Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. máj 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Csp/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210503
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7119210503.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: T., bytom I., zastúpenej

JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti žalovanému: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpenému JUDr.
Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45
869 464 zo dňa 8. 3. 2017 j e n e p l a t n á .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 18. 9. 2019 domáhala proti žalovanému určenia,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava dňa 8. 3. 2017 je neplatná, ako aj
náhrady trov konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že právny predchodca žalovaného Poštová banka
a.s. uzatvoril so žalobkyňou dňa 20. 5. 2009 Zmluvu o úvere č. 4281196209, na základe ktorej poskytol
žalobkyni úver v sume 2 000,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 50 mesačných splátkach po

70,27 Eur od 20. 6. 2009 do 20. 7. 2013. Poštová banka a.s. uzatvorila so spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej banka postúpila pohľadávku s
príslušenstvom zo Zmluvy o úvere č. 4281196209 zo dňa 20. 5. 2009. S účinnosťou od 9.
8. 2017 sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 967 692, zapísaná v Obchodnom registri stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti PRO
CIVITAS s.r.o., Bratislava. Žalovaný listom zo dňa 24. 1. 2019 požadoval od zamestnávateľa žalobkyne
vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 3 368,93 Eur, pričom nárok žalovaného

je premlčaný. Pohľadávka žalovaného sa premlčala ku dňu 20. 7. 2016, nakoľko posledná splátka
úveru bola splatná dňa 20. 7. 2013. Súčasťou Zmluvy o úvere bola v čl. 3 bod 5 Dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky
vzniknutej zo Zmluvy o úvere podľa čl. 4 bod 4.8 OP pre úver. Dohoda o úhrade dlhu a uznanie dlhu a
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017 majú charakter formulárových zmlúv. Okrem toho formulár
obsahuje už len miesto na podpis dlžníka. Všetky ostatné údaje, sú v dohode vopred predtlačené.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Uznanie dlhu je absolútne
neplatné, nakoľko v čase jeho podpisu bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného premlčaná.
Žalobkyňa v čase uzavretia uznania dlhu, teda v čase uznávacieho prejavu, o premlčaní dlhu vedomosťnemala a nemala ani vôľu uznávať premlčaný dlh. Žalovaný mal vopred pripravené znenie vyhlásenia
žalobkyne o uznaní záväzku, takéto konanie žalobkyňa hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože právny predchodca

žalovaného využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby,
i keď žalobkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Žalobkyňa mala záujem
dohodnúť sa na splátkach, musela však podpísať celý formulár. Vzhľadom k tomu, že dohoda o uznaní
dlhu je neplatným právnym úkonom, je neplatnou aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá dohodu o uznaní
dlhu zabezpečovala. Žalobkyňa v žalobe poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

1Co/517/2013 zo dňa 1. 10. 2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves,
č.k. 7C/362/2012-78 zo dňa 25. 9. 2013 v obdobnej veci, kde bola dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená
za neplatnú.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila zmluvu o úvere, dohodu o splátkovom kalendári, dohodu o uznaní dlhu
zo dňa 8. 3. 2017, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017, list žalovaného zo dňa 24. 1. 2019,
uznesenieOkresnéhosúduKošiceIzodňa9.9.2019sp.zn.25Csp/164/2019onariadeníneodkladného

opatrenia.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 9. 2019 uviedol, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený
podľa zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného

vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobkyňa
podala takýto návrh, pričom však právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby, musí byť naliehavý. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah

alebo právo. Ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu,
ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie, keďže spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je určitá, jasná a zrozumiteľná, bola platne uzatvorená, žalobkyňa nebola nútená

túto dohodu podpísať ani podpísať dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o uznaní dlhu. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na
jej strane. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 10. 2019 uviedla, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ bol nútený
kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré

umožňujúpostihovaťmajetokdlžníka.Inštitútdohodyozrážkachzomzdyniejezaloženýnaobjektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V žiadnom

prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so
žalobkyňou je platným právnym úkonom. Žalobkyňa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy sa dostala do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj

prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná
za situácie, keď bola ako formulárová dohoda predostretá žalobkyni, ktorá nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje konkrétnu výšku pohľadávky, nie je ani označená
konkrétne, napr. uvedením čísla úverovej zmluvy, dátumom uzavretia úverovej zmluvy a tak vznikla aj
hrubánerovnováha,keďževeriteľovitakátodohodaumožňujesvojvoľnéurčenievýškydlhuapostihnutie

majetku spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je preto absolútne neplatným právnym úkonom
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie je
nedôvodná, pretože od pôvodného veriteľa bola na neho postúpená pohľadávka so všetkými právamia povinnosťami s ňou spojenými. Nejedná sa teda o nerozlučné spoločenstvo právneho predchodcu
žalovaného a žalovaného.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 16. 1. 2020 č. k. 15Csp/179/2019-77 žalobu zamietol,
žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18. 1. 2021 sp. zn. 2CoCsp/35/2020 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa citovaného uznesenia odvolací

súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolateľkou uplatnené odvolacie
dôvody boli v plnej miere naplnené, preto rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 389 ods. 1 písm.
c/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného
uzavrelidňa20.5.2009Zmluvuoúvere,nazákladektorejbolžalobkyniposkytnutýúvervovýške2000,-
EUR. Termín konečnej splatnosti tohto úveru bol stanovený na 20. 7. 2013. Dňa 8. 3. 2017 žalovaný
doručil žalobkyni Dohodu o splátkovom kalendári a Dohodu o uznaní dlhu a zároveň Dohodu o zrážkach

zo mzdy na zabezpečenie uznaného dlhu, ktoré žalobkyňa podpísala a zaslala späť žalovanému. V
tom čase bola pohľadávka žalovaného už premlčaná, o čom, ako žalobkyňa sama tvrdila, vedomosť
nemala. Toto tvrdenie žalovaný nerozporoval. O jej nevedomosti ohľadom premlčania svedčí aj to, že
uznaný dlh ďalej plnila podľa splátkového kalendára v Dohode o splátkovom kalendári a Dohode o
uznaní dlhu, pričom ak by o premlčaní vedela, ďalšie splátky by neuhrádzala. Pre posúdenie platnosti

resp. neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017 odvolací súd ako predbežnú otázku
posudzoval platnosť Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2017, ktorý
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017 zabezpečovala. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak
niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného je zrejmé, že uznanie dlhu nemohlo mať zákonom predpokladané
právne účinky, nakoľko žalobkyňa v čase podpisu Dohody o uznaní dlhu o premlčaní nevedela. Súd
prvej inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, pričom odvolací súd sa takýmto postupom
nemôže stotožniť. Predmetné uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že ide o
právny úkon, ktorý obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože vychádza z nekalej obchodnej

praktiky žalovaného. Je nepochybné, že účelom, ktorý predložením dohody na podpis žalobkyni veriteľ
sledoval, bolo prelomenie účinku premlčania predĺžením premlčacej doby na 10 rokov (§ 110 ods. 1
OZ). Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalobkyňa, ktorá mala záujem na uznaní záväzku
a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa,
pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalovaného

z úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z obsahu Dohody
o splátkovom kalendári a Dohody uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2017 odvolací súd konštatuje, že žalovaný
pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobry´mi mravmi s poukazom na ust. § 4

ods. 8 ZoS, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil od žalobkyne
uznanie premlčaného dlhu, o premlčaní ktorého a následkoch premlčania vedomosť nemala, čím zhoršil
jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby, lebo v dôsledku uznania premlčaného dlhu
sa tento znova stal vymožiteľny´m. Pohľadávka žalovaného bola pritom v čase uzavretia dohody už
premlčaná(splatnosťúverunastaladňom20.5.2013,tedapremlčacialehotauplynuladňom20.7.2016,

pričom dohoda bola uzavretá až dňa 8. 3. 2017). Vzhľadom na nepreukázanú vedomosť žalobkyne o
premlčaní dlhu a jeho následkoch v čase uznania (§ 558 OZ) nedošlo dňa 8. 3. 2017 k účinnému uznaniu
dlhu. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalovaný postupoval v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené Dohoda o uznaní dlhu ako nekalá
obchodná praktika je neplatná (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/71/2014 zo dňa 23. 9.

2014, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/296/2013 zo dňa 26. 3. 2014).V Dohode o zrážkach
zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017 bola v čl. 1 bod 1 ako zabezpečená označená pohľadávka podľa čl. II bod
2 Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2017. Neplatnosť Dohody o
splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu potom zakladá aj neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. Z právneho posúdenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva,

že dohoda o splátkovom kalendári a dohoda o uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2017 sú neplatné, lebo žalovaný
priuzatváranídohodykonalvrozporesdobrýmimravmispoukazomnaustanovenie§4ods.8ZOS,keď
pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach vynútil od žalobkyne uznanie premlčaného dlhu. V dohode
o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. 3. 2017 je v článku 1 bod 1 ako zabezpečená označená pohľadávkapodľa článku 2 bod 2 dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2017.
Dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je skutočnosť, že zabezpečuje pohľadávku z neplatnej
dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre

rozpor so zákonom. Uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
za predpokladu, že nároky by boli uplatňované z neplatných právnych úkonov spôsobujúcich hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa jej podriadiť bez predchádzajúcej súdnej
kontroly. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku a tým neplatnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá nebola

individuálne dojednaná. Odvolací súd v intenciách svojho názoru uložil prvostupňovému súdu opätovne
vo veci rozhodnúť.

7. Predmetom konania je určovací nárok, teda nárok o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je neplatná.

8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Žalobný petit je prípustný podľa § 137 písm. c) CSP, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, nakoľko tento vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 11 ods.
4).
13. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa je neisté, pretože tým nie je vyriešená otázka platnosti tohto

právneho úkonu, nie je ustálené to, či môže žalovaný voči žalobkyni uplatňovať dohodu o zrážkach
zo mzdy na uspokojenie svojich pohľadávok. V dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená výška
zabezpečovaných pohľadávok, pričom podľa názoru súdu musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu,
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ so svojím dlžníkom. Je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka aj
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom,

to znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku ktorej ide a
výšku dohodnutých zrážok, v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii
nadriadeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v

budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.
15. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá na samostatnej listine, ktorú žalobkyňa
podľa jej tvrdení podpísala spolu so zmluvou o úvere bez náležitej kontroly, čo podpisuje. Z dohody
o zrážkach zo mzdy vyplýva, že ide o formulárovú dohodu. Výška pohľadávky nemusela byť určená
číselne, ale žalovanému nič nebránilo, aby určito a zrozumiteľne v čase uzatvorenia dohody o

zrážkach zo mzdy túto pohľadávku špecifikoval, aj keď len slovne, žalobkyňa by tak mala nepochybne
už v okamihu uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy vedomosť o tom, ako sa vypočíta výška
pohľadávky oznámená zamestnávateľovi, z čoho bude pozostávať a na základe akých dojednaní. S
výnimkou podpisu žalobkyňa ako spotrebiteľka nijako nemohla ovplyvniť obsah tejto dohody, táto boladodávateľom vopred pripravená a žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Dohoda v posudzovanej
podobe je neplatná, lebo nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobkyne ju uzavrieť
(čo by ju robilo už podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou) a nespĺňa zákonom

predpísané náležitosti pre taký právny úkon (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.), spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju
ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzavretia. Dohoda má základ v konaní rozpornom s dobrými
mravmi (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa) účinného v čase jej uzavretia.

16. Na základe uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v intenciách
názoru prezentovaného odvolacím súdom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni
priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.