Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213640
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5111213640.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: Z.. H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX, X. Q. J., zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanej: U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín,

IČO: 37 981 765, o zaplatenie 48 463,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/178/2011-648 zo dňa 09. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej a štátu p r i z n á v anárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48
463,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5 % od 01. 01. 2005 do zaplatenia v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Taktiež žalovanej uložil povinnosť uhradiť slovenskému štátu na účet vedený v Štátnej pokladnici
trovy vo výške 2 519,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
s poukazom na ust. § 657 až § 658 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že žalovaná platne
uzatvorila zmluvu o pôžičke a vznikla jej povinnosť zapožičané finančné prostriedky aj s príslušenstvom
vrátiť žalobcovi. Súd uviedol, že spochybnenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyvrátili jednotlivé znalecké

posudky, ako aj skutočnosť, že rodinný dom s bývalým manželom postavili, skolaudovali a keďže sami
toľko finančných prostriedkov nemali, je logické, že si finančné prostriedky na výstavbu rodinného
domu museli zapožičať. Súd ako nelogické vyhodnotil fingovanie zmluvy o pôžičke len z motívu, aby
získal finančné prostriedky, keďže ako manželia sa rozišli. O trovách konania rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní. Taktiež súd posúdil zhodne trovy štátu, ktoré
predstavujú vyplatenie odmeny znalca za vyhotovenie znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené v
priebehu konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
žalovaná. Poukazovala na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP, pričom tvrdila, že pre
vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu
prvej inštancie odvolateľka vytýkala, že znalecké posudky J. Q. a R.. R.. Y. nemali dostatok materiáluna to, aby mohli vysloviť jednoznačný záver znaleckého skúmania. Taktiež ani kriminalistický ústav,
ktorý vypracoval znalecký posudok, sa jednoznačne nevyjadril k tomu, či podpis na zmluve o pôžičke
je žalovanej alebo niekoho iného. V poznámke vyslovil, že podpis pravdepodobne vyhotovila manželka

žalobcu J.. J. Y.. Mieru pravdepodobnosti však nevedel kvantifikovať, ani nijako spresniť. V odvolaní
poukázala na závery znaleckých posudkov, kde ani jeden jednoznačne neurčil, že podpis na predloženej
zmluve o pôžičke je pravým podpisom žalovanej. Zo záverov týchto posudkov vyplynulo, že vykazujú
zhodné, aj podobné znaky, pričom z posudkov vyplynulo, že sa jedná „o ťažšie spracovateľný rukopisný
jav“ z toho dôvodu, že poskytuje menší počet individuálne identifikovateľných odchýlok od školskej

normy (učiteľské písmo). Obdobné závery vyplynuli z odborného stanoviska J.. M.. Podľa odvolateľky
aj laickým pohľadom je zrejmé, že podpis pravdepodobne vyhotovila J.. J. Y., čo nakoniec ako
pravdepodobnosť vyplynulo aj zo záverov posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru. Žalovaná tak má za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997 je absolútne neplatná,
pretože ju nepodpísala a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, arbitrárny, zmätočný
a nedostatočne odôvodnený. Vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem,

z formalistického výkladu listinných dôkazov a záver súd prijal na základe domnienok a dohadov, nie na
základe skutočne preukázaných skutočností. Odôvodnenie rozsudku nenapĺňa náležitosti stanovené v
ust. § 220 a nasl. CSP. Stáva sa tak nepreskúmateľný, čo nerešpektuje základné právo účastníkov na
súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie
aj procesnú vadu, nakoľko nevyhovel žalobnému návrhu v plnom rozsahu, pretože v časti príslušenstva

prisúdil menšiu hodnotu ako sa žalobca domáhal a o zvyšku nerozhodol. Žiadala, aby odvolací súd
rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
dostatočnýmadôslednýmspôsobomriadnezistilskutkovýstav,zktoréhovyvodilsprávneprávnezávery
a žalobe vyhovel. Rovnako tak odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozsudku je zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Má
za to, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia upravujúce právo na spravodlivý súdny proces. Čo

sa týka znaleckého dokazovania, i keď má špecifický charakter a zvláštne postavenie, medzi dôkaznými
prostriedkami zostáva jedným z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok musí
súd podrobiť hodnoteniu. Súd presne tak postupoval, keď do úvahy nevzal len žalovanou preferovaný
znalecký posudok, ale všetky, ktoré súd ako dôkaz vyhodnotil. Z dokazovania nepochybne vyplýva,
že náklady na výstavbu rodinného domu boli v sume vyššej ako 96 000,- eur, pričom bývalý manžel

žalovanej mal našetrené prostriedky v objeme cca 26 000,- eur. Zvyšok finančných prostriedkov bol
zabezpečený na základe zmluvy o úvere, ktorú žalovaná neodôvodnene spochybňuje.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú
v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé. V konaní okrem znaleckého dokazovania bolo

vykonané dokazovanie len obsahom listinných dôkazov (zmluva o pôžičke) a výsluchom strán sporu,
pričom súd prvej inštancie sa bez odôvodnenia a v rozpore s ust. čl. 6 CSP stotožnil s účelovými
tvrdeniami žalobcu a tvrdenia žalovanej považoval za nehodnoverné. Súd prijal závery o dôvodnosti
žaloby na základe domnienok a dohadov, nie na základe riadne zisteného skutkového stavu. Súd
posudzoval možnosť výstavby rodinného domu, ktorý bol preukázateľne postavený pred viac ako 20

rokmi podľa kritérií (čo do predpokladanej ceny výstavby) z roku 2011 bez ohľadu na vývoj trhu s
nehnuteľnosťami. V ostatnom sa pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení.

5. K podanému vyjadreniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý opakovane uviedol, že
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, je určité, presvedčivé,

obsahuje vyhodnotenie všetkých rozhodujúcich skutočností. Právo na spravodlivý proces tak porušené
nebolo. Súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, keď vo veci nariadil niekoľko znaleckých
dokazovaní. Taktiež bolo vykonaných viacero ústnych pojednávaní. Odvolanie žalovanej tak považoval
žalobca za nedôvodné.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a
po vykonaní pojednávania a po zopakovanom dokazovaní rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu a z obsahu preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd na vykonanom pojednávaní dňa 01. 07.
2021popreskúmanínapadnutéhorozsudkuazopakovanomdokazovanízistilnasledovnýskutkovýstav.

8. Žalobou podanou na súde dňa 27. 04. 2011 sa žalobca domáhal zaplatenia 48 463,12 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 29. 06. 1997 poskytol svojmu bratovi Z.. J. Y. a jeho manželke
U. H. účelovú peňažnú pôžičku vo výške 2 920 000,- Sk iba na výstavbu nového domu a novej
hospodárskej budovy s garážou vrátane oplotenia a spevnených plôch v Obci Rudina na pozemku č.

246/2. Stavbu realizovala odborná stavebná firma, s ktorou mali uzatvorenú zmluvu o dielo č. 7/95
zo dňa 23. 09. 1995 a ktorej vlastníkom bol ďalší brat žalobcu a bývalého manžela žalovanej. V roku
2003 za trvania manželstva bolo súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z.. J. a U.
Y., kde však o vyporiadaní takéhoto záväzku nič dojednané nebolo. Podľa žalobcu mu brat Z.. J. Y.
50 % z tejto pôžičky vrátane úroku splácal v rokoch 2005 až 2011. Keďže medzitým sa manželia Y.
rozviedli a žalovaná je 50 % podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v Rudine, ktorá bola z uvedenej

pôžičky postavená, má povinnosť v rozsahu polovice nesplatenej sumy mu túto pôžičku vrátiť. Do spisu
bolo doložené stavebné povolenie právoplatné 10. 06. 1995 na stavbu rekreačný domček v kat. úz.
N., kópia zmluvy o dielo č. 007/95 na výstavbu domu a hospodárskej budovy v kat. úz. N., pričom
dielo mal realizovať Z.. R. Y. - N.. Zmluva nebola žalovanou podpísaná. Doložená bola aj zmluva
o pôžičke datovaná 29. 06. 1997. Na zmluve sú podpisy veriteľa - žalobcu a dlžníkov - J. Y. a Y..

Priložené bolo tiež kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 06. 1997 o skolaudovaní
rekreačného domčeka a hospodárskej budovy. Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom J.. Q. č.
7/2011, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa viedlo pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podvodu vo vzťahu k žalobcovi a jeho bratovi. Zo záverov tohto posudku vyplynulo, že sporný
podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997 je pravdepodobne pravým podpisom U. Y. (H.). V

posudku je tiež uvedené, že podpis bol vyhotovený nižšou pisárskou rýchlosťou kurzívnym písmom a
vzhľadom k tomu, že pisateľ sa snaží dodržiavať školskú normu, je podpis ťažšie spracovateľný. Za
nedostatok bol považovaný menší rozsah ukážok z bežnej praxe pisateľky. Súd sa ďalej oboznámil so
znaleckým posudkom R.. č. 5/2014, zo záverov ktorého vyplynulo, že podpis na zmluve o pôžičke je
s vysokou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom U. Y.. V posudku je tiež uvedené, že sa jedná

o kurzívny podpis, ktorý vykazuje väčšiu podobnosť so školskou normou, a preto poskytuje menší
počet individuálno-identifikovateľných odchýlok od školskej normy a takýto podpis patrí medzi ťažšie
spracovateľné rukopisné javy. Z odborného stanoviska J.. M. č. 13/2015 vyplynulo, že znalkyňa Y. pri
znaleckom skúmaní uprednostňuje pred písmoznaleckými metódami skúmania grafologické metódy,
ktorá používa terminológiu delenie znakov, ktoré sa v písmoznaleckých posudkoch znaleckých ústavov

nepoužívajú. Po preštudovaní znaleckých posudkov J.. Q. a R.. R.. Y. konštatuje, že ani jedna znalkyňa
nemala na skúmanie predložený vyhovujúci porovnávací materiál, ktorý by im umožňoval pristúpiť
k objektívnemu znaleckému skúmaniu a vypracovaniu kvalitnej dôkazovej časti znaleckého posudku
vrátane posúdenia variability podpisov U. Y. v roku 1997. Predložené mali len dve ukážky podpisov
pisateľkyzroku1997,čojenedostatočnávzorka.Skúškypodpisovnemôžumaťprednosťpredukážkami

podpisov pisateľa z jeho bežnej praxe (pri skúškach podpisov nie je možné vylúčiť neúmyselné, ale aj
úmyselné menenie svojho pisárskeho prejavu, skúšky podpisov, keď sú vyhotovené s väčším časovým
odstupom od dátumu vzniku sporného podpisu, nemusia zodpovedať pisárskemu prejavu pisateľa v
období vzniku spornej písomnosti). Z jej záverov vyplynulo, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani
vylúčiť,žespornýpodpisvyhotovilaU.Posudoknevyhotovilaztohodôvodu,ženemohlabyjednoznačne

stanoviť záver skúmania. Následne sa súd oboznámil so znaleckým posudkom Kriminalistického a
expertízneho ústavu, z ktorého záverov vyplynulo, že U. H. nemožno potvrdiť, ani vylúčiť ako pisateľku
sporného podpisu na zmluve o pôžičke. Podpis pravdepodobne nevyhotovil manžel žalovanej Z.. J. Y..
Sporný podpis pravdepodobne vyhotovila manželka žalobcu J.. J. Y.. Mieru pravdepodobnosti posudok
nekvantifikuje, ani inak nespresňuje. Z dohody o vyporiadaní BSM manželov Z.. J. Y. a U. Y. zo dňa 15.

12. 2003 vyplynulo, že v roku 1997 nadobudli zo spoločných finančných prostriedkov parcelu CKN 219/3
ornúpôduovýmere8825m2vkat.úz.J.U.(pozrušeníBSMapovyporiadanítátonehnuteľnosťpripadla
manželovi žalovanej). V dohode účastníci vyhlasujú, že sú vyporiadané všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež z pohľadávok a dlhov vzniknutých
počas trvania ich manželstva.

9. Z takto zisteného skutkového stavu nedospel odvolací súd k záveru, že žaloba je dôvodná.10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V žalobe popísal skutkový stav
tak, že vtedajším manželom, bratovi a bývalej švagrinej, zapožičal finančné prostriedky, čo však
žalovaná absolútne poprela. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,

medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V tomto prípade žalobca vo svojich
výpovediach, či už pred súdom v tomto konaní alebo pred orgánmi vyšetrujúcimi podozrenie z trestného
činu podvodu nikdy neuviedol, že by finančné prostriedky predstavujúce požičanú sumu odovzdal
priamo žalovanej. Potvrdenie prevzatia finančných prostriedkov tak mala deklarovať práve predložená
zmluva o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997. Práve podpísanie tejto zmluvy žalovanou malo preukázať,

že finančné prostriedky skutočne prevzala a že s pôžičkou bola uzrozumená. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich
pre seba priaznivé právne následky. Listiny, ktoré majú preukazovať vznik právneho vzťahu, sú v
tomto prípade listinami súkromnými a pre posúdenie ako dôkazného prostriedku je významná ich
pravosť a pravdivosť. V tomto prípade bol popretý vznik právneho vzťahu, ktorý by zaväzoval označenú

žalovanú k požadovanému plneniu. Táto tvrdila, že o zmluve o pôžičke nevedela, takúto listinu nikdy
nepodpísala.Taktiežspochybnilaexistenciuzmluvyodielo.Vtomtoprípadebremenotvrdeniaibremeno
dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba dovodzuje priaznivé právne
následky. Ak teda žalobca tvrdí, že podpis na listine predloženej súdu ako dôkaz je pravý (že zmluvu
o pôžičke podpísala žalovaná), bolo na ňom, aby jednoznačne tieto tvrdené skutočnosti preukázal.

Ani z jedného znaleckého posudku jednoznačne nevyplynulo, že by podpis na predloženej listine bol
podpisom pravým, a teda, že zmluvu o pôžičke podpísala žalovaná. Súd bral do úvahy jednak znalecké
posudkyznalkyneQ.aY.,ktoréuviedli,žepodpisjepravdepodobnepravým,avšaknáslednetietozávery
boli spochybnené odborným stanoviskom znalkyne M. resp. aj samotnými znalkyňami, ktoré uviedli, že
skúmaný podpis patrí medzi ťažšie spracovateľné rukopisy, pretože poskytuje menší počet individuálno-

identifikovateľných odchýlok od školskej normy. Tieto závery podporil aj posudok Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý nemohol potvrdiť ani vylúčiť žalovanú ako pisateľku
sporného podpisu, avšak uviedol aj záver, že pravdepodobne podpis vyhotovila manželka žalobcu J.
13. V tomto prípade odvolací súd poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Hlavnou myšlienkou
je téza, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú, nositeľom dôkazného bremena pri dôslednom

uplatňovaní tejto zásady je vždy procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Z logiky potom
vyplýva, že nemožno preukázať trvajúcu negatívnu skutočnosť, ale rovnako ako inú negatívnu
skutočnosť je možné preukázať inou pozitívnou skutočnosťou, ktorá negatívnu skutočnosť vylúči. V
tomto prípade žalovaná tvrdí, že zmluvu nepodpísala, bolo teda na žalobcovi, aby pozitívne preukázal,
že zmluva bola uzatvorená so žalovanou, a preto sa na ňu vzťahuje aj obsah zmluvy a je povinná

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky formou pôžičky. Pokiaľ súd prvej inštancie dovodzoval poskytnutie
pôžičky napr. zo skutočností, že žalovaná vtedy so svojím manželom postavili rekreačný dom a
hospodársku budovu a že teda museli si za týmto účelom zapožičať finančné prostriedky, sú len dohady
a špekulácie. Naopak skôr v prospech žalovanej svedčí skutočnosť, že v dohode o vyporiadaní BSM,
ktorú uzatvárali vtedajší manželia v roku 2003, vyhlásili, že sú vyporiadané všetky práva a povinnosti

vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež z pohľadávok a dlhov vzniknutých
počas trvania manželstva. Taktiež je zrejmé, čo vyplynulo z listinných dôkazov, že v roku 1997 manželia
zakupovali nehnuteľnosť vo Veľkom Bieli (čo podporuje tvrdenie žalovanej, že stavbu realizovali z
vlastných finančných prostriedkov).

14. Vzhľadom na to, že podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k
fyzickému zapožičaniu finančných prostriedkov, k ich odovzdaniu, čo práve malo potvrdiť podpísanie
zmluvy o pôžičke žalovanou, neuniesol dôkazné bremeno a odvolaciemu súdu neostalo iné ako žalobu
zamietnuť.15. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s
prihliadnutím na úspech strán v konaní priznal žalovanej a štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov

v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).