Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261679
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6117261679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: v 1. rade Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXA, XXX XX M., D. republika, 2. rade P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX P., obaja
právne zastúpení: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., IČO: 36861324, so sídlom
Masarykova 2, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovaným: v 1. rade X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z.. S. XXX/XX, XXX XX W. X., 2. rade X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX W. X., obaja
právne zastúpení: AK Peter Čabák, s.r.o., IČO: 51336448, so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, o
zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.

k. 15C/32/2018-161 zo dňa 31.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak na

základe žalobe, ktorou sa žalobcovia pôvodne domáhali zaviazať žalovaných zaplatiť im 3.000 eur s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že žalovaní ako budúci predávajúci
nevrátili žalobcom ako budúcim kupujúcim zálohu kúpnej ceny, zaplatenej 12.06.2017 vo výške 3.000
eurnapriekvýzveaneuzatvoreniukúpnejzmluvyoprevodenehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctve
žalovaných, nachádzajúcich sa v kat. úz. W. X., zapísaných na LV č. XXXX.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť tvrdiac, že sumu 3.000 eur si započítali na zmluvnú pokutu,

dohodnutú stranami sporu v rezervačnej zmluve.

3. Rozhodol tak po tom, čo prvší jeho rozsudok zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 15C/32/2018, ktorým
bolo uložené žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.500 eur a
v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, bol v napadnutej časti čo do zaplatenia sumy 1.500 eur
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.10.2019, č. k. 19Co/56/2019-127 zrušený a v rozsahu
zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Prvoinštančný súd po vrátení veci odvolacím súdom a po doplnení dokazovania, a to aj výsluchom
svedkov O. C. M. a W. W., ako aj citujúc ust. § 50a; § 451; § 456; § 457; § 544 ods. 1, 2; § 545; § 545a a §
580 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ) konštatoval, že po zrušení predchádzajúcehorozsudku predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 1.500 eur. Vykonaním dokazovaním
mal súd za preukázané, že dňa 12.06.2017 bola uzavretá rezervačná zmluva, zmluva o budúcej kúpnej
zmluve podľa § 52 a nasl. OZ medzi budúcimi predávajúcimi X. Q. a X. C. a budúcimi kupujúcimi Q.

V. a P. Z., t.č. V., z ktorej vyplýva, že budúci kupujúci prejavili záujem o kúpu nehnuteľností popísaných
v čl. II zmluvy, preto predmetom zmluvy je záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu s
podstatnými náležitosťami uvedenými v tejto zmluve na prevod nehnuteľnosti najneskôr do 24.07.2017.
Budúci kupujúci riadne a včas zaplatili zábezpeku v zmysle čl. III, bod 3.1 zmluvy. Predmetom záujmu
boli nehnuteľnosti:

- pozemok parcela reg. „C“, parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatné plochy, LV
č. XXXX,
- pozemok parcela reg. „C“, parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, LV č. XXXX,
- rozostavaný rodinný dom bez označenia súpisným číslom, postavený na pozemku parcely registra
„C“, parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorý v súčasnosti nie je
evidovaný na liste vlastníctva a jeho zápis do katastra nehnuteľnosti bude zrealizovaný spolu so zápisom

záložných zmlúv kupujúcich v prospech hypotekárnej banky kupujúcich, ktorá im poskytne úver za
účelom splatenia kúpnej ceny. Nehnuteľnosti boli evidované pre katastrálne územie W. X., obec W.
X., okres V., kraj Q., katastrálnym odborom Okresného úradu V.. V bode IV si zmluvné strany dohodli
následky neuzavretia kúpnej zmluvy a márneho uplynutia termínu takto: 4.1 Zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade, ak v termíne nebude uzavretá budúca kúpna zmluva budúci predávajúci sa zaväzujú vrátiť

zaplatenú zábezpeku budúcim kupujúcim do 7 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej vrátenie.
4.2 Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak v termíne nebude uzavretá budúca kúpna zmluva z
akýchkoľvekdôvodovnastranebudúcichkupujúcich,atobezohľadunaichzavinenie,vznikábudúcemu
predávajúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur. 4.3 Budúci predávajúci sú oprávnení
jednostranne započítať vzniknutý nárok na zmluvnú pokutu podľa ods. 4.2 tohto článku proti povinnosti

vrátiť zábezpeku podľa ods. 4.1 tohto článku. Budúci kupujúci podpisom tejto zmluvy súhlasia s takto
určenou výškou zmluvnej pokuty a spôsobom jej úhrady. V prípade, ak zmluvnú pokutu, alebo jej časť,
nebude možné jednostranne započítať podľa prvej vety tohto odseku, zmluvná pokuta alebo jej zvyšná
časť je splatná do 7 dní odo dňa márneho uplynutia termínu. V závere zmluvné strany vyhlásili, že sú
spôsobilé na právne úkony, so zmluvou sa oboznámili, s jej obsahom súhlasia a na dôkaz slobodnej a

vážnej vôle ju podpisujú. K rezervačnej zmluve boli uzavreté dodatky. Z dodatku č. 1 zo dňa 23.07.2017
vyplýva zmena termínu uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti najneskôr do 18.08.2017. Z dodatku
č. 2 zo dňa 19.08.2017 vyplýva zmena v dátume uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti najneskôr
do 28.08.2017.

5. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že sporové strany uzavreli dňa 12.06.2017 rezervačnú zmluvu,
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a a nasl. OZ, predmetom ktorej bolo uzavretie budúcej
kúpnej zmluvy o prevode konkrétnych nehnuteľností, a to najneskôr do 24.07.2017. V rezervačnej
zmluve čl. III, bod 3.1 sa zároveň zmluvné strany dohodli na zložení zábezpeky vo výške 3.000 eur
uhradenej v deň uzavretia zmluvy. V bode IV si strany dohodli sankcie v prípade neuzavretia kúpnej

zmluvy a márneho uplynutia termínu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia zložili zábezpeku
3.000 eur, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že v súlade s
čl. IV, bod 4.2, v prípade ak v termíne nebude uzavretá budúca kúpna zmluva z akýchkoľvek dôvodov
na strane budúcich kupujúcich, a to bez ohľadu na ich zavinenie, vzniká budúcemu predávajúcemu
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur. Zmluvné strany sa dohodli na možnosti jednostranného

započítania.

6. Ďalej súd konštatoval, že zmluvná pokuta v tomto prípade predstavuje pohľadávku na strane
žalovaných, ktorí si túto jednostranne započítali voči pohľadávke žalobcov na vráteniu zálohy. Uvedené
započítanie bolo priamo obsahom písomnej zmluvy medzi stranami sporu. Toto zmluvné dojednanie

obsiahnuté v rezervačnej zmluve bolo dojednané individuálne a teda takto bola dojednaná aj zmluvná
pokuta, vrátane jej výšky. Túto výšku súd nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi, pretože sa
ňou zabezpečovala povinnosť žalobcov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti v
hodnote 89.990 eur, teda zmluvná pokuta predstavuje 3% z tejto hodnoty. Zmluvnou pokutou sa pritom
zabezpečovalo plnenie hlavného záväzku žalobcov vyplývajúceho z rezervačnej zmluvy, keď hlavným

záväzkom žalovaných bolo rezervovať žalobcom nehnuteľnosť do doby zabezpečenia finančných
prostriedkov a hlavným záväzkom žalobcov bolo uzavrieť v rámci doby rezervácie kúpnu zmluvu.7. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 30.09.2018, sp. zn. 2Cdo/172/2007, z ktorého vyplynul záver, že
pri skúmaní platnosti dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť funkcie
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Je potrebné, aby výška zmluvnej

pokuty zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne s porušením určitej povinnosti očakávať, musí
byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku
skutočne vzniknutej škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní
primeranosti je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, teda pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
V úvahu je treba vziať aj výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie

povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej
pokuty, s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.

8. Vo vzťahu k § 545a OZ, ktoré upravuje moderačné právo súdu uviedol, že určujúcim pre prípadné
zníženiezmluvnejpokutyje1)hodnotazabezpečenejpohľadávkya2)významzabezpečenejpovinnosti.
Uviedol,žepredmetnázmluvnápokutazabezpečovalasplneniehlavnéhozáväzkuzrezervačnejzmluvy,

teda zabezpečovala splnenie povinnosti, ktorá bola kľúčová a ktorej splnením by došlo k naplneniu účelu
rezervačnej zmluvy, ktorým bolo rezervovanie nehnuteľnosti do doby, kým žalobcovia ako záujemcovia
o nehnuteľnosti si zabezpečia dostatok finančných prostriedkov. Ak by si žalobcovia svoju, zmluvnou
pokutou zabezpečovanú, povinnosť splnili a uzavreli kúpnu zmluvu, zábezpeka by bola použitá na prvú
časť kúpnej ceny. Nedodržaním dohodnutej povinnosti žalobcovia nemohli nadobudnúť nehnuteľnosť a

žalovaní nemohli za ňu obdŕžať kúpnu cenu v sume 89.990 eur, čo je dôvod, pre ktorý do zmluvného
vzťahu so žalobcami vstupovali. Povinnosť uzavrieť zmluvu tak možno považovať za značne významnú
a v nezanedbateľnej hodnote. Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní pristúpili na žiadosť žalobcov
k uzatvoreniu dodatku č. 1 k rezervačnej zmluve, ktorým sa predĺžila lehota na uzatvorenie budúcej
kúpnej zmluvy do 18.08.2017 a následne v zmysle dodatku č. 2 do 28.08.2017. Napriek tomu žalobcovia

si svoju povinnosť nesplnili, pričom ako vyplynulo z výsluchu svedkov, žalobcom nebol poskytnutý
hypotekárny úver z toho dôvodu, že sa nedokončil schvaľovací proces, keďže žalobca v 1. rade odvolal
žiadosť predtým ako banka úver schválila. Teda k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo výlučne z dôvodov na
strane žalobcov. Súd prihliadol aj na škodu, ktorá žalovaným vznikla, keďže nehnuteľnosť bola predaná
za sumu 85.000,- eur, čo predstavuje o 5.000,- eur menej, ako bola dohodnutá kúpna cena.

9. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanejpovinnosti,niejedôvodnauplatneniemoderačnéhooprávneniasúdu,znížiťdohodnutú
výšku zmluvnej pokuty, ktorý inštitút má výnimočnú povahu a možno ho použiť v ojedinelých prípadoch,
ktoré svojou povahou vyžadujú takýto zásah. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade

o takýto prípad nejde. Skonštatoval, že zo strany žalovaných došlo k jednostrannému započítaniu
zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcov na vrátenie zálohy v celom rozsahu, preto žalobu zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil citujúc ust. § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Nezistil dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP.

11. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Vyslovili svoj
nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým podľa nich nesprávne posúdil právny stav ich
návrhu na zaplatenie sumy 1.500 eur, keď mu nevyhovel. V konaní bolo preukázané, že žalovaným

zaplatili zálohu kúpnej ceny vo výške 3.000 eur, aj to, že do 28.08.2017 nebola uzavretá kúpna zmluva
o prevode nehnuteľností, nachádzajúcich sa v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v kat. úz. W.
X., zapísaných na LV č. XXXX. Poukázali na to, že ustanovenia o zmluvnej pokute sformulovala
do rezervačnej zmluvy právna zástupkyňa žalovaných, ktorá je manželkou žalovaného v 2. rade.
Toto ustanovenie o zmluvnej pokute považujú za jednostranne výhodné iba pre žalovaných, keď táto

bola stanovená za akékoľvek, aj objektívne neuzatvorenie kúpnej zmluvy výlučne zo strany žalobcov
bez ohľadu na ich zavinenie. Žalobcovia zmluvu podpísali, aj keď nedisponovali nielen právnickým,
ale žiadnym vysokoškolským vzdelaním a v zmluvnom práve sa nevyznajú. Vyslovili domnienku, že
ustanovenie o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi, nielen kvôli jej výške, ale aj z dôvodu, že
nebola stanovená obojstranne aj pre žalovaných, ale len pre žalobcov, dokonca aj z ich vôle nezávislom

neuzatvorení kúpnej zmluvy. Žalobcom nebola priznaná hypotéka, nešlo o ich svojvôľu, minimálne na
vrátenie polovice zálohy kúpnej ceny, na ktorú majú právo. Vlastníkmi dotknutých nehnuteľností sú od
októbra 2017 H. a V. N., teda žalovaní odpredali nehnuteľnosti, v zapätí po neuzatvorení zmluvy so
žalobcami (škodu teda neutrpeli). Keďže žalobcovia mali reálny záujem na odkúpenie nehnuteľnostižalovaných, súd mal v danej veci uplatniť moderačné právo v súlade s nálezom Ústavného súdu SR
z 21.06.2015, sp. zn. III. ÚS/28/2015, a to na základe neprimeranosti pokuty. Táto presahuje až 3 %
zo zazmluvnenej kúpnej ceny, čo je viac než odmena realitných kancelárii pri sprostredkovaní predaja

a nezohľadňuje krátkosť lehoty uzatvorenia definitívnej kúpnej zmluvy s poukazom na zámer žalobcov
financovať jej získanie výhradne z hypotekárneho úveru. K odvolaniu žiadosti o hypotéku žalobcom
v 1. rade v danej veci nedošlo, lebo takýto dôkaz nebol zo strany banky preukázaný. Neprimeranosť
zmluvnej pokuty súvisí aj s absenciou reciprocity zmluvných strán pri nároku na jej zaplatenie, a to i pri
neuzatvorení kúpnej zmluvy z objektívnych dôvodov. Poukázali na rozsudok NS ČR z 19.08.2008, sp.

zn. 28Cdo/1687/2006 so záverom, že pri nezavinenom porušení zabezpečenej povinnosti, ak došlo k
zaplateniuzmluvnejpokuty,ideovznikbezdôvodnéhoobohatenia.PoukázalitiežnarozsudokKrajského
súdu v Trenčíne z 30.05.2017, sp. zn. 6Co/280/2016, z ktorého vyplýva, že moderácii zmluvnej pokuty
nemožno zabrániť ani jej jednostranným započítaním. Navrhli preto napadnutý rozsudok zmeniť a ich
návrhu na zaplatenie sumy 1.500 eur vyhovieť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, a to tak, že vo vzťahu ku formulácii zmluvnej pokuty bez
ohľadu na zavinenie poukázali na znenie § 545 ods. 3 OZ s tým, že stav uloženia zmluvnej pokuty bol
založený na zavinenom nesplnení povinnosti zo strany žalobcov. Žalobcovia odstúpili od rezervačnej
zmluvy ešte pred tým, ako im bolo poskytnuté stanovisko banky o možnosti a výške hypotekárneho
financovania kúpnej ceny nehnuteľností, keď uvedené preukázal výsluch svedka W. W. - hypotekárneho

špecialistu žalobcov a F.. O. C. M.. Z výsluchu svedka W. vyplýva, že žalobcovia poznali dôsledky
svojho svojvoľného konania a povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu žalovaným cestou započítania už v
čase ich odstúpenia od záujmu kúpiť nehnuteľnosť. Tvrdenie žalobcov, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo z dôvodov bez ohľadu na ich zavinenie, a to neposkytnutia hypotekárneho úveru bolo dôkazmi
vyvrátené. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odvolateľov, že kúpnu zmluvu a zmluvnú pokutu formulovala

právna zástupkyňa žalovaných ako manželka žalovaného v 2. rade, lebo ich právnym zástupcom je
AK F. Q. D., s.r.o. Tvrdenému rozporu ustanovenia o zmluvnej pokute s dobrými mravmi a potrebou jej
moderácie na sumu 1.500 eur poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, z ktorého vyplýva,
že funkcia zmluvnej pokuty nie je len reparačná, ako to vnímajú žalobcovia (preventívna uhradzovacia
a sankčná). Výška zmluvnej pokuty koreluje s výškou zabezpečenej povinnosti (uzavrieť kúpnu zmluvu

na nehnuteľností v hodnote 89.990 eur) s tým, že sa jedná o hlavnú povinnosť vyplývajúcu z rezervačnej
zmluvy, s výškou škody na strane žalovaných, a to najmä za investície do kúpeľne minimálne v sume
3.500 eur podľa predstáv žalobcov s tým, že následný predaj nehnuteľnosti bol za kúpnu cenu nižší o
4.990 eur. Strane žalovaných tak vznikla škoda nemalého rozsahu, ktorú zmluvná pokuta ani nepokrýva.
Tiež uviedli, že rezervačná zmluva bola uzatvorená výlučne z dôvodov na strane žalobcov, v prospech

ktorých viacerými dodatkami bola predĺžená doba rezervácie pre doriešenie financovania a uzavretia
kúpnej zmluvy. Poukázali tiež na to, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter, nebola zo strany žalobcov
rozporovaná,pretonemôžezakladaťrozporsdobrýmimravmi.Považujúdojednanieozmluvnejpokutev
súlade s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Prešov za platné, zákonné a neodporujúca dobrým
mravom.KnutnostimoderácievýškyzmluvnejpokutyodvolateľovspoukazomnanálezÚstavnéhosúdu

SR z 21.06.2015, sp. zn. III. ÚS/528/2015, títo neupresňujú, akú jej výšku by považovali za primeranú,
ani neodôvodňujú potrebu využitia moderačného práva súdom. Moderačné právo podľa § 545a OZ
vo vzťahu k zmluvnej pokute je vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak je
spochybnenáibaneprimeranosťdojednanejvýškyzmluvnejpokuty.Vprejednávanomprípadenevznikla
takáto spornosť ohľadom neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz,

ktorý by preukazoval neprimeranosť výšky dojednanej zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty nemôže
byť určená pre jednotlivé prípady jednotným percentom z hodnoty pohľadávky, ale musí zohľadňovať
špecifiká prípadu, hodnotu zabezpečovanej povinnosti, jej význam, účel, pohnútky, výšku a pod.
(poukázali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007 a KS Banská Bystrica sp. zn. 13Co/668/2013).
Žalovanídokázaliprimeranosťvýškyzmluvnejpokutyvtomtoprípadebezpotrebyvyužitiamoderačného

právasúduažalobcovianeunieslidôkaznébremeno.Vďalšomžalovanípoukazovalinato,ževodvolaní
absentuje, v akom rozsahu sa napáda odvolanie voči trovám rozhodnutia. Žiadali, aby konajúci súd
vyznačil právoplatnosť výroku II. napadnutého rozsudku. Navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol
potvrdený a uplatnili si trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcom.

13. K replike žalovaných k odvolaniu žalobcov sa žalobcovia už nevyjadrili.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.05.2021 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

16. Súd druhej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti podotýka, že
napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
CSP. Napadnutý rozsudok zodpovedá preukázaným skutkovým okolnostiam, ktoré boli riadne zistené
na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie aj po tom, čo jeho prvšie rozhodnutie

bolo zrušené, a to najmä výsluchom svedkov. Významným pre rozhodnutie súdu bolo tvrdenie
svedka W. W., ktorý jednoznačne uviedol, že schvaľovací proces pre získanie hypotekárneho úveru v
peňažných ústavoch odvolal žalobca v 1. rade, preto nemohlo byť vydané rozhodnutie o schválení, resp.
neschválení úveru, keďže schvaľovací proces nebol dokončený. Z toho je možné vyvodiť jednoznačný
záver, že práve konanie žalobcu v 1. rade bolo dôvodom, že žalobcovia od zámeru kúpiť nehnuteľnosti

od žalovaných upustili. Odvolacia námietka žalobcov v tomto smere nie je preto dôvodná.

17. Ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, a v dojednaní musí byť určená výška

pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1, 2 OZ).

18. Ustanovenie § 545a OZ umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súdu znížiť s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu
škody spôsobenú porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na

výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody. Uvedené ustanovenie bolo doplnené do Občianskeho zákonníka z. č. 568/2007 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008. Umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to aj
dohodnutú znížiť. Uvedené ustanovenie nevylučuje ani prípadný možný záver o neplatnosti dojednanej
zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi. Je nutné však zdôrazniť, že aplikácia moderačného práva

prichádza do úvahy iba vtedy, ak je zmluvná pokuta platne dohodnutá.

19. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ust. § 544 a § 545 OZ vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,
okrempísomnejformy,vymedzeniezmluvnejpovinnosti,ktorámábyťtaktozabezpečenáajednoznačnú

dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia (viď uznesenie NS SR 5Obdo/11/2008 zo
dňa 11.12.2008).
20. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa

účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne
alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o

tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej
sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
sumu v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohodystrán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje
zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými

mravmi (viď rozsudok Krajského súdu Nitra z 03.02.2010, sp. zn. 5Co/16/2010).
21.Knámietkenesprávnezistenéhoskutkovéhostavuodvolacísúduvádza,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd ustáli skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav
je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to zvlášť v sporovom konaní (viď rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádiu civilného procesu.

22. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.

23. Odvolací ešte k odvolacím dôvodom uvádza, že nebolo v konaní preukázané, aby rezervačnú
zmluvu - zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 12.06.2017, v ktorej
bola dohodnutá aj zmluvná pokuta, pripravovala, resp. koncipovala manželka žalovaného v 2. rade tak,
ako to tvrdili žalobcovia. Rovnako na platnosť uvedenej zmluvy nemôže mať vplyv ani to, či žalobcovia

majú alebo nemajú právnické vzdelanie, resp. iné vysokoškolské vzdelanie. Každý účastník, akejkoľvek
zmluvy má náležite zvážiť, či vstúpi s niekým do zmluvného vzťahu a na čo sa v zmluve zaviaže.
V predmetnej veci nie je možné prihliadať na žalobcov ako napr. na spotrebiteľov v spotrebiteľských
zmluvách, kedy zákon ukladá súdu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, poskytnúť náležitú
zákonnú ochranu. V prejednávanom prípade zmluvné strany majú rovnocenné postavenie.

24. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd má za to, že dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad
neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu do konkrétneho dátumu bola platne uzavretá.
Bolooprávnenímžalovanýchtiežrovnakovzmysledohodyzmluvnýchstránzapočítaťsizmluvnúpokutu
vo výške 3.000 eur oproti žalobcami zaplatenej zábezpeky vo výške 3.000 eur. Tiež je treba súhlasiť

s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebolo možné uvedené dojednanie vyhodnotiť
ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy by dohoda o zmluvnej pokute bola ako neplatný
právny úkon vyhodnotená. Pri preskúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých
mravov bolo nutné zvážiť jej funkciu, a to tak prevenčnú, uhradzovaciu a sankčnú. V súvislosti s výškou
zmluvnej pokuty je rovnako potrebné vyhodnotiť, aby pokuta zahŕňala všetky prípadné škody, ktoré

možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať a tiež musí mať
dostatočnú, nie však prehnanú motivačnú výšku. Iba zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje
výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Vo vzťahu k
primeranostizmluvnejpokutysúdmusíprihliadaťnajmänajejúčel,naokolnosti,zaktorýchsadojednala,
k charakteru, prípadne hodnote zabezpečeného záväzku, tiež k vzájomnému pomeru hodnoty hlavného

záväzku a zmluvnej pokuty a pod. Pritom primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať z
hľadiska zabezpečenej povinnosti (porovnaj rozhodnutia NS SR z 28.04.2011 sp. zn. 33Cdo/4986/2009
a z 30.01.2012 sp. zn. 33Cdo/4932/2010).25. Aj odvolací súd má za to, že v danom konaní nebolo preukázané, aby dohodnutá zmluvná pokuta vo
výške 3.000 eur bola rozporná s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na záväzok žalobcov uzavrieť
kúpnu zmluvu na nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 89.990 eur (čo predstavuje cca 3,3 %). Keďže

teda dojednanie o zmluvnej pokute nebolo v rozpore s dobrými mravmi, správne súd prvej inštancie toto
dojednanie nevyhodnotil ako neplatné.

26. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že súd prvej inštancie mal aplikovať moderačné
právo v zmysle § 545a OZ odvolací súd uvádza, že ani podľa jeho názoru neboli splnené podmienky

na aplikáciu moderačného práva. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie, podľa ktorého určujúcim pre prípadné zníženie zmluvnej pokuty je jednak hodnota
zabezpečovanej povinnosti a tiež význam zabezpečovanej povinnosti. Hodnotou zabezpečovanej
povinnosti bola kúpna cena nehnuteľností vo výške 89.990 eur a významom bolo zabezpečenie kúpy a
predaja nehnuteľností vo vzťahu medzi stranami sporu. Ústretovosť žalovaných, ktorí pristúpili dvakrát k
predĺženiu lehoty na kúpu a predaj nehnuteľností nasvedčuje tomu, že ich konanie vo vzťahu k žalobcom

bolo korektné a v žiadnom prípade nie rozporné s dobrými mravmi. Iba skutočnosť, že žalobcovia sa
napriek uzavretým zmluvným záväzkom rozhodli svoj záväzok kúpiť nehnuteľností od žalovaných, a to
bez objektívneho dôvodu (čo bolo preukázané tým, že ešte pred rozhodnutím o schválení im hypotéky
zmenili názor a o kúpu nehnuteľností nemali záujem), nemôže byť dôvodom na moderovanie dohodnutej
zmlvunej pokuty. Už aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli následne predané za nižšiu sumu

(o 5.000 eur, pričom žalovaní mali výdavky vo výške na 3.500 eur v súvislosti s dokončením kúpeľne
podľa predstáv žalobcov), nasvedčuje správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o neaplikovaní
moderačného práva na zníženie zmluvnej pokuty podľa návrhu žalobcov. Ani odvolací súd nevzhliadol
dôvody na zníženie zmluvnej pokuty tak, ako sa toho dožadovali žalobcovia. Ak žalobcovia poukazujú
na nález Ústavného súdu SR z 21.06.2016 č. k. III.ÚS/528/2015 - 29 so záverom, že moderačné právo

doposiaľ k výške zmluvnej pokuty je vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu,
odvolacísúduvádza,anipoukaznauvedenéniejedôvodomnazmenurozhodnutiasúduprvejinštancie.
Aj súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v danej veci posúdili nárok žalovaných na zmluvnú pokutu
vychádzajúc z platnosti právneho úkonu a nevzhliadli zákonné podmienky na aplikáciu moderačného
práva.

27. Možno teda skonštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a
presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám
ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania
žalobcov a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo
kporušeniuichzákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie.Súdprvejinštanciepostupovalvsúlade

so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu,
túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.
28. Je treba ešte dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie

neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (viď napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,

ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).
29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho

odôvodnenia rozhodnutia. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcov, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo
zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.
30. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného na vyznačenie právoplatnosti výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie, týkajúceho sa trov konania z dôvodu, že v odvolaní vyslovene tento výrok nebol napadnutý

odvolací súd uvádza, že výrok o trovách konania je súvisiacim výrokom k výroku vo veci samej, ktorý
síce žalobcami vyslovene odvolaním nebol dotknutý, ale týka sa spôsobu usporiadania vzťahov medzi
stranami sporu v zmysle § 367 ods. 2 CSP, preto musel byť odvolacím súd rovnako prejednaný.

31. Čo sa týkaj výroku II. o trovách konania, odvolací súd aj tento výrok považoval za správny, preto ho
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil spolu s výrokom I. o zamietnutí žaloby.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným bol priznaný voči v
odvolacom konaní neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).