Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tvrdá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/198/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202945
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519202945.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o dieťa: P. G.H., K..
XX.XX.XXXX, po dovŕšení plnoletosti pr. zast. advokátskou kanceláriou Y. J. W..Y..R.. W. W.P. V., Q.. C.
X, dieťa rodičov: H. G., K.. XX.XX.XXXX, I. V. V.Ť., S. D. XXXX/XX, pr. zast. advokátskou kanceláriou
Y. J. W..Y..R.. W. W. V.U., Q.. C. X a Y. G., K.. XX.XX.XXXX, I. V. V., U. I. XXXX/XX, pr. zast. X.. Q. V.,
U. W. W. V., B. XXXX/XA o zvýšenie výživného k dieťaťu takto
r o z h o d o l :
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje výživné k P., K.. XX.XX.XXXX z doterajších 1 500 Sk (49,79 eur)
mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám pln. P. vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2020.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 pre P. vo výške 1 102,31 eur súd otcovi
povoľuje splácať k rukám P. popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 31 eur až do úplného
vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX v
časti o výživnom pre pln. P..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k P. na sumu
150,- eur mesačne, uviedla, že výživné žiada zvýšiť od 01.01.2020.
2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
3. Pln. P. uviedol, že sa pripája k návrhu matky na čas do plnoletosti t. j. žiada zvýšiť výživné na 150 eur
mesačne a po nadobudnutí plnoletosti podáva tiež návrh na zvýšenie výživného na 150 eur mesačne,
uviedol, že výživné žiada zvýšiť od 01.01.2020 .
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o návšteve školy,
potvrdenia o príjme matky, správy ÚPSVaR Piešťany , správy Sociálnej poisťovne Bratislava, Trnava,
vyjadrenia otca, kúpnu zmluvu, ako i ostatný obsah spisu.
5. Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k dieťaťu
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX .
6. Matka vo svojej výpovedi dňa 31.7. 2020 uviedla, že je rozvedená, býva so svojou matkou a so
synmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Matka je na starobnom dôchodku,
nevie sa vyjadriť v akej výške tento poberá. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 110
eur. Pracuje ako predavačka od 10/2019 s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 660 eur a
ešte brigádne pracovala v Tescu, kde mala príjem za 12/2019 vo výške 76,40 eur , za mesiac 04/2020
mala vyplatenú sumu vo výške 213,69 eur. Od 04/2019 však už nebrigáduje v Tescu , pracuje akopredavačka u Baťu. Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá tiež rodinné prídavky na dve
deti vo výške 49,90 eur mesačne. Iný príjem počas predmetného obdobia nemala ani nemá žiaden.
Čo sa majetkov týka, má v podielovom spoluvlastníctve s matkou rodinný dom , v ktorom toho času
aj býva . Iné nič väčšie nevlastní . Dlhy žiadne nemá . Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť ako
má súdom stanovené, nad rámec výživného neprispieva. Má spolu dve vyživovacie povinnosti k P. a k
synovi Y., ktorý má 23 rokov, navštevuje 3. ročník na VŠ, podával si na tunajšom súde návrh na zvýšenie
výživného 18.12.2019, konanie je vedené pod sp. zn. 15Pc/43/2019, toho času má otec tu stanovené
výživné k nemu 66,39 eur mesačne. Iné deti nemá žiadne. Otec má tiež len dve vyživovacie povinnosti
k ich dvom spoločným deťom. Vie o tom ,že otec býva u brata vo Francúzsku a pracuje , ale na čierno
niekde na stavbe. Toto jej povedal tak asi pred rokom, chcela sa s ním mimosúdne dohodnúť na zvýšení
výživného , ale následne si ju hneď zablokoval. Iné nič viac nevie k otcovi dieťaťa sa vyjadriť.Matka
uviedla , že má informáciu, že otec vlastnil byt v Piešťanoch - jednoizbový, tento mal asi pred 2 - 3 rokmi
predať za sumu cca 30 000 - 40 000 eur , keď žili s otcom tak nepracoval, nechcel pracovať, podľa jej
informácií bol otec právoplatne odsúdený za prechovávanie drog a toto bol zrejme aj zdroj jeho príjmov,
otec bol prepustený z ÚVTOS , mohol sa zamestnať, je zdravotne spôsobilý a dosahovať príjem aspoň
800eurmesačne,avšakonpovedal,žetojeprenehožalostnemálo,žeonzataképeniazerobiťnebude,
byt predal a odišiel do Francúzska za bratom v roku 2017, išiel tam s tým, že tam bude viac zarábať.
7. P. má 18 rokov, navštevuje od 09/2020 3. ročník strednej školy. Nenavštevuje školskú jedáleň,
krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Má zdravotné problémy a to epilepsiu od 15 rokov
veku, berie na to lieky, s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné do Trnavy, lieky prepláca
poisťovňa, avšak za návštevu sa platí 10 eur poplatok, chodieva do Trnavy 3 - 4 krát ročne. Často
máva z dôvodu epilepsie úrazy , s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho následné ošetrenie, už si
aj vybil zuby, ide o predné zuby , takže bude sa platiť cca 3 000 eur poplatok.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov
alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
15. V danom prípade bolo súdom zistené, že P. v čase posledného rozhodovania o výživnom mal 2
roky .
16. T.č. P. má 18 rokov, navštevuje od 09/2020 3. ročník strednej školy. Nenavštevuje školskú jedáleň,
krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Má zdravotné problémy a to epilepsiu od 15 rokov
veku, berie na to lieky , s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné do Trnavy, lieky prepláca
poisťovňa , avšak za návštevu sa platí 10 eur poplatok, chodieva do Trnavy 3 - 4 krát ročne. Často
máva z dôvodu epilepsie úrazy , s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho následné ošetrenie, už si
aj vybil zuby, ide o predné zuby , takže bude sa platiť cca 3 000 eur poplatok.
17. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na MD, poberala rodičovský príspevok
3790 Sk mesačne a prídavky na 2 deti 1000 Sk mesačne, okrem detí P. a Y. iné deti nemala žiadne.
18. T.č. matka je rozvedená, býva so svojou matkou a so synmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom
vlastníctve jej matky, matka je na starobnom dôchodku , náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške
cca 110 eur. Pracuje ako predavačka od 10/2019 s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 660
eur a ešte brigádne pracovala v Tescu, kde mala príjem za mesiac 04/2020 vo výške 213,69 eur, už
však nebrigáduje v Tescu . Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá tiež rodinné prídavky
na dve deti vo výške 49,90 eur mesačne. Čo sa majetkov týka, má v podielovom spoluvlastníctve smatkou rodinný dom , v ktorom toho času aj býva, tiež vlastní podiel na ornej pôde . Má spolu dve
vyživovacie povinnosti k Denisovi a k synovi Ronymu, ktorý má 23 rokov, navštevuje VŠ, podával si
na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného 18.12.2019, konanie je vedené pod sp. zn. XXPc/XX/
XXXX, toho času má otec tu stanovené výživné k nemu 66,39 eur mesačne.
19. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný, okrem mal. detí P. U. Y. iné
deti nemal žiadne.
20. T.č. z vyjadrení otca vyplynulo, že býva v karavane umiestnenom na pozemku jeho brata,
stravuje sa v rodine brata, všetko zadarmo, je nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti
ani žiadne sociálne dávky , nie je vedený na úrade práce, má spolu 2 vyživovacie povinnosti k
P. a Y., kde má súdom stanovené 66,39 eur mesačne, okrem detí P. a Y. iné deti nemá žiadne.
Má dobrý zdravotný stav, nie je vlastníkom nehnuteľností, vybavenie karavanu je majetkom jeho
brata . Má ukončené stredné odborné učilište elektrotechnické, prax nemá, je nezamestnaný od
roku 2017, nemá príjmy, nemá dlhy , brigádne pracuje veľmi sporadicky a zarobí len na najnutnejšie
potreby k životu, naposledy zarobil koncom 01/2020 150,-eur , na hygienu a iné výdaje mu postačí
50 eur mesačne, výživné platí pravidelne, byt v Piešťanoch predal otec v 05/2019 za 75.000eur ,
splatil dlhy a exekúcie , platil výživné a disponuje sumou nepresahujúcou 1000 eur. Vzhľadom na
obsah spisu súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul úsilie, mohol sa už za tie
roky zamestnať , poukazujúc pritom na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie , aby tak dosahoval
príjem, z ktorého by si mohol plniť výživné na dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho
odôvodnené potreby, pričom len minimálna mzda vo Francúzsku predstavuje v čistom sumu cca
1200 eur mesačne , ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /vytlačené z internetu
nachádzajúce sa v spise/, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine
pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške minimálne
cca 1200 eur mesačne netto.
21. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby dieťaťa , ako aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec
uvádzal, že splatil z prostriedkov z predaja bytu / 75.000 eur v 05/2019 /dlhy a exekúcie, a disponuje
sumou nepresahujúcou 1000 eur , tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov
je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to,
že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký
príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené
potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej
povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených detí, aby tieto mali
zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné ďalej zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ
by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu dieťaťa v
celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného
pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
22. Otcovi súd zvýšil výživné k P. z doterajších 49,79 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s
účinnosťou od 01.01.2020, t.j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu v zmysle návrhu matky
a P., keď P. navštevoval a navštevuje SŠ , s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine
- poukazujúc na možnosti, schopnosti, ako i na odôvodnené potreby dieťaťa, v súlade s ustanovením
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine , prihliadnuc tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k Y.. Na strane
Denisa , ako je z vyššie uvedeného zrejmé, došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej
zmene pomerov, pričom k výraznej zmene pomerov došlo tiež na strane otca , ktorého príjem sa zvýšil,
ako je z vyššie uvedeného zrejmé, došlo tiež k výraznej zmene pomerov na strane matky, ktorej
príjem sa zvýšil, ako je z vyššie uvedeného zrejmé. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach
a schopnostiach otca prispievať na výživu P. vyššie uvedenou sumou.
23. Dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 pre P. vo výške 1 102,31 eur (100,21
eur x 11 mesiacov) súd otcovi povolil splácať k rukám P. v mesačných splátkach po 31,- eur až do
úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia (§ 232 ods. 4 CSP) tak, aby otec splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie
uvedené skutočnosti.24. U P., keďže medzičasom nadobudol plnoletosť , súd uložil otcovi, čo sa týka dlhu na výživnom
tento splácať k jeho rukám, to sa týka i nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou.
25. Záverom súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou
Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky
deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (viď napr. 25 CoP/58/2014).
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.