Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010162
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného C. G., pre

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. G., narodený XX. I. XXXX v H., trvale bydliskom ul. N. B. č. XXXX/XX, XXX XX G.,

sa uznáva vinným, že

v presne nezistenom čase odo dňa 21.10.2019 do 19.00 h dňa 31.10.2019 v G. na ul. N. B. č. XX/XX
v polyfunkčnom dome na 4. poschodí nezisteným spôsobom vylomil petlicu na pivnici A.3.E., z ktorej
odcudzil horský bicykel zn. TREK, model X-Caliber 9, rok výroby 2014, čierno-zelenej farby s bielym
nápisom TREK na ráme, čim spôsobil škodu poškodenému I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XXXX/XX, Y. vo výške 1.000,- €,

teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, a tohto činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37
písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 24. marca 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 24. marca 2021, č. 1Pv/388/19/1106-11, na C. G., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Nahlavnompojednávaníkonanomdňa17.marca2021obžalovanýC.G.popoučeníosvojichprávacha
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,

v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
vovýrokutohtorozsudku.Vzhľadomnavyhlásenieobžalovanéhosúdpostupovalprimeranepodľa§333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestných činov, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určité
trestné činy, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením aktualizovaného odpisu registra trestov a

centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo 17. marca 2021.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,

zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedábuď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu obžalovanému C. G. je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V naznačenom
zmysle je prísnejší prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona so sadzbou trestu odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov; naproti tomu prečin krádeže podľa §

212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona má zákonodarcom určenú sadzbu trestu odňatia slobody až na
2 roky. Preto súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, spočívajúce v priznaní sa k spáchaniu trestného činu
a jeho úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a v napomáhaní pri objasňovaní trestnej

činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. Priťažujúce okolnosti súd zistil tiež 2 -
jednak ide o spáchanie viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a jednak o recidívu [§
37 písm. m) Trestného zákona], nakoľko obžalovaný už bol v minulosti pred spáchaním prejednávaného
skutku súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 11. marca 2019, sp.
zn. 0T/27/2019, právoplatným dňa 11. marca 2019, za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody a trest zákazu činnosti.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že ich pomer je vyrovnaný (2:2), preto k úprave

trestnej sadzby nedošlo.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak súd zistil, že obžalovaný bol už mnohokrát súdne trestaný
- v odpise registra trestov je evidovaných až 6 záznamov, všetky z obdobia spred dopustenia sa
prejednávaného skutku, čo je vzhľadom na to, že v čase spáchania prejednávaného skutku mal

obžalovaný 26 rokov, pomerne dosť. Ohľadom prvých dvoch odsúdení sa na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený. V troch prípadoch bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia
slobody, z nich v jednom prípade došlo k premene na nepodmienečný trest a v jednom prípade mu
bol uložený priamo nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade všetkých odsúdení obžalovaného
ide o rôznorodú trestnú činnosť: proti majetku (prečin poškodzovania cudzej veci), proti životu a

zdraviu (prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi), všeobecne nebezpečné trestné činy (prečiny ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky) a proti poriadku vo verejných veciach (prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia).
Protiprávnej činnosti sa obžalovaný dopúšťa aj vo forme priestupkov, čo vyplýva z lustrácií v registri
priestupkov; evidované má 3 priestupky, za ktoré bol sankcionovaný - jeden dopravný z roku 2016 a dva

priestupky proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2019.

Pri ukladaní druhu trestu bolo tiež nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že ak sa páchateľ dopustí
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť
opätovne podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Preto súd dospel k

záveru, že vzhľadom na recidívu obžalovaného C. G. (opakované páchanie trestnej činnosti), ktorej
sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, nakoľko skoršie aj prevýchovné podmienečné tresty odňatia slobody celkom zjavne neviedli
u obžalovaného k náprave a preto by pre jeho nápravu v žiadnom prípade nebol postačujúci ani
samostatný alternatívny trest.

Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - na dolnej hranici trestnej
sadzby - na 1 rok, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného na ochranu
spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania činu a jeho
následky,navkonečnomdôsledkunespôsobenúškodu,vzhľadomnaosobuobžalovanéhoajehopostoj

k spáchaným trestným činom, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho
počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v
hornej tretine trestnej sadzby; na druhej strane súd nepovažoval za dôvodné ukladať trest za použitia
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil taképomery a ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali, a už vôbec nie alternatívny trest,
pretože tomu bráni predovšetkým kriminálna (i priestupková) minulosť obžalovaného, i okolnosť, že v
súbehu sa obžalovaný dopustil dvoch úmyselných trestných činov, dokonca len 7 mesiacov po začatí

plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Zároveň platí, že súd nemohol výraznejšie prihliadať na tvrdenia obhajoby o potrebe obžalovaného
udržať si zamestnanie a o tom, ako sa chce starať o dieťa, voči ktorému si plní vyživovaciu povinnosť,
a to predovšetkým z dôvodu, že na ne neprihliadal ani samotný obžalovaný, pretože na tieto okolnosti

bolo zo strany obžalovaného potrebné myslieť práve vtedy, keď sa rozhodol spáchať úmyselné trestné
činy, nakoľko obžalovaný vedel, resp. musel vedieť, aký následok bude mať takéto jeho protiprávne
konanie, a napriek tomu sa obžalovaný rozhodol dopustiť sa úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko

obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody
za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace
uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/30/2017 za spáchanie prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa 24. júla
2017.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.