Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011503
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3116011503.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. S., pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2021
prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.02.2020, sp.zn.
0T/118/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr.por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný A. S. - nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. - R. T., S. XXXX/XX,

podľa § 285 písm. a) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 2Pv 701/16/3309-8
zo dňa 11.10.2016, podanej na Okresnom súde Trenčín dňa 11.10.2016, pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že
že dňa 09.10.2016 v čase približne o 09.30 hodine, keď išiel po ceste smerom domov po ulici S. v obci
R. T. a prechádzal okolo domu číslo XXXX/XX, kde bol vo dvore N. Z., narodený XX.XX.XXXX,
bytom H. -R. T., ulica S. číslo XXXX/XX, spolu s ostatnými členmi rodiny, po vzájomnej verbálnej
potýčke sa vyhrážal poškodenému N. Z. a jeho rodine takým spôsobom, že im povedal: „Všetkých

Vás vystrieľam!,“ čím konanie obvineného vyvolalo u poškodeného N. Z. obavu o svoj život a život
svojich rodinných príslušníkov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa13.2.2020,sp.zn.0T/118/2016,bolobžalovaný
A. S. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 09.10.2016 v čase približne o 09.30 hodine, keď išiel po ceste smerom domov po ulici S.
v obci R. T. a prechádzal okolo domu číslo XXXX/XX, kde bol vo dvore N. Z., narodený XX.XX.XXXX,

bytom H. -R. T., ulica S. číslo XXXX/XX, spolu s ostatnými členmi rodiny, po vzájomnej verbálnej
potýčke sa vyhrážal poškodenému N. Z. a jeho rodine takým spôsobom, že im povedal: „Všetkých Vás
vystrieľam!,“ čím konanie obvineného vyvolalo u poškodeného N. Z. obavu o svoj život a život svojich
rodinných príslušníkov.Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace,
pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný A. S. prostredníctvom obhajcu do výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania
obhajca argumentoval, že okresným súdom zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové

zistenia sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. V priebehu celého trestného konania sa nevyskytli dôkazy, ktoré by bez dôvodných
pochybností preukazovali, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako uviedol prvostupňový súd vo výroku
odsudzujúceho rozsudku.
V ďalšej časti odvolania podrobne cituje z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom vytýka súdu
prvého stupňa viaceré skutočnosti. V prvom rade poukazuje na to, že B. O. C. nie je členom rodiny

N. Z., keď prvostupňový súd vo svojom odôvodnení uvádza, že ide o manžela P. Z., čo nie je pravda,
teda skutkové tvrdenia v tomto smere sú nesprávne. Ďalej v napadnutom rozsudku sa na str. 3 uvádza,
že ,,Svedok A. S., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedal, že vie o
skutočnosti, že A. S. (obžalovaný) - jeho menovec, v dedine postrieľal viacero psov." V súvislosti
s uvedeným obhajca uviedol, že tento svedok nevypovedal, že videl alebo počul, že by obžalovaný

strieľal alebo zastrelil psa. Ďalej sa v napadnutom rozsudku uvádza, že svedok ,,Pred súdom vysvetlil,
ako má postupovať poľovník, pokiaľ náhodou v revíri zastrelí voľne pusteného psa, že je povinný
vec nahlásiť poľovnému združeniu, zisťovať majiteľa a tak ďalej." K uvedenému je potrebné uviesť, že
nejde o výpoveď svedka A. S., nar. XX.XX.XXXX, ale ide o výpoveď p. S. N., predsedu poľovníckeho
združenia. Taktiež obhajca poukázal na to, že z výpovede S. N. vyplýva, že poškodený sa ho pýtal,

akým spôsobom je možné obžalovanému odobrať zbrane, na čo mu tento uviedol, že zbrojný pas môže
odobrať len polícia. Sám okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že „Z. ho žiadali ako predsedu
poľovného združenia, aby boli obžalovanému odňaté zbrane.“ Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že poškodený hľadal možnosti, ako by mohol obžalovaného poškodiť. Obhajoba tiež namieta hodnotiaci
úsudok súdu na obžalovaného v napadnutom rozsudku, že ľudia v dedine sa ho boja, pretože je čudák.

Takýto hodnotiaci úsudok bez prípadného zabezpečenia znaleckého posudku, prípadne hodnotenia
obžalovaného od jeho zamestnávateľa, nie je na mieste.
Pokiaľ ide o celkové hodnotenie dôkazov, okresný súd konštatoval, že ani po zrušení predchádzajúceho
rozsudku o vine obžalovaného nadriadeným súdom a doplnenom dokazovaní a opakovanom výsluchu
svedkov nezistil žiadne nové okolnosti, ktoré by zmenili pôvodný verdikt o vine, poukazujúc na to, že

svedkovia N. Z., P. Z. a R. Z. počuli vyhrážky v znení tak ako to uvádza obžalobný návrh a v podstate
sa od najdôležitejších okolností prípadu vo svojich výpovediach oproti pôvodným v podstatných veciach
neodchyľovali. S takýmto tvrdením obhajoba nesúhlasí, pričom v opakovaných svedeckých výpovediach
N.Z.,P.Z.,R.Z.saobjaviliďalšierozpory.N.Z.vypovedal,ževčasekeďsaskutokstal,bolpreddomom,
manželka vo dvore a dcéra v okne. Naproti tomu P. Z. vypovedala, že bola v okne a dcéra vo dvore.

Teda okrem zásadných rozporov v svedeckých výpovediach tohto okruhu svedkov, t.j. že im menovec
obžalovaného pán S. mal povedať, že im obžalovaný zabil psa, čo však svedok pán S. na hlavnom
pojednávaní poprel, sú tiež rozpory v ich výpovediach v popise, ako bol obžalovaný otočený keď sa mal
vyhrážať, v akej bol vzdialenosti od nich, pričom sa títo svedkovia nevedia zhodnúť ani na tom, kde kto
z nich stál v čase, keď sa mal skutok stať. Tento okruh svedkov sa teda vo svojich výpovediach nezhodol

takmer na ničom. Okrem toho prvostupňový súd konštatuje, že novou skutočnosťou, ktorá objasnila,
prečo svedkovia A. a A. Z. vypovedali v prospech obžalovaného, je vzájomná nevraživosť medzi nimi
a rodinou poškodeného pochádzajúca z dávnejšej doby, keď pani A. Z. uviedla, že po presťahovaní sa
pani R. Z. do obce, si táto myslela, že „je niečo viacej", lebo sa presťahovala zo Súče."
Obžalovaný k tomu naopak uvádza, že nevraživosť, o ktorej hovorí súd, srší z poškodeného a jeho

rodinných príslušníkov v súvislosti s údajným zabíjaním psov. Samotná R. Z. vypovedala, že mali dobré
vzťahy až do času predmetného incidentu. Preto má obžalovaný za to, že prvostupňový súd nekonal
nestranne, ale hľadal dôvody v neprospech obžalovaného, resp. hľadel na obžalovaného zaujato. V tej
súvislosti už v predchádzajúcom konaní okresný súd vôbec napríklad nespomenul tvrdenie svedkyne A.
Z., že po skutku bola u nich doma P. Z. a mala im uvádzať, aby nešli vypovedať v prospech obžalovaného

- viď zvukový záznam z hlavného pojednávania dňa 18.12.2018.
V napadnutom rozsudku sa ďalej uvádza: ,,Nepodarilo sa odstrániť rozpory vo výpovediach medzi
na jednej strane A. Z., A. Z. a na strane druhej manželmi Z., R. a N. Z. a ich dcérou P. Z..“
Pri hodnotení celkovej dôkaznej situácie teda okresný súd poukazoval len na dôkazy svedčiace vneprospech obvineného a neuviedol ako hodnotil dôkazy v jeho prospech a ako sa vysporiadal s
dvoma okruhmi proti sebe stojacich dôkazov. Aj po tom ako bola v predchádzajúcom konaní vec vrátená
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, neboli nezrovnalosti vo

výpovediach odstránené. Prvostupňový súd sa opäť neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov v
zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pretože vzhľadom na dva okruhy svedeckých výpovedí stojacich
proti sebe, t.j. okruh troch svedkov (N. Z., P. Z., R. Z. - manželia a dcéra) naproti výpovedi obžalovaného
a dvoch svedkov (A. Z., A. Z.), ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, je potrebné sa prikloniť
k tvrdeniam obžalovaného a svedkov A. Z. a A. Z. a teda, že nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že obžalovaného sa taktiež obzvlášť dotklo konštatovanie súdu na 6.
strane, tretí odsek, kde sa uvádza: ,, Okrajovo súd uvádza, že je nutné a veľmi potrebné prešetriť
dôvod vzniku slovnej potýčky medzi obžalovaným a svedkami Z., pretože pokiaľ by bolo zistené, že
dochádzalo k strieľaniu psov v dedine zo strany obžalovaného, by bolo naďalej možné stíhať tohto aj
pre týranie zvierat alebo obdobný trestný čin. Z výpovedí svedkov predovšetkým aj vyplýva, že psy,

ktoré zmizli, v krátkom časovom úseku po celej dedine, boli psami čistokrvnými, ktorých taktiež hodnota
nie je zanedbateľná." Uvedené konštatovanie súdu sa obžalovaného dotklo najmä z toho dôvodu, že v
minulosti bol dlhoročným príslušníkom Policajného zboru, konkrétne ako kynológ, z čoho je zrejmé, že
má pozitívny vzťah k psom, sám ich aj chová. Zabíjanie psov, ktoré mu kladú za vinu poškodení, je v
absolútnom rozpore s hodnotami, ktoré obžalovaný celý život vyznáva.

Rovnako nie je pravdou konštatovanie súdu, že povolenie vlastniť strelné zbrane bolo obžalovanému
odobraté z dôvodu nadmerného požívania alkoholu. Uvádza, že minulosti bol trestne stíhaný za to,
že mu bol zistený alkohol v krvi pri dopravnej nehode a v tom čase obžalovanému končila 10 - ročná
platnosť zbrojného preukazu, preto si nemohol podať žiadosť o predĺženie platnosti zbrojného preukazu
a zbrane boli dané do úschovy. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, že by obžalovanému bolo

povolenie vlastniť zbrane odobraté z dôvodu nadmerného požívania alkoholu.
Samotné zdôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku, pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu

in dubio pro reo, prvostupňový sud postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou a
prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd, nepreukazujú
bez dôvodných pochybností vinu obžalovaného. Pri rozhodovaní súdu neboli vzaté do úvahy okolnosti,
ktoré svedčia v prospech obvineného, čo je porušením jednej zo základných zásad trestného konania.
Prvostupňový súd sa viac zaoberal údajným strieľaním psov ako prejednávaným skutkom, ktorý sa

kladie za vinu obžalovanému, pričom aj samotné konanie je už neprimerane dlhé. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/118/2016, zo dňa 13.02.2020 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) a písm. d) Trestného poriadku a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu
uvedeného v § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok Okresného súdu
Trenčín spisová značka 0T/118/2016 zo dňa 13.02.2020 považuje za zákonný a dôvodný v celom
rozsahu. S prezentovaným názorom obhajoby sa nestotožňuje, pretože prvostupňový súd k preukázaniu
skutkových okolností vyplývajúcich z podanej obžaloby vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Vypočul všetkých k veci relevantných svedkov a celkom správne vyhodnotil výpoveď svedka
poškodeného N. Z.. Rovnako v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne spisová značka
2To/43/2019 zo dňa 31.10.2019 vykonal konfrontácie svedkov A. Z. a P. Z., A. Z. a P. Z., ako aj svedka
A. Z. a poškodeného N. Z.. Z doplnenia dokazovania konfrontáciami uvedených svedkov vyplynulo,
že svedkyňa P. Z. a N. Z. opakovane pred súdom zotrvali na svojej výpovedi a potvrdili vyhrážky zo

strany obžalovaného A. S.. Súd pri uznaní viny obžalovaného A. S. vychádzal z výpovedí svedkov,
ktorí boli bezprostredne prítomní pri predmetnom incidente a ktorí spontánne vypovedali opätovne o
celom priebehu incidentu a ktorých výpovede súd vyhodnotil ako vierohodné. Svedkovia predmetného
incidentu v priebehu hlavného pojednávania konštantne vypovedali o vyhrážkach obžalovaného. Súd
správne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo i v ich súhrne v intenciách §

2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel preto k správnemu záveru, že skutok uvedený v obžalobnom
návrhu sa stal, dopustil sa ho obžalovaný A. S. a že ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 odsek 1 Trestného zákona. Súdom uložený trest, s
prihliadnutím na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie a pohnútku, majetkové pomery amožnosť nápravy obžalovaného, je dostatočný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby
Krajský súd v Trenčíne odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný prečítal súdu svoje vyjadrenie, v ktorom v postate
zopakoval argumenty uvádzané v odvolaní a poukázal na jednotlivé skutočnosti, na základe ktorých
je názoru, že súd prvého stupňa nevyhodnotil dôkazy nezaujato a nerozhodol správne, keď ho uznal
vinným.

Prokurátor v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný s poukazom na odvolacie dôvody žiadal zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod
obžaloby oslobodený.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd v Trenčíne intenciách § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Z predloženej trestnej veci odvolací súd konštatuje, že Okresnou prokuratúrou v Trenčíne bola podaná
obžaloba, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1
Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného,
svedkov N. Z., (poškodený), P. Z., R. Z., A. S. (nar. XXXX), S. N., A. Z., A. Z., prečítal výpoveď
svedka C., vykonal konfrontácie medzi svedkami, prečítal listinné dôkazy a rozhodol napadnutým
rozsudkom, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Po opakovanom vrátení veci krajským
súdom uznesením sp. zn. 2To/43/2019 zo dňa 31.10.2019 súdu prvostupňovému, krajský súd uložil

vykonať konfrontácie medzi jednotlivými účastníkmi incidentu, pričom súd túto konfrontáciu vykonal a
táto konfrontácia vniesla do prípadu nové svetlo. Súdu sa objasnila skutočnosť, prečo svedkovia A. a
A. Z. vypovedali pred súdom a v prípravnom konaní v prospech obžalovaného. Medzi svedkami panuje
vzájomná nevraživosť pochádzajúca z dávnejšej doby, kedy pani A. Z. uviedla, že po presťahovaní sa
pani R. Z. do obce, si táto myslela že „je niečo viacej,“ lebo sa presťahovala zo Súče. Keď postavili

obrovský dom, otvorili si v tomto dome potraviny a práve aj svedkyňa R. Z. potvrdila, že od tejto doby sa
datuje zhoršenie ich susedských vzťahov (napriek tomu, že pani A. Z. v prvopočiatkoch ešte keď bola
svedkyňa R. Z. mladšia, jej opatrovala malú P.). Nepodarilo sa odstrániť rozpory vo výpovediach medzi
na jednej strane A. Z. a A. Z. a na strane druhej manželmi Z., R. a N. Z. a ich dcérou P. Z.. Bola vysvetlená
ajotázka,čidcéraP.Z.navštívilaA.aA.Z.poincidente,čovšetcizrodinyZ.potvrdili(ichdcéraP.bolaza

A. a A. Z., ale nie ich ovplyvňovať, ale ich bola žiadať, aby povedali pravdu). Počas výkonu konfrontácií
s poukazom najmä na reakcie obžalovaného na jednotlivé konfrontácie, súd nezmenil právny názor
a znova sa len utvrdil v tom, že rodina Z. (poškodená) nemá dôvod osočovať alebo krivo obviňovať
obžalovaného a naopak konfrontáciou sa potvrdilo, ale najmä aj reakciou obžalovaného, že je prchkej
povahy, výbušnej povahy, čo je možné zistiť aj z prehrávky posledného hlavného pojednávania. Súd

teda neuveril výpovedi A. a A. Z., že pri incidente obžalovaný len mlčky prešiel popred dom rodiny Z. a
že nereagoval žiadnym spôsobom na ich invektívy voči nemu a že vôbec nereagoval žiadnymi slovami
na nadávky P. a R. Z..
Súd pri uznaní viny predovšetkým vychádzal z výpovedí a konfrontácií svedkov priamo zúčastnených
na tomto incidente, ktorí spontánne vypovedali opätovne o celom priebehu incidentu a súd nemal prečo

pochybovať o pravdivosti ich výpovedí, nakoľko týchto svedkov opakovane prepočúval osobne pred
súdomažiadnyztýchtosvedkovsanejavilbyťnepravdovravnýmalebochtivýmzveličovaťudalostialebo
nadsadzovať nebezpečnosť situácie, ktorá vznikla. Prihliadnuc na skutočnosť, že všetci títo svedkovia
nemali iný dôvod, aby vyvolávali slovný konflikt s obžalovaným, okrem tej skutočnosti, ktorú zhodnepopisovali, teda že im mal zastreliť psov, súd dospel k záveru, že trestné stíhanie je dôvodné a že sa
skutočne obžalovaný dopustil žalovaného skutku tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu.“
Na rozdiel od obžaloby a záveru prvostupňového súdu, odvolací súd v zhode s argumentáciou obhajoby

konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa obžalovaný dopustil žalovaného
skutku.
Okresný súd svoje rozhodnutie založil na usvedčujúcich výpovediach poškodeného N. Z., P. Z., R. Z. a
prečítanej výpovedi svedka C., ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku. Na druhej strane
však boli výpovede obžalovaného, ktorý poprel, že by sa poškodenému vyhrážal a svedkov A. Z. a A.

Z., ktorí boli priamymi svedkami udalosti a popreli, že by obžalovaný vyslovil nejaké vyhrážky. Uvedené
rozpory sa nepodarilo odstrániť ani opakovaným vypočutím svedkov a pri vykonaných konfrontáciách
medzi nimi, čo napokon konštatoval i prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Okresný súd následne
argumentuje, že sa „objasnila“ skutočnosť, prečo svedkovia A. a A. Z. vypovedali pred súdom a
v prípravnom konaní v prospech obžalovaného. Za túto skutočnosť považuje vyjadrenie A. Z., že
po presťahovaní svedkyne R. Z. do obce, si táto myslela že „je niečo viacej.“ Krajský súd uvádza,

že vyhodnotenie svedeckých výpovedí ako nedôveryhodných, resp. nepravdivých, len na podklade
uvedeného nemá opodstatnenie. Krajský súd tiež v tej súvislosti dáva do pozornosti, že po samotnom
incidente bola svedkyňa P. Z. v dome svedkyne A. Z. a mala im uvádzať, aby nešli vypovedať v
prospech obžalovaného, tak ako na to poukazuje obhajoba. P. Z. naopak tvrdila, že išla za nimi len kvôli
tomu, aby uviedli pravdu, čo sa však javí prinajmenšom zvláštne, ísť za svedkom, o ktorom nevie, čo

všetko videl a počul, aby hovoril pravdu. Pritom rodina poškodeného zhodne tvrdila, že obžalovaný po
dedine strieľa psov (čo sa údajne rozpráva) a mal zastreliť aj psa patriaceho im, podľa výpovede N. Z.
z prípravného konania o tom vie svedok, ktorého meno však odmietol uviesť. Uvedené tvrdenie však
nebolo ničím preukázané a aj svedok A. S. (nar. XXXX), ktorý v prípravnom konaní uvádzal, že o tom
vie, následne vypovedal, že on konkrétne nevidel, že by obžalovaný zastrelil nejakého psa. Práve pre

uvedené podozrenie N. Z. v presvedčení, že im obžalovaný zastrelil psa, nabádal i predsedu poľovného
združenia, svedka N., aby obžalovanému boli odňaté zbrane, pričom svedok im následne vysvetlil, kto
je kompetentný odňať zbraň na základe nejakého podozrenia. Napokon následne došlo k predmetnému
skutku, ktorý je predmetom obžaloby a pri ktorom svedkovia N. Z., P. Z., R. Z. začali vulgárne slovne
útočiť na obžalovaného a malo dôjsť zo strany obžalovaného k vyhrážkam. Uvedené skutočnosti

krajský súd uvádza z hľadiska toho, že okresný súd na jednej strane vyhodnotil na jednej strane
svedecké výpovede svedkov A. Z. a A. Z. už z vyššie naznačených dôvodov ako nedôveryhodné, no
na druhej strane sa nezaoberal možnosťou, že i poškodený a jeho rodinní príslušníci, ktorí usvedčovali
obžalovaného zo spáchania skutku, mohli mať motív vypovedať proti obžalovanému z dôvodu ich
presvedčenia, že im mal zastreliť psa. Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku uvádza, že rodina

Z. (poškodená) nemá dôvod osočovať alebo krivo obviňovať obžalovaného, ale naopak konfrontáciou
a najmä reakciou obžalovaného sa potvrdilo, že je prchkej a výbušnej povahy, čo je možné zistiť aj
z nahrávky posledného hlavného pojednávania, k tomu krajský súd poznamenáva, že uvedené sa dá
konštatovať aj opačne najmä na podklade výpovede svedkyne P. Z., ktorá sa dokonca pred okresným
súdom vulgárne vyjadrila na adresu obžalovaného. Súčasne tiež je potrebné v zhode s argumentáciou

obhajoby uviesť, že vo výpovediach svedkov N. Z., R. Z., P. Z. a B. O. C. sú rozpory v ich výpovediach
v popise konkrétnosti priebehu skutku, najmä ako bol obžalovaný otočený keď sa mal vyhrážať, v akej
bol vzdialenosti od nich a kde kto z nich stál v čase keď sa mal skutok stať.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.
por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie o vine obžalovanej osoby potom musí vychádzať z vykonaných dôkazov, na podklade
ktorých je nespochybniteľný záver, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento skutok je trestným

činom. Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.

Senát krajského súdu sumarizujúc vykonané dôkazy okresným súdom uvádza, že za danej dôkaznej

situácie oproti sebe stáli dva okruhy priamych dôkazov - na jednej strane výpoveď obžalovaného a
svedkovA.Z.aA.Z. anadruhejstranevýpovedesvedkovN.Z.,R.Z.,P.Z.aB.O.C..S.anivykonanými
konfrontáciami sa nepodarilo odstrániť rozpory medzi ich diametrálne odlišnými výpoveďami tak, ako
napokon konštatoval aj sám okresný súd. Skutočnosť spomínaná vyššie, na podklade ktorej spochybnilvýpovedesvedkovA.aA.Z.avyhodnotilichakonevierohodné,niejepodľanázorukrajskéhosúdusama
osebe okolnosťou spôsobilou k takémuto záveru a preto takéto hodnotenie výpovedí svedkov nie je
správne, pričom je zrejmé, že takéto vyhodnotenie dôkazov malo za následok aj nesprávne rozhodnutie

o vine a uloženom treste.
Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.
Keďže neprichádzalo už do úvahy vykonanie ďalších dôkazov, s poukazom na uvedené preto odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného A. S. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 2Pv 701/16/3309-8
zo dňa 11.10.2016 oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.