Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202694
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8517202694.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňavprávnejvecižalobcu:X.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomS.XXX/XX,M.,právne

zastúpená Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 46 962 000, so sídlom Zámocká
35, 811 01 Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava v
konaní o zaplatenie 2.541,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.541,30 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.541,30 eur od 15.9.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou podanou na tunajší súd dňa 5.5.2017 domáhala zaplatenia sumy
2.541,30 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Okresný súd dňa 10.10.2018 rozhodol rozsudkom a zaviazal prvým výrokom žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 2.541,30 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.541,30 eur od 15.9.2017

do zaplatenia; druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tretím výrokom priznal žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 25Co/3/2019 zo dňa 22.8.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I.
a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa skutkovými okolnosťami rozhodnými pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby a jej dĺžky trvania a vyhodnotiť tvrdenia žalobkyne o potrebnosti
aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, či tieto tvrdenia vyplývajú aj z dôkazov označených
alebo predložených k predmetným tvrdeniam žalobkyne. Odvolací súd poukázal a uložil súdu prvej
inštancie zaoberať sa názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v uznesení sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo
dňa 18.10.2018. Odvolací súd uviedol, že žalobca musí preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu,
mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu

žalovaného (vedomostnej a vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna
lehota.5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal vyjadrenie dňa 6.11.2019, v ktorom poukázal
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3306/2007. Podľa názoru žalovaného
žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach, z ktorých by mohla vyvodiť ním uplatňovaný nárok, dozvedela

z podania vedľajších účastníkov zo dňa 26.6.2014, resp. 9.9.2014. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa
sa však najneskôr dozvedela o takýchto skutkových okolnostiach z rozsudku sp. zn. 2C/96/2014
zo dňa 22.11.2014. Žalovaný uviedol, že zákonná úprava neviaže vznik vedomostí o bezdôvodnom
obohatenínarozhodnutiesúdu,čovprejednávanejveciznamená,žeužzpodaniavedľajšiehoúčastníka
pôvodného sporu doručeného žalobkyni dňa 13.9.2014, žalobkyňa získala vedomosť o skutkových

okolnostiach, z ktorých možno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodiť. Žalovaný má
zato, že žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach, z ktorých by mohla vyvodiť ňou uplatňovaný nárok,
dozvedela z podania vedľajších účastníkov zo dňa 26.6.2014, resp. 9.9.2014, avšak najneskôr sa
mohla žalobkyňa dozvedieť o takýchto skutkových okolnostiach z rozsudku zo dňa 22.11.2014 sp.
zn. 2C/96/2014. Teda subjektívna premlčacia doba pre podanie žaloby na uplatnenie tvrdeného
nároku, podľa názoru žalovaného uplynula najneskôr dňa 27.11.2016. Tvrdenie žalobkyne, že v

prejednávanej veci sa má aplikovať desaťročná objektívna premlčacia doba, žalovaný odmietol. Úmysel
žalovaného podľa žalobkyne spočíva v tom, že v úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba
68,81 %. V tomto smere žalovaný poukázal, že relevantná právna úprava v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere určila maximálnu hodnotu odplaty za spotrebiteľský úver a tá dojednaním uvedenej
úrokovej sadzby prekročená nebola. Zároveň na základe kontrolného posúdenia Slovenskej obchodnej

inšpekcie vykonaného dňa 16.10.2009 bola konštatovaná správnosť určenia výšky odplaty a dodržanie
obmedzení určených právnym poriadkom, pokiaľ ide o maximálnu hodnotu. Žalovaný poukázal na
údaje zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky o maximálnej výške
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanej zo súhrnných údajov o novo poskytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2008 podľa Nariadenia vlády platné pre zmluvy o

spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.11.2008 do 18.2.2009, kedy bola pre úvery so splatnosťou
od 1 do 5 rokov do výšky 50.000,- Sk (1.659,07 eur) v hodnote 69,84 %. Dohodnutá výška odplaty v
predmetnejzmluveorevolvingovomúvereje68,81%atedadohodnutávýškabolanižšiaakomaximálna
prípustná hodnota odplaty určená nariadením vlády, čím bola súladná s právnym poriadkom. Preto
žalovaný tvrdí, že nekonal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie a tvrdenie žalobkyne je v tomto

smere skutkovo i právne nedôvodné.

6. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 4.11.2019, 17.4.2020 uviedla, že dňa 13.2.2009 uzatvorila
v postavení dlžníka a žalovaný v postavení veriteľa zmluvu o revolvingovom úvere. S poukazom
na absenciu všetkých nevyhnutných náležitostí zmluvy predpokladaných zákonom o spotrebiteľských

úveroch bola zmluva v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014
vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe právneho
úkonu, ktorý bol čiastočne neplatný. Neplatnosť zmluvy sa týkala nároku žalovaného v uvedenom
konaní, na úhradu úrokov z omeškania a poplatkov spojených s poskytnutím úveru. Pre posúdenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa uviedla vo vzťahu k objektívnej premlčacej

dobe, že rozhodným okamihom je vykonanie úhrady splátky prevyšujúcej plnenie žalovaným titulom
zmluvy. Táto úhrada bola vykonaná dňa 14.12.2010. Posledná úhrada vykonaná žalobkyňou bola
vykonaná dňa 25.10.2013. Teda v období od 14.12.2010 až do 25.10.2013 sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, pretože žalobkyňa preplácala sumu finančných prostriedkov jej poskytnutých žalovaným. Toto
obdobie je rozhodné pre plynutie objektívnej premlčacej doby. Vo vzťahu k úmyslu žalovaného obohatiť

sa na úkor žalobkyne žalobkyňa zotrváva na svojej argumentácii o nutnosti aplikácie desaťročnej
objektívnej premlčacej dobe. Uviedla, že žalovaný dojednal vedome v zmluve o úvere so žalobkyňou
úrokovú sadzbu vo výške 68,81 % ročne. Má zato, že žalovaný tak urobil s úmyslom sa v budúcnosti
obohatiť na žalobkyni. Vedomým konaním žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nemožno
poskytnúť ochranu v podobe záveru neúmyselného konania žalovaného. Žalovaný je subjekt, ktorého

predmetom podnikania je poskytovanie úverov a iných pôžičiek. Žalovaný má v postavení podnikateľa
s odkazom na Zákon o spotrebiteľských úveroch postupovať s odbornou starostlivosťou a žalobkyňa
zastáva názor, že pod pojem konať s odbornou starostlivosťou je nevyhnutné zahrnúť aj vedomosť
právnej úpravy vzťahujúcej sa na predmet podnikania žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by
sa pripustil opačný názor, teda, že podnikateľ nemá povinnosť poznať a postupovať v intenciách

zákona, bola by narušená právna istota v rámci zmluvných vzťahov. Poukázala na to, že zo zákona o
spotrebiteľských úveroch jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké náležitosti mám mať spotrebiteľská zmluva
o úvere a aké následky sú spojené s nedodržaním týchto zmluvných ustanovení. S odkazom na jasne
vymedzené následky spojené s dojednaním úrokov vo výške 68,81 % ročne a s nedodržaním zákonnýchustanovení zmluvy, nemožno v žiadnom prípade konanie žalovaného posúdiť ako nedbanlivostné.
Podľa názoru žalobkyne, žalovaný musel mať vedomosť, že ním predložená spotrebiteľská zmluva,
ktorej obsah už žalobkyňa z jej postavenia spotrebiteľa nemala možnosť nijako ovplyvniť, nespĺňa

náležitosti zákona a je dokonca priamo v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalovaného považuje
žalobkyňa za vedomú činnosť už v čase uzavretia zmluvy o úvere, kde konal v rozpore so zákonom,
dokonca si žalovaný uplatnil na súde nárok, ktorý bol zjavne v rozpore s dobrými mravmi, a to v
priamom úmysle obohatiť sa. Žalobkyňa má zato, že žalovaný vedome dohodol v zmluve neprijateľné
obchodné podmienky. K plynutiu premlčacej subjektívnej doby žalobkyňa uviedla, že hoci v konaní

vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014 bol vydaný rozsudok dňa 27.11.2014,
ktorým poskytnutý úver bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa nebola prítomná
na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Uviedla, že i v prípade, ak by bola prítomná
pri vyhlásení rozsudku, vzhľadom na skutočnosť, že je laik a teda neznalá práva, právne posúdenie
Okresného súdu Stará Ľubovňa by nedokázala správne vyhodnotiť a nebola by pre neznalosť právnej
úpravyspôsobiládospieťkzáveru,žejejvznikolnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Žalobkyňa

má zato, že práve neznalosť práva zneužil žalovaný, keď od nej prijal plnenie nad rámec poskytnutého
úveru. O dôvodoch zakladajúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa dozvedela
až dňa 22.2.2017, kedy jej táto skutočnosť bola oznámená jej právnym zástupcom. V tejto súvislosti
poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2018, podľa ktorého rozhodný
okamih pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je okamih skutočného oznámenia právneho

posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu. Žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2017 a teda pred uplynutím tak objektívnej, ako
i subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa poukázala i na návrh Krajského súdu v Prešove, ktorý podal
Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-485/2019 a taktiež
vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.5.2020 zotrval na tom, že o skutkových okolnostiach
uplatneného nároku sa žalobkyňa dozvedela z rozsudku 2C/96/2014. Žalovaný uviedol, že s tvrdením o
plynutí subjektívnej premlčacej doby dňom 22.2.2017, je potrebné dať do pozornosti, že zastupovaním

advokátom JUDr. Podhorským sa žalobkyňa mohla dať zastupovať počas konania 2C/96/2014 alebo po
vyhlásení rozsudku, nakoľko rovnaký zástupca JUDr. Podhorský zastupoval aj vedľajšieho účastníka.
Žalovaný má ďalej zato, že „poradenstvo“ pred podaním žaloby žalobkyňa získala už z rozsudku
2C/96/2014, kde je uvedené, že uhradila viac, ako jej bolo poskytnuté a preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalovaný uviedol, že ak by sme pripustili tvrdenie žalobkyne v jej podaniach, potom by zrejme

malo platiť, že subjektívna premlčacia doba začne plynúť od subjektívne manipulovateľného dátumu.
Právny poriadok na žiadnom mieste nespája plynutie subjektívnej premlčacej doby s tým, kedy si subjekt
vyhľadá advokáta. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16Co/746/2015.

8. Vo vyjadrení zo dňa 27.5.2020 právny zástupca žalobkyne namietal tvrdenia žalovaného a uviedol,
že žalobkyňa sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a nebol jej známy obsah vyjadrení vedľajších účastníkov.
Súčasne žalobkyňa vôbec nerozumela, prečo ju žalovaný v pôvodnom konaní žalobca žaloval a
už vôbec nevedela ustáliť, že by mala nejaký nárok voči žalovanému. Ďalej uviedla, že informácie
obsiahnuté v rozsudku, ktoré sa dostali do jej dispozície, nemožno stotožňovať s reálnou možnosťou

žalobkyne o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Uviedla,
že je právne neznalá a preto aj právne inštitúty uvedené v rozsudku bez bližšieho vysvetlenia nič
nehovoria. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že aktuálny právny zástupca zastupoval v konaní
aj vedľajšieho účastníka č. 2 a už z vyjadrenia vedľajšieho účastníka č. 2 vyplývali skutočnosti,
na základe ktorých mohla žalobkyňa nadobudnúť vedomosť o jej nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, žalobkyňa uvádza, že v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn.
2C/96/2014 nebola právne zastúpená a hoci vedľajší účastník č. 2 zastúpený jej aktuálnym právnym
zástupcom podal súdu podanie, z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce jej nárok na bezdôvodné
obohatenie, z tohto vyjadrenia nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové tvrdenia preukazujúce výšku
bezdôvodného obohatenia. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo všeobecné bez uvedenia konkrétnej

sumy,oktorúsamoholobohatiťžalovaný.Ztextuvyjadreniažalobkyňapreneznalosťprávnychinštitútov
nerozumela a súčasne nemala vedomosť, že by jej mohol vzniknúť konkrétny nárok v konkrétnej výške
na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa dozvedela až po osobnom vysvetlení zo strany
jej právneho zástupcu dňa 22.2.2017. Žalobkyňa zastáva názor, že pre ustálenie počiatku plynutiasubjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné vymedziť okamih, kedy sa dotknutý subjekt skutočne
dozvedel o bezdôvodnom obohatení na jeho úkor, čo v danom prípade bolo až po osobnej porade
žalobkyne s jej právnym zástupcom v roku 2017, kedy mu udelila splnomocnenie na zastupovanie v

konaní. Teda rozhodným okamihom pre posúdenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je
skutočná vedomosť žalobkyne o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto sa na jej
úkor obohatil a nielen predpokladaná vedomosť, kedy sa mohla dozvedieť o týchto skutočnostiach. V
tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu III. ÚS 43/2020.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný a právny zástupca žalovaného nezúčastnili,
svoju neprítomnosť ospravedlnil. Právny zástupca žalobkyne zotrval na svojej skutkovej i právnej
argumentácii a neprítomnosť žalobkyne ospravedlnil z pracovných dôvodov, nakoľko táto pracuje v
zahraničí, netrval na výsluchu žalobkyne v konaní.

Súd vykonal opätovné dokazovanie v rozsahu nariadeným odvolacím súdom a v rozsahu návrhov strán

sporu a za preukázané skutkové tvrdenia súd považuje:
10. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 13.2.2009 zmluvu o revolvingovom úvere na základe, ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur a revolvingový úver vo výške 821,42 eur. Dňa
10.2.2014 podal žalovaný žalobu na súd o zaplatenie sumy 100,89 eur s prísl. a konanie bolo vedené
Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2C/96/2014. Do tohto konania vstúpil ako vedľajší účastník

č. 1 na strane žalovanej (v tomto konaní žalobkyne) Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ dňa 26.6.2014. Následne podaním doručeným súdu dňa 9.9.2014 vstúpil do konania ako vedľajší
účastník č. 2 na strane žalovanej Občianske združenie všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré
podalo vyjadrenie vo veci mailovým podaním doručeným súdu dňa 26.11.2014. Rozsudkom Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014 zo dňa 27.11.2014 bola žaloba zamietnutá, žalovanej neboli

priznané náhrady trov konania a žalobca bol povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu
trov konania a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhrada trov konania nebola priznaná. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2015 okrem výroku III. t.j. výroku o zaplatení trov konania
vedľajšiemu účastníkovi. Predmetný rozsudok si prevzala žalobkyňa dňa 21.1.2015.

11. Oznámením o vstupe Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ ako vedľajšieho
účastníka č. 1 na strane odporcu (v tomto konaní žalobkyne) v konaní sp. zn. 2C/96/2014 zo dňa
18.6.2014 doručené súdu dňa 26.6.2014 (č.l. 34). Z tohto podania nevyplýva právne posúdenie
prejednávanej veci zo strany vedľajšieho účastníka č. 1. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka č.
1 bolo doručené v tomto konaní žalobkyni dňa 24.7.2014. Taktiež z oznámenia o vstupe vedľajšieho

účastníka č. 2 Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, právne zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským
zo dňa 4.9.2014 doručené súdu dňa 9.9.2014, taktiež nevyplýva právne posúdenie veci, ide iba o
oznámenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predmetné oznámenie o vstupe bolo doručené
žalobkyni dňa 29.9.2014. Vedľajší účastník č. 2 Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpený
JUDr. Patrikom Podhorským podal vo veci 2C/96/2014 vyjadrenie vo veci, v ktorom poukazuje na

bezdôvodné obohatenie v konaní žalobcu, vzniesol námietku premlčania, avšak súd konštatuje, že
predmetné podanie bolo učinené emailovou formou doručené súdu dňa 26.11.2014. Toto emailové
podanie vedľajšieho účastníka č. 2 nebolo doručené žalobkyni. Pojednávanie, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozhodnutia rozsudku bolo dňa 27.11.2014 a žalobkyňa na ňom nebola prítomná. Žalobkyňa
prevzala rozsudok sp. zn. 2C/96/2014 dňa 21.1.2015.

12. Z rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014 má súd preukázané, že súd
vyhodnotil, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, výške, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko v zmluve je uvedený
len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov bez špecifikácie, koľko činí mesačne, istina, úrok

a iné poplatky. V ďalšom odseku je uvedené, že dôvodom, aby predmetný úver bol bez úrokov a
bez poplatkov je aj skutočnosť, že vzhľadom na súdom zistené rozpätie priemerných úrokových mier
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (do 14 % p.a.), žalobcom poskytnutá ročná úroková sadzba
68,81 % je jednoznačne úžernícky úmysel veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je
nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú odporujúcu dobrým mravom. Takéto prevýšenie v danom prípade

je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v tomto
konaní žalovaný obchodná spoločnosť PROFI CREDIT, spol. s r.o. odvolanie, čo do výroku o zaplatení
trov konania vedľajšieho účastníka a v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého
rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade.Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 578 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na

ktorý boli obmedzené.

14. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ).

18. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k záveru:
27. Súd riadiac sa závermi Krajského súdu v Prešove opätovne vec posúdil.

28.Nazákladevyššieuvedenéhojenesporné,žežalobkyňavpostavenídlžníkauzatvorilasožalovaným
v postavení veriteľa úverovú zmluvu. Predmetná úverová zmluva bola predmetom posudzovania v

konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/96/2014. Taktiež nesporné sú i závery
uvedené v predmetnom rozhodnutí, ktoré konštatovalo, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti
ustanovené zákonom č. 258/2001 Z.z. § 4 ods. 2 písm. g/ a j/, pričom absenciu týchto údajov citovaný
zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac v uvedenomrozhodnutí bol prijatý záver, že dojednané úroky v úverovej zmluve vo výške 68,81 % sú neprimerane
vysoké a sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa princípom
spoločenskéhoporiadkuatedasúvrozporesdobrýmimravmi.Vočipredmetnémurozhodnutiužalovaný

v tomto konaní podal odvolanie, avšak len čo do výroku o nahradenie trov konania vedľajšiemu
účastníkovi. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o zamietnutí žaloby,
nepriznaniu žalovanej náhrady trov konania a nepriznaniu náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
v 2. rade dňa 7.2.2015. Teda súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
bolo predmetom súdneho sporu, kde súd vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah za spotrebiteľský,

pričom úverová zmluva bola vyhodnotená ako bez poplatková a bezúročná tak, ako to je vyššie
uvedené. Odvíjajúc sa od týchto nesporných skutočností súd uzatvára, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmluvy a táto je neplatná v časti úrokoch a odplate. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
2.225,49 eur a žalovanému zaplatila sumu 4.766,79 eur. Teda žalovaný by mal vrátiť žalobkyni sumu
2.541,30 eur, nakoľko sa o túto sumu obohatil na úkor žalobkyne.

29. Predmetom tohto konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré podlieha premlčaniu
a žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vyjadrení zo dňa 25.9.2017 (č.l.25). Pri premlčaní práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna (§ 107 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich uplatnenie a skončenie je tiež vzájomne

nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba
rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomostí o bezdôvodnom obohatení
a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107
ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na
jehoúkordošlokbezdôvodnémuobohateniuaktohozískal;niejepritomrozhodujúce,žeoprávnenýmal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Totožný je i názor českých právnych autorít napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3306/2007, ktorý uvádza, že v prípade bezdôvodného

obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre začiatok plynutia premlčacej doby
rozhodujúcisubjektívnymoment,kedyoprávnenýzistítakéokolnosti,zktorýchmožnovyvodiť,žeprávny
úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný.

30. Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak

právneho posúdenia), no okolnosti nie zo zmluvy, ale okolnosti z porušenia práva v danom prípade z
bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona o výške bezdôvodného obohatenia
a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Teda nepostačujú pochybnosti, ale dozvedenie
sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik z bezdôvodného

obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne
určiť výšku náhrady v peniazoch. Vyžaduje sa pritom skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je
podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo
mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto

okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o
okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa neviaže na čas, odkedy sa subjekt dozvedieť mal
a mohol s poukazom na to, že mal poznať právo, ale na okamih, kedy sa subjekt skutočne dozvedel, že
na jeho úkor sa iný subjekt bezdôvodne obohatil, teda vtedy, kedy mal subjekt k dispozícii údaje, ktoré

mu umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia. Teda, keď sa dozvedel, že
právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov zo zmluvy nebol od začiatku daný. Relevanciu má teda
to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nieže plnila. Už v podanej žalobe uviedla, že
o tom, že sa na jej úkor obohatil žalovaný sa dozvedela až po porade s advokátom v čase prevzatia
zastúpenia, teda dňa 22.2.2017.

31. Súd je toho názoru, že obrana žalovaného vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby, pričom
táto mala podľa názoru žalovaného začať plynúť od 13.9.2014, kedy žalobkyni boli doručené podania
vedľajších účastníkov, resp. dňa 26.6.2014, resp. dňa 9.9.2014, táto obrana neobstojí. Ako vyplynuloz vykonaného dokazovania, podania vedľajších účastníkov v konaní 2C/96/2014 zo dňa 26.6.2014
a zo dňa 9.9.2014 - tieto podania neobsahovali skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať preukázanie
dozvedenie sa skutočností, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne. Predmetné podania vedľajších

účastníkov oznamujú vstup vedľajších účastníkov do konania bez bližšej a ďalšej argumentácie v
spore. Podanie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zo
dňa 25.11.2014, ktoré už obsahovalo právne posúdenie, žalobkyni doručené nebolo. K argumentu,
že najneskôr sa žalobkyňa dozvedela o skutkových okolnostiach o možnosti odôvodňujúcich podanie
žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr z rozsudku zo dňa 22.11.2014 súd uvádza, že

ani táto argumentácia žalovaného neobstojí. Z predmetného rozsudku sp. zn. 2C/96/2014 na strane 7 je
uvedené:„Zatakéhotostavusúddospelkzáveru,žespotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabez
poplatkov. Teda žalovaná je povinná zaplatiť iba sumu, ktorú si požičala. Na základe uvedeného potom
súd ustálil, že žalovaná uhradila žalobcovi viac, ako jej bolo poskytnuté, keďže súd vyššie konštatoval,
že úver poskytnutý žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.“Zuvedenéhopodľanázorusúdunevyplývaskutočnosťapoučeniežalobkyne,žejeoprávnená

domáhať sa súdnou cestou vydania bezdôvodného obohatenia a v akej výške. V uvedenom rozhodnutí
je konštatované, že žalobkyňa zaplatila viac, ako mala. Preto súd zastáva ten názor, že k plynutiu
subjektívnej premlčacej doby došlo až okamihom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o skutočnosti, že došlo
k obohateniu na jej úkor, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške, teda po porade s právnym zástupcom,
dňa 22.2.2017. Žalovaný žiadnym spôsobom túto skutočnosť svojou argumentáciou nevyvrátil. Žaloba

bola podaná na súd dňa 5.5.2017, teda bola podaná včas pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

32. K plynutiu objektívnej premlčacej dobe súd uvádza nasledovné: Objektívna premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Občiansky zákonník rozlišuje trojročnú a
desaťročnú objektívnu dobu. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie sa právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel
(či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už
v čase získania bezdôvodného obohatenia. Občianske právo nedefinuje právo pojem zavinenia a pri
skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch
zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako

aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je
obsiahnutá v ust. § 15 Trestného zákona.

33. Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ: a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b) vedel,

že svojim konaní môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
týmto uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú
zložku (či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna
teória trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel
nepriamy. Priamym úmyslom (dous directus) sa v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona rozumie to,

keď páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
Trestným zákonom. Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri
nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť
chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri
nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojim

konaním ohrozí záujem chránený Trestným zákonom, avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým
uzrozumený (vôľová zložka). Z tohto vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť,
ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

34. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o

páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených Trestným zákonom. Analogicky sa tu však
jedná o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje
úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Súdu prvej inštancie je
známe, že v súčasnej v rozhodovacej praxi súdov sú rozdielne názory na posudzovanie nepriameho
úmyslu pri získaní bezdôvodného obohatenia. Súd však zastáva ten názor, že v prejednávanom prípade

je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalovaný ako osoba podnikajúca na
finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno
od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správa poctivo. Žalovaný má v predmete činnosti tak,
akotovyplývazvýpisuzobchodnéhoregistraokreminéhoiposkytovanieúverovapôžičieknebankovýmspôsobom z vlastných zdrojov od 25.8.2003. Teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne
vedel, že neuvedením podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z. v zmluve o

spotrebiteľskom úvere tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutí Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 2C/96/2014 nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
a to pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus)
tzv. nepriamy úmysel. Zákon č. 258/2001 Z.z. už od 1.1.2008 obsahoval povinnosť uvedenú v ust.
§ 4 ods. 2 písm. g/, j/, t.j. uvádzať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a

termín splatnosti istiny, úroku a iných poplatkov. Predmetná zmluva o úvere medzi stranami sporu
bola uzatvorená 13.2.2009 a žalovaný podnikal v oblasti poskytovania úverov už viac ako 6 rokov,
kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých
úverov v prípade absencie za zákonom uvedených náležitostí. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Súd zastáva názor, že konanie žalovaného pri

uzatváraní zmluvy, keď nerešpektoval ustanovenia zákona slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, tak takéto
jeho konanie nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Jeho konanie nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,
že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy,

ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni a teda bol daný aj v čase, keď
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom
obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu
došlo (§ 107 ods. 2 OZ). Pre začiatok plynutia trojročnej, prípadne desaťročnej objektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy

bezdôvodné obohatenie je skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez
právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia, vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2758/2006 zo dňa 14.8.2007. V danom prípade
desaťročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa prijatia plnenia presahujúceho sumu poskytnutého
úveru žalovaným, t.j. dňom 14.12.2010, kedy žalobkyňa uhradila splátku č. 22 vo výške 101,41 eur.

Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému 2.225,49 eur a teda úhradou splátky č. 22 dňa 14.12.2010 zaplatila
viac ako mala a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia doba. Je teda zrejmé, že žaloba bola
podaná pred uplynutím objektívnej desaťročnej premlčacej doby (žaloba podaná na súd dňa 5.5.2017).

35.Napodporuuvedenéhonázorsúdunaaplikáciu10ročnejpremlčacejobjektívnejdobysúdpoukazuje

na množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Prešove napr. sp. zn. 7Co/84/2011, sp. zn. 2Co/9/2012, sp.
zn. 18Co/172/2018, sp. zn. 12Co/112/2019 zo dňa 20.2.2020, sp. zn. 8Co/67/2019 zo dňa 27.2.2020,
sp. zn. 5Co/83/2019 zo dňa 14.5.2020, sp. zn. 22Co/18/2019 zo dňa 14.5.2020.

36. Súd ďalej poukazuje na písomné pripomienky komisie EÚ k návrhu na začatie prejudiciálneho

konania podaného Krajským súdom v Prešove vo veci Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-485/19, podľa
ktorých článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že mu
odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením spotrebiteľa na základe nekalej zmluvnej podmienky

má pre uplatnenie objektívnej premlčacej doby 10 rokov od momentu, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo, povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

37. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia istiny 2.541,30 eur v plnom rozsahu.
Zákonné úroky z omeškania súd priznal žalobkyni až deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému,

kedy sa žalovaný dozvedel o požiadavke vydať bezdôvodné obohatenie. Žaloba bola doručená
žalovanému dňa 14.9.2017 a deň nasledujúci je 15.9.2017. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku
z omeškania súd žalobu zamietol už vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.10.2018, voči ktorému nebolo
podané odvolanie a teda v tejto časti je konanie právoplatne už skončené.

O trovách konania súd rozhodol takto:
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech čo do istiny, súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
žalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričomovýškenáhradytrovkonaniavzmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 25Co/3/2019 zo dňa 22.8.2019 uložil súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania žalobkyni, s poukazom na úspešný výsledok v konaní ako celku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.