Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/927/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303144
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119303144.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K.
K. XXX, XXX XX D. - B., zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Štúrova
13, 949 01 Nitra, IČO:47249650 proti povinnému: 1.) F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX S.-
S. XXX 2.) T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX S.-S. XXX, obaja zast. 4JUSTICE advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom: Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO:51320959 o vymoženie 7 927,52

EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16,
974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 6EX 56/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 22.05.2019 domáhal od povinného 1.) a 2.) (ďalej len „povinní“) vymoženia 7 927,52 EUR s prísl.
na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
27.02.2013, sp. zn. 64CbZm/2/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2015
v časti o zaplatenie 356,00 EUR v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
05.12.2014, sp. zn. 64CbZm/2/2012 (ďalej len „exekučný titul I.“) a rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 05.12.2014, sp. zn. 64CbZm/2/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 23.01.2015 - 1. výrok, dňa 04.04.2016 - 2. výrok, právoplatnosť dňa 04.04.2016 a vykonateľnosť
dňa 08.04.2016 - 3. výrok, s tým, že 2. a 3. výrok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 17.02.2016, č.k. 41CoZm/16/2015 (ďalej len „exekučný titul II.“), rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2016, č.k. 41CoZm/16/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 04.04.2016 (ďalej len „exekučný titul III.“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa
24.01.2020 súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16, 974 01
Banská Bystrica, IČO:35982586, ktorý ju vedie pod sp. zn. 6EX 56/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinným bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 06.02.2020 doručené Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 04.02.2020. Následne bol dňa 21.02.2020 súdnemu exekútorovi doručený návrh

povinných na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o
začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinní v návrhu na zastavenie
exekúcie uviedli, že exekučné konanie bolo začaté na podklade zmenkového platobného rozkazu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vymáhaný nárok je nárokom
vzniknutým v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi

a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. Ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64CbZm/2/2012 zo dňa 05.12.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu BanskáBystrica č. k. 41CoZm/16/2015 v tomto konaní nebolo možné namietať a preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky kauzálneho vzťahu medzi oprávneným a povinnými. Súd sa v konaní obmedzil len
na striktné posúdenie formálnych a materiálnych náležitostí zmenky. Tvrdenie, že medzi oprávneným

a povinnými vznikol spotrebiteľský vzťah opierame o nasledovné skutkové okolnosti. Oprávnený je
spoločníkom spoločnosti Z. B., B.. T.. Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. W. XXX, XXX XX Š. (ďalej len ako
„ES SR“). Spoločníkom tejto spoločnosti je aj spoločnosť Z. B. B.. T.. Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. XXX,
XXX XX E., Č. T. (ďalej len ako „ES ČR“). Oprávnený je konateľom a spoločníkom aj tejto českej
spoločnosti. Oprávnený je zároveň podnikateľským subjektom na základe živnostenského oprávnenia

vedeného v živnostenskom registri Českej republiky, J.: XX XXX XXX. ES SR a ES ČR ponúkajú svojim
klientom stavbu rodinných domov. V prípade, že klient nemá finančné prostriedky na zaplatenie stavby
rodinného domu poskytujú tieto spoločnosti aj tzv. „program nulová hotovosť“. V rámci tohto programu
poskytujútzv.„preklenovacíúver“. Tentotzv.„preklenovacíúver“následneposkytneoprávnenýanajeho
zabezpečenie si nechá vystaviť zmenku. Finančné prostriedky potom nie sú z tohto úveru poskytnuté
klientom, ale priamo ES SR, resp. ES ČR za stavbu rodinného domu. Oprávnený má za týmto účelom

zriadenúinternetovústránku,kdeprostredníctvomblogovavideíprezentujespôsobyfinancovania,napr.
S.:/..E.-W.-L. alebo S.:/..E.-L.-W.-B.. Na webovú stránku oprávneného priamo odkazuje webová stránka
ES SR. Je nepochybné, že oprávnený poskytuje úvery týmto spôsobom sústavne, vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania zisku. Len tá skutočnosť, že takúto činnosť nemá
uvedenú v predmete podnikania ho nemôže vynímať z pod regulácie ochrany spotrebiteľa. Navyše sme

toho názoru, že takýto predmet činnosti nemá uvedený v predmete podnikania práve z dôvodu, aby
sa vyhol tejto regulácii a teda obchádzal zákon, ktorý poskytuje spotrebiteľom ochranu, najmä zákon o
ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka
„Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného

pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku
podľa osobitného predpisu“ Oprávnený poskytuje tzv. „preklenovací úver“ zabezpečený zmenkou
klientom minimálne od roku 2010. Povinní vystavili zmenku na zabezpečenie takéhoto úveru v
prospech oprávneného, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, F.P. XX.XX.XXXX. Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že takéto úvery poskytuje oprávnený dodnes. To, že oprávnený

poskytuje úvery dodnes preukazujeme aj vyjadrením Českej obchodnej inšpekcie, Inspektorát Plzeňský
a Karlovarský kraj se sídlem v Plzni zo dňa 24.07.2019. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že ES ČR rovnako
ako ES SR poskytuje program financovania „nulová hotovosť“. Následne je klientom poskytnutý úver
od spoločnosti E. N. B.. T.. Y.., J.Y.: XX XXX XXX, B. B. Č.. W.. XXX, XXX XX E., ktorej konateľom je
oprávnený a spoločníkom spoločnosť Z. B. T. P.. B.., J.: XX XXX XXX, B. B. K. K. XXX, XXX XX D. -

B.. Okrem toho, že táto spoločnosť má B. M. V. C. W. Y., Y. Q. Q. W. W.. Česká obchodná inšpekcia
vyhodnotila v jednom z kontrolovaných prípadov, že ponukou na webových stránkach spoločnosti na
základe, ktorej urobili spotrebitelia obchodné rozhodnutie o výstavbe a pomoci pri financovaní výstavby
domu, boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky uvedením nepravdivých údajov. Z vyjadrenia
Českej obchodnej inšpekcie ďalej vyplýva, že prešetruje viacero podnetov spotrebiteľov na toto konanie

ES ČR, ako aj to, že existuje množstvo ďalších spotrebiteľov, ktorí vedú súdne konania na podklade
rovnakých okolností, do akých sa dostali aj povinní. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený vykonáva
túto činnosť sústavne minimálne od roku 2010 voči neurčitému počtu osôb. Je nepochybné aj to, že
túto činnosť vykonáva za účelom dosahovania zisku, a to či už priameho v podobe úroku zo zmenky
a zmenkovej odmeny, ako aj nepriameho prostredníctvom svojho postavenia spoločníka a konateľa v

jednotlivých vyššie uvedených spriaznených spoločnostiach. Z webových stránok spoločností ES SR a
ES ČR vyplýva, že oprávnený je pravdepodobne aj v pracovnom pomere v týchto spoločnostiach, keďže
M. M. J. V. P. „.. Zároveň oprávnený má postavenie podnikateľa, keďže má živnostenské oprávnenie
zapísané v českom živnostenskom registri. Činnosť oprávneného - poskytovanie tzv. „preklenovacích
úverov“ v rámci programu „nulová hotovosť“ je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 1

Obchodného zákonníka podnikateľskou činnosťou. Povinní dňa 01.11.2010 uzatvorili so spoločnosťou
ES SR Zmluvu o budúcej zmluve o dielo, podľa ktorej mali zmluvné strany uzatvoriť zmluvu o dielo
do 7 mesiacov po podpise zmluvy o budúcej zmluve o dielo, a ktorej predmetom malo byť zhotovenie
stavby rodinného domu za cenu v rozsahu cca 120 000 EUR. Podľa čl. I. ods. 1.2 si povinní objednali
prípravné práce k stavbe rodinného domu ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo. Podľa čl. III. ods.

3.3 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo sa povinní zaviazali do 14 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy
prostredníctvom úveru uhradiť zálohu vo výške 5 643,00 EUR. V ods. 3.4 tohto článku Zmluvy o
budúcej zmluve o dielo mali zmluvné strany dohodnuté, že v prípade omeškania s úhradou zálohy
povinní uhradia zhotoviteľovi sankčnú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Povinníuzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o dielo na základe informácií poskytnutých od ES SR, teda na
základe ich ponuky programu „nulová hotovosť“. Po podpise Zmluvy o budúcej zmluve o dielo povinní
už nemali inú možnosť ako program „nulová hotovosť“ využiť. V priestoroch spoločnosti ES SR F.

XX.XX.XXXX podpísali mimozmenkovú dohodu a vystavili zmenku, ktorá bola podkladom pre vydanie
exekučného titulu. Povinní nemali vedomosť, že mimozmenková dohoda a zmenka budú znieť na meno
oprávneného. Nemali sa možnosť vopred oboznámiť s obsahom mimozmenkovej dohody a ani Zmluvy
o budúcej zmluve o dielo a ani do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť. Povinní oprávneného nikdy
osobne nestretli. V mimozmenkovej dohode v čl. I. bode 1.1 účastníci vyhlásili, že zmenkový dlžník

uzavrelzmluvuobudúcejzmluveodielosospoločnosťouZ.B.,B..T..Y..,nazákladektorejrealizujetento
zhotoviteľ prípravné práce k stavbe rodinného domu pre zmenkového dlžníka. V bode 1.2. tohto článku
mimozmenkovejdohodysauvádza,že„Zmenkovýdlžníkvtejtochvílinemádostatokfinančnýchzdrojov,
aby zabezpečil financovanie prípravných prác k stavbe, zmenkový veriteľ sa zaväzuje zabezpečiť
finančné prostriedky na realizovanie prípravných prác k stavbe.“ Táto mimozmenková dohoda bola
predložená Okresnému súdu Banka Bystrica v konaní sp. zn. 64CbZm/2/2012 ako aj Okresnému

súdu Žiar nad Hronom v konaní 6C/43/2014. Povinní mimozemnkovou dohodou nedisponujú a z tohto
dôvodu si dovoľujeme požiadať súd, aby tento dôkaz zabezpečil so spisu 64CbZm/2/2012 Okresného
súdu Banská Bystrica. ES SR sa žalobou podanou na Okresný súd Žiar nad Hronom domáhala voči
povinným uhradenia ceny za prípravné práce podľa Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. ES SR sa žalobou
podanou na Okresný súd Žiar nad Hronom domáhala voči povinným uhradenia ceny za prípravné

práce podľa Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 6C/43/2014 na tomto
súde. Z rozsudku vydaného v tomto konaní vyplýva, že ES SR prípravné práce nevykonala v plnom
rozsahu a teda jej nevznikol ani plný nárok na úhradu ceny za ich vykonanie. Keďže oprávnený mal
v zmysle mimozmenkovej dohody plniť priamo ES SR, je zrejmé, že neplnil v plnom rozsahu a teda
nikdy nedošlo k poskytnutiu sumy v takej výške na akú znie zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie

exekučného titulu. Poukazujeme aj na to, že výsledkom konania na Okresnom súde Žiar na Hronom
sp. zn. 6C/43/2014 bolo úplné vysporiadanie vzájomných nárokov povinných a ES SR, teda ES SR má
všetky vykonané prípravné práce uhradené. Oprávnený teda neposkytol finančné prostriedky v zmysle
mimozmenkovejdohody.Akbydošlokplneniuzozmenky,ktorájepodkladomexekučnéhotitulu,dôjdek
bezdôvodnému obohateniu oprávneného. V rámci programu tzv. „nulová hotovosť“ poskytol oprávnený

povinným aj ďalšiu pôžičku určenú na kúpu pozemku, na ktorom mala byť stavba postavená. V čl. I.
ods. 1.1 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo sa ES SR zaviazala postaviť stavbu rodinného domu N.
W. W.. Č.. XXX/X M. K. Ú. N. A.. V čase uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve o dielo však povinní
neboli vlastníkmi tejto parcely. Vlastníkmi sa stali až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2010.
Kúpnu cenu financoval oprávnený na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2010. Podľa čl. II. ods.

2.1. bola pôžička úročená sadzbou 16 % ročne a pôžička bola splatná dňa 01.06.2011. Podľa čl.
II. ods. 2.4. zmluvy o pôžičke bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne zo sumy, s
ktorou je dlžník v omeškaní. V zmluve o pôžičke je za účelom zabezpečenia vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov zriadené záložné právo v prospech oprávneného na predmetnom pozemku a
taktiež v čl. II ods. 2.5. a ods. 2.6. bola dojednaná dohoda o vyplňovacom práve k dvom zmenkám,

ktoré povinní podpísali spolu s podpisom zmluvy o pôžičke. Opätovne ani pri podpise týchto dokumentov
nebol oprávnený prítomný. Povinní sa nemali možnosť vopred oboznámiť s obsahom dokumentov a
zasiahnuť do ich obsahu. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ V
zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ V zmysle ustanovenia

§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka “Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Z vyššie uvedených
skutkových a právnych okolností, jednoznačne vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými
je spotrebiteľským právnym vzťahom. Z tohto dôvodu sa mal na právny vzťah medzi oprávneným a
povinnými aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase vystavenia zmenky, ktorá bola podkladom
na vydanie exekučného titulu vo svojom § 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje,
že „Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.“ Do účinnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch bol platný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 4 ods. 6 tohto zákona „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.“ Zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu,
bola vystavená F. XX.XX.XXXX. Do zmenky bola vyplnená suma, ktorá v čase jej vyplnenia nebola
vôbec poskytnutá a vo výške 100 % sumy, ktorá mala byť poskytnutá. Z uvedeného vyplýva, že

zmenka bola vystavená v rozpore s ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.“ V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka „Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.“ V zmysle § 53b Občianskeho zákonníka „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.“ V zmysle § 54 Občianskeho
zákonníka „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.“ V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V
zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere“. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Podľa § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka „výkon

práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu“ Ďalej si
dovoľujeme poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s

nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej

nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne
kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako

aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluváchčlenské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide

o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah). V súvislosti s ex offo súdnou
kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie Súdneho dvora Európskej
únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na
ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor

Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za
nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením
(C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis). Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie
spravodlivej ochrany. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať

k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 222/07). Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie
je možné aj z dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom

regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014
a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie
je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový
rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť

zmluvných podmienok. (z rozhodnutia Krajského súdu Trnava, spisová značka 10Co/278/2016 zo dňa
29.11.2017). Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie oprávneného, ktoré v konečnom dôsledku vyústilo
k vydaniu exekučného titulu je nekalým konaním, konaním v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s platnými právnymi predpismi. Oprávnený svojim konaním účelovo obchádza platné právne predpisy
tak, aby právny vzťah vzniknutý medzi ním a povinnými sa javil ako nespotrebiteľský, pritom ide o

jednoznačný spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnými je založený
na množstve neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Keďže
exekučný titul, ktorý je podkladom pre začatie tohto exekučného konania bol vydaný v konaní, v ktorom
neboli posúdené neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy a z dôvodu, že zmenka, na
podklade ktorej bol exekučný titul vydaný je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nekalou praktikou

oprávneného, teda sú tu dôvody, pre ktoré sa exekúcia nemala ani začať, navrhujeme, aby súd vydal
toto uznesenie: súd exekúciu zastavuje v celom rozsahu.

4. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 09.03.2020 v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené
Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020, v ktorom

uviedol, že si dovoľuje zdôrazniť, že dôvodnosť, zákonnosť a výška vymáhaného nároku, respektíve
žaloba, ktorou si tento nárok uplatnil, bola opakovane posudzovaná Okresným súdom Banská Bystrica
ako súdom prvej inštancie, ako aj Krajským súdom v Banskej Bystrici ako odvolacím súdom, pričom
z jednotlivých súdnych rozhodnutí jednoznačne plynie, že podaná žaloba, nárok, ktorého sa jej
podaním oprávnený domáhal je dôvodný, a to aj po zohľadnení procesnej obrany, ktorú povinní v

podstate len opakujú aj v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie. Predovšetkým povinní stavajú
svoju procesnú obranu na základe nimi prijatého záveru, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť
má vplyv na vymáhaný nárok. V tejto súvislosti si oprávnený dovoľuje poukázať na legálnu definíciu

tzv. spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený opätovne, ako už tak učinil v rámci

prejednávania sporu na súde prvej inštancie, či na odvolacom súde uvádza, že mimozmenková dohoda
akozmluvnývzťahmedzistranami,zktorýchanijednapriuzatváraníaplnenínekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemôže byť vyhodnotená ako tzv. spotrebiteľská
zmluva z dôvodu, že na prijatie takéhoto záveru neboli naplnené podmienky predpokladané Občiansky
zákonníkom v hore citovanom ustanovení. Skutočnosti uvádzané povinnými, teda že oprávnený

podniká prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť, dokonca aj mimo územia
Slovenskej republiky, nemôžu viesť k záveru, že oprávnený pri uzatváraní mimozmenkovej dohody
a plnení z nej konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ povinní
poukazujú na podnikateľskú činnosť subjektov s majetkovou účasťou oprávneného, konanie uvedených
subjektov je bez významu vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, respektíve vo vzťahu
k exekučne vymáhanému nároku, keďže, napriek majetkovej účasti oprávneného sa totiž jedná o

subjekty odlišne od jeho vlastnej osoby. V zmysle uvedenej argumentácie preto oprávnený považuje bez
významu vo vzťahu predmetnému exekučnému konaniu aj informácie poskytnuté Českou obchodnou
inšpekciou, ktorá, navyše, ako to výslovne vyplýva z vlastného podania povinných, sa mala vyjadrovať
k podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti ako subjektu odlišnému od osoby oprávneného.
Pre úplnosť však oprávnený odmieta aj tie tvrdenia povinných uvedenými vo vzťahu k uvádzaným

obchodným spoločnostiam. Navyše si dovoľuje oprávnený zdôrazniť, že vyššie citované ustanovenie
Občianskeho zákonníka neuvádza, že na každý zmluvný vzťah, ktorého je účastná podnikajúca
fyzická alebo právnická osoba sa prihliada ako na spotrebiteľský zmluvný vzťah, ale na to, aby
daný zmluvný vzťah mohol byť posúdený ako spotrebiteľský je nevyhnutné, aby táto fyzická alebo
právnická osoba pri jeho uzatváraní tohto zmluvného vzťahu, respektíve plnení z neho, konala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený nesúhlasí s tvrdeniami (a
domnienkami) povinných, že pri uzatváraní predmetnej mimozmenkovej dohody a plnení z nej konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Rovnako skutočnosť, že oprávnený požadoval, okrem vrátenia /
zaplatenie zmenkovej sumy aj úroky a odmenu zmenkového veriteľa, nemožno vyhodnocovať ako
„dôkaz“ o podnikateľskej činnosti oprávneného pri uzatváraní mimozmenkovej dohody, pretože v zmysle

takejto úvahy by potom bolo akékoľvek poskytnutie úročenej pôžičky podnikateľskou činnosťou veriteľa.
Vzhľadom k uvedenému je preto aplikácia právnych predpisov upravujúcich tzv. spotrebiteľské zmluvy,
na ktorú povinní vo svojom podaní poukazujú, zjavne nesprávna až účelová. Zároveň ako vyplýva
z odôvodnenia exekučných titulov, s procesnou obranou povinných, že nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, sa vysporiadali už Okresný súd Banská Bystrica ako súd, ktorý

rozhodol vo veci v prvej inštancií, i Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd. Rýdzo účelovou
je aj procesná obrana povinných v tej časti, kedy obaja zhodne konštatujú, že nemali vedomosť o tom,
že mimozmenková dohoda, ako aj zmenka budú znieť na meno oprávneného. Povinní mali možnosť
vopred sa oboznámiť s obsahom návrhu mimozmenkovej dohody, ktorý, okrem iného, obsahoval aj
predtlačené meno samotného oprávneného, ako aj s jej podmienkami, mali možnosť pripomienkovať

znenie predloženého návrhu mimozmenkovej dohody a v prípade, ak by medzi jej stranami nedošlo k
dosiahnutiu konsenzu, mohli uzatvorenie takejto dohody (a vystavenie zmenky) odmietnuť. K akceptácií
predloženého návrhu mimozmenkovej dohody teda pristúpili povinní výlučne len na základe ich vlastnej
vôle, ktorú oprávnený nijako neobmedzoval či neovplyvňoval, skutočnosť ktorú nakoniec potvrdzuje aj
ustanovenie čl. 4 ods. 4.2 predmetnej mimozmenkovej dohody, v ktorom sa uvádza, že táto dohoda

bola jej stranami uzatvorená slobodne, na základe vážne prejavenej vôle, bez nátlaku alebo iných
nevýhodných podmienok. Pre úplnosť si oprávnený dovoľuje uviesť, že bez významu k exekučnému
konaniu sú i tvrdenia povinných, ktorými opisujú ich zmluvný vzťah so subjektom odlišným od osoby
oprávneného. Záverom si oprávnený dovoľuje uviesť, že v zmysle mimozmenkovej dohody riadne plnil
svoje záväzky, pričom sú to práve povinní, kto si svoje povinnosti nesplnil, a to ani v prípade, keď im

tieto povinnosti boli judikované už spomínanými súdnymi rozhodnutiami. Sumarizujúc vyššie uvedené
skutočnosti preto považuje oprávnený podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a žiada, aby
tento návrh bol zamietnutý a v exekučnom vymáhaní jeho pohľadávky sa pokračovalo.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 07.03.2020 Žiadosť o rozhodnutie o návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorého prílohou bolo: Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenky - povinní,
návrh na zastavenie exekúcie s prílohami. Dňa 12.03.2020 doručil súdny exekútor súdu Vyjadrenie
oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

14. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatiaexekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný
súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať.
V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania

neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu
na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody
zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej

povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

19. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie, s vyjadrením súdneho exekútora a ich prílohami zistil z odôvodnenia
exekučného titulu II., že zmenka z ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo v tomto súdnom konaní
obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky, a teda súd je vyhodnotil za

platnú. Pokiaľ sa odporcovia následne mienili brániť spotrebiteľským charakterom zmluvy o dielo a
zmluvy o pôžičke, ide o obranu, ktorú odporcovia v podaných námietkach neuplatnili, teda v zmysle
koncentračnej zásady súd na ňu nemohol prihliadať. Súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o
nárok zo zmenky, tento sa posudzuje len podľa ustanovení zákona č.191/1950 Sb., teda zmenka je
cenným papierom, nie spotrebiteľským záväzkom a naviac odporcovia ani nekonkretizovali akú ochranu

a prečo by ako spotrebitelia mali požívať. Z odôvodnenia exekučného titulu III. vyplýva, že čo sa týka
odporcov, keď sa mienili brániť spotrebiteľským charakterom zmluvy o dielo a zmluvy o pôžičke, ide
o obranu, ktorú odporcovia v podaných námietkach neuplatnili, a z tohto dôvodu súd na ňu nemohol
prihliadať.VystaviteľomzmenkyzoF.P.XX.XX.XXXXbolipovinníamalasaplatiťoprávnenému-fyzickej
osobe. Mimozmenková dohoda zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi oprávneným ako zmenkovým

veriteľom - fyzickou osobou a povinnými ako zmenkovými dlžníkmi. Povinnými predložená zmluva o
pôžičke uzavretá medzi oprávneným a povinnými dňa 29.11.2010 sa netýkala predmetnej zmenky.
Povinnými predložená zmluva o budúcej zmluve o dielo bola uzavretá dňa 01.11.2010 medzi povinnými
a spoločnosťou: Z. B. B..T..Y.., J.:XXXXXXXX, D. K.: P. L..
20. Súd má za preukázané, že zmenka je platná, povinní v základnom konaní v podaných námietkach

neuplatnili obranu týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru zmluvy o dielo a zmluvy o pôžičke, zmenka
je cenným papierom, nie spotrebiteľským záväzkom. Súd má za to, že návrh na zastavenie exekúcie
nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul.
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený

a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia,
príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinní neuviedli, ani

nepreukázali vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného
1.) a 2.) na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 1.) a 2.) na

zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.