Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120213496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120213496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: W.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Elena Matulová, advokátka so
sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, o zaplatenie 2.692,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/60/2020-144 zo dňa 24. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/60/2020-144 zo dňa 24. novembra 2020 p o t v

r d z u j e.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou v upomínacom konaní
na Okresnom súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 2.692,96 Eur s prísl. od žalovanej. Ako
dôvod uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi Slovenskou

sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 27.04.2017 Zmluvu č. 5071501593, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich Dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Žalobca uviedol, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca vyjadril názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákona, zákona o spotrebiteľských

úveroch a zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Žalovaná nesplnila stanovený termín splátky, čím
porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.692,96
Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.606,03 Eur, z riadneho úroku vo výške 906,64 Eur, z úroku z
omeškaniavovýške180,29Eurazpoplatkovvovýške0,00Eurvsúladesprílohoukzmluveopostúpení
pohľadávok. Žalovaná po postúpení pohľadávok do podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Dlžná

suma bola vo výške 2.692,96 Eur. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
113/2018 zo dňa 30.07.2019, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018
v spojených veciach C - 96/16 a C - 94 - 17, zo záverov ktorých vyplýva nielen záver o nároku na
bežné úroky do skutočného splatenia, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov zomeškania. Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 18.12.2018,
t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní č.k. 15 Up 89/2020 vydal dňa 03.02.2020
platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom a trovami
konania. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že z návrhu na začatie
konania nie je zrejmé, koľko splátok žalovaná uhradila, teda akú sumu z poskytnutého úveru uhradila.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 27.04.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č.

5071501593, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00
Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 2.781,86 Eur pri výške mesačnej
splátky 57,97 Eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 48. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 16,40%, RPMN vo výške 17,95% a priemerná RPMN vo výške 18,34 %. Konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.05.2019. Podaním zo dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že banka ku dňu 10.07.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s

tým, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.346,09 Eur uhradila do 15 dní. Žalobca však nepreukázal, že
toto oznámenie žalovanej banka zaslala. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovanej bola zaslaná výzva
banky zo dňa 30.05.2017, ktorou banka žalovanú upozorňuje, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť. Pokusom o zmier zo dňa 28.11.2019 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vyčísleného ku
dňu 28.11.2019 vo výške 2.735,20 Eur v lehote do 08.12.2019. Je nepochybné, že v predmetnej veci

ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Žalovaná namietla aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Upozornila, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky

inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Žalovaná namietla, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa
a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 98
ods. 8 zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto v spore chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
právo, resp. mu vyplýva procesné právo, si takýto hmotnoprávny nárok uplatniť. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne podľa § 9 ods. 2 písmeno l). údaj o výške, počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky a to suma 57,97 Eur mesačne k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úroky a poplatky.
Žalovaná zdôraznila, že nesprávne je vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda

v zmluve je uvedené, že žalovaná musí zaplatiť spolu 2.781,86 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko
podľa zmluvy je povinná zaplatiť 48 splátok po 57,97 Eur, t.j. 2.782,56 Eur (48 x 57,97 Eur, teda
viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Povinnou náležitosťou zmluvy § 9 ods. 2 písmeno k) zákona
č. 129/2010 Z.z. okrem uvedenia RPMN je uvedenie všetkých predpokladov,, ktoré boli na výpočet
RPMN použité. Absencia uvedených náležitosti je rovnako postihovaná podľa § 11 ods. 1 písmeno

a) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalovaná je toho názoru, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN, ktorá je uvedená vo výške 17,95%. Podľa kalkulačky - výpočet ročného úroku a
RPMN je pri vstupných údajoch: suma pôžičky 2.000,00 Eur, splátka 57,97 Eur/mesačne, doba splátok
48 mesiacov bolo vypočítané RPMN vo výške 18,68%, hoc v zmluve je uvedená vo výške 17,95%,
teda ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo

taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Navyše pri poskytnutí úveru nekonal právny
predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. z jeho strany prišlo k porušeniu povinnosti v
zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď právny predchodca žalobcu je pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľských úveroch povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľovi

úver,výškuspotrebiteľskéhoúveru,príjemspotrebiteľa,prípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru;žalobca
totiž nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom
nepreskúmal bonitu žalovanej, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka,
jeho rodinný stav, nevykonal lustrácie žalovanej v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obrazo sociálnej, ekonomickej situácii žalovanej, na základe čoho má za to, že žalobca nepreukázal, že by
relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou. Žalovaná bola v čase poskytnutia úveru na
materskej dovolenke.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca v reakcii na odpor žalovanej zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že dňa 27.04.2015 uzavrel postupca a žalovaná zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur. Žalovaná bola zrozumiteľne informovaná o tom, kedy
a v akej výške a ako dlho je povinná plniť si povinnosti, ktoré jej vyplávajú zo zmluvy. Žalovaná neplnila

v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním
zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017. Dňa 17.12.2018 postupca
postúpil na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 2.692,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 1.606,03 Eur, z riadneho úroku vo výške 906,64 Eur, zo zmluvného úroku vo výške 23,02 Eur, z
úroku z omeškania vo výške 157,27 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná
dňa 27.04.2015 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000,00 Eur. Žalovaná z poskytnutého

úveru uhradila sumu v celkovej výške 728,42 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo
výške 393,93 Eur, na poplatky bola započítaná suma 50,00 Eur, na riadny úrok suma vo výške 272,93
Eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 11,52 Eur. Žalobca poukázal na to, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len sčasti

svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že
žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to
výzvou zo dňa 31.05.2017 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“
zo dňa 10.07.2017. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke
podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila

porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní, čo bolo
v danom prípade v konaní preukázané, a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho
peňažného záväzku. Toto bolo podľa žalobcu v konaní preukázané predloženými výzvami právneho
predchodcu žalobcu. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pri tom možno považovať

nielenvýzvuzodňa31.05.2017,aleajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa10.07.2017,
ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Žalobca zdôraznil, že v konaní predložil oznámenie
postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto
písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd

má povinnosť z tohto oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávka ani jej prípadne neexistencie.

5. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je
zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy

banky dlžníčke v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníčku na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
Nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.
Nedoručením takejto výzvy, teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v
zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva je dostatočne jasná a zrozumiteľná v každom
smere a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje
celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako ročné percento v celkovej výške spotrebiteľského

úveru. Pôvodný veriteľ v čl.I Zmluvy uviedol všetky potrebné informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, na základe ktorej žalovaný mohol posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru.
Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného čerpania, číslo čerpania, výška čerpania,
interval vyjadrený v rokoch a v zlomkoch roka, medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každéhonasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky, výška splátky. Vzhľadom k tomu, že
zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a celkovú čiastku spojenú s úverom, majú
za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V zmysle vyššie uvedeného

tak nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko výška RPMN obsiahnutá v čl.
I Zmluvy je uvedená v správnej výške.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zmluvu o
spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z.

a preto žalobca má nárok na vrátenie len istiny a nemá právo požadovať poplatok, ani úroky. Žalobca vo
vyjadrení uvádza, že žalovaná celkom uhradila sumu 728,42 Eur, teda je povinná vrátiť len rozdiel medzi
poskytnutou sumou a vrátenou sumou. Žalovaná namietla dvojité úročenie a to zmluvný úrok vo výške
16,40% ročne. Zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Po vyhlásení
celého úveru za splatný sa istina zmluvne neúročí a žalobcovi prislúcha len úrok z omeškania. Uvedené
vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa

poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je oprávnený požadovať
aj zmluvne dohodnuté úroky ale iba úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne.

7. Žalovaná naďalej namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už

splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Zopakovala, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že
Slovenská sporiteľa a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky
na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávok zo 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v spore chýba aktívna vecná legitimácia na
podaniežaloby.Vovzťahukposudzovanejprávnejotázkeaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunapodanie
žaloby v prejednávanej veci je nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení
pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry.
Žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo doručené. Žalobca nepreukázal doručenie.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie
zákonnej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, a to, že výzva zo dňa 31.05.2017, ktorou mal oznámiť, že
právny predchodca žalobcu žalovanej, že je v omeškaní so splácaním splátok pohľadávky by sa dostala
do dispozičnej sféry žalovanej, teda nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne

splatný v celosti došlo v zmysle § 565 OZ a to najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila
žalovanú na uplatnenie tohto práva. Predmetný jednostranný právny úkon súd považoval okresný súd
podľa § 39 OZ za neplatný právny úkon, ktorým nemožno vyvolať žiadne právne účinky.

9. Okresný súd uviedol, že nedošlo k doručeniu písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, táto zmluva je preto v časti postúpenia spornej
pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách),
pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 17.12.2018 na žalobcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky
voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu. Uvedené má za následok, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom spore a preto
okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Nárok na náhradu trov konania priznal okresný súd žalovanej, nakoľko bola v konaní úspešná.

11. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm.
b), f) a h). Žalobca mal za to, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že pred postúpením
pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods.8 ZoB ukladá. Zdôraznil, že

žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávok bola v nepretržitom omeškaní po dobu 997 dní) a zároveň
bolo v konaní preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzývaná na úhradu omeškanýchsplátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 31.05.2017, výzvou zo dňa 11.07.2017 označenou
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ a výzvou zo dňa 12.09.2018, pričom k postúpeniu
pohľadávky došlo až ku dňu 17.12.2018. Žalobca uviedol, že doručenie predmetných výziev v konaní

preukázal podacími hárkami pripojenými k jednotlivým výzvam, konkrétne k výzve zo dňa 11.07.2017
a k výzve zo dňa 12.09.2018 a preto je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za preukázané,
že predmetné výzvy sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže žalovaná bola v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a postupca ju na splnenie záväzku
opakovane vyzval, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané,
že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods.8 ZoB.

12. V súvislosti s predloženými výzvami žalobca uviedol, že sa jednalo o kvalifikované výzvy banky

žalovanej v zmysle § 92 ods.8 ZoB. Obsahom týchto podaní zo dňa 31.05.2017, 11.07.2017 a
12.09.2018 bola výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu. Žalobcovi preto nie je zrejmé, z
akého dôvodu uvedené výzvy postupcu navyše opatrené podacími hárkami súdu nestačia, nakoľko ust.
§ 92 ods.8 ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky bez akýchkoľvek osobitných náležitostí voči
svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného

záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Keďže v súdenom
prípade si zmluvné strany navyše dojednali aj plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď
potom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti.

13. Žalobca uviedol, že podľa názoru súdnej praxe a zároveň v súlade s teoretickými poznatkami

prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Podľa
žalobcu by bolo v extrémnom rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by súd vyhýbanie sa preberaniu
zásielok zo strany dlžníka pripisoval na úkor jeho veriteľa, ktorý by tak vo vzťahu k svojmu dlžníkovi
by bol tak povediac „bezmocný“ a nemohol by účinne vyvolať žiadne právne následky vo vzťahu k
neplneniu zmluvných povinností zo strany dlžníka. Žalobca na základe uvedeného označil napadnutý

rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko z vykonaných dôkazov podľa neho vyplýva, že žalovanému
boli vyššie uvedené výzvy riadne doručované, avšak súd napriek dôkazom o ich doručovaní dospel k
záveru o opaku. Žalobca zároveň poukázal na čl. 12 bod 12.1 VOP, z ktorého je nesporné, že žalovaný
bol povinný postupcu bezodkladne informovať o akýchkoľvek zmenách v údajoch a dokumentoch, t.j.
zmeny svojej adresy či kontaktných údajov, ktoré postupcovi oznámil alebo predložil. V prípade, že

žalovaný túto svoju povinnosť opomenul a postupcovi by aj prípadnú zmenu adresy neoznámil, resp.
úmyselne by nepreberal zásielky od postupcu, potom takéto závažné porušenie povinnosti nemožno
pričítať na ťarchu žalobcu, resp. postupcu a nemožno ani uzavrieť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,
resp. postúpenie pohľadávky je neplatné, nakoľko písomnosti neboli žalovanej doručené. Uvedeným
právnym názorom by súd prijal premisu, že porušovanie zmluvných, resp. zákonných povinností dlžníka

je dlžníkovi na prospech. Súd tým dostáva do veriteľa do stavu značnej právnej neistoty, nakoľko veriteľ
by v prípade prijatia takéhoto právneho názoru nemohol vo vzťahu k dlžníkovi urobiť žiadny právny
úkon, keďže by mu nemohol účinne doručiť žiadnu písomnosť. Na základe uvedeného preto označil
žalobca záver okresného súdu o tom, že existencia vyššie uvedených podaní bez preukázania ich
náležitého doručenia v zmysle ust. § 92 ods.8 ZoB nestačí za absurdný, a to prihliadnuc najmä na riadne

preukázanie skutkových tvrdení žalobcu ohľadne riadneho doručovania týchto výziev, resp. že sa výzvy
dostali do dispozičnej sféry žalovaného predloženými listinnými dôkazmi. Súd v danom prípade preto
prekročil svoje právomoci, kedy aktívne rozporoval už preukázané skutočnosti uvádzané žalobcom a
zároveň rozhodol v rozpore so všeobecne rešpektovanou teóriou dôjdenia, čím nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ohľadom právomoci všeobecných súdov poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 796/2016-65 zo dňa 22.06.2017.

14. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.9 OZ žalobca uviedol, že sa nestotožňuje
s právnym záverom súdu ohľadom nepreukázania platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

pre rozpor s ust. § 53 ods.9, pričom okresný súd svoj názor oprel o tézu, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru bolo neplatné, nakoľko v zmysle ust. § 53 ods.9 OZ žalobca nepreukázal, že výzva zo
dňa 31.05.2017 sa podľa uvedeného ustanovenia dostala do dispozičnej sféry žalovaného. S takýmto
výkladom podľa žalobcu nemožno súhlasiť, pretože to z dikcie ust. § 53 ods.9 OZ ani explicitnenevyplýva. Postup, ktorý zvolil postupca pri zosplatnení úveru podľa ust. § 565 OZ bol v súlade so
zákonnou úpravou a zároveň postupca postupoval v intenciách ust. § 53 ods.9 OZ, ktorý riadnemu
zosplatneniu pri spotrebiteľských zmluvách predchádza. Žalobca poukázal na výzvu zo dňa 31.05.2017,

ktorou postupca žalovanému oznámil, že je v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 30.05.2017 vo výške
949,92 Eur a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy a upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote
najneskôr do 15dní, je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou
v celom rozsahu. Poukázal zároveň na oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorej bola
žalovanej opätovne poskytnutá lehota 15 dní k úhrade dlžnej sumy. K účinnosti vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru potom došlo márnym uplynutím lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie. K uvedenému
podaniu žalobca doložil doklad o odoslaní tejto písomnosti žalovanému, a to podací hárok zo dňa
18.07.2017. Žalobca mal za to, že postup pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru je v súlade
s odbornou literatúrou, pričom odkázal na doktrinálny výklad autorov Plank a Fekete. Vzhľadom na
uvedené dospel k záveru, že v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaná bola pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru vyzývaná k úhrade omeškaných splátok úveru a taktiež bola postupcom

upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Žalobca mal preto za to, že došlo k riadnemu
zosplatneniu úveru bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu doručenie
výzvy zo dňa 31.05.2017 žalovanej pred zosplatnením. S ohľadom na vyššie citovaný výklad, aj keby
v súdenom prípade žalobca nepredložil tento doklad, nemôže to samo o sebe spôsobiť neplatnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne aj neplatnosť samotného postúpenia pohľadávky.

Nepredloženie dokladu o odoslaní tejto výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nemá
právnu relevanciu, nakoľko právny predchodca žalobcu použil spôsob zosplatnenia úveru, ktorý je v
plnej miere lege artis. Uvedené teda nie je podmienkou na platné zosplatnenie pohľadávky, nakoľko ako
vyplýva z vyššie citovanej odbornej literatúry, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti by bolo platné aj v takom
hypotetickom prípade, ak by bol žalovaný upozornený na uplatnenie tohto práva len v podaní, ktorým

došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca podaním zo dňa 31.05.2017 upozornil žalovaného,
že právo na zosplatnenie pohľadávky si uplatní v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok
úveru a zároveň žalovaného podaním zo dňa 11.07.2017 vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade
pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie. Zároveň žalobca
označil za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods.9 OZ pre nesplnenie splátky,

ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov.

15. Žalobca uviedol, že postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.
požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas plne v súlade s ust. §
565OZvspojenís§53ods.9OZ.Nazákladeuvedenéhovyjadrilnázor,ževkonaníbolopreukázané,že

došlo k účinnému zosplatneniu úveru, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcnosti
stalisplatnýmiažalobcovipretopatrínárok,akohožalobcašpecifikovalvžalobe.Nazákladeuvedeného
malžalobcazato,ževkonanípreukázalsvojuaktívnuvecnúlegitimáciuažeokresnýsúdvecnesprávne
právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol.

16. Na základe uvedeného označil žalobca záver okresného súdu o tom, že z dôvodu nepreukázania
doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému nemožno vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
považovať za platné a zároveň ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky za absurdný a v
absolútnom rozpore s ust. § 45 ods.1 OZ. Na základe vyššie uvedeného sa s rozsudkom okresného

súdu nestotožnil a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby v zmysle ust. § 389 ods.1 CSP rozhodnutie
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň požiadal o náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

17. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila, že ho pokladá za nedôvodné. Zdôraznila, že žalobca
nepreukázal, že žalovanej bola zaslaná výzva banky zo dňa 31.05.2017 a nepreukázal ani doručenie
oznámenia o zosplatnení zo dňa 11.07.2017. S odvolaním sa na ust. § 92 ods.8 ZoB zdôraznila, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanej výzvu na
úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách, čo je základným

predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Žalobcovi preto v spore chýbala
aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal
doručenie písomnej výzvy na plnenie a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Nazáklade uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobca v replike zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach aj návrhoch.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení
§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané

súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: Slovenská sporiteľňa
a.s. dňa 27.04.2015 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. 5071501593. Predmetom

úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 2.000,00 Eur s fixnou
úrokovou sadzbou 17,90%, s 16,40% úrokom z omeškania, s výškou splátky 57,97 Eur mesačne,
splatnou 20. deň v kalendárnom mesiaci so platnosťou prvej splátky 20.06.2015 a s konečnou
splatnosťou20.05.2019,spočtomsplátok48,sRPMN17,95%,spriemernouRPM18,34%,ascelkovou
čiastkou spojenou s úverom vo výške 2.781,86 Eur.

21. Podľa tvrdenia žalobcu listom zo dňa 31.05.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,
že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 30.05.2017 vo výške 949,92 Eur s tým, že dlžnú
sumu má uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. V opačnom prípade je banka
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a

ona stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Doručenie uvedenej upomienky žalovanej nebolo zo strany
žalobcu súdu preukázané.

22. Dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
ku dňu 10.07.2017, ktorá činila 2.346,09 Eur, ktorú žalovaná mala uhradiť do 15 dní. Doručenie

predmetného oznámenia preukazoval žalobca predložením podacieho hárku.

23. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalobcom EOS KSI Slovensko,
s.r.o. dňa 17.12.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE, na základe ktorej malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom predmetného sporu.

24. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.01.2019 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu
pohľadávky podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka. Doručenie predmetného oznámenia
preukazoval žalobca podacím hárkom.

25. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, zamestnania alebo povolania.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZSÚ), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.29. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

32. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

33. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34.Podľaustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách(ďalejjZoB),akjenapriekpísomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškanýpeňažnýzáväzokvcelkovomrozsahuvrátanejehopríslušenstva;toneplatíaksúčetvšetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal.

36. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že v konaní žalobca nepreukázal aktívnu vecnú

legitimáciu vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo preukázať doručenie výzvy zo dňa 31.05.2017, v
dôsledku čoho nebolo pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 preukázané
doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej, takže nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu
pohľadávky voči žalovanej od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Žalobca sa
naopak domáhal toho, že napriek skutočnosti, že nevie preukázať doručenie výzvy zo dňa 31.05.2017,

predložením podacích hárkov preukázal doručenie výziev zo dňa 11.07.2017 a 11.09.2018, v dôsledku
čoho mal za to, že zosplatnenie úveru žalovanej prebehlo zákonom predvídaným spôsobom a rovnako
postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu bolo vykonané v súlade so zákonom a v jeho
dôsledku žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej.

37. Proces zosplatnenia úveru v spotrebiteľskom vzťahu je v súvislosti s ochranou spotrebiteľov v
Občianskom zákonníku veľmi prísne formalizovaný. Zosplatnením totiž dlžník stráca možnosť uhradiť
veriteľovi svoj dlh v pravidelných dohodnutých splátkach a v dôsledku zosplatnenia mu nastupuje
povinnosť uhradiť dlh v celom rozsahu jednorazovo, čo spravidla nie je vo finančných možnostiachspotrebiteľov. Za týmto účelom Občiansky zákonník v ust. § 53 ods.9 v súvislosti s § 565 OZ upravil
zosplatnenie ako proces na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré umožnia spotrebiteľovi zabezpečiť si
finančné prostriedky na úhradu dlhu voči veriteľovi, čo je v konečnom dôsledku aj na prospech veriteľa. Z

uvedeného dôvodu je veriteľ povinný upozorniť spotrebiteľa na skutočnosť, že je v omeškaní s platením
niektorej splátky a upozorniť ho na možnosť zosplatnenia úveru, pričom k zosplatneniu úveru nemôže
dôjsťskôrakopouplynutí3mesiacovodomeškaniasozaplatenímkonkrétnejsplátky.Zároveňodvýzvy,
ktorou spotrebiteľa upozornil na možnosť zosplatnenia úveru nemôže pred zosplatnením uplynúť menej
ako 15 dní. Túto možnosť má veriteľ v zmysle § 565 OZ iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Z uvedeného procesu zosplatnenia vyplýva, že na to, aby proces zosplatnenia prebehol v súlade
s Občianskym zákonníkom, je v zmysle ust. § 53 ods.9 OZ nevyhnutné, aby veriteľ spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky (o zosplatnenie). Zákonom určená lehota 15 dní slúži na to, aby si
spotrebiteľ bol schopný zabezpečiť buď dostatok finančných prostriedkov na doplatenie zameškaných

splátok, alebo aby si zabezpečil finančné zdroje na vrátenie celej pohľadávky. Bez splnenia povinnosti
upravenej v § 53 ods.9 OZ veriteľ nemôže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, ako je to upravené v ust. § 565 OZ. Inak povedané, výzva veriteľa spotrebiteľovi na zaplatenie
dlžnýchsplátok,ktorápredchádzaúkonuzosplatneniajenevyhnutná,inakkzosplatneniunedôjde.Preto
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že aj za predpokladu, ak by nebola doručená výzva zo dňa 31.05.2017,

nemôže to samo o sebe spôsobiť neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je v rozpore so
zákonom upraveným postupom pri zosplatnení spotrebiteľského úveru.

39. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe namietala nedodržanie postupu pri zosplatnení pohľadávky zo
strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Okresný súd preto postupoval správne, keď jej

tvrdenia preveril a zisťoval, či bol dodržaný postup v zmysle zákona. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti
zaťažovalo žalobcu.

40. Skutkové tvrdenie, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu a úver riadne zosplatnil,
uviedol v konaní žalobca. Ten bol preto povinný aj toto skutkové tvrdenie preukázať relevantnými

dôkazmi. Ku skutkovému tvrdeniu, že žalovanej bola doručená výzva zo dňa 31.05.2017 však žalobca
nepredložil žiaden dôkaz. Zároveň žalovaná toto skutkové tvrdenie poprela, v dôsledku čoho súd
nemohol vychádzať z toho, že skutkové tvrdenie žalobcu o doručení výzvy je nesporné a považovať
ho za ustálený skutkový stav. Následne pokiaľ nebola žalovanej doručená výzva pred zosplatnením,
právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k zosplatneniu v zmysle § 565 OZ a teda tvrdenie žalobcu,

že k zosplatneniu došlo výzvou zo dňa 11.07.2017, kedy žalovanému bola opätovne poskytnutá lehota
15 dní k úhrade dlžnej sumy a teda k mimoriadnej splatnosti úveru došlo márnym uplynutím lehoty 15
dní na dobrovoľné plnenie, nemá oporu v zákone. Toto tvrdenie je tiež v rozpore so znením výzvy zo
dňa 11.07.2017, ktorú žalobca v konaní predložil a z ktorej vyplýva, že banka vyhlásila mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo zmluvy už ku dňu 10.07.2017. Ani z dokumentov žalobcu tak nevyplýva, že

by k účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru malo dôjsť márnym uplynutím lehoty 15 dní na
dobrovoľné plnenie. Naopak za predpokladu, že by pôvodná výzva na plnenie, o ktorej žalobca tvrdil, že
bola žalovanej zaslaná (zo dňa 31.05.2017) bola vyhotovená a doručená riadne v súlade so zákonom, k
účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by došlo už oznámením o zosplatnení, pretože týmto
úkonom by veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle §

565 OZ. Nad rámec uvedeného súd upozorňuje, že žalobca v konaní ani neuviedol skutkové tvrdenie,
že od nezaplatenia ktorej zo splátok žalovanej sa zosplatnenie malo odvíjať. Pre posúdenie korektnosti
procesu zosplatnenia je totiž nevyhnutné určiť, ktorú konkrétnu splátku dlžník nezaplatil a teda na
základe nezaplatenia ktorej splátky pristúpil veriteľ k procesu zosplatnenia, pretože táto informácia je
dôležitá aj napr. z pohľadu počítania premlčacej doby v prípade uplatnenia zosplatneného nároku.

41. Skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať riadne dodržanie zákonom stanoveného postupu,
tak nemusí nevyhnutne znamenať, že banka spôsobom tvrdeným žalobcom nepostupovala. Podstatné
je, že toto tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal a preto okresný súd, rovnako ako súd odvolací
vychádzajúc z toho skutkového stavu, ktorý bol ustálený iba na základe toho, čo žalobca v konaní

preukázal.

42. Žalobca sa v konaní bránil tým, že pre aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ust. § 92 ods.8 ZoB
postačuje aj doručenie výziev zo dňa 11.07.2014 a dňa 12.09.2018, ktoré boli doručené s viac ako 90-dňovým predstihom pred postúpením pohľadávky, takže boli splnené zákonné podmienky na to, aby
sa stal na základe postúpenia pohľadávky novým veriteľom žalovanej. Podanie zo dňa 11.07.2017,
na ktoré žalobca poukazoval, bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Ako bolo uvedené

vyššie, žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť, teda
nepreukázal, že bol oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie pohľadávky zo zmluvy vo výške
2.346,09 Eur (zosplatnenej celej pohľadávky). Pokiaľ nedošlo platným spôsobom k zosplatneniu
pohľadávky, ani výzva na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky nemohla byť relevantná. Rovnako výzva
zo dňa 12.09.2018 sa vzťahovala na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, pričom opäť je nutné

zdôrazniť, že zosplatnenie v konaní preukázané nebolo.

43. Zároveň výzvu zo dňa 11.07.2017, rovnako ako výzvu zo dňa 12.09.2018 - ich doručenie -
preukazoval žalobca v konaní predložením podacích hárkov. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry
všeobecných súdov, podací hárok preukazuje iba skutočnosť, že určitá zásielka bola odovzdaná na
prepravu, nie je však dôkazom o tom, že prepravca ju skutočne doručil do dispozície adresáta. Inak

povedané, odovzdanie listovej zásielky na prepravu nie je dôkazom o tom, že táto listová zásielka
bola reálne doručená do schránky adresáta, resp. že mu bola k dispozícii na vyzdvihnutie na príslušnej
pošte. Zároveň všeobecné údaje o zásielke uvedené v podacích hárkoch predložených žalobcom
nevypovedajú nič o obsahu podanej zásielky, teda nepreukazujú tvrdenie, že išlo o doručenie zásielok
obsahujúcich oznámenie o zosplatnení úveru, resp. výzvu na zaplatenie zosplatneného úveru. Záver,

že podací hárok nie je dôkazom o doručení zásielky do dispozičnej sféry adresáta pritom vyplýva už z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Obo/3/2008 zo dňa 02.04.2008, kedy Najvyšší súd SR uviedol, že
podací lístok o podaní doporučenej zásielky je len dôkazom o tom, že žalovaný žalobcovi zaslal listovú
zásielku, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky, ani jej doručenie. Zhodne rozhodol Ústavný súd
v rozhodnutí I ÚS 174/09 zo dňa 24.06.2009, kedy dospel k záveru, že sporová strana sa dostala do

dôkaznej núdze, keď predložila ako dôkaz doručenia určitého oznámenia iba samotný podací lístok bez
špecifického označenia obsahu zasielanej zásielky. Ustanovenie § 45 ods.1 OZ, ktorého sa domáhal
žalobca v odvolaní všeobecným spôsobom upravuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osoby od
okamihu, keď jej dôjde. Tým, že určitá zásielka adresátovi dôjde sa rozumie skutočnosť, že dôjde do jeho
dispozičnej sféry, teda že adresát má možnosť sa s obsahom tejto zásielky oboznámiť už bez ohľadu na

to, či ju prevezme alebo nie, resp. či si ju vyberie zo svojej poštovej schránky a skutočne ju prečíta alebo
neprečíta. Podstatné je, aby sa dostala do jeho dispozičnej sféry, a aby mal možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť. Preukázanie skutočnosti, že určitá zásielka bola podaná na pošte, teda bola odovzdaná
poštovému prepravcovi však nie je dôkazom o tom, že táto zásielka bola skutočne odovzdaná do sféry
adresáta, je dôkazom o tom, že bola odovzdaná do sféry poštového prepravcu.

44. Už iba nad rámec uvedeného odvolací súd upozorňuje na skutočnosť, že v zmysle § 17 zák.
č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné previesť na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou, pokiaľ je táto pohľadávka postúpená po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru, inak povedané pokiaľ bola korektným spôsobom zosplatnená. Pokiaľ žalobca v konaní
nepreukázal zosplatnenie pohľadávky, a to na základe toho, že nebol dodržaný postup pri zosplatnení,
keďže nepreukázal doručenie výzvy dlžníkovi na zaplatenie dlžných splátok úveru, ktorá je podmienkou
prezosplatneniespotrebiteľskéhoúveru,nebolianisplnenépodmienkynato,abypohľadávkaztakéhoto
úveru bola na neho postúpená. V súbehu so skutočnosťou, že žalobca v konaní nepreukázal ani

doručenie písomnej výzvy pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej, je možné dospieť
k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd a síce, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca
nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu v dôsledku postúpenia pohľadávky voči žalovanej.

45. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok

okresného súdu je nepreskúmateľný, nakoľko z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovanej boli vyššie
uvedené výzvy riadne doručované, naopak sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca ich
doručenie nepreukázal.

46. K námietke žalobcu, že uvedeným právnym názorom by súd prijal premisu, že porušovanie

zmluvných, resp. zákonných povinností dlžníka je dlžníkovi na prospech odvolací súd uvádza, že
porušovanie povinností nesmie byť na prospech nikomu. Žalobca však v konaní nepreukázal, že došlo
k porušeniu povinnosti dlžníka, naopak nebol schopný preukázať dodržanie povinností svojho právnehopredchodcu postupovať pri zosplatnení pohľadávky v súlade s Občianskym zákonníkom a ostatnými
zákonmi upravujúcimi práva a povinnosti spotrebiteľa.

47. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd prekročil právomoci, keď aktívne rozporoval už
preukázané skutočnosti uvádzané žalobcom a zároveň rozhodol v rozpore so všeobecne rešpektovanou
teóriou dôjdenia, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ako bolo
vyššie uvedené, odvolací súd zhodne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno toho,

že vyššie citované výzvy boli žalovanej doručené, v prípade prvej výzvy zo dňa 31.05.2017 túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazoval a v prípade ďalších dvoch výziev zo dňa 11.07.2017 a
zo dňa 12.09.2018 preukázal iba podanie výzvy na prepravu, nepreukázal v súlade s teóriou dôjdenia
skutočnosť, že tieto podania reálne sa dostali do dispozičnej sféry adresáta. Zároveň okresný súd svoje
právomocineprekročil,pretožereagovalnanámietkyžalovanej,ktorásamaaktívnerozporovalatvrdenia
žalobcu a zároveň v prípade sporov s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských sporoch) je v zmysle

ust.§295CSPsúdoprávnenývykonávaťajtakédôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu je súd oprávnený obstarávať alebo zabezpečovať dôkazy.
Okresný súd preto v tomto prípade postupoval v súlade so základným procesným kódexom, takže v
tejto súvislosti odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces.

48. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáhal záverov doktrinálneho výkladu, odvolací súd upozorňuje, že
tento nie je pre všeobecné súdy záväzný a predstavuje právne názory autorov. Okresný súd v súdenom
prípade postupoval v súlade so všeobecnou judikatúrou v spotrebiteľských veciach.

49. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalovanej, pretože žalobca v odvolacom konaní
nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie.

51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).