Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118398075
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118398075.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
pod Q. X, právne zastúpený L.. N. G., advokátska kancelária, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o.,
SídliskoI997,VranovnadTopľou,IČO:47255528,ozaplatenie3.900,-eurspríslušenstvom,oodvolaní

žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.5C/33/2019-152zodňa08.09.2020takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatný uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou v upomínacom konaní, doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica 12.12.2018, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.900,- eur
titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dňa 21.12.2016
omylom vložil na účet sumu 3.900,- eur, napriek tomu, že ako fyzická osoba so žalovaným nie je v
žiadnom vzťahu. To, že predmetné finančné prostriedky boli vložené omylom na účet žalovaného zistil
až s odstupom času, kedy už ani nedisponoval vkladovým lístkom. Niekoľkokrát sa snažil skontaktovať

žalovaného, avšak telefón nedvíhal a so žalobcom nekomunikoval. Žalobca uviedol, že o skutočnosti,
že účet, na ktorý poslal finančné prostriedky, patrí žalovanému, má vedomosť, lebo je spoločníkom a
konateľom spoločnosti P., pričom žalovaný pracoval v tejto spoločnosti ako zamestnanec aj ako dohodár
a na predmetný účet mu bola vyplácaná mzda ako aj niektoré odmeny za vykonanú prácu. Tento účet
si sám žalovaný nahlásil ako účet, na ktorý je potrebné plniť.
Voči Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.02.2019 vydanému platobnému rozkazu sp.zn.

30Up/1197/2018 podal žalovaný odpor, dôvodiac, že je pravdou, že mu žalobca na jeho účet posielal
peniaze, avšak išlo o peniaze za vykonanú prácu, prípadne odmeny a materiál.
Žalobca v reakcii na podaný odpor uviedol, že ako fyzická osoba nemal so žalovaným nikdy žiadny
vzťah. Žalovaný dostával za vykonanú prácu peniaze buď na ruku, alebo z účtu spoločnosti, nikdy nie
od neho ako od fyzickej osoby.
Žalovaný vo vyjadrení k tvrdeniu žalobcu uviedol, že so spoločnosťou P. mal uzatvorenú pracovnú

zmluvu z 30.11.2015, pracovný pomer ukončil dohodou 02.05.2018. V priebehu trvania pracovného
pomeru mu firma oficiálne na výplatnej páske vyplácala 500-600,- eur za mesiac. Zvyšok mzdy zavykonané práce, po odsúhlasení, bol vyplácaný na ruku alebo vkladom na účet, a to prostredníctvom
konateľa spoločnosti, L. U., o čom svedčia vklady žalobcu na jeho účet. Žalovaný uviedol, že suma
3.900,- eur bola za vykonané práce pre neho a ďalších dvoch zamestnancov po 1/3, ktorí s ním spoločne

pracovali, pre F. M. a C. F., ktorí sa na vykonaní odsúhlasených prác podieľali rovnakou mierou. Sumu
2.600,- eur ihneď 22.12.2016 prevodným príkazom zaslal na účet F. M., ktorý zase 1.300,- eur posunul
C. F..
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 21.12.2016 osobne v banke
vložil žalovanému na jeho účet sumu 3.900,- eur. Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanému vložil

omylom a žalovaný sa na jeho účet bezdôvodne obohatil. Žalovaný mal uzatvorenú pracovnú zmluvu
so spoločnosťou P. P., s.r.o., ktorej konateľom je žalobca, a to od 01.03.2016 do 02.05.2018. Žalobca
okrem žalovanej sumy vložil na účet žalovaného dňa 02.03.2016 sumu 240,- eur, 15.08.2016 sumu 500,-
eur, 22.10.2016 sumu 2.100,- eur, 17.01.2017 sumu 60,- eur, 03.02.2017 sumu 2.850,- eur, 17.02.2017
sumu 40,- eur a 27.04.2017 sumu 2.600,- eur. Po obdržaní sumy 3.900,- eur nasledujúci deň žalovaný
odoslal 2/3, t.j. 2.600,- eur F. M., taktiež po obdržaní sumy 2.850,- eur dňa 03.02.2017 v ten istý deň

zaslal 2/3 zo sumy, t.j. 1.900,- eur F. M. a nakoniec aj 27.04.2017 mu zaslal 2/3 zo sumy 2.600,- eur, t.j.
1.733,- eur. F. M. taktiež pracoval pre spoločnosť P. P., s.r.o.. 17.12.2016 zaslal F. M. žalobcovi obrazovú
správu, kde vyčíslil vykonané práce za mesiac december na sumu 3.943,- eur.
Žalobca vo výsluchu pred súdom zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a v písomných podaniach.
Rovnako na svojich tvrdeniach zotrval aj žalovaný, ktorý doplnil, že sa nejedná o žiaden omyl pokiaľ

žalobca poukázal na jeho účet žalovanú sumu, ale o odmenu za vykonanú prácu, aby zamestnávateľ
neplatil vysoké odvody. Oficiálna odmena za vykonanú prácu bola 500,- eur. Ďalšie peniaze dostávali
buď na ruku alebo cez účet, pritom žalobca ich vyplatil buď jemu alebo jeho kolegovi, ktorí si následne
delili peniaze na tri časti. Ten komu peniaze prišli si nechal 1/3, zvyšok bol posunutý ďalej.
Tvrdenia žalovaného potvrdili aj svedkovia F. M. a C. F., ktorí spolu so žalovaným pracovali. Tiež opísali

ako si peniaze delili na tretiny. Svedok M. uviedol, že v decembri 2016 vykonávali pre žalobcu práce
v hodnote 3.943,- eur.
Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka mal za to, že žaloba dôvodnou
nebola. Dôkazné bremeno v spore mal žalobca, ktorého úlohou bolo preukázať, že sumu 3.900,- eur
žalovaný získal protiprávne, že ju získal na úkor žalobcu, a že medzi ziskom žalovaného a stratou

žalobcu je príčinná súvislosť. Podľa súdu prvej inštancie žalobca síce preukázal, že žalovanému zaslal
žalovanú sumu, avšak žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, že sa jedná o bezdôvodné
obohatenie. Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovedí svedkov a žalovaného, z obrazovej textúry
komunikácie medzi žalobcom a svedkom F. M. a z výpisov účtu žalovaného mal za preukázané, že
žalovanýsosvedkamipracovalispolu.Žalobcavyplatilžalovaného,ktorýsi1/3poukázanejsumynechal,

2/3 poslal svedkovi M., ktorý si z prijatej sumy 1 nechal, zvyšok poslal svedkovi F.. Podľa súdu prvej
inštancie bolo tak preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Jednalo
sa o platbu za vykonanú prácu a preto súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe výsledku konania úspechu
žalovaného vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku. Žalobca mal za to, že žalovanému skutočne boli zasielané viaceré platby, ktoré
však žalované neboli, keďže boli oprávnené, nebol dôvod ich žalovať. O bezdôvodné obohatenie išlo len
pri žalovanej platbe, keďže táto nikdy žalovaným nebola zdokladovaná. Pri ostatných platbách išlo vždy

oréžiu,resp.openiazenanákupmateriálu,žalovanáplatbaišlabezprávnehotitulu.Čosatýkavýpovedí
svedkov, ktorí vypovedali v prospech žalovaného je pochopiteľná ich výpoveď, keďže z poskytnutej
žalovanej platby mali tiež prospech. Pokiaľ súd vychádzal z textovej komunikácie, ktorá mala byť
komunikáciou medzi ním a svedkom F. M., namietal, že súd bez akéhokoľvek skúmania prijal túto údajnú
komunikáciu ako fakt a vôbec neskúmal pôvod, resp. pravdivosť komunikácie. Na listinnom dôkaze je

uvedené len nejaké krstné meno L., čo nezakladá tú skutočnosť, že by išlo o komunikáciu, ktorá by sa
akýmkoľvek spôsobom týkala žalobcu. Možnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany žalobca založil na ust. § 366 písm. d) CSP, argumentujúc, že na posledné pojednávanie prišiel s
advokátomoneskoreneprezlúdopravnúsituáciuvmestePrešov.NasúdvoVranovenadTopľoudorazili
o 12.30 hod., pojednávanie bolo vytýčené na 11.00 hod. Cestou sa snažili kontaktovať okresný súd,

avšak bezúspešne, o čom svedčí úradný záznam. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil, prípadne aby rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu
o neoprávnenosti prijatia platby vo výške 3.900,- eur. Nešlo o výnimočnú, ojedinelú alebo mylnú platbu
alebo platbu za réžiu alebo na nákup materiálu. Z výpisov z účtov žalovaného je zrejmé, že žalobca

ako konateľ spoločnosti P. P., s.r.o., vkladom na účet žalovaného tak pred decembrom 2016, ako
aj po tomto dátume realizoval platby za vykonané práce, o čom svedčia vklady zo strany žalobcu
na účet žalovaného. O tom, že suma vložená na účet žalobcu 3.900,- eur je platbou za vykonané
práce svedčí ďalšia rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný 2/3 z čiastky 3.900,- eur odoslal na účet F.
M., ktorý ďalšiu tretinu zaslal C. F.. Žalobca v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu, ale ani v odvolaní

voči rozsudku, nepreukázal aký materiál mal nakúpiť alebo na akú réžiu mal žalovaný použiť vložené
peňažné prostriedky na jeho účet dňa 22.10.2016 v sume 2.100,- eur, 03.02.2017 v sume 2.850,-
eur, 27.04.2017 v sume 2.600,- eur. Rovnako prečo žalovaný ak z doložených peňazí určených na
réžiu a nákup materiálu zasielal pomernú časť na účet kolegom M. a F., stráca logiku. Žalovaný
preukázal, že z každej väčšej platby vloženej žalobcom na jeho účet ihneď v ten istý deň zasielal 2/3
M. a F.. Bolo tiež preukázané, že B., M. a F. tvorili stavebnú skupinu, spoločne vykonávali práce a

spoločnú odmenu delili na 3 rovnaké diely. Právne irelevantná je podľa žalovaného námietka žalobcu
vo vzťahu k textovej komunikácii medzi žalobcom a svedkom M., Táto textová komunikácia bola
žalovaným žalobcovi zaslaná v dostatočnom časovom predstihu k vyjadreniu. Do pojednávania sa k
tomuto dôkazu nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Hodnovernosť textovej komunikácie ani jedna
zo strán sporu nespochybnila. Komunikácia medzi žalobcom a F. M., ale aj žalovaným T. B. prebiehala

na messengeri, pričom žalobca L. U. pri prihlasovaní sa prezentuje vždy menom L. a fotografiou, z
textovej komunikácie bez akýchkoľvek pochybností a ďalšieho skúmania je možné konštatovať, že text
sa týka nielen súpisu vykonaných prác s finančným vyjadrením zo strany M. a spol., ale predovšetkým
opakovanými výzvami a apelom na žalobcu, aby konečne pristúpil k úhrade za vykonané práce. Textová
komunikácia tak dopĺňa, plne potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že vklad hotovosti na jeho účet nebola

ojedinelámylnáplatba,aleodmenazavykonanéprácenastavbe.Žalovanýpoukázalajnato,žežalobca
sa pokúsil od manželky žalovaného získať čiastku 11.600,- eur ako bezdôvodné obohatenie. Táto suma
je pritom zhodná s vkladmi žalobcu na účet žalovaného, ktoré boli realizované v čase od 22.10.2016
do 27.04.2017. Z tohto konania žalobcu je zrejmé, že si vopred pripravoval scenár neoprávnene získať
majetkový prospech. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje dôvod podľa § 366 písm. d) Civilného

sporového poriadku, zastáva názor, že žalobca bol dostatočne zrozumený s dopravnou situáciou v
meste Prešov. Na pojednávanie mal vycestovať s dostatočným časovým predstihom. Zlá dopravná
situácia v meste Prešov nebola zapríčinená mimoriadnou udalosťou. Málo pravdepodobné sa javí jeho
tvrdenie, že v priebehu viac ako hodiny sa nemohol dovolať na súd. Mal tiež možnosť posunúť termín
pojednávania kontaktovaním právneho zástupcu žalovaného, ktorého číslo mobilného telefónu je na

podaniach právneho zástupcu žalovaného.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba
zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do

uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2021 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu, bola konštruovaná na tvrdení o

nesprávnosti právneho posúdenia veci, na tvrdení o tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel
súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj na tvrdení o tom, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom žalobca ako odvolateľ môže
uplatniť prostriedky procesného útoku aj v odvolacom konaní z dôvodu, že ich bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, procesnou
aktivitou žalobcu v zmysle relevantnosti a včasnosti realizácie jeho procesných úkonov podliehajúcich
koncentrácii konania dospel odvolací súd k záveru, že procesnému postupu súdu prvej inštancienemožno vytknúť pokiaľ na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil na deň 08.09.2020 vykonal
dokazovanie listinami a výsluchom svedkov v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

7. Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku platného v minulosti, je
normou explicitne vyžadujúcu procesnú aktivitu sporových strán. Účelom práva na súdnu a inú právnu
ochranu, vrátane práva na spravodlivé konanie, je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá
povinnosťvšeobecnéhosúduvovecikonaťarozhodnúť(ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS88/01).

8. Princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý
proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za
podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Európsky súd
pre ľudské práva Niderost-Huber / Švajčiarsko, č. 18990/91, 18. február 1997, § 23).

9. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil

dňa 20.07.2020 na deň 08.09.2020 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 21.07.2020. Dňa
25.08.2020 žalovaný cestou svojho právneho zástupcu súdu prvej inštancie predložil kópie SMS správ
medzi žalobcom a F. M., ktorý mal byť v konaní vypočutý ako svedok, z ktorých má vyplývať osvedčenie
toho, že žalovaná suma 3.900,- eur nie je omylom zaslaná platba na účet žalovaného, ale odmena za
vykonané práce T. B., F. M. a C. F. v prospech žalobcu. Z písomnosti vyplýva, že kópie SMS správ boli

zaslané právnemu zástupcovi žalobcu; relevantnosť tvrdenia o zaslaní textu SMS správ žalobca pred
súdom prvej inštancie nespochybnil. Z úradného záznamu zapísaného na súde prvej inštancie v deň
pojednávania o 13:05 hod. vyplýva síce, že žalobca a jeho právny zástupca sa na súd prvej inštancie
osobne dostavili, tvrdiac, že meškanie malo byť spôsobené nepriaznivou dopravnou situáciou, pre ktorú
boli v kolóne, z predmetného záznamu ani z odvolania žalobcu však nevyplýva, že by meškanie s

príchodom na súd prvej inštancie viac ako 2 hodiny od času, kedy bol nariadený začiatok pojednávania,
bolo spôsobené mimoriadnou udalosťou, dopravnou nehodou alebo inou nepredvídateľnou situáciou.
Ak žalobca len tvrdil, že v meškaní mu bránila situácia v cestnej premávke v Prešove, nie je to podľa
odvolacieho súdu akceptovateľný dôvod na elimináciu dôsledkov koncentrácie konania pred súdom
prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 08.09.2020 vyhlásil dokazovanie za skončené a preto na

tvrdenia, ktoré mali byť prostriedkami procesného útoku žalobcu označené v odvolaní prihliadať nebolo
možné.

10. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia založený
na tvrdení, že žalovaný získal poukázaním sumy 3.900,- eur majetkový prospech, pre prijatie ktorého

chýbal na jeho strane právny dôvod.

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom,
konštatujúc, že žalobca preukázal iba to, že na účet žalovaného poukázal sumu 3.900,- eur, nevyvrátil
však tvrdenie žalovaného o tom, že nešlo o prijatie tejto sumy bez právneho dôvodu.

12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej, aj v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla byť

preukázaná.

13. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP. Žalobca je povinný označiť
dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe
pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ust. § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená,

že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v
akom ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú
diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu.

14. Z dôkazov, výsluchu svedkov, výpovede žalovaného aj listinných dôkazov, osobitne textových správ
medzi svedkom M. a žalobcom, ako aj z výpisu z osobného účtu žalovaného vyplýva, že suma 3.900,-
eur, ktorú žalobca poukázal na účet žalovaného nebola sumou omylom zaslanou, ale jednalo sa o jednuz obvykle realizovaných platieb za výkon činnosti žalovaného a svedkov pre žalobcu, resp. spoločnosť,
ktorej je konateľom. Žalobca tvrdenia žalovaného a svedkov nevyvrátil. Ak súd prvej inštancie žalobu
zamietol, rozhodol na základe skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie veci a právne závery

ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne
konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil pričom správnemu
rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania odzrkadľujúci

výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.