Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/181/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220444
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7112220444.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Ing. P. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., Q.
Č.. X, zastúpeného JUDr. Danielom Bliščanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, proti
žalovanému J. E., Z.. X.XX.XXXX, B. V. A., A.. Z. XX, zastúpenému : advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, kpt. Nálepku 17, o zaplatenie 532,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I č.k. 15C/232/2012-189 zo dňa 28.7.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie
žalovanej sumy z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa svojou

žalobou, ktorá napadla na tamojší súd ešte 7.8.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 532,06
€ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a písomným podaním doručeným súdu 3.7.2020
zobral žalobca svoju žalobu späť z toho dôvodu, že po podaní žaloby prostredníctvom Stavebného
bytového družstva I Košice mu bola uhradená žalovaná suma. Stavebné bytové družstvo I Košice súdu
pritom oznámilo, že úhradu platby vo výške 532,06 € od žalovaného neeviduje.

2. S použitím ust. § 144 a § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) súd prvej inštancie zastavil
konanie a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal v plnom
rozsahu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, lebo práve žalobca zavinil zastavenie konania.

3. V zákonnej lehote proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalobca odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd v tejto časti uznesenie zmenil tak, že uloží práve žalovanému zaplatiť náhradu trov konania

žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolateľ uviedol, že sa voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej
sumy titulom bezdôvodného obohatenia, pretože túto sumu uhradil v prospech SBD I ako správcu B.
Č.. XX Z. R.. A.. Z. Č.. XX V. A.. Tento byt pritom užíval žalovaný, resp. jeho rodina, pričom počas určitej
doby bol vlastníkom bytu, resp. členských práv k nemu žalobca a vlastne preto on uhradil predmetnú
sumu na účet bytového družstva, pričom táto suma predstavovala nájomné a penále. Počas konania a
po podaní žaloby tretia osoba, a to Stavebné bytové družstvo I, V.Á. XX V. A., vyplatila žalobcovi titulom

preplatku v zmysle vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu sumu 474,89
€, preto už nemusí žalobca žalovanú sumu od žalovaného vymáhať. Žalobca túto sumu obdŕžal až
počas konania titulom preplatkov za užívanie bytu žalovanými, ide o väčšiu časť žalovanej sumy (asi
90 % z celkovej žalovanej sumy) a vymáhanie zvyšku sumy je pre žalobcu už nehospodárne. Žalobca
tak počas konania dosiahol úspech 90 %, čím zanikla potreba ďalej konať pred súdom o tomto nároku,
a preto žalobca vzal svoj návrh v celom rozsahu späť. S poukazom na dlhoročnú judikatúru, ale aj na

výklad CSP v súlade s čl. 2 jeho základných princípov, keď dôjde k späťvzatiu žaloby v dôsledku úhrady
žalovanej sumy počas konania, má nárok na náhradu trov konania žalobca, preto súd mal správnepriznať náhradu trov konania žalobcovi, a nie žalovanému. Opačný výklad by znamenal, že ak žalobca
svoj oprávnený nárok zoberie počas konania späť preto, že jeho nárok bol uspokojený, a napriek tomu
by mal platiť náhradu trov konania, viedlo by to k tomu, že ten, kto si neplní svoje záväzky riadne a včas,

ale až počas súdneho konania, by mal nárok ešte aj na náhradu trov konania. V neposlednom rade
je priznanie náhrady trov konania žalobcovi aj v tomto prípade aplikáciou § 255 ods. 1 CSP, pretože
žalobca mal vo veci úspech, keďže došlo k úhrade žalovanej sumy v prospech žalobcu.

4. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal uznesenie v napadnutom výroku
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že žalobca použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/
CSP , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento
dôvod je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že
odvolací dôvod bol naplnený.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je totiž inštitútom procesného práva, a preto

rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vznikne jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že toto
odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 CSP.

10. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z
individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových

okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,

IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP,
od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku
však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými
pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou
nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave

snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na
súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí
súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia však neznamená, že nemôže byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy
spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozhodnutie v napadnutej časti má nedostatočné

dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša
ažporušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocesajepretopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť.Odvolací
súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol.11. Z obsahu súdneho spisu (č.l. 164) odvolací súd mal preukázané, že žalobca týmto podaním zobral
svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalobcovi bola žalovaná suma uhradená po

podaní žaloby prostredníctvom stavebného bytového družstva. Na č. l. 177 spisu sa nachádza podanie
adresované súdu, kde potvrdzuje prevzatie upovedomenia o zrušení pojednávania z dôvodu späťvzatia
žaloby a zároveň s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP si uplatňuje náhradu trov konania, ktoré zároveň
podľa úkonov vyčíslil. Na č. l. 185 súdneho spisu sa nachádza podanie ako odpoveď na výzvu súdu
Stavebnému bytovému družstvu I, Košice, kde advokát JUDr. Ivan Husár uvádza, že podľa účtovnej

evidencie SBD I, Košice, bola žalobcovi P.. Š. zaslaná platba 474,89 € dňa 12.12.2018, pričom úhradu
platby vo výške žalovanej sumy, t.j. 532,06 € jeho klient neeviduje. Následne potom už na č. l. 189
nasleduje uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania a o priznaní žalovanému proti žalobcovi
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uznesenie je predmetom prieskumu odvolacím
súdom. Odvolací súd konštatuje, že v tomto uznesení sa vôbec nenachádza odôvodnenie, ktoré by
zodpovedalopožiadavkámkladenýmnaodôvodneniesúdnehorozhodnutiav§220Civilnéhosporového

poriadku. V bode 7. odôvodnenia preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie len stručne uvádza, že
pri rozhodovaní o trovách konania použil § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, lebo žalobca zavinil zastavenie konania. Aké úvahy súdu prvej
inštancie k takémuto rozhodnutiu viedli, vzhľadom na dokumenty nachádzajúce sa v spise a písomné
podanie jednotlivých sporových strán nie je možné zistiť. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého výroku

o náhrade trov konania tiež vôbec nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie čo len okrajovo zaoberal
možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP.

12. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil napadnutý výrok uznesenia
o náhrade trov konania z vyššie uvedených dôvodov a v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu zrušenia bude pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania prihliadnuť na vyššie uvedené kritéria ako aj argumenty uvedené v odvolaní
žalobcu, zaoberať aj sa možnosťou použitia § 257 CSP, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj

náležite odôvodniť.

14. Rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).