žalovaných žalobca z poistného garančného fondu poškodenému
nakoľko v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. M., ev. č. L uzavreté povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2.Žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol v rámci skráteného konania t. j. vydaním platobného
rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod sp. zn.56C81/2015-53 dňa 20.02.2015.
Dňa 12.03.2015 voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. r. odpor, čím sa platobný
rozkaz zrušil. Žalovaný 2 r. v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu nakoľko on

nespôsobil dopravnú nehodu, tou osobou bol držiteľ osobného motorového vozidla X. Q., ev. č. KE-
XXXGR a spísaný záznam nezodpovedá skutočnosti v časti určenia vinníka tejto dopravnej nehody. O
tejto skutočnosti svedčí aj to, že majiteľ predmetného vozidla A. E. odmietol privolať hliadku PZ, ktorá by
dopravnú nehodu klasifikovala a určila vinníka. Poukázal na nákres vzniku dopravnej nehody z ktorého
je zrejmé, že žalovaný v 2. r. išiel po hlavnej ceste, tak mal prednosť v jazde, ktorú mu vodič A. E.
neposkytol. Z tohto dôvodu nie sú na strane žalovaného v 2.r. splnené zákonné predpoklady na vznik

škody príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 2.r. a vznikom škody. Zároveň spochybnil výšku
škody ktorú považoval za neopodstatnenú.

3.Súd následne v konaní pokračoval v súlade s ust. § 180 zák. č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku ( ďalej CSP ) a pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako aj na listiny v konaní predložené
stranami sporu. Žalovaný v 1. r. písomnosti doručované súdom nepreberal, v konaní ostala nečinný, súd

preto zákonným spôsobom zverejnil oznam o podanej žalobe voči žalovanému v 1. r. dňa 22.09.2016.
Žalovaný v 1.r. ostal naďalej v konaní nečinný, nerozporoval žiadne skutkové tvrdenia žalobcu.4.Podľa ust. § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 297 CSP ( osobitné ustanovenia o pojednávaní ) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanievprospechspotrebiteľa,b)ideibaootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,skutkové
tvrdenia sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa ust. § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5.Podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 9 základných princípov CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi

a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

6.Súd listinami v konaní predloženými žalobcom a to: záznam o dopravnej nehode zo dňa 25.07.2013,
oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia, výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel,
zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, výpočet výšky škody zo dňa 11.08.2014, uplatnenie práva

na náhradu škody, likvidačná správa, výzva žalovanému v 1. r. a 2. r. na úhradu poistného plnenia
zo dňa 02.10.2014, emailová komunikácia medzi žalobcom a poisťovňami o neexistencii povinného
zmluvného poistenia, výsluchom strán sporu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 2. r. zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

7.Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha na žalovaných v 1. a 2. r. spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 820,16 eur z dôvodu, že na vozidlo M., ev. č. L v čase dopravnej nehody dňa 25.07.2013 nebolo
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8.Žalobca má za to, že ním uplatnený nárok je dôvodný čo do dôvodov a výšky voči žalovanému v
1 rade t.j. prevádzkovateľovi vozidla, ktorý bol leasingovým nájomcom v čase dopravnej nehody, tak
aj voči žalovanému v 2 rade, ktorý bol vodičom vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Podľa názoru žalobcu
je irelevantné kto mal povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, nakoľko nárok žalobcu sa odvíja od toho,

kto spôsobil škodu, nepoisteným vozidlom a to aj s poukazom jednak rozhodnutie NS SR zo dňa
31.8.2010 sp. zn. 4Cdo134/2009 a tak isto s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 17.02.2016 sp.
zn. 1Obdo26/2015. Poukázal na ust. § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ohľadom na uvedené
ustanovenia žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu právo postihu proti tomu u koho je daná
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení

OZ o zodpovednosti za škodu. Čo sa týka zodpovednosti vodiča žalovaného v 2 rade podľa ust. § 420
ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, žalovaný v 2 rade
sa ako vodič cestnej premávke správal v rozpore s ust. § 415 OZ /t.j. ide o generálnu prevenciu/, podľa
ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a životnom
prostredí a takisto v zmysle § 4 ods. 1 písm. c Zák. o premávke na pozemných komunikáciách č. 8 z

r. 2009 Z. z. v platnom znení vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v
cestnej premávke.

9.Existencia škody bola žalobcom preukázaná na vozidle poškodeného predloženými dôkazmi takisto
aj výpisom účtu žalobcu o poskytnutom poistnom plnení z garančného fondu. Príčinná súvislosť medzi

konaním žalovaného v 2 rade a vznikom škody je nepochybná pretože keby sa venoval vedeniu vozidla
sledoval by situáciu v cestnej premávke, nedošlo by k škode na vozidle poškodeného. Pokiaľ žalovaný
v 2. r. namietal svoje postavenie žalovaného v tejto súvislosti žalobca poukázal na záznam o dopravnej
nehode, ktorý žalovaný v 2 rade vlastnoručne podpísal spolu s poškodeným ako druhým účastníkom
dopravnej nehody a je z neho zrejmé, že obaja účastníci sa dohodli na zavinení s tým, že samotnú

nehodu zavinil žalovaný v 2 rade. Žalobca preto zastával názor, že jeho žalobný nárok je tak dôvodný
voči obom žalovaným a v prípade úspechu si uplatnil nárok na trovy konania.10.Žalovaný v 1. r. písomnosti doručované súdom nepreberal, v konaní ostala nečinný, súd preto
zákonným spôsobom zverejnil oznam o podanej žalobe voči žalovanému v 1. r. dňa 22.09.2016.
Žalovaný v 1.r. ostal naďalej v konaní nečinný, nerozporoval žiadne skutkové tvrdenia žalobcu.

11.Právny zástupca žalovaného v 2.r. namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. r. a to najmä z
dôvodu, že v súvislosti so žalobným návrhom neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
v 2 r. a nárokom škody tak ako si ho uplatňuje žalobca. Žalovaný v 2 rade neporušil žiadnu svoju
zákonnú povinnosť a to z pohľadu povinnosti, ktoré sú upravené zák. č. 381/2001. Argumentáciu

žalobcu s poukazom na príslušné ustanovenia v zmysle Zák. č. 8/ 2009 Z. z o premávke na pozemných
komunikáciách § 4 ods. 1 písm. c/ podľa názoru žalovaného v 2. r. nemožno v tomto prípade aplikovať
nakoľko sa jedná o všeobecné ustanovenie, pokiaľ by sa v praxi striktne prihliadalo na takýto dôvod
celý systém a myšlienka povinného zmluvného poistenia by bol relevantný, nakoľko PZP ako také by
stratilo význam.

12.Žalovaný v 2.r. poukázal na skutočnosť, že v konaní žalovaného v 2 r. nemožno prihliadať na ust.
§ 420 OZ, nakoľko tento vymedzuje všeobecnú zodpovednosť za škodu. Podľa názoru žalovaného v
2.r. súd pri rozhodovaní tejto veci by mal prihliadať na ust. § 427 OZ, kde je upravená zodpovednosť
za škodu prevádzkou motorového vozidla. Zákon v tomto ustanovení uvádza, že za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je zodpovedný výlučne prevádzkovateľ takéhoto vozidla. Žalovaný v

2.r. v tomto prípade nebol prevádzkovateľom motorového vozidla. Poukázal aj na príslušné ust. Zákona
o povinnom zmluvnom poistení, ktorý taxatívne vymedzuje osoby povinné uzatvoriť PZP, žalovaný v 2
rade nie je ani jednou z takýchto osôb. Zároveň poukázal, na skutočnosť, že škoda žalobcovi nevznikla
dopravnou nehodou ako takou, ale faktom, že bol nútený plniť poistné plnenie za tretiu osobu a takáto
povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Z uvedeného vyplýva, že škoda ktorú si žalobca uplatňuje

v tomto konaní vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti nie žalovaného v 2. r. ale
žalovaného v 1 rade. Žalovaný v 2 rade neopomenul žiadnu svoju povinnosť /v súvislosti s poukazom
žalobcu na judikáty ním uvedené/, nakoľko v čase keď viedol motorové vozidlo disponoval všetkými
oprávneniami a taktiež disponoval potvrdením o PZP /biela karta/, čo dokazuje i skutočnosť, že túto pri
spisovaní záznamu o škodovej udalosti predložil a jej číslo zapísal do príslušnej kolónky. Žalovaný v 2

rade nemal ako zistiť, že žalovaný v 1 rade poistné neuhrádzal riadne a včas. Z tohto dôvodu navrhol
žalovaného v 2 rade z konania vylúčiť a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške.

13. Z výpisu elektronickej komunikácie medzi poskytovateľmi poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súd zistil, že na vozidlo M. XXX, ev. BL-XXXDR nebolo v

čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.
Zo záznamuodopravnejnehodeazoznámeniaškodovejudalostizhavarijnéhopoisteniaazuplatnenia
nároku na náhradu škody má súd preukázané, že pri jazde vozidla ev. č. M. XXX, ev. BL-XXXDR došlo k
poškodeniu vozidla X. Q. ev. č. KE-XXX GR, patriacemu poškodenému A. E.. Poškodenému tak vznikla

škoda na vozidle v sume 820,16 eur ktorá vyplýva z listiny výpočtu výšky škody Slovenskej kancelárie
poisťovateľov zo dňa 11.08.2014. Výzvou zo dňa 02.10.2014 potom žalobca vyzval žalovaných na
náhradu poistného plnenia ktoré plnil žalobca za žalovaných poškodenému. Zároveň poučil žalovaného
v 2.r., aby v prípade, že dopravnú nehodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti túto skutočnosť
deklaroval pracovnou zmluvou . Žalovaní na predmetnú výzvu žalobcu nereagovali. Žalobca preto

poskytol dňa 12.08.2014 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške
820,16eurakonákladnaopravupoškodenéhovozidla. Vyplatenímnáhradyškodypoškodenémuprešlo
právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom v danom prípade
žalovaní v1. a 2. r. na žalobcu.

14.Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Zák. č. 381/2001 zb. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie

zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

14.Podľa ust. §2 písm. e) cit. práv. predpisu na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto
uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva").Podľa § 4 ods. 1 cit. práv. predpisu poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 3 ods. 1 cit. práv. predpisu povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom

vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, /6a/ v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. práv. predpisu kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. práv. predpisu kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 24 písm. c) cit. práv. predpisu právo kancelárie na náhradu poistného plnenia alebo náhradného

poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, 24a a 24b sa premlčí do
troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia z poistného
garančného fondu.

15.Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách,

účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

16.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 438 ods. 2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 25.07.2013 došlo k dopravnej nehode - pri jazde
vozidla ev. č. M. XXX, ev. BL-XXXDR došlo k poškodeniu vozidla X. Q. ev. č. KE-XXX GR, patriaceho
poškodenému A. E.. Poškodenému tak vznikla škoda na vozidle v sume 820,16 eur ktorá vyplýva

z listiny výpočtu výšky škody Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 11.08.2014. Výzvou zo dňa
02.10.2014 potom žalobca vyzval žalovaných na náhradu poistného plnenia ktoré plnil žalobca za
žalovaných poškodenému. Žalovaní na predmetnú výzvu žalobcu nereagovali. Žalobca preto poskytol
dňa 12.08.2014 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 820,16
eur ako náklad na opravu poškodeného vozidla. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo

poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom v danom prípade
žalovaní v1. a 2. r. na žalobcu.
V konaní nebolo preukázané a ani žalovaní netvrdili, že žalovaná škoda bola spôsobená v rámci plnenia
úloh resp. výkonu činnosti žalovaným pre inú právnickú či fyzickú osobu (§420 ods. 2 OZ).

18.Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je voči žalovanému v 1. a v 2. r. dôvodný čo do dôvodov
a výšky. Voči žalovanému v 1. r. je uplatnený nárok dôvodný nakoľko v čase dopravnej nehody bol
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a to v zmysle ust. §
427 OZ. Voči žalovanému v 2. r. je uplatnený nárok dôvodný preto, že ten ako vodič zodpovedá podľaust. § 420 ods. 1 OZ. Žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu právo postihu proti tomu u
koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných
ustanovení OZ o zodpovednosti za škodu. Žalobca listinami v konaní preukázal existenciu škody na

vozidle poškodeného a zároveň preukázal plnenie poškodenému z poistného garančného fondu.

19.Žalobca si svoj nárok proti žalovanému v 2. r. (ako vodičovi motorového vozidla) uplatnil podľa §
420 OZ s tým, že žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu porušením právnej povinnosti (zodpovednosť
založená na zavinení). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva v zavinení škodcu,

pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Zodpovednosti sa zbaví
ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou právnou domnienkou.
Účastníci dopravnej nehody sa na zavinení dohodli, svedčí o tom nimi podpísaný Záznam o dopravnej
nehode. Dopravná nehoda nebola riešená organom dopravného inšpektorátu. Súd má za to, že došlo
k porušeniu pravidiel zákona o premávke na pozemných komunikáciách, došlo k porušeniu všeobecnej
prevenčnej povinnosť podľa ust. § 415 OZ preto, žalovaný v 2.r. zodpovedá za škodu podľa ust. § 420

OZ. Z týchto dôvodov neobstojí námietka žalovaného v 2. r. o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného v 2. r. v danej veci. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatňuje svoj nárok o
úhradu plnenia ktoré poskytol za žalovaných z poistného garančného fondu poškodenému Ivanovi E.
preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaných na úhradu sumy 820,16.-eur spoločne a
nerozdielne.

20.Prevádzkovateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania
alebo nedostatku činnosti organizmu osôb v prevádzke. Za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke
treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v
príčinnej súvislosti so škodou (R 80/1970).

21.V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu
vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho,
aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/,

b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného
ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá
citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a
ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od
príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že

kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č.
381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za
škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.
je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za

koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského
motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť
sa, či je vozidlo poistené), rozhodnutie NS SR zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 4Cdo134/2009.

22.Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne s z istiny 820,16 eur od
03.11.2014 t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty poskytnutej žalobcom žalovaným na plnenie listom
zo dňa 02.10.2014. Uplatnený nárok je v súlade s ustanov. § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a od 1.1.2009
nár. vlády č.586/2008Z.z. sa k zákonnej výške úrokov z omeškania ( základnej úrokovej sadzbe ECB)
pripočíta 8 percentuálnych bodov.

23.Podľa§262odsek1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania o výške ktorých, súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).