Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119218387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., občianka SR, o zaplatenie 1.365,13 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/260/2019-55 zo dňa 04.05.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku
III. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 1086,76 Eur s prislúchajúcim
úrokom z omeškania zastavil. II. Žalobu zamietol. III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal
a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, 53 c, 100 ods.
1 až 3, 101,103, 107 ods. 1,2, 53 ods.9 a 54a Občianskeho zákonníka a ustanovením § 145 ods.2

Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalobca zobral žalobu späť v časti 1.086,76 Eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
CSP alebo pojednávanie, konanie v časti zaplatenia 1.086,76 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania
zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy
278,37 Eur s príslušenstvom. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným

spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa
a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa
23.10.2012 uzavretá zmluva o kreditnej karte Quatro. Podľa citovaného § 53c OZ nesmie byť predmet
a cena v spotrebiteľskej zmluve vyhotovenej písomne uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvysvýnimkounázvuzmluvyaoznačeníjejčastí.Zmluvauzatvorenávrozporestýmtoustanovením
je neplatná. Z obsahu žiadosti podpísanej žalovanou, ktorá sa po schválení stala zmluvou o kreditnej

karte Quatro vyplýva, že predmet zmluvy je uvedený oveľa väčším písmom ako cena, pričom v prípade
poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v
tomtoprípadepriúverovomrámci900,-Eurbolacelkováčiastkavypočítanánasumu1.429,74Eurateda
náklady spotrebiteľa mali predstavovať 529,74 Eur, pričom tieto údaje sú uvedené nepomerne menšímpísmomakoináčasťzmluvyahlavneakopredmetzmluvy,ktorýmbolschválenýúverovýrámecvovýške
3.000,- Eur. S poukazom na § 53c OZ je tak zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou potrebné považovať za neplatnú. S poukazom na vyššie uvedené sú si zmluvné strany

povinné vrátiť len to, čo na základe neplatnej zmluvy nadobudli jeden od druhého, vydať si navzájom
bezdôvodné obohatenia.

4. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym

zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil,

že posledný obrat na účte žalovanej bol vykonaný dňa 28.07.2016 a teda v uvedený deň právny
predchodca žalobcu mal nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a
aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť
právnemu predchodcovi žalobcu dňa 29.07.2016, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok
rozhodujúciprezačatiejejplynutiapozostávajúcizvyššieuvedenýchdvochzložiek.Žalobupodalprávny

predchodca žalobcu na súd dňa 27.11.2019, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ale
aj trojročnej objektívnej premlčacej doby a takýto nárok v zmysle § 54a OZ nie je možné vymáhať. Preto
súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva,
zamietnuť. Ak by však aj zmluva bola platne uzavretá tak nárok by bol nedôvodný, keďže s poukazom
na ustanovenie § 101 OZ, premlčacia doba je v danom prípade trojročná a plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby je
rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Všeobecne platí, že právo
sa môže vykonať po prvý raz, ako náhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu; tento okamih
nastáva splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh. Tento deň je potom
dňom začiatku plynutia premlčacej doby, podľa § 101 OZ. V prejednávanej veci právny predchodca

žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 07.12.2016, pričom k tomuto dátumu sa stal
splatným celý dlh vyplývajúci z uzavretej zmluvy, dňom nasledujúcim si mohol žalobca, respektíve jeho
právny predchodca, uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy žalobou na súde. V zmysle § 103 druhej
vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby

na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený
veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného
dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V
prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva
na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však

nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto
omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ), v danom prípade splátky splatnej najneskôr dňa 25.09.2016.
Súd prvej inštancie teda zastával názor, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť najneskôr
odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 25.09.2016. Vychádzal z ust. § 565 OZ v spojení s §53 ods. 9 OZ,
pričom vzal do úvahy skutočnosť, že pôvodný veriteľ vyzval žalovanú k úhrade splátky splatnej v mesiaci

09/2016. Na tomto základe súd prvej inštancie usúdil, že podľa § 103 OZ začala plynúť premlčacia
doba dňom nasledujúcim po splatnosti splátky zročnej najneskôr dňa 25.09.2016, t.j. 26.09.2016 a
nárok sa premlčal dňa 26.09.2019. Právny predchodca žalobcu podal žalobu až dňa 27.11.2019, teda
po márnom uplynutí zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej doby. Obdobným spôsobom posúdil
plynutie premlčacej doby aj napríklad Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 26.3.2019, sp. zn.

22Co/161/2018, zo dňa 17.4.2019, sp. zn. 2Co/148/2018, zo dňa 28.6.2018, sp. zn. 6Co/26/2017,
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 13.9.2018, sp. zn. 16Co/95/2018, zo dňa 18.10.2018,
sp. zn. 16Co/34/2018, Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 23.10.2018, sp. zn. 26Co/276/2017, zo
dňa 27.2.2018, sp. zn. 27Co/315/2017, zo dňa 26.3.2018, sp. zn. 26Co/176/2017, Krajský súd v Žiline
v rozhodnutí zo dňa 26.3.2019, sp. zn. 11Co/59/2019. V danom prípade ak by aj zmluva bola platne

uzavretá, tak k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nepochybne došlo pre nezaplatenie splátky splatnej
najneskôr dňa 25.09.2016, a preto je nárok premlčaný a takýto nárok v zmysle § 54a OZ nie je možné
vymáhať. Preto súdu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva,
zamietnuť.5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods. 1

CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1.086,76 Eur späť bez uvedenia dôvodu, čím
z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania v tejto časti a vo zvyšku bol žalobca neúspešný.
Nakoľko úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy konania nevyplývajú,
súd prvej inštancie žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana

nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to vo výroku II. ktorým súd žalobu zamietol
a v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1
písm. f,) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumou 278,37

Eur, úrok z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 278,37 Eur od 21.10.2019 do zaplatenia, to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu
trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný keď začiatok
plynutia premlčacej lehoty určil od dátumu zročnosti tej splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo

vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že prvo inštančný súd vec nesprávne právne posúdil. V
súlade s článkom V. bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa
07.12.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny
žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Z uvedeného

je zrejmé, že výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná
dňa 07.12.2016. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 12.12.2016 a lehota 10 dní na zaplatenie
dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 22.12.2016. Od 23.12.2016
je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku
predčasne ukončeného zmluvného vzťahu podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa

23.12.2016 a žalovaná pohľadávka tak bola uplatnená na súde v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej
doby. Nárok žalobcu tak v čase začatia konania nebol premlčaný. Pre úplnosť znova zaslal oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z doručenkou. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku
úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený aj
výkladom ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže

dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázal žalobca
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/456/2006, na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/426/2005. Zároveň dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 21.11.2019 sp. zn. 11Co/60/2019.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, pričom výzva na vyjadrenie k odvolaniu jej bola
doručená.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti to je vo výroku II. o zamietnutí žaloby a o súvisiacom výroku III. o trovách konania

v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia§ 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuly a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.5.2021 a zistil, že
odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance
Holding a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 23.10.2012 zmluvu o kreditnej karte Quatro č. 47306496, na
základe ktorej bola žalovanej vydaná kreditná karta s úverovým rámcom 3.000,- Eur a štandardnou
mesačnou splátkou 100,- Eur. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 22,80% ročne. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 27,48% a priemerná hodnota RPMN pre kreditné

karty vo výške 23,63%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 1.429,74 Eur.

10. Právny predchodca žalobcu dňa 02.11.2016, listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k
úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 60,- Eur a upozornil ju, že ak nedôjde k úhradesplátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude právny predchodca oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa
07.11.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

11. Podľa ust.§ 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

13. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že posudzovaný právny vzťah je

právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia
zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Preto uvedený právny vzťah je
skutočne v režime spotrebiteľského práva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 23.10.2012 uzavretá zmluva o kreditnej karte Quatro.
Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve je predmet zmluvy uvedený oveľa väčším

písmom ako cena, pričom v prípade poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v tomto prípade pri úverovom rámci 900,- Eur bola celková čiastka
vypočítaná nssumu1429,74Eur,tedanákladyspotrebiteľamalipredstavovať529,74Eur.Tietoúdajesú
skutočne uvedené nepomerne menším písmom ako iná časť zmluvy a ako predmet zmluvy, ktorým bol
schválený úverový rámec vo výške 3000,- Eur. Možno teda skutočne uvažovať aj o neplatnosti uvedenej

zmluvy.

14. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať ani ho platne zabezpečiť. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že sa jedná o nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo v súlade s ust. § 54a Občianskeho zákonníka ex offo potrebné

skúmať či nárok nie je premlčaný. Z vykonaného dokazovania skutočne vyplýva, že posledný obrat na
účte žalovanej bol vykonaný dňa 28.07.2016. Teda v uvedený deň právny predchodca žalobcu mal
vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a aká je konkrétna výška bezdôvodného
obohatenia. Subjektívna premlčacia doba by tak začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dňa
29.07.2016. Žalobu podal právny predchodca žalobcu na súd dňa 27.11.2019 to by bolo skutočne po

uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ale aj trojročnej objektívnej premlčacej doby.

15. Súd prvej inštancie sa však zaoberal aj možnosťou, že zmluva bola platne uzavretá, pričom aplikoval
ust. § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, teda ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
s ročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V prípade

spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa ust. § 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím
práva na predčasné zosplatnenie ( § 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania zo
zaplatenej splátky. I podľa názoru odvolacieho súdu to však nič nemení na tom, že premlčacia doba
sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tej omeškanej splátky, v danom prípade
splátky splatnej najneskôr dňa 25.09.2016. Skutočne pôvodný veriteľ vyzval žalovanú k úhrade splátky

splatnej v mesiaci 09/2016 to je z 29.06.2016 začala plynúť premlčacia doba a nárok sa premlčal
dňa 26.09.2019. Právny predchodca žalobcu podal žalobu až dňa 27.11.2019. Odvolací súd preto
súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že to bolo po márnom plynutí zákonom stanovenej
trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd zdôrazňuje, že v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je
vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu 101 Občianskeho zákonníka špeciálne je počiatok premlčania

uplatnený odlišne. Podľa prvej vety ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz ( §101 Občianskeho zákonníka). Podľa druhej vety v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, len
v budúcnosti majúce byť splatné splátky premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky ( § 103 Občianskeho zákonníka) avšak tej ktorej bolo dôvodom pre uplatnenie práva §565

Občianskeho zákonníka. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopadá na poslednú vetu ust. §
565 Občianskeho zákonníka tak, že upravuje, od kedy môže dodávateľ toto právo uplatniť. Keďže v
danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy aplikáciu § 565 Občianskeho zákonníka bolo potrebné
uskutočniť v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné medzi stranami, že dlžnousplátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie bola splátka najneskôr splatná dňa 25.09.2016. Odvolací súd
znova zdôrazňuje, že pôvodný veriteľ vyzval žalovanú k úhrade splátky splatnej v mesiaci september
2016, preto súd prvej inštancie správne s poukazom na okamih doručenia žalobného návrhu posúdil

uplatnený nárok žalobcu v napadnutej časti ako premlčaný. Správne rozhodol i o trovách konania.

16.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepostupompodľaust.§387ods.1CSPvnapadnutej
časti to je vo výroku II. o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správnej
potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnej
žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne zo spisu nevyplývajú. Preto aplikajúc zásad
hospodárnosti odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).