Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120213496
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6120213496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsudkyňouJUDr.AndreouGabrielovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zast.: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka proti žalovanej: W. Q.,
A.. XX.XX.XXXX, W. F., F. XXX/XX, štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Elena Matulová, advokátka,
Advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná 287/9 v spore o zaplatenie 2.692,96 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia
sumy 2.692,96 Eur s prísl. od žalovanej. Ako dôvod uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 27.04.2017
Zmluvu č. 5071501593, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich Dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného
zákona, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii. Žalovaná
nesplnila stanovený termín splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním
zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, pričom vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávky žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia

predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.692,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.606,03 Eur, z
riadneho úroku vo výške 906,64 Eur, z úroku z omeškania vo výške 180,29 Eur a z poplatkov vo výške
0,00 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná po postúpení pohľadávok
do dnešného dňa nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške
2.692,96 Eur. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa
30.07.2019, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C - 96/16 a C - 94 - 17, zo záverov ktorých vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky

do skutočného splatenia, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatňuje aj úrok z omeškania počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní č.k. 15 Up 89/2020 vydal platobný rozkaz
dňa 03.02.2020, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy spolu s prísl. a trovami konania.
Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že z návrhu na začatie konania

nie je zrejmé, koľko splátok žalovaná uhradila, teda akú sumu z poskytnutého úveru uhradila. Právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 27.04.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5071501593,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00 Eur, pričom
celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 2.781,86 Eur pri výške mesačnej splátky
57,97 Eur k 20.dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 48. Ročná úroková sadzba bola dojednaná

vo výške 16,40%, RPMN vo výške 17,95% a priemerná RPMN vo výške 18,34 %. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na 20.05.2019. Podaním zo dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že banka ku dňu 10.07.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s tým,
aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.346,09 Eur uhradila do 15 dní. Žalobca, však nepreukázal, že
toto oznámenie žalovanej banka zaslala. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovanej bola zaslaná výzva
banky zo dňa 30.05.2017, ktorou banka žalovanú upozorňuje, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť. Pokusom o zmier zo dňa 28.11.2019 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vyčísleného
ku dňu 28.11.2019 vo výške 2.735,20 Eur v lehote do 08.12.2019. Je nepochybné, že v predmetnej
veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Žalovaná namieta
aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách spôsobilým
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za

predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa a.s. doručila
žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 98 ods. 8 zákona

o bankách, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o
postúpení pohľadávok z 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovi preto v spore chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi právo,
resp. mu vyplýva procesné právo, si takýto hmotnoprávny nárok uplatniť. Zmluva o úvere uzatvorená

medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne podľa § 9 ods. 2 písmeno l). údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky a to suma 57,97 Eur mesačne k 20.dňu v

kalendárnom mesiaci, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úroky a poplatky. Žalovaná
ďalej zdôrazňuje, že nesprávne je vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda
v zmluve je uvedené, že žalovaná musí zaplatiť spolu 2.781,86 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko
podľa zmluvy je povinná zaplatiť 48 splátok po 57,97 Eur, t.j. 2.782,56 Eur (48 x 57,97 Eur, teda
viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Povinnou náležitosťou zmluvy § 9 ods. 2 písmeno k) zákona

č. 129/2010 Z.z. okrem uvedenia RPMN je uvedenie všetkých predpokladov,, ktoré boli na výpočet
RPMN použité. Absencia uvedených náležitosti je rovnako postihovaná podľa § 11 ods. 1 písmeno
a) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalovaná je toho názoru, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN, ktorá je uvedená vo výške 17,95%. Podľa kalkulačky - výpočet ročného úroku a
RPMN je pri vstupných údajoch: suma pôžičky 2.000,00 Eur, splátka 57,97 Eur/mesačne, doba splátok

48 mesiacov bolo vypočítané RPMN vo výške 18,68%, hoc v zmluve je uvedená vo výške 17,95%,
teda ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo
taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Navyše pri poskytnutí úveru nekonal právny
predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. z jeho strany prišlo k porušeniu povinnosti v
zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď právny predchodca žalobcu je pred uzavretím

zmluvy o spotrebiteľských úveroch povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľovi
úver,výškuspotrebiteľskéhoúveru,príjemspotrebiteľa,prípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru;žalobca
totiž nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom
nepreskúmal bonitu žalovanej, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka,

jeho rodinný stav, nevykonal lustrácie žalovanej v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz
o sociálnej, ekonomickej situácii žalovanej, na základe čoho má za to, že žalobca nepreukázal, že by
relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou. Žalovaná bola v čase poskytnutia úveru na
materskej dovolenke.3. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 27.04.2015 uzavrel postupca a žalovaná
zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,00 Eur.

Žalovaná bola zrozumiteľne informovaná o tom, kedy a v akej výške a ako dlho je povinná plniť si
povinnosti, ktoré jej vyplávajú zo zmluvy. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím
porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017. Dňa 17.12.2018 postupca postúpil na žalobcu pohľadávku zo
zmluvy v celkovej výške 2.692,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.606,03 Eur, z riadneho

úroku vo výške 906,64 Eur, zo zmluvného úroku vo výške 23,02 Eur, z úroku z omeškania vo výške
157,27 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná dňa 27.04.2015 čerpala
peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000,00 Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v
celkovej výške 728,42 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 393,93 Eur,
na poplatky bola započítaná suma 50,00 Eur, na riadny úrok suma vo výške 272,93 Eur a na úrok z
omeškania bola započítaná suma vo výške 11,52 Eur. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že právny

predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len sčasti
svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že
žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to
výzvou zo dňa 31.05.2017 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“

zo dňa 10.07.2017. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že má za to,
že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky
potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva.
Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní, čo bolo v danom prípade v konaní

preukázané, a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Toto
bolo v konaní preukázané, predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu. Za kvalifikovanú
výzvu právneho predchodcu žalobcu pri tom možno považovať nielen výzvu zo dňa 31.05.2017, ale
aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.07.2017, ku ktorému žalobca pripojil kópiu
doručenky. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanej

o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej,
pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávka ani jej prípadne neexistencie. Žalobca ďalej uvádza, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,

že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníčke v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením
pohľadávky písomne nevyzvala dlžníčku na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie

vyplývajúce zo zákona o bankách. Nedoručením takejto výzvy, teda nemôže byť spojená sankcia v
podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách,
konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca má za
to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva je
dostatočne jasná a zrozumiteľná v každom smere a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Ročná

percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako ročné
percento v celkovej výške spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ v čl.I Zmluvy uvádza všetky potrebné
informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, na základe ktorej žalovaný
mohol posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného
čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a v zlomkoch roka, medzi dátumom

prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky,
výška splátky. Vzhľadom k tomu, že zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a
celkovú čiastku spojenú s úverom, majú za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísanénáležitosti. V zmysle vyššie uvedeného tak nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko výška RPMN obsiahnutá v čl. I Zmluvy je uvedená v správnej výške.

4. Zástupkyňa žalovanej doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere
považujú za bezúročnú a bez poplatkov pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z. a preto žalobca má
nárok na vrátenie len istiny a nemá právo požadovať poplatok, ani úroky. Žalobca vo vyjadrení uvádza,
že žalovaná celkom uhradila sumu 728,42 Eur, teda je povinná vrátiť len rozdiel medzi poskytnutou
sumou a vrátenou sumou. Žalovaná namieta dvojité úročenie a to zmluvný úrok vo výške 16,40%

ročne. Zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Po vyhlásení celého
úveru za splatný sa istina zmluvne neúročí a žalobcovi prislúcha len úrok z omeškania. Uvedené
vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa
poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je oprávnený požadovať
aj zmluvne dohodnuté úroky ale iba úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne. Žalovaná namieta aktívnu
legitimáciu. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách spôsobilým predmetom postúpenia

môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy, po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľa a.s. doručila žalovanej výzvu na
úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je
základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zmluva o postúpení pohľadávok

zo 17.12.2018 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi
preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Vo vzťahu k posudzovanej právnej
otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci je nepochybne
nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v
rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry. Žalovanej oznámenie o postúpení

pohľadávky nebolo doručené. Žalobca nepreukázal doručenie.

5. Zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky
náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 126/2010 Z.z.. Zmluva je dostatočne jasná a zrozumiteľná
v každom smere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. V zmysle vyššie uvedeného sa nemôže

predmetný úrok považovať za bezúročný a bez poplatkov. Celková výška spotrebiteľského úveru
predstavuje sumu vo výške 2.000,00 Eur, ktorá bola žalovanej poskytnutá. Celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 2.781,86 Eur, ktorá pozostáva z
nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písmeno g) zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne zo
všetkých predpísaných úrokov a poplatkov, ktoré sú zrejmé z priloženej amortizačnej tabuľky. Žalobca

nesúhlasí s tvrdením, že nie t dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne
za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, nakoľko nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba. Zastávajú názor, že úrok z úveru je v podstate cena
za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za
skutočnúdobuichpoužívania,t.j.aždodobyskutočnéhovráteniaúveruveriteľovipokiaľsistranyzmluvy

o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník
je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich
vrátenia. Opačný výklad zákonných ustanovení by neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a veriteľa
pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Nedodržanie podmienok a nesplácanie prijatého úveru

riadne a včas by pre dlžníka predstavovalo výhodnejšie postavenie, kedy by mu síce bol poskytnutý
úver v plnej výške, avšak dlžník by nemusel po vyhlásení predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia
zmluvných povinností splácať riadny úrok, ku ktorému úhrade sa v zmluve zaviazal. Žalovaný vo svojom
vyjadrení neuviedol ani skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaný svoj záväzok riadne neplnil, veriteľ uplatnil svoj záväzok

žalobcu na príslušnom súde.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža všetkých písomných podaní. Majú za to, že
ich návrh je dôvodný, že ho preukázali príslušnými listinnými dôkazmi a žiadajú, aby mu súd vyhovel.

7. Zástupca žalovanej uviedol, že sa taktiež pridŕža svojich písomných vyjadrení. V prípade, ak by súd
zaviazal žalovanú platiť predmetný úver, navrhujú splátkový kalendár vo výške 50,00 Eur mesačne, z
dôvodu, že je nezamestnaná a má dve maloleté deti.8. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa so zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE,
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 11.07.2017, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľni a.s., výzvou zo dňa

12.09.2018, výzvou zo dňa 31.05.2017, prehľadom transakcií, vyjadrením strán sporu, výpisom z úveru,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019, pokusom o zmier zo dňa 28.11.2019, podacím
hárkom č. B. M. XXXXXXXXX a č. B. M. XXXXXXXXXX, oznámením o odvolaní plnomocenstva a
zmenou právneho zastúpenia.

9. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalobcom EOS KSI Slovensko,
s.r.o. dňa 17.12.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE, na základe ktorej malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom predmetného sporu.

10. Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.04.2015 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške

2.000,00 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 17,90%, s 16,40% úrokom z omeškania, s výškou splátky
57,97 Eur mesačne, splatnou 20. deň v kalendárnom mesiaci so platnosťou prvej splátky 20.06.2015 a
s konečnou splatnosťou 20.05.2019, s počtom splátok 48, s RPMN 17,95%, s priemernou RPM 18,34%,
a s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 2.781,86 Eur.

11. Listom zo dňa 31.05.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so
splácaním pohľadávky ku dňu 30.05.2017 vo výške 949,92 Eur s tým, že dlžnú sumu má uhradiť
najneskôr do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. V opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka a ona stratí možnosť
zaplatiť ju v splátkach. Doručenie uvedenej upomienky žalovanej nebolo zo strany žalobcu súdu

preukázané.

12. Dňa 11.07.2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
ku dňu 10.07.2017, ktorá činila 2.346,09 Eur, ktorú žalovaná mala uhradiť do 15 dní. Doručenie
predmetného oznámenia preukázal žalobca predložením podacieho hárku.

13. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.01.2019 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu
pohľadávky podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka. Doručenie predmetného oznámenia preukázal
žalobca podacím hárkom.

14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v
zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody
v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno d) Občianskeho zákonníka, a teda sa na ňu majú vzťahovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytol tento úver v rámci predmetu svojho
podnikania a žalovaná ho za týmto účelom ním prijala, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle

ustanovenia § 2 písmeno a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmluva z
27.04.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písmeno d) citovaného zákona
a úver ňou poskytnutý je aj spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a
spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v

obchodnoprávnych vzťahov, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskomúvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškanýpeňažnýzáväzokvcelkovomrozsahuvrátanejehopríslušenstva;toneplatíaksúčetvšetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním úplné právo, resp. jeho
procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať.

20.Povinnosťoustránsporuvsporovomkonaníjepovinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Účastník,

ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd nie je
viazaný žiadnym poradím, významov a dôkaznou silou jednotlivých dôkazov.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola dňa 27.04.2015 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo

poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2.000,00 Eur. Žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie
zákonnej podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to, že výzva zo dňa 31.05.2017,
ktorou mal oznámiť, že právny predchodca žalobcu žalovanej, že je v omeškaní so splácaním splátok
pohľadávky by sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, teda nepreukázal, že by k uplatneniu práva
vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo v zmysle § 565 OZ a to najneskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred v lehote nie kratšej
ako 15 dní upozornila žalovanú na uplatnenie tohto práva. Predmetný jednostranný právny úkon súd
považoval za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorým nemôže vyvolať žiadne
právne účinky.

22. Keďže nedošlo k doručeniu písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.12.2018, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej
na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), pretože bez preukázania
doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu od pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 na žalobcu,

nakoľkonebolisplnenézákonnépodmienkynapostúpeniepohľadávkyvočižalovanejzuzavretejzmluvy
na žalobcu ako tretiu osobu. Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom spore a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.26. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovanej, nakoľko bola vo veci úspešná. O výške náhrady trov konania súd rozhoduje po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.