Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200021
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200021.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov 1/ U. D., trvale bytom
Z., Za D. XX, 2/ MUDr. Z. G., trvale bytom Z., Ku D. vode X/A, 3/ MVDr. A. G., trvale bytom Z., Ku D.
vode X/B, všetci právne zastúpení JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátkou so sídlom v Prešove,
Slovenská 69, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Prešov,
Námestie mieru 3, za účasti 1/ M. D., trvale bytom Z., F. mieru XX, 2/ Y. A., trvale bytom Z., L. D. XX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 7. novembra 2018 č.j. OU-PO-F
na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1.Preskúmavanýmrozhodnutímzodňa07.11.2018žalovanýakopríslušnýsprávnyorgánpodľa§4ods.
2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvkonanípodľazákonač.64/1997Z.z.oužívanípozemkovvzriadenýchzáhradkovýchosadách
a o vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon, zákon č.64/1997 Z.z.“)
rozhodujúc o odvolaniach U. D., MUDr. Z. G. a MVDr. A. G., vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade
ZO SZZ č. XX-XX Ontário (ďalej len „ZO“) v k.ú. Prešov podaných proti rozhodnutiu Okresného úradu
Prešov, pozemkového a lesného odboru č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 20.07.2018 (ďalej len

„rozhodnutie OÚ Prešov, OPPaLH“) o nevyhovení námietkam proti výpisu z úvodných podkladov podľa §
59zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Správnyporiadok“)
rozhodol tak, že odvolania U. D., MUDr. Z. G. a MVDr. A. G. (odvolatelia) zamietol a rozhodnutie OÚ
Prešov, OPPaLH potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal, že užívatelia pozemkov v ZO
prostredníctvom splnomocneného zástupcu C. D. dňa 07.01.1998 podľa § 7 ods. 1 zákona podali

na bývalom Okresnom úrade, odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
(OÚ Prešov OPPaLH), návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO. Prvostupňový správny
orgán (teraz OÚ Prešov) zabezpečil vyhotovenie registra pôvodného stavu (ďalej len „RPS“), ktorého
spracovateľom bola spoločnosť GEOKART Prešov, Konštantínova 3 a podľa § 7 ods. 4 zákona verejnouvyhláškou č. XXXX/X-XX/Ba zo dňa 21.01.2002 na úradnej tabuli mesta Prešov oznámil začatie konania
o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v ZO a zverejnil úvodné podklady (register pôvodného stavu a
geometrický plán).

3. Z dôvodu, že v konaní do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu, OÚ Prešov v
zmysle § 18c ods. 1 zákona listom č. XXXX/XXXXX-XX zo dňa 06.09.2011 vyzval Slovenský pozemkový
fond Bratislava, Regionálny odbor Prešov (ďalej len „SPF“) na zabezpečenie znaleckého posudku podľa
zákona pre určenie výšky náhrady za pozemky v ZO. Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 03.04.2012

(ďalej len „ZP“) vypracovaný znalcom Ing. A. L., P. XX bol SPF správnemu orgánu doručený 17.04.2012.
Dňa14.03.2013znaleckuZPvypracovalajdoplnokč.1adňa26.05.2014ajdoplnokč.2.Vzmysle§18c
ods. 2 zákona OÚ Prešov listom č. XXXX/XXXXX-XX zo dňa 24.4.2012 oznámil užívateľom pozemkov v
ZO určenú výšku náhrady podľa vyhotoveného znaleckého posudku a poučil ich o možnosti zobrať späť
návrh na začatie konania. Z doručených vyjadrení užívateľov pozemkov v ZO OÚ Prešov vyhodnotil, že
tí užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú väčšinu plochy, ktorá je predmetom konania, chcú pokračovať v

konanínausporiadanievlastníctvakpozemkomvZO.Vkonanínausporiadanievlastníctvakpozemkom
v ZO bolo 14 legitímnych užívateľov pozemkov, ktorí mali uzatvorené užívateľské zmluvy v termíne
do 24.06.1991. Vzhľadom na dlhý čas trvania konania, sa 12 užívatelia pozemkov z dôvodu uzavretia
dohôd o vrátení pozemku vlastníkom pozemkov a uzavretia dohôd o finančnom vyporiadaní za stavby
a porasty, vzdali užívacieho práva k pozemkom v ZO. OÚ Prešov voči týmto užívateľom pozemkov v

ZO zastavil konanie a preto v konaní na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO, ostali 2 legitímni
užívatelia pozemkov.

4. OÚ Prešov v zmysle § 18c ods. 3 zákona aktualizoval RPS a v zmysle § 8 ods. 3 zákona listom č.j.
OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 12.10.2017 doručil výpis z RPS vlastníkom pozemku EKN č. 2893

do vlastných rúk. OÚ Prešov v citovanom liste vlastníkov pozemku v ZO upozornil na to, že užívateľom
pozemkov v ZO môžu navrhnúť odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení (§ 8 ods. 4
zákona) a v 30-dňovej lehote to oznámiť OÚ Prešov. Výpis z RPS bol U. D., bytom Y. D. XX, Z. doručený
dňa 23.10.2017, MUDr. Z. G., bytom Ku D. vode X/A, Z. bol doručený 24.10.2017 a MVDr. A. G., bytom
Ku D. vode X/B, Z. bol doručený dňa 08.11.2017. Dňa 22.11.2017, teda v zákonnej 30-dňovej lehote,

boloOÚPrešovdoručenéspoločnévyjadrenievlastníkovpozemkuzodňa21.11.2017,ktoréobsahovalo
námietky proti stavbám nachádzajúcim sa na ich pozemku. Zároveň vlastníci OÚ Prešov oznámili, že
užívateľkám pozemkov v ZO M. D. a Y. A. ponúkli odkúpenie stavieb a trvalých porastov a to doručením
návrhov kúpnopredajných zmlúv. V spoločnom vyjadrení zo dňa 21.11.2017 boli ako prílohy doložené
návrhy kúpnopredajných zmlúv na odkúpenie stavieb pre užívateľky pozemkov v ZO M. D. a Y. A.. OÚ

Prešov listom č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 27.11.2017 upozornil vlastníkov pozemku na
nedostatky, ktoré vykazujú doložené návrhy kúpnych zmlúv na odkúpenie stavieb (chýbajúce náležitosti
právneho úkonu), a ktoré majú za následok ich neplatnosť. Preto vlastníkov vyzval na odstránenie týchto
nedostatkov.

5. Dňa 07.12.2017 bol OÚ Prešov doručený list MVDr. A. G., v ktorom dopĺňa spoločné vyjadrenie zo
dňa 21.11.2017 a podáva námietky proti stavbám nachádzajúcim sa na ich pozemku. V námietkach zo
dňa 21.11.2017 a ich doplnení zo dňa 05.12.2017 U. D., MUDr. Z. G. a MVDr. A. G. uvádzajú, že OÚ
Prešov v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku rozhodnutím č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/
LY zo dňa 08.03.2016 konanie vo veci usporiadania vlastníctva k pozemkom v ZO zastavil z dôvodu,

že nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorá podala návrh na začatie konania, prestala byť účastníkom
konania. Sú toho názoru, že ak Z. A. prestal byť účastníkom konania v ZO (zomrel dňa 20.05.2017)
manželka Y. A. nie je užívateľkou pozemku v ZO, a tým ani účastníčkou konania. Napriek tomu, že Y.
A. nemá postavenie účastníka konania, návrh kúpnej zmluvy jej zaslali, len aby splnili podmienky OÚ
Prešov. Majú za to, že ak užívateľky pozemkov v ZO nedisponujú listami vlastníctva k stavbám, tak

nemajúakýkoľveknároknafinančnéplneniezostranyvlastníkovpozemku. Konštatujú,žepodpivničené
stavby sú čiernymi stavbami, a keďže stavby nemajú súpisné čísla evidované v katastri nehnuteľností,
sú nelegálne. Keďže vlastníci pozemku nesúhlasia s umiestnením stavieb na pozemku v ich vlastníctve
majú za to, že tieto stavby majú byť z pozemku odstránené na náklady užívateliek pozemkov v ZO M.
D. a Y. A..

6. OÚ Prešov pozvánkou č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/Ly zo dňa 29.05.2018 pozval vlastníkov
pozemku U. D., MUDr. Z. G. a MVDr. A. G. na prerokovanie námietok. Zo zápisnice z prerokovania
námietok zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že k vyriešeniu námietok nedošlo. OÚ Prešov posúdil, že podanénámietky sú nedôvodné a opodstatnené, a preto rozhodnutím č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa
20.07.2018 podľa § 9 ods. 1 zákona rozhodol o nevyhovení námietkam.

7. Medzitým boli OÚ Prešov dňa 07.08.2018 doručené nové návrhy kúpnopredajných zmlúv na
odkúpeniestaviebpreužívateľkypozemkovvZOM.D.aY.A..Vdoručenýchzmluváchužbolvyznačený
dátum ich vyhotovenia a boli navrhovateľmi podpísané. Proti rozhodnutiu OÚ Prešov č.j. OU-PO-Z.-
XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 20.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podali U. D. a MUDr. Z. G.
(ďalej len „odvolatelia“) spoločné odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote (Rozhodnutie U. D.

doručené dňa 31.07.2018 a MUDr. Z. G. doručené dňa 02.08.2018, spoločné odvolanie bolo podané
na poštovú prepravu dňa 13.08.2018). Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote odvolanie aj účastník konania MVDr. A. G. (ďalej len „odvolateľ“) (Rozhodnutie doručené
20.08.2018, odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 03.09.2018). Odvolatelia v odvolaniach
uvádzajú, že OÚ Prešov v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku rozhodnutím č.j. OU-PO-
Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 08.03.2016 konanie vo veci usporiadania vlastníctva k pozemkom v ZO

zastavil z dôvodu že nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorá podala návrh na začatie konania, prestala
byť účastníkom konania. Konštatujú, že viacerí záhradkári po mnohých rokoch boli vylúčení z konania,
pretožeúčastníkomkonanianemôžebyťten,ktomalzmluvuoužívaníuzatvorenúpo24.06.1991.Keďže
Y. A. a M. D. nie sú uvedené v návrhu na začatie konania na usporiadanie pozemkov zo dňa 07.01.1998
(v návrhu sú uvedení ich manželia), nemôžu byť tam účastníkmi konania. Sú toho názoru, že ak Z.

A. prestal byť účastníkom konania v ZO (zomrel dňa 20.05.2017), manželka Y. A. nie je užívateľkou
pozemku v ZO a tým ani účastníčkou konania. Napriek tomu, že Y. A. nemá postavenie účastníka
konania, návrh kúpnej zmluvy jej vlastníci pozemku zaslali dňa 21.11.2017 a opätovne dňa 07.08.2018,
len aby splnili podmienky OÚ Prešov. M. D. bol návrh kúpnej zmluvy doručený dňa 20.11.2017 a
opätovne dňa 07.08.2018. Odvolatelia ďalej v odvolaní nesúhlasili s tvrdením OÚ Prešov, ktorý zaslané

návrhy kúpnych zmlúv nepovažoval za platné právne úkony. Odvolatelia sú toho názoru, že návrhy
kúpnych zmlúv obsahovali základné náležitosti. Tvrdia, že OÚ Prešov nepožadoval, aby kúpne zmluvy
boli aj podpísané - išlo výslovne o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy. Odvolávajú sa pri tom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo 208/2010 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na

uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Odvolatelia sú presvedčení, že zaslané návrhy obsahovali všetky základné náležitosti, z
ktorých možno nepochybne určiť, kto tento úkon robí, voči komu smeruje a že ním chcú byť potenciálni
kupujúci viazaní. V prípade, ak by sme pripustili iný výklad, ten by bol v rozpore s akoukoľvek logikou,
keďže v prípade, ak by nechceli byť viazaní obsahom návrhu kúpnej zmluvy, tento návrh by nikdy

neposlali a už vôbec by nedochádzalo k jeho úpravám. V zmluvnej praxi podliehajúcej občianskemu
alebo obchodnému právu sa za návrh zmlúv považuje predloženie zmluvy zo strany, ktorá chce byť
návrhom viazaná druhej zmluvnej strane, ktorá môže tento návrh zmluvy akceptovať alebo zaslať k
nemu pripomienky, čí, dôjde k úprave návrhu a formalizácii prípadnej zmluvy. V prípade, ak by došlo
k akceptácii návrhov kúpnych zmlúv zo strany užívateľov pozemkov, boli by navrhovatelia obsahom

návrhov kúpnych zmlúv viazaní, keďže by došlo k akceptácii oferty (návrhu kúpnej zmluvy). V prípade
odmietnutia dodatočného podpisu by sa mohli užívatelia pozemkov domáhať náhrady podpisov zmluvy
súdnou cestou, ktorý by svojím rozhodnutím nahradil prejav vôle navrhovateľov návrhu kúpnej zmluvy.

8. Odvolací orgán preskúmal predložený spisový materiál a podané odvolania odvolateľov a dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne. Odvolací orgán nevyhovel odvolaniam z nasledovných
dôvodov: Podľa § 7 ods. 1 zákona konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov,
ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí
preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej
vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote

podľa odseku 2. OÚ Prešov v konaní dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise preukázal,
že návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO dňa 07.01.1998 podali oprávnení a aktívne
legitímni užívatelia pozemkov v ZO, t.j. užívatelia, ktorí mali uzatvorené užívateľské zmluvy v
termíne do 24.06.1991. OÚ Prešov taktiež v zmysle § 18c ods. 2 zákona z doručených vyjadrení
užívateľov pozemkov v ZO preukázal, že tí užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú väčšinu plochy, ktorá

je predmetom konania, chcú pokračovať v konaní na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO.
Skutočnosť, že v konaní sa 12 užívateľov pozemkov z celkového počtu 14, z dôvodu uzavretia dohôd o
vrátení pozemku vlastníkom pozemkov a uzavretia dohôd o finančnom vyporiadaní za stavby a porasty,
vzdalo užívacieho práva k pozemkom v ZO, nezakladá dôvod na zastavenie konania. S ohľadom naplynutie času, objektívne okolnosti ako aj zmluvnú voľnosť, tak k zmenám počtu účastníkov konania
- užívateľov pozemkov môže v zásade dochádzať až do vydania rozhodnutia o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav v zmysle § 16 ods. 1 zákona. OÚ Prešov konal v súlade so zákonom a

Správnym poriadkom, ak užívateľov pozemkov v ZO, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva k pozemkom
v ZO, v zmysle § 14 Správneho z konania vylúčil a v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku
konanie vo veci návrhu 12 jednotlivých účastníkov konania - užívateľov pozemkov zastavil. Zastavením
konania vo vzťahu k tým účastníkom konania, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva k pozemkom,
nevzniká zákonné právo aj na zastavenie konania k tým účastníkom konania, ktorí sú aj naďalej

legitímnymi užívateľmi pozemkov v ZO (M. D. a Y. A.).

9. Odvolací orgán je toho názoru, že M. D. a Y. A. majú postavenie účastníkov konania v zmysle zákona
a Správneho poriadku. C. D., ktorý zomrel v roku 2005 - manžel M. D. a Z. A., ktorý zomrel v roku 2017
- manžel Y. A. uzatvorili dňa 01.04.1981 so Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov
osada Ontário zmluvy o užívaní pozemkov v ZO. Zmluvy o užívaní pozemkov v ZO boli uzatvorené

podľa § 397 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, čo je v zmluvách
aj uvedené. Oprávnenému užívaniu pozemkov oboma manželmi napriek podpísaniu zmlúv len jedným z
nich nasvedčuje aj znenie ustanovenia § 214 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv, ktorého subsidiárne použitie vyžaduje § 496 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak
dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva uzavreli obaja manželia alebo jeden z nich,

vzniká im právo spoločného užívania pozemku. Taktiež súčasťou návrhu na začatie konania doručenom
na OÚ Prešov, OPPaLH dňa 19.01.1998, je aj zoznam užívateľov pozemkov v ZO, v ktorom sú okrem
iných uvedení aj C. D. s manželkou M., rod. Q. a Z. A. s manželkou Y. rod. D.. Je nesporné, že pozemky v
ZO užívali manželia spolu od 01.04.1981, t.j. od dátumu uzavretia užívateľských zmlúv, pričom k zmene
užívateľa nedošlo. Po smrti C. D. a Z. A., OÚ Prešov obom manželkám naďalej doručoval všetky listiny

a písomnosti a tieto ich riadne preberali.

10. K zaslaným návrhom kúpnych zmlúv odvolací orgán poukázal na ustanovenia § 8 ods.3,ods.4, §
3 ods.3 a ods.4 zákona č.64/1997 Z.z. a konštatoval, že OÚ Prešov v zmysle § 8 ods. 3 zákona listom
č.j. OU-PO-Z.-XXXX/XXX-XXX/LY zo dňa 12.10.2017 doručil výpis z RPS vlastníkom pozemku EKN

č. XXXX do vlastných rúk. OÚ Prešov v citovanom liste vlastníkov pozemku v ZO upozornil na to, že
užívateľom pozemkov v ZO môžu navrhnúť odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení
(§8ods.4zákona)av30-dňovejlehotetooznámiťOÚPrešov.Vlastnícipozemkuvzákonomstanovenej
30-dňovej lehote OÚ Prešov v liste zo dňa 21.11.2017 oznámili, že užívateľkám pozemkov v ZO M. D.
a Y. A. ponúkli odkúpenie stavieb a trvalých porastov, a to doručením návrhov kúpnopredajných zmlúv.

11. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom OÚ Prešov, ktorý listom č.j. OU-PO-Z.- XXXX/XXX-XXX/LY zo
dňa 27.11.2017 upozornil vlastníkov pozemku na nedostatky, ktoré vykazujú doložené návrhy kúpnych
zmlúv na odkúpenie stavieb (chýbajúce náležitosti právneho úkonu), a ktoré majú za následok ich
neplatnosť. Argumentoval, že zmluva alebo jej návrh je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom,

obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných
prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy
vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči
ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na

uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle
navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo
aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť
týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom
v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva

navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie
návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy
neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez
akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe
riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. Nahradiť vôľu (zmluvný

prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle je možné, len ak tento
subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy). So
vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t.j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp.
možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutiepríslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie
tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi
viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za

následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť
zmluvou viazaní.

12. Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Tá je však prelomená
v prípadoch vyžadujúcich písomnú formu pre zmluvy:

a) o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia
zmluva),
b)pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon. Zákon vyžaduje buď prostú písomnú formu
(napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr. zmluva o rozšírení
alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva),

c)pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov. V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej
formy [a), b)] ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej
písomnej formy [c)] ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov
zmluvy boli na tej istej listine (vrátane ich podpisov).

13. Odvolací orgán ďalej poukázal, že Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé
typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje
obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v
zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od

začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak (Občiansky zákonník, § 34 - §
41a,§43-§51,§488-§493Obchodnýzákonník,§269-§280).Každázmluvaalebojejnávrhmásvoje
náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. Pre kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť sú to náležitosti:
- označenie zmluvných strán - kto je predávajúci a kupujúci, a to označením ich mena, priezviska,
vrátane rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a trvalého pobytu (takéto označenie je

potrebné pre potreby katastrálneho úradu), - označenie predmetu kúpy - samozrejme, je potrebné
presne špecifikovať, aká nehnuteľnosť sa predáva. Pri pozemku je potrebné označiť katastrálne územie,
číslo parcely, výmeru, druh pozemku a číslo LV. Pri budovách je potrebné uviesť súpisné číslo, číslo
LV a na akej parcele je budova postavená, - uvedenie kúpnej ceny - teda za akú sumu sa predáva
nehnuteľnosť, - záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy, - záväzok kupujúceho

prevziať od predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť zaň dohodnutú sumu.

14. V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy. Má sa teda za to, že zmluva ani nebola uzatvorená. Predložené návrhy kúpnych zmlúv sú
vyhotovené v rozpore s § 8 ods. 4, § 3 ods. 3 a 4 zákona ako aj v rozpore s Občianskym zákonníkom.

15. V bode I. predmetom návrhov kúpnych zmlúv je iba predaj záhradkárskej chatky, nie trvalých
porastov ani spoločných zariadení. Z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona vyplýva, že vlastník môže ponúknuť
užívateľovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení
nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve. Keďže na pozemku EKN č. XXXX sa okrem chatky

nachádzajú aj trvalé porasty a spoločné zariadenia, ktoré sú jeho súčasťou, mali byť taktiež uvedené
v predmete návrhov kúpnopredajných zmlúv. Z dôvodu nesprávneho určenia predmetu kúpy sú návrhy
kúpnopredajných zmlúv vypracované v rozpore s ustanovením § 8 ods. 4 zákona. V bode II. návrhov
kúpnych zmlúv je uvedená cena v určitej hodnote. Z ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zákona vyplýva, že
cena za stavby, trvalé porasty a podiel na spoločných zariadeniach musí byť dojednaná najmenej vo

výške určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, t.j. cena sa určuje podľa vypracovaného znaleckého
posudku. Z návrhov kúpnych zmlúv ani z iných dôkazných listín nachádzajúcich sa v administratívnom
spise nie je možné zistiť, na základe akých podkladov dospeli vlastníci k vyčísleniu hodnoty veci, ktorá je
predmetom kúpy. Keďže znalecký posudok nebol spracovaný, minimálnu výšku ceny nemožno porovnať

scenouuvedenouvnávrhochkúpnopredajnýchzmlúv.Pretoaninemožnodospieťkzáveru,čibolacena
vyčíslená v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 a 4 zákona. V návrhoch kúpnych zmlúv sú ako predávajúci
označené osoby: M. D., Y. A. a ,, dedičia podľa LV“. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka
návrhom na uzavretie zmluvy (ofertou) je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednejalebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol
viazaný v prípade jeho prijatia. V danom prípade táto podmienka nie je naplnená, nakoľko na strane
predávajúcich je uvedený neurčitý okruh osôb bez vymedzenia ich základných identifikačných znakov

(mena, priezviska, adresy, dátumu narodenia a pod.) a taktiež bez uvedenia čísel listov vlastníctva, na
ktorých mali byť tieto osoby vedené ako vlastníci. Súčasne návrhy kúpnych zmlúv sa nikdy nedostali do
sféry pôsobenia ich adresátov - dedičov podľa LV, t.j. neboli týmto osobám, v rozpore s ustanovením §
43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, doručené. Vyššie uvedené nedostatky návrhov kúpnych zmlúv je
potrebné považovať za také vady návrhov kúpnych zmlúv, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť (§

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj neúčinnosť (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. Z týchto dôvodov odvolací orgán konštatoval, že uplatnené návrhy vlastníkov pozemku na odkúpenie
stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení neboli vykonané v súlade so zákonom a Občianskym
zákonníkom, preto nie je možné na základe predložených návrhov kúpnych zmlúv zastaviť konanie v
zmysleustanovenia§8ods.5zákona.Odvolacíorgándospelkzáveru,žedôvodyuvádzanéodvolateľmi

v odvolaniach proti napadnutému rozhodnutiu nie sú relevantnými dôvodmi v zmysle zákona č.64/1997
Z.z. a Správneho poriadku pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. OÚ Prešov rozhodol o nevyhovení
námietkam podaným proti výpisu z úvodných podkladov v súlade so zákonom.

II.

Argumenty žalobcov v podanej žalobe

17. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobcovia konštatovali, že prvostupňový správny orgán rozhodoval o námietkach žalobcov proti
úvodným podkladom - Výpisu z aktualizovaného RPS na pozemky nachádzajúce sa v ZO SZZ č. 36/65
Ontário tak, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona námietkam nevyhovel.

19. Rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcov považujú za nezákonné a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov v tomto konaní boli
žalobcovia ako účastníci konania ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. Skutkový
stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, neobstojí, pretože nebol zistený

skutočný stav veci.

20. Žalobcovia uviedli, že listom zo dňa 12.10.2017 bol žalobcom doručený výpis z aktualizovaného
RPS, ktorým bol doručený výpis vlastníctva RPS a mapový podklad z RPS. Zároveň boli žalobcom
oznámené mená užívateľov pozemkov ZO Ontário, ktorí ostali v konaní, pričom zároveň bola oznámená

aj cena pozemkov v obvode záhradkovej osady, určená podľa znaleckého o posudku č. 33/2012 znalca
Ing. A. L..

21. Žalobcovia poukázali, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že v
súčasnosti v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z.z. zostali už len parcely KN - C XXXX/XX, XXXX/XX v

užívaníY.A.aparcelyXXXX/XXaXXXX/XX,vužívaníM.D..Žalobcoviamajúzato,žepostupsprávnych
orgánov, ktorí konajú s týmto dvoma účastníčkami nie je v súlade s § 7 ods. 2 zákona. Žalobcovia
zdôraznili, že návrh na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z. podali v roku 1998 manželia týchto
účastníčok C. D. a Z. A.. Práve oni mali uzatvorenú Zmluvu o prenechaní pozemku na dočasné užívanie
so ZO SZZ ako užívatelia záhradok. V priebehu konania obaja zomreli, pričom správny orgán koná

ako s účastníčkami s ich manželkami. Žalobcovia namietajú takýto postup správneho orgánu nemá
oporu v zákone č. 64/1997 Z.z. s poukazom na § 2 ods. 2 tohto zákona. Na otázku, kto je užívateľom,
poskytuje zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 2 ods. 2 zákona čiastočnú odpoveď s tým, že
zdôrazňuje členský vzťah k záhradkárskej organizácii a v spojitosti s týmto vzťahom sa na základe
právneho vzťahu k nej alebo k inej organizácii (zmluvný titul) nadobudol právo konkrétne pozemky

obhospodarovať a ďalej užívať tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,
najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (rovnako rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sžr 126/2012). Z vyššie citovaného je
nepochybné, že pre posúdenie účastníka ako užívateľa je potrebné, aby bol preukázaný zmluvný titul,ktorým ten-ktorý účastník nadobudol právo pozemok obhospodarovať. Je nespochybniteľné, že takýto
titul mali len C. D. a Z. A., ktorí mali uzatvorené Zmluvy o prenechaní pozemku a zároveň boli členmi
záhradkárskej organizácie. Z doložených listín však podľa názoru žalobcov nevyplýva, že by takéto

postavenie mali aj ich manželky. Z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, či ich manželky sú
členkami záhradkárskej organizácie a či existuje zmluvný titul, ktorým spolu s manželmi nadobudli právo
užívať pozemky v záhradkovej osade. Ak by tak bolo, potom už počas života ich manželov by mali
vystupovať ako účastníčky konania spolu s manželmi. Avšak v tomto prípade konať s nimi začali správne
orgány až po smrti ich manželov, pričom nie je zrejmé z akého titulu. Žalobcovi majú za to, že právo

užívať pozemok v záhradkovej osade nie je predmetom dedenia, a ak by aj bolo, potom by malo prejsť na
všetkýchdoúvahyprichádzajúcichdedičov,nielennamanželky.Nazákladetýchtoskutočnostížalobcovi
zastávajú názor, že postup správnych orgánov, ktorým konali ako s účastníčkami konania s manželkami
pôvodných užívateľov, nie je správny, keďže manželky nezodpovedajú definícii užívateľa podľa § 2 ods.
2 zákona. Takýto postup vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správny orgán
zákon č. 64/1997 Z.z. nesprávne vyložil. Správny orgán mal konanie podľa § 30 Správneho poriadku

zastaviť, keďže účastník konania zomrel a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania ( § 30 ods. 1
písm. c/ Správneho poriadku).

22. Žalobcovia ďalej v žalobe namietajú určenie hodnoty pozemkov. Podľa doručeného výpisu z
aktualizovaného RPS je daná aj cena pozemkov v záhradkovej osade, ktorá bola určená znaleckým

posudkom č. XX/XXXX znalcom Ing. A. L.. V zmysle znaleckého posudku je všeobecná hodnota
pozemkov určená dvojako, za rovinatú časť vo výške 10,76 eur /m2 a za svahovitú časť vo výške 2,15
eur / m2. Žalobcovia nemôžu s týmto znaleckým posudkom súhlasiť, keďže nie je zrejmé, prečo znalec
predmetné pozemky oceňoval dvoma hodnotami a ako stanovil, akú časť pozemku tvorí rovina a akú
časť svah. Uvedené parcely sú súčasťou pôvodnej parcely registra „E“ katastra nehnuteľností č. XXXX,

k.ú. Z.. Táto parcela je v katastri nehnuteľností vedená ako orná pôda o výmere 16 079 m2. Nie je
podľa názoru žalobcov dôvodné rozdeľovať túto parcelu na svahovitú a rovinatú časť a každú oceňovať
samostatne. Takýto postup neumožňuje ani vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, ktorá prípadný tvar pozemku považuje za tzv. iný faktor a zohľadňuje pri určovaní koeficientu
redukujúcich faktorov. Rozdelenie parcely na dve časti s tým, že každej časti sa určí iná hodnota, pričom

nie je zrejmé, ako znalec dospel k tomu, kde je hranica týchto dvoch častí, nemožno akceptovať.

23. Žalobcovia v súvislosti s touto žalobnou námietkou poukazujú na znalecký posudok Ing. A. M. č.
XX/XXXX, ktorým bola rovnako určená všeobecná hodnota uvedenej parcely, pričom znalec v súlade
s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. uviedol, že všeobecnú hodnotu pozemkov využívaných

ako záhrady stanovil tak, že zohľadnil skutočnosť, že terén v zadnej časti parciel je prudko svahovitý
a využitie tejto časti je problematické. Svahovitosť zohľadnil redukujúcim koeficientom. Žalobcovia
zdôrazňujú, že znalecký posudok Ing. L. bol vyhotovený v roku 2012 (podľa ZP bol vyhotovený ku dňu
30.03.2012). Od jeho vypracovania teda uplynulo už takmer 7 rokov, teda doba, za ktorú mohlo dôjsť k
zmene ceny pozemkov. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie ESĽP v Štrasburgu vo veci

Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. SR zo dňa 27.22.2007, pri prevode vlastníctva pozemkov v
prospech záhradkárov sa vypočíta hodnota prevádzaných pozemkov z trhovej ceny v dobe ich prevodu.
Na zabezpečenie realizácie tohto rozsudku bol prijatý zákon č. 57/2011. Z tejto právnej úpravy vyplýva,
že vlastníci pozemkov majú dostať náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene pozemku ku dňu prevodu.
Žalobcovia majú za to, že cena určená znaleckým posudkom Ing. L. z roku 2012 nevyjadruje cenu

pozemku ku dňu jeho prevodu, keďže tento už nie je aktuálny a správny orgán nezabezpečil jeho
doplnenie vo vzťahu k súčasným cenám pozemkov. Zistený skutkový stav veci, z ktorého správny orgán
vychádzal, tak neobstojí.

24. Ďalej žalobcovia namietajú taktiež geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý bol predložený užívateľmi.

Zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu (SPF) zo dňa 20.02.2015 vyplýva, že tento geometrický
plán nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností, čo vyplýva zo Stanoviska správy katastra Prešov pod
sp.zn. XXX/XXXX/XXXXX/Re zo dňa 18.10.2012. Žalobcovia citovali ust. § 8 ods. 1, 2 zákona, v zmysle
ktorého geometrický plán a RPS tvoria úvodné podklady. Podľa § 15 ods. 2 zákona, geometrický plán
spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu je verejnou listinou, na základe ktorej sa

vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností (§ 35 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona). Pokiaľ je teda
geometrický plán nezapísateľný do katastra, nemôže byť schválený ako úvodný podklad, keďže spolu
s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu, je podkladom pre zmeny v katastri nehnuteľností.V napadnutých rozhodnutiach nie je táto otázka vyriešená, a preto nie je zrejmé, či geometrický plán č.
V./XXXX je relevantný a či je splnená podmienka § 8 ods. 1 zákona.

25. Žalobcovia podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP nežiadajú nariadiť pojednávanie.

26. V súlade s § 185 SSP žalobcovia navrhli, aby správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok.
Tento návrh odôvodnili tým, že rozhodnutie správneho orgánu o nevyhovení námietkam je len prvým
krokom v konaní o vysporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade. Nepriznanie odkladného

účinku by znamenalo, že správny orgán môže pokračovať v konaní a vydávať ďalšie rozhodnutia.
Je však nepochybné, že rozhodnutie súdu v tejto veci je spôsobilé ovplyvniť aj jeho následné
rozhodnutia (schválenie úvodných podkladov, projektu pozemkových úprav a podobne ). Preto je
priznanie odkladného účinku dôvodné.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
27. K žalobe zaslal žalovaný vyjadrenie zo dňa 07.03.2019, v ktorom zotrval na skutkovej a

právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný považuje žalobu žalobcov za
nedôvodnú a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol, že nepožaduje nariadenie
pojednávania vo veci samej.

IV.

28. Uznesením zo dňa 11.04.2019 sp.zn. 6S 3/2019-43 správny súd zamietol návrh žalobcov na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v § 185
SSP pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

V.
Replika žalobcov

29. K vyjadreniu žalovaného zaslali žalobcovia repliku zo dňa 05.07.2020. K tvrdeniu žalovaného, že

oprávnenému užívaniu pozemkov oboma manželmi napriek podpisu len jedným z nich, nasvedčuje
znenie ust. § 214 Občianskeho zákonníka za použitia § 496 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmlúv žalobcovia poukázali, že ust. § 214 Občianskeho zákonníka v znení z roku
1981(keďboliuzatvorenézmluvyodočasnomužívanípozemkov)ustanovujeinštitútosobnéhoužívania
pozemku. Podľa § 872 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa právo osobného užívania pozemku

zmenilo na vlastníctvo. Išlo teda o podobný inštitút. V danom prípade však boli uzatvorené Zmluvy
o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie podľa § 397 Občianskeho zákonníka, pričom v tom čase
platný Občiansky zákonník vo vzťahu k tomuto inštitútu nemal ustanovenie obdobné § 214 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovia sú toho názoru, že správny orgán bez bližšieho odôvodnenia uplatňuje na tieto
zmluvy iný inštitút zákona, iné zákonné ustanovenie. Zároveň sa podľa nášho názoru nezohľadňuje

súčasná rozhodovacia prax súdov. V rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžr/126/2012 súd vo vzťahu k osobe
užívateľa podľa § 2 ods. 2 zákona zdôrazňuje členský vzťah k záhradkárskej organizácii a v spojitosti s
týmto vzťahom sa na základe právneho vzťahu k nej alebo k inej organizácii (zmluvný titul) nadobudol
právo konkrétne pozemky obhospodarovať. To znamená, že užívateľom je jednak člen ZO SZZ a
zároveň v spojitosti s tým aj účastník Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov. Pre uzatvorenie takejto

zmluvy platilo, že užívateľ musel byť aj členom ZO SZZ. Podľa výkladu žalovaného, ak by jeden z
manželov uzatvoril Zmluvu o dočasnom užívaní a táto zmluva by automaticky zaväzovala aj druhého
manžela, znamenalo by to, že by automaticky aj druhému manželovi vzniklo členstvo v ZO SZZ. Pretože
nečlennemôžemaťzmluvnýtitul,nazákladektoréhomáprávopozemkyobhospodarovať.Takýtovýklad
však opomína fakt, že členstvo v ZO SZZ je dobrovoľné, a nevzniká len z titulu uzatvorenia manželstva.

Inými slovami, ak jeden z manželov sa stane členom ZO SZZ, nestáva sa členom aj druhý z manželov,
pričom užívateľom pozemkov v záhradkovej osade môže byť len člen SZZ. V konaní nebolo preukázané,
že manželky sú tiež členmi SZZ a teda nie je preukázané, že zmluva, ktorú uzatvorili ich manželia,
zaväzuje aj ich manželky. Majú za to, že pokiaľ manželky neuzatvorili dohodu o dočasnom užívaní, niesú legitímnymi účastníkmi konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., keďže neboli užívateľkami ku dňu
24.06.1991 (ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o pôde č. 229/1991 Zb.)

30. K námietke žalobcov, ktorou namietali nesprávny postup znalca Ing. A. L. pri určení hodnoty
nehnuteľnosti, keď parcelu ohodnotil dvoma rôznymi všeobecnými hodnotami žalovaný v podanom
vyjadrení uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že pozemky v ZO by sa mali
ohodnocovať v trhovej cene ku dňu prevodu.S týmto názorom žalobcovia nesúhlasia. Podľa § 18
ods. 2 zákona na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní

(Správny poriadok) a podľa § 32 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť skutočný stav
spoľahlivo, presne a úplne, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalobcovia zastávajú názor, že úplnému a presnému zisteniu
skutočného stavu nezodpovedá zistenie hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom z roku 2012, aj
s poukazom na vývoj cien nehnuteľností na realitnom trhu. Takto zistený skutočný stav nie je potom
dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, a v konečnom dôsledku nezabezpečuje

spravodlivé usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi a užívateľmi záhradok. Žalobcovia trvajú aj na
námietke nesprávnosti znaleckého posudku Ing. L., ktorý je vyhotovený v rozpore s vyhláškou č.
492/2004 Z.z. Žalobcovia môžu súhlasiť s názorom žalovaného, že správny orgán nie je oprávnený
hodnotiť odborné závery znalca, je však oprávnený zhodnotiť daný znalecký posudok z hľadiska
jeho súladu s vyhláškou. Vyhláška č. 492/2004 Z.z. pritom neumožňuje jeden pozemok ohodnotiť

dvoma rozdielnymi hodnotami. V prípade svahovitosti terénu ide o skutočnosť, ktorá sa prejaví v tzv.
redukujúcom faktore. Žalovaný vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku Ing. M. č. XX/XXXX
uvádza, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov v ZO, nie pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v ZO. Táto argumentácia
však neobstojí. Znaleckým posudkom Ing. M. bola určená aj všeobecná hodnota pozemku (z ktorej

potom vychádzal pri určení všeobecnej hodnoty nájmu), a to rovnako metódou polohovej diferenciácie.
Všeobecná hodnota pozemku sa pritom určuje rovnako, či je to pre účely ďalšieho výpočtu nájmu,
alebo pre účely usporiadania vlastníckych vzťahov. Žiaden právny predpis nepozná rôzne všeobecné
hodnoty, v závislosti od účelu, na ktorý majú byť použité. Preto znalecký posudok Ing. M. je relevantný,
a je možné tieto dva znalecké posudky porovnávať. So znaleckým posudkom Ing. M. sa však žalovaný

nevysporiadal. Nekriticky vychádzal zo znaleckého posudku Ing L., napriek tomu, že ocenenie pozemku
dvoma rozdielnymi hodnotami, nie je v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., teda rozdelenie parcely na
dve časti s tým, že každej časti sa určí iná hodnota, pričom nie je zrejmé, ako znalec dospel k tomu, kde
je hranica týchto dvoch častí, súčasná právna úprava neumožňuje.

31. Žalobcovia konštatujú, že v doručenom vyjadrení žalovaný vo vzťahu k námietke nezapísateľnosti
geometrického plánu priznáva, že predložený GP naozaj nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností,
zároveň však poukazuje na fakt, že ide o časovo náročný a zdĺhavý proces. Aj vo vzťahu k týmto
vyjadreniam žalobcovia poukazujú na povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav úplne a riadne.
Táto požiadavka podľa názoru žalobcu vylučuje, aby sa vychádzalo z geometrického plánu, ktorý

nezodpovedá realite, a preto ho nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia trvajú na podanej žalobe a navrhujú rozhodnúť v
súlade s jej petitom.

VI.
Duplika žalovaného
33. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
VII.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.
34. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).
35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.36. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

40. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na
citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na

úradnej tabuli súdu od 20.05.2021 do 28.05.2021. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 4 SSP)
dňa 27.05.2021.

41. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť"

rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť" ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať
do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým", ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky

napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

42. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nevyhovel v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 64/1997 Z.z. námietkam žalobcov voči úvodným podkladom - výpisu z aktualizovaného RPS
na pozemky nachádzajúce sa v ZO SZZ č. XX-XX Ontário k.ú. Z..

43. Právne vzťahy pri užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a postup obvodných
pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o
pozemkových úpravách na účely vyporiadanaia vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových

osadách upravuje zákon č. 64/1997 Z.z.

44. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 64/1997 Z.z., tento zákon upravuje užívanie pozemkov v
zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona, zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená
do 24.06.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi
Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou
(ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou
organizáciou, ktorá k pozemku mala písm. e/ iné užívacie právo.

46. Podľa § 2 ods.2 zákona, nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej
osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so
záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,

najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").

47. Podľa § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. (ďalej len „zákon“), účastníkmi konania súa) užívatelia,
b) záhradkárska organizácia,

c) vlastníci,
d) Slovenský pozemkový fond.

48. Podľa § 7 ods. 1 zákona, konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú

nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že
vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady
uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2.

49. Podľa § 7 ods. 2 zákona, ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na jeho prijatie
alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia.

50. Podľa § 7 ods. 4 zákona, začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou.
Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods. 2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní
od vyvesenia verejnej vyhlášky.

51. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona, k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický
plán zriadenej záhradkovej osady. Na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný
pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register
pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za
pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný

pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. Vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe,
doručí obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov z uvedených pozemkov,
ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa
doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu,
výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

52. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4 zákona, námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje
obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote
a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada. Ak nemožno o námietke rozhodnúť z
dôvodu, že sa týka vlastníctva k pozemku, obvodný pozemkový úrad rozhodne o spôsobe náhrady až

po právoplatnosti rozhodnutia o vlastníctve. Odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach nemá odkladný
účinok. Po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad rozhodnutím úvodné podklady schváli.

53. Spoločné ustanovenie § 18 zákona , v ods.2 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie

neupravujú osobitné predpisy.

54.Podľa§18azákona,konaniazačatépreddňomúčinnostitohtozákonasadokončiapodľaustanovení
tohto zákona.

55. Podľa § 18c ods. 1 zákona, ak v konaní do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie
projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový
úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.

56. Podľa § 18c ods. 2 zákona, obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku

oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti
zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia,
ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery
spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ
zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný

pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na
vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi.57. Podľa § 18c ods. 3 zákona, ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods.
4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do
31.03.2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.

58. Záhradkový zákon upravuje osobitný druh správneho konania, t.j. konania, v ktorom sa
vysporiadavajú pozemky v záhradkových osadách (ZO). Tento zákon v podstate rieši kolíziu záujmov
medzi pôvodnými vlastníkmi na jednej strane a užívateľmi pozemkov v záhradkových osadách na
druhej strane vyvolanú predchádzajúcim historickým vývojom a právnymi pomermi v minulosti, pričom

z viacerých ustanovení predmetného zákona (napr. § 3, § 7 ods. 1) vyplýva, že zákon dáva prednosť
vysporiadaniu pomerov medzi pôvodnými vlastníkmi a užívateľmi prostredníctvom dohody užívateľov s
vlastníkmi o odkúpení parciel od pôvodných vlastníkov. Iba vtedy, ak takejto dohode nedôjde, môže za
podmienok stanovených v zákone dôjsť k vysporiadaniu medzi vlastníkmi a užívateľmi cestou úradného
rozhodnutia v správnom konaní, a to na základe návrhu užívateľov podaného do zákonom stanovenej
lehoty.

59. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrh na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO
dňa 07.01.1998 podali oprávnení a aktívne legitímni užívatelia pozemkov v ZO, t.j. užívatelia, ktorí mali
uzatvorené užívateľské zmluvy v termíne do 24.06.1991.

60. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že prvostupňový správny orgán konal v súlade so
zákonom a Správnym poriadkom, ak užívateľov pozemkov v ZO, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva
k pozemkom v ZO v zmysle § 14 Správneho konania z konania vylúčil a v zmysle § 30 ods. 1 písm. a/
Správneho poriadku konanie vo veci návrhu 12 jednotlivých účastníkov konania - užívateľov pozemkov
zastavil. Zastavením konania vo vzťahu k tým účastníkom konania, ktorí sa sami vzdali užívacieho práva

k pozemkom, nevzniká zákonné právo aj na zastavenie konania k tým účastníkom konania, ktorí sú aj
naďalej legitímnymi užívateľmi pozemkov v ZO Ontário - M. D. a Y. A..

61. Žalobcovia namietajú postup správneho orgánu, ktorý spočíval v tom, že správny orgán konal M.
D. a Y. A. ako s účastníčkami konania v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z.. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že súčasťou návrhu na začatie konania
dňa 19.01.1998 je aj zoznam užívateľov pozemkov v ZO za účelom zápisu do listov vlastníctva zo dňa
24.08.1998, v ktorom sú okrem iných, uvedení aj C. D. s manželkou M. rod. Q. a Z. A. s manželkou Y.
rod. D.. Je nesporné, že pozemky v ZO užívali manželia D. a A. spolu od 01.04.1981, t.j. od dátumu
uzavretia užívateľských zmlúv a k zmene užívateľa nedošlo. Po smrti C. D. a Z. A. správny orgán obom

manželkám naďalej doručoval všetky listiny a písomnosti a tieto ich riadne preberali. Zmluvy o užívaní
pozemkov v ZO boli uzatvorené podľa § 397 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmlúv, čo je v týchto zmluvách aj uvedené. Napriek podpísaniu zmlúv len jedným z manželov v
zmysle ust. § 214 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv a § 496 Občianskeho
zákonníka (Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,

spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.) vzniká
právo spoločného užívania pozemku manželom, aj keď dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania
manželstva uzatvoril len jeden z nich.

62. Podľa § 214 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmlúv o užívaní a odovzdaní

pozemku na dočasné užívanie v ZO (rok 1981), ak uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku za
trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vznikne im právo spoločného užívania pozemku.
Toto právo však nevznikne, ak uzavrie dohodu jeden z manželov, ktorí spolu trvale nežijú.

63. Podľa § 397 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmlúv o užívaní

a odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v ZO (rok 1981), nehnuteľnosť alebo jej časť možno
dohodou prenechať inému na dočasné užívanie. Ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie
ponechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom
zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži.

64. Správny súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že manželia A. a manželia D.
trvale spolu žili až do smrti jedného z manželov a spolu užívali nehnuteľnosti im prenechané na dočasné
užívanie dohodnutým spôsobom (na záhradky). Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou
žalobcov, že manželky zomrelých Z. A. a C. D. museli byť členmi záhradkárskej organizácie, tátoskutočnosť nevyplýva z § 2 ods. 2 zákona s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený
v rozsudku sp.zn. 1Sžr/126/2012. Nebolo jednoznačne preukázané, či ďalšie účastníčky M. D., Y. A.
boli alebo neboli členmi záhradkárskej organizácie. Skutočnosť, že ZO Ontário neviedla zoznamy

členov záhradkárskej organizácie perfektne, nemôže byť v neprospech M. D. a Y. A.. Správny orgán v
rozhodnutí vyslovil správnu úvahu, ktorú si aj logicky odôvodnil, že právo užívania vzniklo účastníčkam
M. D. a Y. A. v zmysle § 214 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, na základe
dohody o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva už od 01.04.1981.

65. Zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie uzatvorené medzi SZZ a užívateľmi pozemkov
v ZO uzatvorené v roku 1981 sú uzatvorené podľa § 397 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa
ustanovení OZ účinného v čase uzatvorenia zmlúv o užívaní a odovzdaní pozemku na dočasné užívanie
v ZO (v roku 1981) sa pre zmluvu o prenechaní nehnuteľností na dočasné užívanie nevyžadovala
písomná forma. Keďže podľa ustanovení OZ účinného v tom čase sa písomná forma nevyžadovala, zo
strany manželiek C. D. a Z. A. mohlo dôjsť k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o užívaní pozemku so ZO

osada Ontário. V zmysle vyššie uvedeného užívateľkami pozemku v ZO Ontário bola aj M. D., manželka
navrhovateľa C. D. a Y. A., manželka Z. A., ktoré záhradku užívali spolu s manželmi od 01.04.1981, teda
boli užívateľkami aj ku účinnosti zákona ku dňu 24.06.1991.

66. Zo zoznamu užívateľov pozemkov v osade Ontário Prešov za účelom zápisu do LV s pečiatkou

podania na Okresný úrad Prešov 28.08.1998 vyplýva, že pod bodom 6 je uvedený C. D. a M. D. rod.
Q.. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že písomným podaním zo dňa 07.06.2000 na
Okresný úrad Prešov Výbor ZO SZZ zastúpený C. D., predložil správnym orgánom požadované zmluvy
užívateľov pozemkov v ZO Ontario uzatvorené so záhradkárskou organizáciou. Tu sa nachádzajú
(okrem ďalších 12 zmlúv), aj zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v Záhradkárskej osade

Ontário podľa § 397 a násl. Občianskeho zákonníka - uzatvorená medzi ZO SZZ osada Ontário a C.
D. o prenechaní časti nehnuteľnosti na dočasné užívanie za tam uvedených podmienok. Zmluva je
uzatvorená 01.04.1981. V tom istom znení je uzatvorená Zmluva o odovzdaní pozemku na dočasné
užívanie v ZO Ontário medzi ZO SZZ osada Ontário a Z. A. dňa 01.04.1981.

67. Pojem „užívateľ“ je definovaný v § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. tak, že užívateľom pozemkov
v zriadenej záhradkovej osade sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy
(tzv. „malá zmluva“) so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo
inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom
záhradkárskej organizácie. V prejednávanej veci záhradková osada je považovaná za legálne zriadenú,

je nutné aj jej členov považovať za užívateľov, zákonite teda môžu byť nielen členovia, ale aj samotná
záhradková osada ako záhradkárska organizácia účastníkmi konania v zmysle § 6 písm. a/ a b/ zákona
č. 64/1997 Z.z., a teda môžu podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona č.
64/1197 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.06.2014 sp.zn. 1Sžr/40/2013).

68. Aj keď zákon v § 2 ods. 2 určuje legálnu definíciu užívateľa, ktorým sa rozumie člen záhradkárskej
organizácie, takto definovaný subjekt nie je určený celkom jednoznačne. Organizácie záhradkárov nie
sú registrované ako občianske združenia. Registrovaný je iba Slovenský zväz záhradkárov s internými
prírastkom a úbytkom základných organizácií. V dôsledku toho neexistuje istota ohľadom počtu osôb,
ktoré sú členmi jednotlivých základných organizácií. Ako už súd vyššie uviedol, je možné, že ZO Ontário

neviedla zoznamy členov záhradkárskej organizácie perfektne, čo však nemôže byť v neprospech M.
D. a Y. A..

69. Žalobcovia v priebehu administratívneho konania boli oboznámení so skutočnosťou, že správne
orgány v rozhodnutiach vyslovili svoj právny názor, že M. D. a Y. A. sú účastníčkami konania podľa

zákona č.64/1997 Z.z., a podľa názoru správneho súdu to aj akceptovali. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že dňa 22.11.2017 prijal správny orgán spoločný list vlastníkov pozemku vo veci
„vyjadreniekZOOntáriok.ú.Z.-zaslaniuvýpisuzaktualizovanéhoRPS“,vktoromoznamujú,žeponúkli
užívateľkám (M. D. a Y. A.) odkúpenie stavieb a porastov doručením návrhov kúpnopredajných zmlúv.
K listu boli pripojené návrhy kúpnych zmlúv bez podpisov, bez dátumu.

70. Správny súd konštatuje, že ak žalobcovia trvajú na svojom názore, že Y. A. a M. D. nie sú účastníkmi
konania na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z., správnemu
súdu nie je jasné, prečo im doručovali návrhy týchto kúpnopredajných zmlúv, a následne dňa 07.08.2018boli opätovne doručené návrhy kúpnych zmlúv pre M. D. a Y. A. už s notársky overenými podpismi
všetkých troch vlastníkov (žalobcov). Tieto návrhy kúpnych zmlúv sa líšili od návrhov, ktoré boli doručené
správnemu orgánu dňa 22.11.2018, pričom v bode 3. kúpna cena bola znížená. Obsahom zmlúv neboli

ceny porastov a spoločných zariadení v zmysle zákona. V návrhu kúpnych zmlúv nebolo poukázané
na znalecký posudok, keďže cena sa mala rovnať výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a ods. 4, t.j.
najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom podľa vyhlášky č. 462/2004 Z.z.

71. Žalobcovia ďalej spochybňujú cenu pozemkov a závery znalca Ing. A. L. uvedené v znaleckom

posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.04.2012. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že táto
žalobná námietka nebola predmetom podaných námietok proti výpisu z úvodných podkladov, o ktorých
rozhodoval prvostupňový správny orgán.

72. Podľa § 8 ods. 2 zákona, na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný
pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register

pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za
pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, t.j. vyhláška č.
492/2004 Z.z., ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku.

73. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vyhotovený znalcom Ing. A. L., ktorého zabezpečil Slovenský

pozemkový fond, regionálny odbor Prešov. Uvedený znalec je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR v odbore stavebníctvo.

74. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/34/2011 zo dňa 15.05.2012,
z ktorého vyplýva, že ...„znalec je štátom aprobovanou osobou, ktorej ustanovením do konkrétneho

konania vzniká zodpovednosť za riadne a včasné splnenie zadanej znaleckej úlohy pod sankciou
poriadkového, administratívneho a trestného postihu, ak si svoju povinnosť nesplní alebo inak zmarí
základnú úlohu súdu pri poskytovaní spravodlivosti. Zdôrazňuje sa charakter a účel znaleckého
dokazovania, ktoré je zakotvené nielen v ustanovení § 36 Správneho poriadku, ale aj v zákone č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

75. Správny súd konštatuje, že správne orgány konajúce vo veci vysporiadania vlastníctva k pozemkom
zriadených v ZO nie sú oprávnené posudzovať správnosť znaleckých posudkov, ich závery. Správny
orgán hodnotí iba, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z
dôkazov vykonaných správnym orgánom resp. vyplývajúcim z iných dôkazov. Výber vhodnej metódy

ohodnocovania pozemkov je v plnej kompetencii znalca. Znalec určoval výšku peňažnej náhrady za
pozemky podľa prílohy č. 3 vyhlášky.

76. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, znalec pri
stanovení všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa prílohy vyhlášky s prihliadnutím na osobitosti

a technicko-ekonomické určenie majetku. Postup a metodika oceňovania pozemkov je obsiahnutá v
prílohe č. 3 bod B základné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb. Všeobecná hodnota sa
stanoví týmito metódami:

a) porovnávacia metóda,

b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos
formou prenájmu),
c) výnosová metóda (využije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.

77. Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty.

78. Správny súd zdôrazňuje, že znalecký posudok, ktorý je pre vykonanie o vysporiadaní vlastníctva
k pozemkom ZO (§ 7 ods. 4 zákona) v zmysle § 18 zákona nevyhnutný, je dôkazným prostriedkom
v zmysle § 34 Správneho poriadku, v zmysle ktorého dokazovanie patrí správnemu orgánu. Správny
orgán ako zadávateľ zodpovedá za obsah a rozsah znaleckého posudku, pričom stanovenú jednotkovúhodnotu pozemkov v znaleckom posudku nie je oprávnený hodnotiť. Správny orgán nemôže zasahovať
do odbornej znaleckej otázky. Ani súd nemôže spochybniť objektívnosť znaleckého posudku, nemá
možnosť posudzovať jeho odbornú stránku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/124/2014).

79. Závery znalca by mohli byť vyvrátené len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo žalobcovia
nenavrhli ani kontrolný znalecký posudok predložili. Ak žalobcovia spochybňujú znalecký posudok ako
dôkazný prostriedok vyhotovený subjektom verejného práva, musia preukázať odbornú nemožnosť
takéhoto vzniku predložením iného znaleckého posudku. Znalec Ing. A. M. v znaleckom posudku č.

XX/XXXX vypracoval všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v ZO iba pre účely uzatvorenia nájomných
zmlúv.

80. Správny súd poukazuje, že zákon č. 64/1997 Z.z. za účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov
nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá ich
trhovej cene ku dňu prevodu stanovil, že výška náhrady sa určí na základe znaleckého hodnotenia

vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Táto úprava je obsiahnutá v § 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997
Z.z. Predkladateľ návrhu zákona č. 57/2011 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z.z. vo
všeobecnej časti dôvodovej správy ako dôvod predloženia návrhu zákona uviedol, že návrh predložil
v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske

Biskupice vs. Slovenská republika zo dňa 27.11.2007. Uviedol tiež, že na predkladaný zákon nadväzuje
novela vyhláška č. 492/2004 Z.z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových osadách, chatových
osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob
zohľadnenia ich využívania.

81. Správny súd dáva do pozornosti, že konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z. je rozdelené na etapy,
z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa končí
predchádzajúca etapa. Prvá etapa sa začína oznámením začatia konania verejnou vyhláškou, pričom
súčasťou oznámenia sú úvodné podklady, proti ktorým je možné podať námietky (§ 7 ods. 4 zákona).

V tejto prvej etape je správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok začatia konania podľa § 7
zákona, v ktorej skúma aj splnenie podmienok upravených v § 1 a § 2 zákona. Účastníci konania majú
právopodaťnámietkypodľa7ods.4a§8ods.3zákona,ktoréprerokujeokresnýúradstýmktoichpodal
a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie
neprihliada (§ 9 ods. 1 zákona). Až po právoplatnom rozhodnutí o námietkach správny orgán schváli

úvodné podklady (§ 9 ods. 4 zákona) a po schválení úvodných podkladov sa končí etapa začatia konania
a nasledujú úkony, ktoré smerujú k vypracovaniu a schváleniu projektu pozemkových úprav v zriadenej
záhradkovej osade. Pred vypracovaním projektu majú vlastníci na výzvu správneho orgánu v lehote 60
dní právo vyjadriť sa k ich spôsobu vyrovnania pridelením náhradných pozemkov alebo poskytnutím
náhrady v peniazoch. Po uplynutí lehoty správny orgán rozhodnutím určí obsah pozemkových úprav a

rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili, patrí náhrada v peniazoch a vlastníkom,
ktorí nesplnil podmienku uvedenú v § 8 ods. 5 zákona, patrí náhrada pozemkov (§ 10 zákona). Projekt
pozemkových úprav sa schvaľuje rozhodnutím podľa § 13 ods. 3 zákona po právoplatnom rozhodnutí
o námietkach podaných účastníkmi konania podľa § 13 ods. 1 zákona. Po schválení projektu správny
orgán nariadi rozhodnutím vykonanie projektu pozemkových úprav, ktoré je poslednou etapou konania

o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových
osadách (§ 15 a nasl. zákona).

82. K námietke žalobcov, že geometrický plán č. XXX/XXXX nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností

správny súd opätovne zdôrazňuje, že konanie o usporiadaní vlastníctva k pozemkom v ZO je rozdelené
na jednotlivé etapy. Každá etapa je svojim obsahom špecifická, pričom účastníci konania majú v každej
iné práva a povinnosti; možnosti uplatňovať svoje práva a procesné poradie jednotlivých etáp nie je
možné meniť.

83. Geometrický plán č. XXX/XXXX bol vyhotovený pre prvú fázu ktorá spočíva v zostavení registra
pôvodného stavu a vyhotovenia geometrického plánu záhradkovej osady, ktoré sú úvodnými podkladmi,
proti ktorým je možné podať námietky. Spolu s Registrom pôvodného stavu tvorí úvodné podklady a nie
je listinou, na základe ktorých sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Tento geometrický plánslúži na vymedzenie obvodu zriadenej ZO. Zameriavajú sa nim hranice, výmery pôvodných pozemkov
vlastníkov, hranica a výmery nových pozemkov, užívateľov, ako aj hranica a výmery spoločných
zariadení užívateľov - prístupové cesty. Konanie o vysporiadanie pozemkov v ZO je časovo náročný

zdĺhavý proces, v priebehu konania po vyhotovení geometrického plánu došlo v auguste 2010 k
zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Prešov do katastra nehnuteľností, podľa názoru
správneho súdu určite došlo aj k zmenám vlastníckych užívacích práv a osôb, ktoré už nie sú účastníkmi
konania, takže je neúčelné a nehospodárne vyhotovovať nový geometrický plán, ktorý bude potrebné
aktualizovať a zabezpečiť pred vypracovaním projektu pozemkových úprav. Táto námietka žalobcov je

na základe vyššie uvedených skutočností nedôvodná.

84. Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného vydané
postupom podľa § 9 ods. 1, ods. 4 zákona, t.j. prerokovanie námietok. Až v etape schválenia projektu
pozemkových úprav postupom podľa § 10 a § 14 zákona č. 64/1997 Z.z. príslušný správny orgán
v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje podklady pre spracovanie projektu, súčasťou ktorého

sú podklady pre určenie náhrady za pozemky v záhradkovej osade. Po schválení projektu okresný
úrad nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia
pozemky v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Geometrický
plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu (§ 16 ods. 1) je verejnou listinou,
na základe ktorej sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Vykonanie projektu sa nenariaďuje,

ak sa náhrada poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných
pozemkov (§ 15 ods. 2, 3). Vykonanie projektu okresný úrad schváli rozhodnutím. Až v nasledujúcich
etapách pozemkových úprav a postupom podľa § 10 a nasl. zákona č. 64/1997 Z.z. sa opätovne
rieši otázka hodnoty náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí a je potrebné v tomto štádiu
konania opätovne oceniť pôvodné nehnuteľnosti a náhradné nehnuteľnosti postupom podľa vyhlášky

č. 492/2004 Z.z., a to aj metódou polohovateľnej diferenciácie ku dňu prevodu, ktorý nastáva v súlade
s § 17 zákona č. 64/1997 Z.z., kedy sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode
zriadenej záhradkárskej osady a samostatnom obvode náhradných pozemkov. Tento aspekt nového
ohodnotenia je určujúci pre stanovenie výšky náhrady v peniazoch, ohodnotenia pôvodných pozemkov
v samostatnom obvode záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.

85. Správne orgány v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku úplne a presne zistili skutočný stav
veci, obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku svoje
rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnili.

86. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

87. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva,
že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať
sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd
pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na

každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko
z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.
zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína,
že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument

prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.88. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP.
Žalobcovia neboli v konaní úspešní a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

89. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove

(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).