Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119413272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119413272.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BANÍK & Partners, s. r. o.,
IČO: 51 329 972, Bratislava, Košická 4984/46, zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., Ventúrska
1, Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanej: Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX, zastúpená: JUDr.
Alexander Parajos, Košice, Skladná 236/64, o zaplatenie 503,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 181,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 181,26 Eur od 19.10.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 27,96 %. O výške

náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodalnaupomínacísúd-OkresnýsúdBanskáBystricanávrhnavydanieplatobnéhorozkazu,
ktorým sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 503,24 Eur s príslušenstvom.
Podaný návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou ako klientom zmluvu o poskytovaní právnych

služieb, predmetom ktorej bolo odplatné poskytovanie právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii vo veci súdneho, resp. mimosúdneho vymáhania nároku klienta na náhradu škody v
dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20.04.2018. Následne žalobca urobil všetky potrebné kroky pre
včasné získanie legitímneho nároku žalovanej a podaním zo dňa 30.05.2019 bol tento aj uplatnený u
zodpovedného poisťovateľa v celkovej sume 4.027,- Eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že
výpoveďou doručenou dňa 09.08.2019 žalovaná prejavila vôľu ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom a

tento sa v súlade s článkom 5 bod 5.2 zmluvy skončil uplynutím 1-mesačnej výpovednej doby, t.j. k
30.09.2019.Vnadväznostinauvedenéžalobcapodanímzodňa09.08.2019predložilžalovanejvzmysle
článku 3 bod 3.6 vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby a požiadal o úhradu sumy 503,24
Eur, ktorá pozostáva z podielovej odmeny vo výške 10 % zo sumy 4.027,- Eur + DPH ako aj hotových
výdavkov za vypracovanie lekárskeho posudku v sume 20,- Eur. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila
ani len čiastočne, podaním zo dňa 07.09.2019, ktoré jej bolo doručené 11.10.2019 bola vyzvaná na

úhradu pod hrozbou podania súdnej žaloby. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa článku 3
bod 3.6 zmluvy vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu, ktorú si uplatňuje podanou žalobou.

2. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 14.11.2019,
sp. zn. 26Up/1543/2019, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor. V podanom odpore
žalovaná uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok čo do právneho základu ani výšky, a to z

dôvodu, že v čase podpisovania plnomocenstva nemala žiadnu vedomosť o tom, v koho prospech ho
vlastne podpisuje, pretože plnomocenstvo bolo žalovanej predložené osobou menom E. F., ktorá savydávala za spolupracovníčku spoločnosti VOTUM, a. s. Tá jej tvrdila, že sa spoločnosť VOTUM, a. s.
rozpadla, ale že má jedného právnika, ktorý ju bude zastupovať v súvislosti s vysporiadaním škodových
nárokov zo škodovej udalosti zo dňa 20.04.2018, avšak zmienka o konkrétnom mene právnika/právneho

zástupcu/advokáta nepadla. Preto s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je treba právny
úkon plnomocenstva pre žalobcu považovať za absolútne neplatný právny úkon a to pre nedostatok
slobodnej a vážnej vôle zo strany žalovanej v čase uzatvárania právneho úkonu, pričom rovnako aj
počínanie si žalobcu je v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v spojení s advokátskym
poriadkom, pretože napĺňa znaky absolútne neplatného právneho úkonu a to s odvolaním sa na

ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Túto otázku platnosti by mal súd prejudiciálne preskúmať.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že učinil všetky kroky potrebné pre včasné získanie legitímneho nároku žalovanej,
tak dostatočne neosvedčuje skutočnosti preukazujúce právny základ a výšku požadovaného nároku, a
síce nie je preukázané, od akého konkrétneho listinného dôkazu by sa mala odvíjať žalovaná istina, čo
prezumuje neurčitosť a zároveň zmätočnosť žaloby ako celku.

3.NásledneOkresnýsúdBanskáBystricavýzvouzodňa20.01.2020vyzvalprávnehozástupcužalobcu,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k podanému odporu žalovanej, a aby navrhol
pokračovať v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej
CSP) s poukazom na § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

4. Následne právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 04.02.2020 navrhol pokračovať v
konaní a zároveň sa vyjadril k podanému odporu žalovanej. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná na
preukázanie svojich tvrdení neuviedla žiaden dôkaz, a preto podľa jeho názoru podaný odpor nespĺňa
zákonom predpísané náležitosti podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní absentuje tak jeho
vecné odôvodnenie, čo je dôvodom pre postup podľa § 12 ods. 1 písm. d) takéhoto právneho predpisu.

Žalobca ďalej uviedol, že 29.05.2019 uzatvorila žalovaná ako klient so žalobcom ako advokátom zmluvu
o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo odplatné poskytovanie právnych služieb podľa
zákona č. 586/2003 o advokácii vo veci súdneho, resp. mimosúdneho vymáhania nároku klienta na
náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20.04., kde bolo pre tento účel zároveň žalobcovi
udelené splnomocnenie. Žalovaná bola pred uzavretím zmluvy riadne poučená o podstate a povahe

uplatneného nároku, o spôsobe ich uplatňovania, nákladoch súvisiacich s vypracovaním lekárskeho
posudku pre účely objektivizácie výšky nároku, resp. nákladmi v prípade neúspechu v konaní pred
súdom, kde tieto poučenia vzala žalovaná v plnom rozsahu na vedomie a potvrdila ich svojim podpisom
(článok 2 bod 2.7 zmluvy). Odhliadnuc od skutočnosti, že v samotnej zmluve, ako i splnomocnení je
jasným a zreteľným spôsobom označená zmluvná strana, alternatívne splnomocnenec, tak žalovaná

musela mať vedomosť o tom, s kým zmluvu uzatvára a koho splnomocňuje. Žalovanú navyše
kontaktoval samotný žalobca a táto mu v priebehu zastúpenia poskytla súčinnosť doložením potrebných
dokladov a nakoniec rovnako jasným a zreteľným spôsobom označila žalobcu v liste, ktorým prejavila
vôľu zmluvný vzťah ukončiť. Tvrdenie žalovanej o nevedomosti a absencii slobodnej a vážnej vôle sú
účelové a je ich nutné vyhodnotiť ako absurdné. K tvrdeniu o zmätočnosti žaloby uviedol žalobca, že

právny základ uplatneného nároku a jeho výšku odvodzuje od článku 3.6 zmluvy, pričom jeho výška
je stanovená ako súčet 10 % zo sumy uplatneného nároku na náhradu škody 4.027,- Eur + DPH a
hotovýchvýdavkovzavypracovanielekárskehoposudku20,-Eur,kdevuvedenomodkazujenakžalobe
priloženú výzvu na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 30.05.2019 a pokladničný doklad zo dňa
14.11.2018. K namietanej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka nepovažuje

žalobca potrebné sa vyjadriť, nakoľko mu nie je známe žiadne počínanie, ktoré by bolo v rozpore so
zákonom č. 586/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov žiadal pokračovať v konaní a postúpiť vec príslušnému
súdu na ďalšie konanie.

5. Okresný súd Banská Bystrica upovedomil právneho zástupcu žalobcu elektronickým podaním zo

dňa 12.02.2020, že postúpil vec Okresnému súdu Levice, pričom v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s §
14 zákona o upomínacom konaní, sa platobný rozkaz zrušil. Následne tunajší súd uznesením zo dňa
09.03.2020 vyzval v zmysle § 167 ods. 4 CSP žalovanú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. Žalovaná
písomným podaním zo dňa 20.03.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že trvá na
argumentácii pokiaľ ide o absenciu jej slobodnej a vážnej vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

smerom k žalobcovi, pričom žalobca aj keď je podnikateľom, tak pri výkone svojej podnikateľskej činnosti
nemôže navonok vystupovať v rozsahu podnikateľských možností ale jeho podnikateľské správanie je
oklieštené osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 586/2003 o advokácii a súvisiacimi právnymi
predpismi vydanými stavovským orgánom - Slovenskou advokátskou komorou. Pokiaľ žalobca uviedol,že žalovaná údajne poskytla súčinnosť v podobe doloženia potrebných dokladov, tak tieto doklady
pred konajúcim súdom nešpecifikoval a nepreukázal ich odovzdanie zo strany žalovanej žalobcovi, ako
aj prevzatie žalobcom od žalovanej. Taktiež nepredložil konajúcemu súdu listinné dôkazy od ktorých

odvodzuje žalovanú istinu - výzvu na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 30.05.2019, z ktorej
vyplýva právny základ žalovaného nároku, v dôsledku čoho ho nepreukazuje, resp. neosvedčuje,
pretože výzva na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 30.05.2019 sama o sebe predstavuje iba
blanketný dokument. Zároveň žalovaná požiadala, aby súd prejudiciálne skúmal súlad dojednania 10
% odmeny zo sumy uplatňovaného nároku s dobrými mravmi, alternatívne s legislatívou na ochranu

spotrebiteľa, keďže v praxi môže dôjsť k situácii, že uhradené poistné plnenie zo strany poisťovateľa
môže byť nižšie, ale aj podstatne nižšie ako je uplatňovaný nárok, čiže žalovaná by sa podľa takéhoto
zmluvného dojednania v podstate mohla dostať celkovo do mínusu. Zmluva, na ktorú sa žalobca
odvolávatakobsahujedojednanievneprospechspotrebiteľa-žalovanejvpodobeneprijateľnejzmluvnej
podmienky, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná zamietnuť
podanú žalobu.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania, na ktorých právny zástupca žalobcu, resp.
žalobca uviedli okrem iného, že žalobca sa domáha zaplatenia zmluvne dojednanej odmeny, ktorá
bola dohodnutá medzi stranami sporu na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
29.05.2019, pričom v konaní si uplatnil nárok podľa článku 3.6 uvedenej zmluvy. Podľa názoru žalobcu

vykonal v súlade s právnym poriadkom všetky úkony smerujúce k tomu, aby žalovanej bola priznaná
čiastka, ktorá vyplývala z hmotného práva, pričom po vykonaní týchto úkonov mu žalovaná vypovedala
splnomocnenie, a preto má podľa jeho názoru nárok na zaplatenie sumy vo výške 10 % zo sumy náhrady
škody, ktorú žalobca uplatnil u poisťovateľa. Svojou povahou ide o paušálnu odmenu v zmysle zákona o
advokácii a advokátskej vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom takto dojednaná zmluvná odmena je v súlade

s právnym poriadkom. Na podporu nároku uplatneného žalobou predložil rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 41Co/65/2019, kde sa obdobne riešila povaha dojednanej odmeny za situácie
ukončenia zastupovania po vykonaní úkonov zo strany povereného subjektu. Tiež v tomto rozhodnutí
vystupoval žalobca - spoločnosť, prostredníctvom ktorej je zastupovaná žalovaná, pričom poukázal
na bod 25 až 27 odôvodnenia. Podľa názoru žalobcu je absolútne štandardné dojednať si s klientom

paušálnu odmenu pre prípad vypovedania splnomocnenia predtým ako bude plnené klientovi s tým,
že žalovanej neboli fakturované žiadne právne služby v začiatku ich poskytovania, až do vypovedania
splnomocnenia. Pokiaľ ide o námietky nedostatku vážnej vôle žalovanej, túto námietku považuje za
účelovú, ničím nepodloženú a dôkazmi vyvrátenú. Pokiaľ žalovaná vypovedala splnomocnenie svedčí
o tom, že mala vedomosť kto ju zastupuje, komu udelila splnomocnenie, pretože keby takúto vedomosť

nemala, splnomocnenie by nevypovedala, ale iba by oznámila že na takýto právny úkon sa neprihliada.
Žalobca ďalej uviedol, že ľudsky ho celá situácia mrzí a nemá najmenší záujem žalovanú akokoľvek
finančne poškodiť nakoľko tá sa stala obeťou nekalých praktík spoločnosti, ktorá ju aktuálne zastupuje
vo veci. Ako advokát však chráni svoje legitímne práva a to najmä s poukazom na ten fakt, že v
súčasnosti sa nejedná len o tento prípad, kedy im už spomínaná spoločnosť svojou činnosťou sa snaží

prezmluvniť klientov a ponúka im nižšiu podielovú odmenu za vybavenie ich nárokov. Vzhľadom na
správanie spoločnosti je však nútený brániť svoje práva a dobrú povesť. Podľa názoru žalobcu, resp.
právneho zástupcu je potrebné právne úkony, ktoré urobil v predmetnej veci, posudzovať podľa ich
obsahu a prejavu vôle a preto zmluvné dojednanie článku 3.6 treba považovať za dojednanie paušálnej
odmenytakakotouviedlivpodanejžalobe.Žalobcaďalejuviedol,ževylučujeakýkoľvekúmyselobohatiť

sa na úkor klientky titulom škody, ktorá už by mala raz byť zaplatená, pretože argumenty uvedené zo
strany žalovanej nie sú logické a to z dôvodu, že ak by už raz uplatnili duplicitne náhradu škody, ktorá
bola žalovanej likvidovaná, poisťovňa by takýto nárok nezaplatila, a žalobcovi by tak logicky nevznikol
nároknapodielovúodmenu.Zpredloženejkomunikáciejezrejmé,žezákonnýpoisťovateľbolpripravený
likvidovať nimi uplatnený nárok na náhradu za bolesť v určitej časti, kde vo zvyšnej časti požadoval

doplniť lekársku dokumentáciu a vyjadrenie posudzujúceho lekára. Toto doplnenie už však vzhľadom
na vypovedanie zmluvy a odvolanie splnomocnenia žalobca realizovať nestihol. Je však pravdou, že
žalovanej už raz bol plnený nárok na náhradu za bolesť, tento bol ale hodnotený zle, navyše absolvovala
ďalší operačný zákrok v podobe extrakcie OSM. Z uvedených dôvodov je vylúčené, aby si uplatnili
totožný nárok duplicitne, pretože to nebolo v ich záujme. Pokiaľ ide o plnenie, ktoré bolo vyplatené

žalovanej, tak to bolo vyplatené v dôsledku nie činnosti spoločnosti VOTUM ale v dôsledku činnosti
ich advokátskej kancelárie, a toto plnenie bolo vyplatené na účet VOTUM, pretože v čase plnenia už
zastupovala žalovanú takáto spoločnosť. Žalobca zastupoval žalovanú v rámci mimosúdneho konania,
pretože poisťovňa má zo zákona lehotu 3 mesiace na vybavenie uplatneného nároku. Žalobca ďalejuviedol, že sú absurdné závery, ktoré boli uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 02.07.2020, pretože
ako vyplýva z obsahu sťažnosti 4. odseku, tak samotná žalovaná uvádza, že pristúpila k podpísaniu
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú podpísala 29.05.2019. Je teda zrejmé, že tvrdenie

žalovanej je v tomto smere absolútne nepodložené, možno ho nazvať až účelové, pretože v sťažnosti
adresovanej Slovenskej advokátskej komore je uvedený opak. Tiež rozporuje vyjadrenie žalovanej, že
neosvedčili, resp. nepreukázali právny základ a výšku nároku, a že nepopierali tam uvádzané nejaké
skutočnosti. Z písomných podaní, ako aj prednesov jednoznačne vyplýva, že označili a aj preukázali
samostatný dôkaz, na základe ktorého bol daný nárok uplatnený, pričom to bola zmluva o poskytovaní

právnej pomoci s tým, že žalobca si uplatnil nárok v poisťovni, ktorá následne aj plnila, ale v čase keď
už nebol právnym zástupcom. Jednoznačne tak vyvinul aktivitu k tomu, aby žalovaná nárok získala.
Podľa jeho názoru predložený rozsudok krajského súdu, je potrebné jednoznačne aplikovať na daný
prípad a nestotožňuje sa s argumentmi žalovanej o tom, že by sa mali rozlišovať určité skupiny na
advokátov a neadvokátov. Ak je raz vzťah založený medzi fyzickou osobou a právnickou osobou, na
dohodu o právnom zastúpení sa vždy budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej

zmluve. Žalobca dojednal v zmluve o poskytovaní právnej pomoci v zmysle článku 3.6 odmenu pre
prípad ukončenia zmluvy predtým ako bolo plnené s tým, že žalobca si svoju povinnosť po prevzatí
právneho zastúpenia splnil a vykonal činnosť, ku ktorej sa v zmysle článku 1 danej zmluvy aj zaviazal.
Aj preto je potrebné aplikovať § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom odmena nie je odplatou za
dosiahnutý výsledok, a pre tento prípad považuje túto odmenu vo výške 10 % za takzvanú paušálnu

odmenu. K obsahu sťažnosti žalovanej uviedol, že podľa žalobcu sa nezakladá na pravde a predmetná
sťažnosť bola podaná z dôvodu konkurenčného boja medzi spoločnosťou VOTUM a žalobcom. Tam je
zrejmý ten úmysel spoločnosti VOTUM poškodiť žalobcu, keďže nejde o ojedinelý prípad. Tiež poukázal
na skutočnosť, že aj z podaní žalovanej je zrejmé, že ich vopred pripravili na počítači alebo na stroji.
Tieto dôkazy tak produkoval konkurent a nie žalovaná. Podľa informácií právneho zástupcu žalobcu tak

žalobca s pani F. nikdy nespolupracoval, nemal s ňou žiadny zmluvný vzťah, ale tá bola zamestnankyňou
VOTUM-u, takže ak komunikovala so žalovanou p. F. tak on nevie povedať v akom postavení a za
koho, lebo žalobca poskytoval právne služby spoločnosti VOTUM dlhodobo. Prax bola taká, že dokonca
tých klientov, ktorých robil že klientov VOTUM-u, tak tí priamo splnomocňovali žalobcu, čo bola úplne
normálna prax. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že disponuje informáciou, že žalovaná opätovne

uplatnila nárok. Pokiaľ ide o odovzdanie dokumentov týkajúcich sa liečebných nákladov, tak nemal
vedomosť, že by žalovaná mu také niečo poslala, resp. odovzdala. Sám žalobca uviedol, že o tom nič
nevie. Podľa názoru žalobcu je nárok odôvodnený, vyplýva z hmotného práva z titulu uzavretej zmluvy, a
to bodu 3.6 uvedenej zmluvy, pričom svojim obsahom napĺňa definíciu zmluvnej odmeny, a to konkrétne
je osobitnou zložkou, a to paušálnej odmeny. Žalobca si svoje povinnosti splnil, nárok uplatnil a následne

žalovaná ukončila zastupovanie. Nejde teda o podielovú odmenu, pretože tá je naviazaná na úspech
vo veci, ale o paušálnu odmenu.

7. Žalovaná na nariadených pojednávaniach uviedla, že 20. apríla mala nehodu a 26. bola operovaná.
To bolo v roku 2018, pričom začiatkom februára jej vyplatili po prvej operácii nároky a zastupovala

ju p. F. zo spoločnosti VOTUM. Vtedy aj žalobca pracoval pre takúto spoločnosť. Keď jej to vyplatili,
potom v máji prišli a povedali jej, že sa táto spoločnosť rozpadáva. Oklamali ju s tým, že p. F. jej
povedala, že má druhého právnika a aby som s ním podpísala zmluvu, že ona to vybaví. Nevie či bola
u p. F. už zamestnankyňa, ale dodatočne v auguste zistila, že p. F. jej papiere od 06.júna 2018 vôbec
do spoločnosti VOTUM nedávala. Keď mala so žalobcom za to obdobie podpísanú zmluvu, tak nič

nedostala. Mala nárok len na preplatenie liekov a nejaké cestovné náklady od poisťovni. Pani F. jej
povedala, že mala zaplatenú operáciu, ktorú si žalobca nárokoval. Ona nevie, či si žalobca nárokoval
tých 4.000,- Eur čo uviedol, avšak tú operáciu už mala zaplatenú, a tak nevie prečo si druhýkrát to
nárokoval. Podľa jej názoru je to podvod, pretože pokiaľ mala so žalobcom zmluvu, tak len tie liečebné
náklady si mohla uplatniť. Ona sa potom vrátila naspäť do spoločnosti VOTUM a vypovedala žalobcovi

zmluvu, pričom na ňu robili nátlak, aby sa k nim vrátila. Vo februári 2018 jej bola vyplatená suma 4.206,-
EurodKomunálnejpoisťovne,pričomp.F.,ktorábolazamestnanávspoločnostiVOTUMjejpovedala,že
sa táto spoločnosť rozpadáva a že zoženie iného právnika. Preto ukončila spoluprácu so spoločnosťou
VOTUM, avšak následne jej z tejto spoločnosti zavolala p. R., ktorá jej povedala, že to nie je pravda
a že spoločnosť VOTUM nezaniká. Následne sa vrátila do spoločnosti VOTUM a za obdobie, počas

ktorého ju zastupoval žalobca, jej nebola vyplatená žiadna náhrada škody a nemá vyplatené ani žiadne
liečebné náklady. Doposiaľ nevie, kde sa nachádzajú lekárske správy, ktoré predložila. Žalovaná ďalej
uviedla, že písala výpoveď /čl. 16/ a pokiaľ ide o druhý listinný dôkaz, a to oznámenie o vypovedaní
plnomocenstva, tak ho pripravila ho p. Ď. z VOTUM-u. Požiadala ju o to, nakoľko v tom čase bola eštena vozíku. Na oboch dokumentoch sú jej podpisy. Je pravdou, že spoločnosť VOTUM jej ponúkla lepšie
podmienky keď odíde od žalobcu a bola to dohoda medzi ňou a spoločnosťou VOTUM, pretože jej dali
lepšie podmienky. Ona komunikovala so spoločnosťou VOTUM, a to s pánom Š., pánom T. a s pani

R.. Po druhej operácii jej bola vyplatená suma 660,- Eur, keď jej vyberali železá. Tento nárok uplatnila
v jej mene spoločnosť VOTUM. Prítomný pri podpisovaní zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo
dňa 29.05.2019, ktorú podpísala so žalobcom, bola pani F.. Túto zmluvu uzatvárali u nej doma. Podpis
na tejto zmluve patrí jej ale pani F. jej dala podpísať len čistý papier a zmluva jej bola od žalobcu
dodatočne zaslaná. Ona prvýkrát ukončila zmluvný vzťah so žalobcom listinným dokladom, ktorý jej bol

predložený na pojednávaní, pričom k ukončeniu došlo prostredníctvom spoločnosti VOTUM. Žalobca
všakneakceptovaltakétoukončeniezmluvnéhovzťahu,čojejbolooznámené,apretoopätovneukončila
tento zmluvný vzťah výpoveďou. Podpis na splnomocnení, ktorým bol splnomocnený žalobca, patrí
jej. Ona si zatiaľ neuplatňovala svoj nárok z titulu náhrady škody súdnou cestou, pretože ešte nemá
ukončenú liečbu. Žalovaná ďalej uviedla, že p. F. bol najskôr zamestnancom VOTUM-u aj s pani F..
Podviedli ju, pretože p. F. jej dala papier, ktorý podpísala a o 2-3 týždne jej p. F. poslal zmluvu. Dovtedy

o ňom nepočula. Ona v apríli 2019 s p. F. uzavrela zmluvu, pričom všetky lekárske správy, ktoré dovtedy
predložila tam neboli. Opätovne ich musela znova predložiť. Tú operáciu v októbri 2018, keď jej vyberali
kliny, tak papiere z nej, pokiaľ by p. F. bola poriadna, dala by ich spoločnosti VOTUM, ktorá by jej to
preplatila. Pani F. zobrala doklady týkajúce sa nákladov na kúpele a lieky, avšak do súčasnosti to nemá
preplatené. Nevie z akého dôvodu si uplatňuje žalobca nárok, pretože za to obdobie sa ani neozval a

nevie, za čo mu má zaplatiť, pretože nič nevybavil. Žalobca zavádza, lebo bola svedkom toho keď bol
u nej, mala s ním zmluvu zrušenú, vyvolával jej a povedala mu, že nemá sa s ním o čom baviť. Takisto
p. Š. od nich podviedol, a nebola to len ona čo má vedomosť.

8. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: postúpenie veci zo dňa 12.02.2020, návrh na vydanie

platobného rozkazu, zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 29.05.2019, výzva na plnenie z
poistenia zodpovednosti zo dňa 30.05.2019, písomné podanie žalovanej označené ako výpoveď z čl.
16, vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby zo dňa 09.08.2019, pokladničný doklad na sumu
20,- Eur z čl. 18, doručenka z čl. 19, predžalobná výzva na úhradu zmluvnej odmeny, platobný rozkaz
OS Banská Bystrica, odpor zo dňa 04.12.2019, vyjadrenie PZ žalobcu k odporu zo dňa 04.02.2020,

upovedomenie o postúpení veci z čl. 45, vyjadrenie PZ žalovanej zo dňa 20.03.2020, rozsudok KS BB
41Co/65/2019, ponuka k mimosúdnemu uplatneniu nárokov zo dňa 19.06.2019, e-mailová komunikácia
z čl. 72-73, oznámenie o vypovedaní plnomocenstva zo dňa 15.07.2019, vypovedanie plnomocenstva
zo dňa 11.07.2019, splnomocnenie zo dňa 29.05.2019, vyjadrenie PZ žalovanej zo dňa 02.07.2020,
opakovaná sťažnosť na advokáta JUDr. Baníka, písomné podanie žalovanej 11.07.2019 z čl. 94,

sťažnosť žalovanej zo dňa 05.08.2019, listinné doklady z čl. 97-98 a vypočul žalobcu, resp. žalovanú,
zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.05.2019 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, predmetom
ktorej bolo odplatné poskytovanie právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, a to

súdne, resp. mimosúdne vymáhanie nároku žalovanej na náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody
zo dňa 20.04.2018 s tým, že odmena bola dohodnutá v článku 3 takejto zmluvy. Podľa článku 3.1 sa
zmluvné strany dohodli, že odmena advokáta je stanovená ako podielová v zmysle § 7 a § 8 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. vo výške 20 % zo sumy náhrady škody získanej klientovi od protistrany, resp. inej
tretej osoby za protistranu alebo priznanej klientovi právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa článku 3.6

takejto zmluvy sa tiež zmluvné strany dohodli, že v prípade ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu
zo strany klienta alebo k odvolaniu splnomocnenia advokátovi na zastupovanie v právnej veci, ktorá
je predmetom tejto zmluvy, pred vznikom nároku advokáta na odmenu podľa bodu 2 tohto článku, s
výnimkou odstúpenia klienta od zmluvy z dôvodu závažného porušenia zmluvných povinností advokáta,
na ktoré je klient advokáta povinný písomne upozorniť a vyzvať na nápravu v primeranej lehote, je

klient povinný zaplatiť advokátovi za poskytnuté právne služby podielovú odmenu vo výške 10 %
zo sumy náhrady škody, ktorú advokát do ukončenia zmluvného vzťahu zo strany klienta alebo do
odvolania splnomocnenia vyčíslil a uplatnil od protistrany, resp. inej tretej osoby za protistranu ako aj
náhradu za stratu času a hotové výdavky vynaložené pri poskytovaní právnych služieb. Klient vyhlásil
a potvrdil svojim podpisom, že takéto dojednanie nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi. Zároveň

z čl. 5.1 vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do úplného skončenia právnej
veci, ktorá je predmetom tejto zmluvy. Článok 5.2 umožňoval zmluvným stranám kedykoľvek ukončiť
takúto zmluvu a to aj formou písomnej výpovede, pričom bola dojednaná 1 mesačná výpovedná doba.
Následne listom zo dňa 30.05.2019 žalobca vyzval Komunálnu poisťovňu, a. s. na náhradu škody vprospech jeho klienta - žalovanej z titulu dopravnej nehody z dôvodu, že tá utrpela poškodenie na
zdraví. Komunálna poisťovňa, a. s. bola vyzvaná na zaplatenie sumy 4.027,- Eur, pričom suma 4.007,-
Eur predstavovala náhradu za bolesť (210 bodov x 19,08 Eur/bod) a suma 20 Eur predstavovala

náklady spojené s liečením (posudok 20,- Eur). Túto sumu žiadal uhradiť v zákonom stanovenej lehote,
a to bezhotovostným prevodom. Žalovaná následne listom /čl. 16/, ktorý bol adresovaný žalobcovi,
vypovedala zmluvu o poskytovaní právnych služieb a to už druhou výpoveďou, pretože žalobca nezobral
do úvahy prvú výpoveď, ktorú mu poslala prostredníctvom firmy VOTUM dňa 11.07.2019. Dúfala, že
túto výpoveď vezme na vedomie, pričom bola vyhotovená 09.08.2019. Z listinného dokladu označeného

ako „Ukončenie zmluvného vzťahu - Vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby“ vyplýva, že
žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 503,24 Eur na úhradu za poskytnuté právne služby v zmysle článku
3 bod 3.6 s tým, že zmluvný vzťah sa skončil uplynutím výpovednej doby v zmysle článku 5.2,
pretože uplynula 1-mesačná výpovedná doba, a to k 30.09.2019. Z pokladničného dokladu / čl. 18/
súd zistil, že dňa 14.11.2018 bola uhradená suma 20,- Eur v prospech spoločnosti CHIRDIA s. r. o.
ORTOPÉDIA, Bánovce nad Bebravou. Žalobca doručil žalovanej listinnú zásielku a to dňa 11.10.2019,

pričom išlo o predžalobnú výzvu na úhradu zmluvnej odmeny, ktorou právny zástupca žalobcu vyzýval
žalovanú na úhradu sumy 503,24 Eur z titulu uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Z
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/65/2019 zo dňa 26.09.2019 vyplýva, že na
tomto súde prebiehal spor medzi žalobcom spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění Brno, proti
žalovanej fyzickej osobe s tým, že bolo potvrdené rozhodnutie prvoinštančného súdu, a to Okresného

súdu Lučenec, ktorým bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 481,68 Eur. Zo skutkového
stavu vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavrel príkaznú zmluvu, došlo k vyplateniu náhrady škody
titulom bolestného vo výške 2007,- Eur žalovanému a preto podľa článku 6.2 zmluvy vzniklo žalobcovi
právo na odmenu vo výške 20 % zo sumy, ktorá bola pre neho vymožená. Žalobca si tak uplatnil
odmenu za čas zodpovedajúci vykonanej práci vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 481,68 Eur. Z

ponuky k mimosúdnemu uplatneniu nárokov v dôsledku dopravnej nehody od spoločnosti VOTUM zo
dňa 19.06.2019 adresovanej žalovanej vyplýva, že listom zo dňa 16.05.2019 oznámila žalovaná, že
vypovedala zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, ktorú uzavrela so spoločnosťou
VOTUM, a ktorú mala uzavretú prostredníctvom p. E. F., ktorá však už nie je ich spolupracovníkom. V
záujme ochrany klienta, a jeho uspokojenia prehodnotili všetky okolnosti a v prípade ak sa rozhodne

žalovaná stať sa opätovne ich klientom, tak sú ochotní znížiť podielovú odmenu z pôvodných 30 % na
9 %. Z e-mailu, ktorý bol odosielaný od Y.. E. S. dňa 01.07.2019 žalobcovi vyplýva okrem iného, že
Komunálna poisťovňa, za ktorú konala Y.. E. S. ako junior likvidátor poistných udalostí oznamovala, že
MUDr. Centový v lekárskom posudku použil položku 239 s popisom extrakcia materiálu po OS a zároveň
položku 198d. Pri operácii dňa 26.10.2018 bola vykonaná extrakcia OS materiálu a redressment kĺbu

a je možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti aj bez vyjadrenia lekára s použitím položky s vyšším
bodovým ohodnotením (198d v počte 90 bodov) a nepriznaním položky 239 (35 bodov), ak s tým
poškodená súhlasí. Dňa 27.06.2019 o 10:54 hod. žalobca adresoval Y.. E. S. e-mail z ktorého okrem
iného vyplýva, že zasiela zdravotnú dokumentáciu klientky vrátane EMG vyšetrenia zo dňa 26.09.2018.
Tiež dňa 06.06.2019 Y.. E. S. adresovala žalobcovi e-mail, v ktorom mu oznámila, že dňa 05.06.2019

bola do poisťovne doručená výzva na plnenie z poistenia zodpovednosti - nárok na náhradu škody za
bolestné pre klientku Y. Š., pričom k uplatneniu nároku si poisťovňa požiadala o zaslanie zdravotnej
dokumentácie z EMG vyšetrenia plánovaného v termíne 29.06.2018 a následne od neurologickej
kontroly ako aj písomné vyjadrenie MUDr. Richarda Centového k uplatnenej položke 198d - reoperácia
fractury - extrakcia + nový materiál v súvislosti s uplatnenou položkou 239 - extrakcia materiálu po OS.

Bez týchto dokladov nebolo možné zo strany poisťovne ukončiť šetrenie a posúdiť splnenie podmienok
pre likvidáciu škodovej udalosti. Listom zo dňa 15.07.2019 spoločnosť VOTUM adresovala žalobcovi
oznámenie o vypovedaní plnomocenstva k uplatňovaniu nárokov z dopravnej nehody zo dňa 20.04.2018
s tým, že bolo zaslané písomné vyjadrenie klientky, ktorá vyjadruje svoju nespokojnosť s p. F. a jej
nepravdivým informovaním s právnikom, s ktorým spolupracuje a v liste označuje žalobcu. Zároveň bolo

priložené spoločnosťou VOTUM vypovedanie plnomocenstva klientkou p. Y. Š., ktoré bolo spoločnosti
VOTUM doručené dňa 15.07.2019, pričom tá chce ostať aj naďalej klientom spoločnosti VOTUM. Keďže
vypovedanie plnomocenstva je právoplatné a vykonateľné dňom doručenia, poslali ho obratom aj do
Komunálnej poisťovni. Z vypovedania plnomocenstva, ktoré urobila žalovaná voči žalobcovi zo dňa
11.07.2019 vyplýva, že vypovedala plnomocenstvo, ktoré udelila dňa 29.05.2019 na zastupovanie a

poskytovanie právnych služieb na náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20.04.2018.
Naďalej zostáva a chce byť klientkou spoločnosti VOTUM, a. s. Dňa 29.05.2019 žalovaná splnomocnila
žalobcu na všetky právne úkony bez obmedzenia, predmetom ktorej je súdne, resp. mimosúdne
vymáhanie nároku na náhradu škody v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 20.04.2018. Z vyjadreniaprávneho zástupcu žalovanej zo dňa 02.07.2020 okrem iného vyplýva, že žalobca sa snažil odobriť svoj
nárok voči žalovanej ako svojej odídenej klientke poukázaním na obdobný postup spoločnosti VOTUM,
a. s. voči odídeným klientom, a to cestou predloženia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 26.09.2019, sp. zn. 41Co/65/2019. Ide však o jeden zásadný rozdiel, pretože medzi žalobcom a
spoločnosťou VOTUM, a. s. je podstatný rozdiel, a to že spoločnosť VOTUM je podnikateľský subjekt
a v zmysle Obchodného zákonníka môže získať potenciálnych klientov prostredníctvom tretích osôb,
kým žalobca v zmysle zákona o advokácii tak konať nemôže. Z nepráva tak nemôže vzniknúť právo a
teda žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odmenu voči žalovanej. Pokiaľ ide o predložený rozsudok,

tak právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť, že nemožno aplikovať takýto rozsudok na
tento prípad, pretože ide o právny vzťah medzi podnikateľským subjektom - akciovou spoločnosťou,
a nie advokátskou spoločnosťou, a klientom. Ide o príkaznú zmluvu a nie o zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, pričom spoločnosť VOTUM, a. s. bola kontaktovaná klientom a nie naopak. Nárok na
odmenu si spoločnosť VOTUM, a. s. uplatňovala voči odídenému klientovi z uhradeného zaplateného
nároku, a nie z uplatneného vyčísleného nároku. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej tak žalobca

dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností neosvedčil právny základ ani výšku svojho nároku, keďže
jednak ani sám nepopiera, že nárok žalovanej titulom bolestného bol uplatňovaný 2-krát a tiež nepopiera
intervenciu tretej osoby, p. F. pri uzatváraní zmluvného kontraktu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že
žalobcapredložilkonajúcemusúdurozsudok,ktorýmspoločnosťVOTUMvysúdilazmluvnúodmenuvoči
odídenémuklientovi,zčohomožnovyvodiť,žežalobcanaozajvčaseprvotnéhokontaktovaniažalovanej

pracoval pre spoločnosť VOTUM ako svojho zmluvného partnera. Inými slovami, nebyť spoločnosti
VOTUM, a. s., tak žalobca by nikdy žalovanú ako potenciálnu klientku nezískal. Okrem toho predložený
rozsudok nenasvedčuje ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods.
2 CSP. Z opakovanej sťažnosti na advokáta JUDr. Baníka pre obťažovanie, šikanovanie, spôsobovanie
traumy zo dňa 16.08.2019 vyplýva, že bývalá klientka žalobcu - žalovaná podala Slovenskej advokátskej

komore sťažnosť na konanie žalobcu v súvislosti s jeho zastupovaním pri vymáhaní nároku, ktorý jej
vznikol pri dopravnej nehode. Listom zo dňa 11.07.2019 tiež žalovaná oznámila, že naďalej chce byť
klientkou spoločnosti VOTUM, nakoľko p. F.Á. ju nepravdivo informovala a s jej právnikom, s ktorým
spolupracuje, žalobcom jej povedali, že jej znížia poplatok z 30 % na 20 %, pričom však prešlo už dosť
času a myslí si, že asi na ňu zabudli, a preto súhlasí s listom, ktorý jej poslali zo spoločnosti VOTUM,

a. s. Sťažnosťou zo dňa 05.08.2019 sa žalovaná sťažovala na Slovenskú advokátsku kanceláriu voči
žalobcovi pre osobné vydieranie a vyhrážanie sa.

10.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

12.Podľa § 725 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

13.Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu

iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je
povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.

14.Podľa§18ods.4,5zákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.

o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej
služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkonprávnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval
s odbornou starostlivosťou.

15.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát poskytuje právne
služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu

má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú
výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy
alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a
klientom; ak nedôjde k dohode patrí advokátovi tarifná odmena.

16.Podľa§1ods.1,2vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom
na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode,

na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 ).

17.Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže

advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18.Podľa§2ods.2,3vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.

19. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme
podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok
tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška
dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania
pred súdom alebo iným orgánom.

20. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má právo na dohodnutú podielovú
odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto
odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta,

advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech
vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.

21. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej

hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.22. Podľa § 9 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za tieto úkony právnej služby písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane

týkajúce sa veci samej.

23. Súd považoval za nesporné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, pričom táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobca ju uzatváral ako
právnická osoba, ktorá konala v rámci predmetu svojej hlavnej činnosti a žalovaná ju uzatvárala ako

fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná konala pri uzatváraní
takejto zmluvy v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a táto zmluva bola vopred
pripravená žalobcom. Žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah, ale musela ju akceptovať v celom rozsahu
alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak súd považoval žalobcu za dodávateľa a žalovanú za
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi
zmluvnými stranami, má tak spotrebiteľský charakter s tým, že uzavretá zmluva o poskytovaní právnej

pomoci má charakter príkaznej zmluvy. Takáto zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva
príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho, pričom upravuje vzájomné práva a povinnosti jej
účastníkov. Nevyžaduje sa, aby takáto zmluva bola uzavretá v písomnej forme, avšak príkazník
zväčša koná za príkazcu voči tretím osobám a na to aby mohol konať za príkazcu, musí mať od
príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva. Podľa názoru súdu bola platným spôsobom uzavretá

medzi stranami sporu zmluva o poskytovaní právnych služieb, pričom žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala predloženými listinnými dôkazmi ňou tvrdené skutočnosti o tom, že takúto zmluvu
uzatvárala v omyle nakoľko jej pani F. podstrčila čistý papier a až žalobca jej dodatočne zaslal zmluvu.
Z výpovedi žalovanej jednoznačne vyplýva, že podpis na zmluve o poskytovaní právnych služieb patrí
jej, pričom v článku 7.1 takejto zmluvy je jasne uvedené, že prejav jej vôle bol slobodný, vážny, určitý a

zrozumiteľný s tým, že je plne v súlade s obsahom takejto zmluvy. Zároveň sama žalovaná vypovedala
takúto zmluvu, a preto z takéhoto prejavu vôle možno vydedukovať, že ju riadnym spôsobom uzavrela,
cítila sa ňou viazaná a chcela takýto právny vzťah skončiť. Táto zmluva tak zanikla k 30.09.2019 z
dôvodu písomnej výpovede, pričom táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, a preto ju
súd považoval za nespornú. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na 10% podielovú odmenu

v zmysle článku 3.6 uzavretej zmluvy a to z dôvodu, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo
strany žalovanej, pričom podľa tohto dojednania tak malo vzniknúť žalobcovi právo na odmenu vo
výške 10 % zo sumy náhrady škody, ktorú advokát do ukončenia zmluvného vzťahu zo strany klienta,
alebo do odvolania splnomocnenia vyčíslil a uplatnil u protistrany, resp. inej tretej osobe za protistranu,
ako aj náhradu za stratu času a hotových výdavkov vynaložených pri poskytovaní právnych služieb.

Spornou bola otázka, či žalobcovi vznikol nárok na podielovú odmenu v zmysle § 7, 8 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s článkom 3.6 uzavretej zmluvy. V prípade ak je dojednaná podielová
odmena, tak podľa názoru súdu, nemožno priznať žalobcovi nárok na takúto odmenu, pretože tá je
viazaná na úspech klienta a predčasné ukončenie zastupovania ma za následok, že nebudú splnené
podmienky pre priznanie nároku na podielovú odmenu a to z dôvodu, že advokát nie je z objektívnych

príčin spôsobilý ovplyvniť úspech bývalého klienta. Možno tak subsidiárne aplikovať ustanovenia o
tarifnej odmena v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom výška odmeny sa určí na základe
tarifnej hodnoty veci a podľa počtu jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré vykonal advokát pred
ukončením zastupovania. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 407/08 zo dňa
30.06.2010 okrem iného vyplýva: „ Ustanovenia § 10 a 11 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o podielovej odmene sa uplatnia v prípade,
ak advokát zastupuje klienta až do právoplatného ukončenia sporu. Ak došlo k skončeniu právneho
zastúpenia z dôvodov na strane klienta, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu advokáta, ktorý nemôže
byť zbavený práva na odmenu za právne služby reálne poskytnuté do doby ukončenia zastupovania. Do
úvahy však neprichádza priznanie podielovej odmeny.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si napriek

tomu v rozpore s § 7, 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dohodol podielovú odmenu aj na prípady, kedy
došlo k predčasnému ukončeniu zastúpenia a bez ohľadu na výsledok konania tak takéto dojednanie
možno považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor so zákonom. Preto
je v tejto časti príkazná zmluva - zmluva o poskytovaní právnych služieb neplatná, pričom dohoda o
odmene príkazníka nie je podstatnou náležitosťou príkaznej zmluvy, a preto v prípade, ak je príkazná

zmluva neplatná len v časti dohodnutej odmeny, tak vo zvyšnej časti zostáva zmluva v platnosti. Súd
tak mal jednoznačne za preukázané, že bola dojednaná medzi zmluvnými stranami podielová odmena
čo vyplýva aj z článku 3.6, pričom takúto zmluvu pripravil a vyhotovil sám žalobca, ktorý vykonáva
advokátsku činnosť a teda je zrejmé, že jeho úmyslom bolo dojednať podielovú odmenu a nie paušálnuodmenu podľa § 5, 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako to tvrdil po podaní žaloby nakoľko z jeho strany ide
o účelové tvrdenie. Z tohto dôvodu tak má žalobca právo len na tarifnú odmenu podľa § 9, 10 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. za úkony, ktoré urobil pri zastupovaní žalovanej, keďže nebol platným spôsobom

dojednaný iný spôsob odmeny a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu obsiahnutého v žalobe a ktorým svoj nárok odvodzoval z úkonu
právnej služby - podanie zo dňa 30.05.2019 - „Výzva na plnenie z poistenia zodpovednosti“, ktorým v
mene žalovanej uplatňoval nárok na náhradu škody u poisťovateľa. Preto súd priznal žalobcovi nárok
na odmenu vo výške 151,05 Eur za jeden úkon právnej služby a to za podanie zo dňa 30.05.2019 podľa

§ 9, 10, 13 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom vychádzal z tarifnej hodnoty 4.027 Eur /
v takomto rozsahu žalobcu uplatnil nárok za žalovanú/. Keďže žalobca bol v čase poskytnutia takéhoto
úkonu právnej služby platiteľom DPH, tak mu vznikol aj nárok na DPH vo výške 30,21 Eur v zmysle §
18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 181,26 Eur,
a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože je evidentné, že žalovaná sa dostala do
omeškania s peňažným plnením, a to za obdobie od 19.10.2019, nakoľko bola vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy výzvou zo dňa 07.10.2019, ktorá jej bola doručená dňa 11.10.2019, pričom v zmysle tejto
výzvy mala plniť do siedmych kalendárnych dní, t.j. do 18.10.2019. Od 19.10.2019 sa tak dostala do

omeškania, a preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania.

25. Súd žalobu zamietol v časti presahujúcej sumu 181,26 Eur pretože z vyššie uvedených dôvodov
v tejto časti považoval nárok za nedôvodný nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na podielovú odmenu.
Pokiaľ ide o nárok vo výške 20 Eur z titulu hotových výdavkov za vypracovanie lekárskeho posudku

tak súd takýto nárok zamietol, pretože z pokladničného dokladu, ktorý predložil žalobca vyplýva, že ten
zaplatil za posudok dňa 14.11.2018, hoci právne služby pre žalovanú začal poskytovať až na základe
zmluvy zo dňa 29.05.2019. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal dôvodnosť takéhoto nároku,
pretože tu neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi uzavretou zmluvou o poskytovaní právnych slúžieb
a takýmto výdavkom na lekársky posudok. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

na ktorý poukazoval žalobca, tak súd uvádza, že na právne závery takéhoto rozhodnutia nemohol
prihliadnuť, pretože vychádzali z iného skutkového stavu a týkali sa iného subjektu ako bol žalobca.
Preto takýto rozsudok nie je možné aplikovať na tento spor.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca aj žalovaná boli čiastočne

úspešní v súdnom konaní, pričom žalovaná bola úspešná v rozsahu 63,98 % a žalobca v rozsahu 36,02
%. Celkový úspech žalovanej tak bol v rozsahu 27,96 %, a preto súd priznal v takomto rozsahu žalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, pričom takéto rozhodnutie vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný

poriadok).