Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202945
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519202945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Daša Kontríková a JUDr. Peter Duman, v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté (akt. už
plnoleté) dieťa: P. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
RS legal s.r.o., so sídlom Piešťany M. Waltariho 7, dieťa rodičov - matky: H. G., nar. XX.X.XXXX, adresa
V., S. D. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária RS legal, s.r.o., so
sídlom Piešťany, M. Waltariho 7 a otca: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa V., A. I. XXXX/XX, zastúpeného
advokátom: JUDr. Miloš Papcún, so sídlom Piešťany, Vajanského 5270/1A, o zvýšenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/198/2019-116 zo dňa 9.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu pôvodne matky vtedy
maloletého dieťaťa, na zvýšenie výživného od otca, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje výživné k P., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 1 500 Sk (49,79 eur)
mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám pln. P. vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2020.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 pre P. vo výške 1 102,31 eur súd otcovi
povoľuje splácať k rukám P. popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 31 eur až do úplného
vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/155/2003 - 29 zo dňa 13.09.2004 v časti
o výživnom pre pln. P..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania,
pričom zistil, že P. v čase posledného rozhodovania o výživnom mal 2 roky. T.č. P. má 18 rokov,
navštevuje od 09/2020 3. ročník strednej školy. Nenavštevuje školskú jedáleň, krúžky, za ktoré by sa
platilo, nenavštevuje žiadne. Má zdravotné problémy a to epilepsiu od 15 rokov veku, berie na to lieky,
s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné do I., lieky prepláca poisťovňa, avšak za návštevu sa
platí 10 eur poplatok, chodieva do Trnavy 3 - 4 krát ročne. Často máva z dôvodu epilepsie úrazy, s
čím sú spojené zvýšené výdavky na následné ošetrenie, už si aj vybil predné zuby, bude sa platiť cca

3 000 eur.

3. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na MD, poberala rodičovský príspevok
3790 Sk mesačne a prídavky na 2 deti 1000 Sk mesačne, okrem detí P. a Y. iné deti nemala.T.č. matka je rozvedená, býva so svojou matkou a so synmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom
vlastníctve jej matky na starobnom dôchodku, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 110
Eur. Pracuje ako predavačka od 10/2019 s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 660 Eur

a ešte brigádne pracovala v I., kde mala príjem za mesiac 04/2020 vo výške 213,69 Eur, už však
nebrigáduje v I.. Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá tiež rodinné prídavky na dve deti vo
výške 49,90 Eur mesačne. Má v podielovom spoluvlastníctve s matkou rodinný dom, v ktorom aj býva,
tiežvlastní podielna ornej pôde.MádvevyživovaciepovinnostikP.akY.,ktorýmá23rokov,navštevuje
VŠ, 18.12.2019 si podal na súd návrh na zvýšenie výživného, konanie je vedené na Okresnom súde

Piešťany pod sp. zn. 15Pc/43/2019, toho času má otec k nemu stanovené výživné 66,39 eur mesačne.

4. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný, okrem mal. detí P. a Y. iné deti
nemal. Z vyjadrení otca vyplynulo, že t.č. býva v karavane umiestnenom na pozemku jeho brata,
stravuje sa v rodine brata, všetko zadarmo, je nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti
ani žiadne sociálne dávky, nie je vedený na úrade práce. Má 2 vyživovacie povinnosti k P. a

Y., kde má súdom stanovené 66,39 eur mesačne, iné deti nemá. Má dobrý zdravotný stav, nie
je vlastníkom nehnuteľností, vybavenie karavanu je majetkom jeho brata. Má ukončené stredné
odborné učilište elektrotechnické, prax nemá, je nezamestnaný od roku 2017, nemá príjmy, nemá
dlhy, brigádne pracuje veľmi sporadicky a zarobí len na najnutnejšie potreby k životu, naposledy
zarobil koncom 01/2020 150,- Eur , na hygienu a iné výdaje mu postačí 50 Eur mesačne, výživné

platí pravidelne, byt v V. predal v 05/2019 za 75.000 Eur , splatil dlhy a exekúcie, platil výživné a
disponuje sumou nepresahujúcou 1000 Eur.

5. Právne súd vec posúdil na základe ust. § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine
(zák. č. 36/2005 Z.z. - ďalej aj len ZoR) ako i § 232 ods. 4 CSP.

6. Vzhľadom na obsah spisu prvoinštančný súd dospel k záveru, že keby otec vyvinul úsilie, mohol
sa už za tie roky zamestnať, poukazujúc pritom na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, aby tak
dosahoval príjem, z ktorého by si mohol plniť výživné na dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené
jeho odôvodnené potreby, pričom len minimálna mzda vo Francúzsku predstavuje v čistom sumu

cca 1200 eur mesačne, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /vytlačené z internetu
nachádzajúce sa v spise/, a preto v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri rozhodovaní vychádzal z
príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške minimálne cca 1200 Eur mesačne netto.

7. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na možnosti,

schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I
keď otec uvádzal, že splatil z prostriedkov z predaja bytu (75.000 eur v 05/2019) dlhy a exekúcie, a
disponuje sumou nepresahujúcou 1000 Eur, je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to,
že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký
príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené
potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej
povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa

svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených detí, aby tieto mali
zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko
priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov,
tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje povinnosti platenia výživného pri rešpektovaní zásady
uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

8. Otcovi súd prvej inštancie zvýšil výživné k P. z doterajších 49,79 eur mesačne na sumu 150,-
eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2020, t.j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu v
zmysle návrhu matky a P., keď P. navštevoval a navštevuje SŠ, s poukazom na § 62 ods.2 a §

75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti (otca), ako i na odôvodnené potreby
dieťaťa, v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadnuc tiež na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca k Y.. Na strane P., došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene
pomerov, pričom k výraznej zmene pomerov došlo tiež na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil, došlotiež k výraznej zmene pomerov na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil. Súd dospel k záveru, že bolo a
je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu P. uvedenou sumou.

9. Dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 pre P. vo výške 1 102,31 eur (100,21 eur
x 11 mesiacov) súd otcovi povolil splácať k rukám P. v mesačných splátkach po 31,- eur až do úplného
vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
(§ 232 ods. 4 CSP) tak, aby otec splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené
skutočnosti. U P., keďže medzičasom nadobudol plnoletosť, súd uložil otcovi, splácať k jeho rukám,

to sa týka i nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou.

10. Záverom súd uviedol, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou
Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky
deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (viď napr. 25CoP/58/2014).

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou časti o náhrade trov konania) podal odvolanie otec - povinná

osoba, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že s právnymi závermi a
odôvodnením rozhodnutia sa nestotožňuje, považuje ho za predčasné, pretože nezohľadňuje nižšie
uvedené skutočnosti. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože existujú ďalšie prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a sú to najmä listiny ako pracovná zmluva,

potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o nákladoch na bývanie. V čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku bol otec nezamestnaný a nepoberal žiadne sociálne dávky v nezamestnanosti. Dodatočne
predkladá listiny ako pracovná zmluva a potvrdenie o mesačných nákladoch na bývanie a stravovanie u
brata s tým, že žiadal, aby súd pribral do konania prekladateľa z francúzskeho jazyka na ich preklad. Od
januára 2021 bude bývať u svojho brata vo E. a bude mu po dohode uhrádzať náklady vo výške 350,- Eur

mesačne, ktoré obsahujú stravovanie aj ubytovanie. Od 4.1.2021 bude otec zamestnaný v spoločnosti
M.O.akopomocnásilaaodmenabudepredstavovať787,50Eurmesačne.Priemernémesačnénáklady
otca predstavujú minimálne 250,- Eur, ktoré obsahujú nákup hygienických prostriedkov, ošatenie. Z
priemerného zárobku otcovi zostane 187,50 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otec je schopný
platiť výživné na svojho plnoletého syna P. maximálne 80,- Eur.

13. Súd prvej inštancie zabezpečil preklad otcom predložených listín a tento spolu s odvolaním otca a
prílohami doručil na vyjadrenie sa právnej zástupkyni matky aj právnej zástupkyni P..

14. V listine nazvanej čestné vyhlásenia o poskytnutí ubytovania bez datovania nečitateľne podpísaný

G. D. čestne vyhlásil, že poskytuje ubytovanie bratovi - povinnej osobe, ktorý sa od januára 2021 bude
podieľať na nákladoch v sume 350,- Eur mesačne a bude prispievať na nájomné, náklady na elektrinu,
vodu a nákupy. Z predloženého pracovného osvedčenia vyplýva, že od 4.1.2021 je otec zamestnaný
v spoločnosti M. O., s.r.o. po dobu neurčitú ako murár na čiastočný pracovný úväzok a bude dostávať
mzdu 10,50 Eur na hodinu spolu mesačne maximálne 75 hodín za mzdu 787,50 Eur. Obdobné údaje

vyplývajú aj z pripojenej pracovnej zmluvy.

15. Dieťa, ani matka odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu otca sa písomne nevyjadrili.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.

z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie pri viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.
3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania

a po oboznámení sa s novopripojenými dôkazmi dospel k záveru, že odvolaniu otca ako povinnej osoby
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov

súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného povinného otca k dieťaťu za
čas od 1.1.2020 na sumu 150,- Eur mesačne, včítane určenia nedoplatku na výživnom a povinnosti jeho
zaplatenia.

18. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné
na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného, výsledky tohto

dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 287 ods. 2 CSP konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZoR). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 ZoR). Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZoR).

20.ZvyššiecitovanýchustanoveníZoRvyplýva,žekonkrétnavýškavýživnéhojeovplyvňovanáfaktormi

jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného treba
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá
je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie a to potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa

sám a starať sa o seba. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby si zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj
jeho majetkové pomery a to, či má aj iné vyživovacie povinnosti.

21. Z vyššie citovaných zákonných a teoretických východísk vyplýva, že pri výživnom nerozhodujú
skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich potenciálne zárobkové a majetkové možnosti.
Uvedené vyplýva z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôstojné zaistenie výživy
svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich
výživy. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potenciálnych príjmov tzn. príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktoré ohrozuje dosiahnutie príjmu,

prípadnevedieažkstratejehopríjmuatýmajkstratemožnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného (viď závery NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 236/2018).22. Vyššie uvedenou zásadou, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity príjmov
povinného rodiča sa správne riadil i prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku. Dokazovaním pred
prvoinštančným súdom bolo zistené, že 53-ročný povinný otec je v produktívnom veku, je zdravý (bez

zdravotných problémov), vyučený elektrikár (absolvoval elektrotechnické učilište), posledné roky žije vo
E., má dve vyživovacie povinnosti k aktuálne už plnoletým deťom navrhovateľovi P. G. a k jeho bratovi
Y. G., ktorý má 23 rokov a navštevuje vysokú školu, na ktorého mal otec naposledy stanovené výživné
vo výške 66,39 Eur, konanie o jeho zvýšení na súde prebieha. P. má aktuálne 18 rokov, navštevuje tretí
ročník strednej školy, má zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom z dôvodu ochorenia na

epilepsiu. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 660,- Eur, poberá prídavky na dve deti
vo výške 49,90 Eur, vlastní v podielovom spoluvlastníctve so svojou matkou iba rodinný dom, v ktorom
bývajú. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k synom P. a Y..

23. Keďže podľa preukázaného povinný otec je zdravý muž v produktívnom veku, pričom neboli tvrdené
ani preukázané žiadne prekážky, ktoré by mu objektívne bránili zamestnať sa na plný úväzok, súd

prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia z internetu (č.l. 111 spisu), že čistá minimálna mzda vo
Francúzsku za rok 2020 bola 1.208,- Eur. Povinný otec teda pri riadnom zamestnaní sa vo E. na plný
pracovný úväzok by potenciálne musel dosahovať minimálne príjem 1.208,- Eur. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené platí princíp prednosti potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné pred
jeho faktickými príjmami, súd prvej inštancie pri určení primeraného výživného správne vychádzal z

uvedeného minimálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a to cca 1.200,- Eur mesačne. V
dôsledku toho bolo potom irelevantným, či bol otec, podľa vlastného tvrdenia, do decembra 2020
nezamestnaný, aj či sa od januára 2021 zamestnal iba na čiastočný úväzok s nižším príjmom. Rodičia
majú povinnosť venovať všetky svoje sily na dôsledné zabezpečenie primeranej zodpovedajúcej výživy
svojich detí. Tejto povinnosti nezodpovedá konanie rodiča, ktorý sa bez preukázania vážnych dôvodov

zamestná iba na čiastočný úväzok, s čím je zákonite spojený nižší príjem.

24. Súd prvej inštancie tiež správne zohľadnil, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si
vyživovacej povinnosti k deťom, čiže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (cit. § 62 ods. 5
ZoR), v dôsledku čoho súd nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné

vynaložiť. Súd preto zároveň správne zohľadnil, že otec v máji 2019 predal byt v V. za preukázanú kúpnu
cenu 75.000,- Eur, z čoho bolo potrebné prioritne pokryť nároky detí na výživné a až potom získané
finančné prostriedky použiť na iné výdavky povinného otca.

25. S poukazom na všetko vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom

prvej inštancie, odvolací súd, zhodne s prvoinštančným, dospel k záveru, že v danom prípade za
obdobie cca 16 rokov od poslednej úpravy výživného došlo k tak podstatným zmenám pomerov, ktoré
jednoznačne odôvodňujú podstatné zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 1.500,- Sk, t.j. 49,79 Eur,
pričom za primerané odôvodneným potrebám oprávneného dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom povinného otca, ale i matky, považoval výživné vo výške 150,- Eur mesačne.

Takáto výška výživného zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi, podľa ktorej výživné povinného rodiča na
všetky jeho vyživovacie povinnosti by malo predstavovať 25 - 30% jeho čistého príjmu s prihliadnutím na
individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, čo v danom prípade predstavuje zo sumy 1.208,-
Eur rozpätie 302,- až 362,40 Eur, z čoho na jedno z dvoch detí pripadá v priemere 151,- až 181,20 Eur.
Výživné bolo pritom správne zvýšené od 1.1.2020, kedy už zmena pomerov nesporne trvala, ako to

bolo požadované v návrhu, ktorý bol podaný v decembri 2019. Súd prvej inštancie tiež správne vyčíslil
dlh povinného otca na výživnom do rozhodnutia prvoinštančného súdu, správne ho povolil uhrádzať v
splátkach po 31,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok, ktorá časť rozhodnutia ani nebola v odvolaní
napádaná. Správne tiež zároveň zmenil predchádzajúce súdne rozhodnutie aj rozhodol aj o náhrade
trov prvoinštančného konania v závislom výroku (§ 379 písm. a) CSP) vo vecne správnej poslednej

výrokovej vete výrokovej časti.

26. S odkazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd považoval za nadbytočné
vykonanie dôkazov navrhnutých otcom až v podanom odvolaní pripojenými listinnými dôkazmi (o
nákladoch otca na ubytovanie a stravovanie u brata a o jeho príjme z čiastočného úväzku) na

pojednávaní odvolacieho súdu (§ 68 CMP), keďže tieto dôkazy nepovažoval vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu za potrebné a považoval ich za nadbytočné. I keď v zmysle § 35 CMP súd je
povinný v tomto konaní zistiť skutočný stav veci a podľa § 36 CMP je povinný vykonať aj nenavrhnuté
dôkazy, pričom podľa § 63 CMP v odvolaní môže účastník uvádzať nové skutkové tvrdenia a dôkaznénávrhy, stále platí, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.
Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je teda výlučne na súde a súd môže
vylúčiť také dôkazy, ktoré nemajú potenciál preukázať rozhodný skutkový, či skutočný stav, resp.

rozhodujúcu skutočnosť. Keďže v danom prípade bol uplatnený princíp potencionality príjmov povinného
otca nebolo potrebné detailné preukazovanie jeho príjmov a výdavkov, pretože použitím tohto princípu
súd vymedzuje fiktívny - prezumpovaný príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného (viď
rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 14/2021). Povinným otcom týmito dôkazmi preukazované výdavky na
bývanie a stravovanie a príjem z čiastočného úväzku nemajú totiž žiaden reálny vplyv na vyššie uvedené

závery súdu o potencionalite príjmov povinného otca, z ktorých je potrebné vychádzať.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením rozhodnutia
prvoinštančným súdom, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo všetkých výrokoch
vecne správny s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods.
1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden
z účastníkov nepodal návrh na priznanie náhrady trov v zmysle § 57 CMP a odvolací súd ani nezistil
také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov v
zmysle § 55 CMP priznať.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).