Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202673
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8818202673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX/X, XXX XX H. E., proti žalovanému: Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, právne zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka, Klariská
7, 811 03 Bratislava 1, IČO: 42 267 285, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 11Csp/141/2018-258 zo dňa 12.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. o určení, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným
je neplatná a V. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v 1. rade o určenie, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade

a žalovaným je neplatná, zamietol. Súd II. výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej
zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným je neplatná.
Výrokom č. III. súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade na určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným pre množstvo neprijateľných
podmienok je neplatná, zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v
samostatnom uznesení. Výrokom V. rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade

a žalovaným tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe,
ktorou sa pôvodní žalobcovia v 1. rade E. H. a v 2. rade J. H. domáhali určenia neplatnosti dohôd o
zrážkach zo mzdy a určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Žalobu odôvodnili tým, že
Úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, ktorú uzavreli ako spotrebitelia, je formulárovou
zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky. Rovnako formulárovou zmluvou je aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola vopred pripravená veriteľom, na základe ktorej žalovaný požiadal o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcov.

2. Uznesením č. k. 11Csp/141/2018-16 zo dňa 15.10.2018 bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo
zmluvy č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, a to až do právoplatnéhoskončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené uznesenie bolo
uznesením odvolacieho súdu č. k. 4Co/8/2019-164 zo dňa 12.02.2019 potvrdené.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, považoval ju za šikanóznu a účelovú, s cieľom oddialiť povinnosť
plniť splátky úveru.

4.Prvoinštančnýsúdpovykonanomdokazovaníacitujúcust.§3;§37ods.1;§39;§41;§52ods.1-4;§
53 ods. 1 - 3, 5; § 53d; § 54 ods. 1, 2; § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2; § 2 ods. 1 písm.

a) a b) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aplikujúc články 4 bod 1, 7 ods. 2 a 8 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; § 2 písm. r),
u) a § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa zistil, že žalobcovia so žalovaným uzatvorili Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2017. V zmysle uvedenej
zmluvy žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 5.000,00 eur. Mesačná splátka predstavovala sumu
127,36 eur. Počet splátok bol dohodnutý na 60. RPMN predstavovala 19,62 %. Úroková sadzba bolo

dohodnutá vo výške 18,14 % ročne. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 28.06.2017 a dátum
poslednej splátky na deň 28.05.2022. Celková suma na zaplatenie tak predstavovala 7.641,60 eur.

5. Žalobkyňa v 2. rade so žalovaným uzavrela dňa 23.05.2017 Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čl. I
dohody je uvedené, že uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. Dlžník podpisom

potvrdil, že si celú dohodu prečítal a má ju uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky zo
mzdy v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Z čl. II Dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva, že zo mzdy dlžníka zamestnávateľ vykoná po jej predložení mesačné zrážky
zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške 127,36 eur.

6. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.05.2018, ktorú adresoval žalovaný
zamestnávateľovi žalobcu v 2. rade vyplýva, že žalovaný požadoval vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobcu v 2. rade, a to vo výške 127,36 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že so žalobcom uzatvoril
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ku dňu 28.04.2018 nedošlo
zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho

zákonníka a § 131 Zákonníka práce. Žalovaný dňa 17.05.2018 zaslal zamestnávateľovi žalobkyni v
2. rade list, ktorým inicioval realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. XXXXXXXXX.
Realizáciadohodyozrážkachzomzdybolapozastavenánazákladevydanéhoneodkladnéhoopatrenia.
V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo

ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc
uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy, nemajú žalobcovia istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa
žalobkyne v 2. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcov.
Žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti

Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné

ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti
predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo
umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by

o pozbavenie smernice č. 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na podporu svojho názoru poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV.ÚS/55/2010-19.8. Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluve o spotrebiteľskom úvere podrobil súd prvej inštancie
preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej
praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade,

že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku

alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa).

9. S poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež uviedol, že zásada zakotvená v uvedenom
ustanovení vnáša do právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to,

že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Zmyslom uvedeného ustanovenia je zamedziť
výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom.
V praxi to znamená, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť
iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva
a povinností v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany, resp. odopretie autoritatívneho

rozhodnutia súdu potrebného na právne vzťahy. Zámerom žalovaného (nesprávne prvoinštančný súd
uviedol, že jeho právneho predchodcu), bolo dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly
podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú prvoinštančný súd vyhodnotil ako
nekalú obchodnú praktiku, lebo boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie

spotrebiteľa.

10. Prvoinštančný súd žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná,
zamietol. Žalobca v 1. rade totiž nepreukázal, aby reálne dochádzalo k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy

zamestnávateľom, ani nepreukázal existenciu uzavretia takejto zmluvy. Žalobca v 1. rade takúto zmluvu
ani nepredložil súdu, preto ju nebolo možné preskúmať.

11. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo
dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným (ďalej len „Dohoda“) je neplatná, súd

poukázal na to, že žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni v 2. rade
na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov.
Uzavretie Dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou v 2. rade ako spotrebiteľom, ktorý
obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a
nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov

uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy.

12. Konštatoval, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak
nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť

na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je
značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

13.Postupžalovanéhopriuzatváranídohôdozrážkachzomzdypriposkytovaníspotrebiteľskýchúverov
je súdu známy z rozhodovacej praxe (napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/7/2017
zo dňa 16.02.2017), z poznatkov ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez
akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa
jedná o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba
konkrétne znamená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).14. Zdôraznil, že v takých prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý
prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

15. Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným bola
uzatvorené na samostatných tlačivách, teda nebola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom
úvere, a teda žalobkyňa v 2. rade ako spotrebiteľ mala možnosť nepodpísať tieto dohody nemení nič na
tom,žesúdmusívkonaníprihliadaťnaspotrebiteľaakoslabšiustranusporuavyžadovaťodžalovaného
preukázanie, že si voči žalobkyni v 2. rade ako spotrebiteľovi splnil svoju predzmluvnú informačnú
povinnosť.

16. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly), ka existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej

kvality života ľudí.

17. V danej veci je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to
vyššie uvedené, sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o
úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti

uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť
zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu, pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže
sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobkyne v 2. rade tejto zrážať.

18. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6
uvedenej smernice sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť

zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo
mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia a vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Rovnako poukázal na článok 4 a 14 Smernice
Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 znenie písomných podmienok Európskej komisie vo veci C-30/12
P.G.T./Pohotovosť, s.r.o.

19. Podporne poukázal aj na aktuálnu právnu úpravu § 5a ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

20. Ohľadom prednostného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak by inak mali byť
použité normy Obchodného práva v právnych vzťahoch so spotrebiteľom, poukázal na § 52 ods. 2 tretia
veta Občianskeho zákonníka a rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014.

21. Aj keď tu priamo neaplikoval § 5a ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú v roku
2012 (správne má byť rok 2017), ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup jej podpísania ako nekalú obchodnú praktiku.
Uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola

dojednaná individuálne a žalobkyňa v 2. rade nemohla ovplyvniť jej obsah a mala formulárový charakter.
Preto súd prvej inštancie Dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 OZ a považoval ju za neplatnú. S poukazom na článok 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/2013/
EHS z 05.04.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené prvoinštančný súd vyhovel žalobe o určenie, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a
žalovaným je neplatná. Vyhodnotil ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom
na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za
použitia nekalej obchodnej praktiky, ako to uviedol vyššie.

23. Žalobu v časti o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, uzavretá medzi
žalobcami a žalovaným pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok je neplatná, zamietol.
Nezistil totiž neplatnosť celej zmluvy o úvere ako celku, a to aj napriek tomu, že ako neprijateľné zmluvné

podmienky, vyhodnotil podmienky uvedené v článku IX. bod 1 a v článku IX. bod 4, avšak ich neplatnosť
nespôsobuje absolútnu neplatnosť celého zmluvného vzťahu.

24. Výroky o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. O trovách
konania rozhodol vo vzťahu ku každému žalobcovi samostatne. Mal za to, že žalobca v 1. rade bol v

konaní v celom rozsahu neúspešný, preto vo vzťahu k nemu priznal žalovanému ako plne úspešnému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného, súd vyhovel žalobe v časti o
určenie,žeDohoda(ozrážkachzomzdy),uzavretámedzižalobkyňouv2.radeažalovanýmjeneplatná,

avšak zamietol návrh žalobcov na určenie, že Zmluva o úvere je neplatná. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že tak žalobkyňa v 2. rade ako aj žalovaný boli v tomto konaní úspešní v rozsahu 50 %,
a preto rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna z týchto strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku II., ktorým súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a
žalovaným je neplatná, ako aj výroku V., vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, podľa
ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalovaný. Aj keď žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie aj proti súvisiacemu

výroku IV. rozsudku, odvolací súd ho podľa obsahu odvolania posúdil tak, že ide o odvolanie proti V.
výroku rozsudku, lebo tento bol výrok súvisiaci vo vzťahu k výroku II. Výrokom IV. totiž bolo rozhodnuté
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným s tým, že žalovanému voči
žalobcovi v 1. rade bol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Teda výrokom IV. nebolo rozhodnuté

v neprospech žalovaného, kedy by žalovaný bol oprávnenou osobou podať proti nemu odvolanie.
Odvolanieodôvodňovalpodľa§365ods.1písm.b),f),ah)CSP.Namietal,žedošlokporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces tvrdením, že rozsudok vo vzťahu k výroku II. je arbitrárny a nepreskúmateľný,
prvoinštančný súd porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, bol porušený
vo vzťahu k nemu princíp rovnosti zbraní. Bola mu tiež odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku

nedodržania najmä § 181 CSP, prvoinštančný súd konal a rozhodol nad rámec zákona a svojich
kompetencií a hrubo porušil princíp rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. S poukazom na § 220
ods. 2 CSP uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, čo prvoinštančný súd
vyabstrahovalzustanovenízákonaaakýmspôsobomichaplikovalnapredmetnúvec.Lensadomnieva,
že Dohodu za neplatnú považoval vzhľadom na § 53 OZ, keď ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku.Nesprávnetaksúdaplikovalprávnunormunaskutkovézistenia.Zvykonanéhodokazovania
nemožno dospieť k právnym záverom prezentovaným v napadnutom rozsudku. Jeho právne závery
zo skutkových zistení nemožno vyvodiť. V odôvodnení napadnutého rozsudku badať rozpor úvah súdu
s príslušnými právnymi predpismi, ktoré predpokladajú uzatváranie formulárových zmlúv uzavretých v
osobitnej listine. Závery súdu sa javia ako výsledok sudcovskej svojvôle, subjektívnych dojmov, pocitov

a nie aplikácie právnych predpisov na riadne zistený skutkový stav. Je pre neho nepochopiteľným, že
na jednej strane prvoinštančný súd judikuje Zmluvu ako platný právny úkon a na druhej strane legitímne
zabezpečovací prostriedok z uvedenej zmluvy vyhlásil za neplatnú. Vytýkal pochybenie aj v tom, že nie
právny predchodca žalovaného, ale sám žalobca uzatváral právny vzťah so žalovanou v 2. rade. Trvalna tom, že Dohoda obsahovala všetky zákonné náležitosti. Predmetná zmluva nebola uzavretá v roku
2012,akotouvádzasúdvbode69odôvodnenianapadnutéhorozsudku,alevroku2017.Považujepreto
odôvodnenierozsudkuzazmätočné,znemožňujúcevznačnejmiereuskutočňovaťžalobcovi(poznámka

odvolacieho súdu, že odvolateľ myslel zrejme žalovanému) patriace procesné práva, preto ho považuje
za nepreskúmateľné. Žalovaný namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevie zistiť, na
základe akej právnej normy ustálil, že Dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatnou.
Opätovne zdôraznil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo v jeho myšlienkových pochodoch
je zjavný vnútorný rozpor. Rovnako bol porušený princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/287/2019 a rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/551/2012 so zdôraznením na princíp právnej istoty, ktorý v danej
veci bol porušený. Poukázal aj na ďalšie rozsudky Krajského a Okresného súdu Košice. V odvolaní
namietal aj to, že v konaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou bola mu odňatá možnosť efektívne
konať a bol porušený princíp rovnosti zbraní. Prvoinštančný súd sa totiž nedostatočne vysporiadal s
argumentáciou žalovaného, ktorú on pred prvoinštančným súdom predniesol. Neboli totiž vykonané

dôkazy a nebolo vysporiadané sa s argumentáciou žalovaného v odôvodnení rozsudku. Vo vzťahu k
odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom uviedol, že pred vyhlásením rozsudku nemal možnosť
sa dozvedieť, čo prvoinštančný súd považoval za sporné a akú konkrétnu právnu úpravu bude aplikovať
na danú vec. Bola tým narušená možnosť žalovaného efektívne sa brániť. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.10.2019 sp. zn. 24Co/161/2019. Súd prvej inštancie

tak nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, čím konanie zaťažil vadou, majúcou za následok nesprávne
a hlavne nepreskúmateľné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolateľa prvoinštančný súd konal
nad rámec svojich zákonných kompetencií a v rozpore s princípom právnej istoty sporových strán. V
každom štádiu procesu totiž musí byť stranám sporu zrejmá právna úvaha sudcu. Výsledkom má byť
rozhodnutie neprekvapivé a logicky vyusťujúce priebehu konania. Nad rámec svojich kompetencií (t.j.

bez toho, aby mu toto oprávnenie vyplývalo zo zákona) rozhodol o tom, že vyhlási Dohodu za neplatnú.
Urobil tak napriek tomu, že žalovaný poukazoval, že na to neexistujú žiadne predpoklady, tak hmotné
ani procesné. Poukázal na to, že existujú rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú zmluvnú
dokumentáciu žalovaného za súladnú s príslušnými právnymi predpismi, neobsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky a dohody o zrážkach zo mzdy sú platnými právnymi úkonmi a nie neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Napadnuté rozhodnutie nemá zákonnú oporu a ide o zjavnú svojvôľu Okresného
súdu, ktorý rozhodol nad rámec svojich kompetencií a konal vo vzťahu k výroku II. rozsudku v rozpore
s Ústavou SR. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 02.04.2019, sp. zn. IV.ÚS/110/09
so záverom, že za svojvôľu, majúcu za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus

pri výklade a aplikácií právnych noriem, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia alebo také, ktoré
je založené na okolnostiach nemajúcich žiadnu relevanciu v konkrétnej veci. Podľa názoru žalovaného
prvoinštančný súd neposkytol obom stranám sporu rovnaké príležitosti na uplatnenie svojich práv.
Priklonil sa bezmyšlienkovite na stranu žalobcov ako spotrebiteľov, ktorí boli v konaní pasívni a neurobili
k súdnemu konaniu žiadny právne relevantný úkon. Mal za to, že prvoinštančný súd nepostupoval

v súdnom konaní objektívne, nebol objektívne nestranný a nezákonné sa priklonil výlučne na stranu
žalobcu v 2. rade, a to len z dôvodu, že je v postavení spotrebiteľa. Domnieval sa preto, že právo
žalovaného na spravodlivé súdne konanie, aj právo na súdnu ochranu boli porušené, a to konkrétne
jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na dodržanie princípu právnej istoty. Súdu
taktiež vytýkal nesprávne zistený skutkový stav, ktorý ho priviedol k záveru o neplatnosti Dohody, keďže

dôvod vyslovenia neplatnosti nie je možné jednoznačne určiť, lebo poukazuje na rozpor s dobrými
mravmi, neprijateľnosť zmluvnej podmienky, rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti aj nekalé
obchodné praktiky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva subjektívny dojem prehnanej ochrany žalobcu
v 2. rade ako spotrebiteľa. Podľa žalovaného Dohoda obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré na
jej obsah kladú príslušné právne predpisy. Preto skutkové zistenia prvoinštančného súdu o tom, že

Dohoda neobsahuje tieto náležitosti sú zjavne nesprávne a navodzujú dojem, že súd sa s obsahom
Dohody nedostatočne oboznámil. Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky,
mechanizmus výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy, vymedzuje
maximálnuvýškupohľadávky,ktorúmožnozrážkouzomzdyuspokojiť,atosumu7.641,60eur,zrážkyzo
mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej pohľadávky, žalovaný je povinný oznámiť

platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu pohľadávky. Žalovaný oboznámil pred začiatkom zrážok zo mzdy
žalobcovovýškeichaktuálnehodlhuspresnýmjejvýpočtom.ZčlánkuI.Dohodyplynie,žejeuzatváraná
dobrovoľne a žalobca v 2. rade ako dlžník ju mohol odmietnuť podpísať. Žiadne ustanovenie Zmluvy
alebo Dohody neuvádza, že poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím Dohody. Obsah DohodykopírujeustanoveniaOZaspĺňavšetkykritériápodľa§5aods.1písm.a)zákonaoochranespotrebiteľa.
Je preto v príkrom rozpore s predpismi konštatovanie záverov prvoinštančného súdu, že nie je právne
významné, či Dohoda bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Prvoinštančný súd nemá oprávnenie k

tomu, aby zakázal výkon zrážok zo mzdy na základe Dohody v časti, ktorá za žiadnych okolností nemôže
byť predmetom súdnej kontroly, a to splácanie istiny úveru a zákonných úrokov z omeškania. Záver
súdu o vymoženie neplatného plnenia nemôže obstáť. Nemožno konštatovať, že Dohoda zabezpečuje
neexistujúcu pohľadávku, lebo pohľadávka zo Zmluvy existuje. Záverom zhrnul, že súd prvej inštancie
nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, keď neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Dohoda bola

v súlade s príslušnými právnymi predpismi uzavretá, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a
preto nemôže byť neplatnou. V súlade s judikatúrou najmä Ústavného súdu SR, v súdnom konaní je
treba postupovať tak, aby rozhodnutia súdov boli založené na preferencii výkladu právneho úkonu v
prospech jeho platnosti a nie neplatnosti. Súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, ani nepostupoval
s princípom právnej istoty, nakoľko Krajské súdy v Košiciach a v Banskej Bystrici judikovali, že tak
Zmluva, ako aj Dohoda žalovaného je v súlade s právnymi predpismi a neobsahujú neprijateľné zmluvné

podmienky.Navrholpreto,abyvýrokII.rozsudkuprvoinštančnéhosúdubolzmenenýtak,žežalobabude
aj v prevyšujúcej časti zamietnutá, a aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalobcomvrozsahu100%. Zároveňnavrhovalvsúlades§335ods.2CSPzrušiťneodkladnéopatrenie,
nariadené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.10.2018 sp. zn. 11Csp/141/2018.
Ak by odvolací súd nedospel k záveru na postup podľa § 388 CSP, navrhol napadnutý výrok II. rozsudku

súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia tak, že provinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne
predpisy, ktoré aplikovala a z ktorých vyvodil správne právne závery. Z jeho odôvodnenia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Tvrdenie žalovaného o porušení práva na
spravodlivý súdny proces nemá žiadne opodstatnenie. Vyslovili svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného,

že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR z 23.05.2018, sp. zn. II.ÚS/255/2018. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo na to,
aby všeobecný súd sa stotožnil s právnymi názormi a predstavami procesnej strany, prípadne preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Rovnako za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili

svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Podľa žalobcov neurčito vyjadrená výška pohľadávky
v Dohode o zrážkach zo mzdy zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť nároky z
neprijateľných zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Žalobcovia nedokázali priamo voči zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť, a to napriek neexistencii
súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie

je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, keďže žalovaný v Dohode presne neidentifikoval
výšku pohľadávky, ale táto je založená na subjektívnej predstave veriteľa o jej výške. Ak veriteľ od
dlžníka vyžaduje zabezpečenie splnenia dlhu uzavretím Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné
uvažovať o dobrovoľnosti uzavretia tejto Dohody, aj keď sa podľa tvrdenia žalovaného to uskutočňuje
právnymi predpismi. Opätovne uviedli, že zamestnanec žalovaného im predložil formulárové dokumenty

na podpis, pritom nemohli ovplyvniť akékoľvek zmluvné dojednanie a neboli zamestnancom žalovaného
oboznámení s možnosťou odmietnuť podpísať niektoré z týchto tlačív. Dohodu o zrážkach zo mzdy
uzatvorili súčasne so Zmluvou o úvere, teda v rovnaký deň, aj keď na samostatnom tlačive. Nemohli
teda odmietnuť podpísať takto naformulovanú dohodu žalovaným a uzavretie Dohody bolo podmienené
poskytnutím úveru. Mali na výber Dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by zmarili možnosť

poskytnutia im úveru alebo tak Zmluvu o úvere, ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať,
čím by sa podrobili vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti
výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
znevýhodňujúcu spotrebiteľa, ktorá je s poukazom na § 53 OZ neplatná. O možnosti odmietnuť uzavrieť

predmetnú Dohodu ich zamestnanec žalovaného neinformoval. Dali do pozornosti uznesenie NS SR
zo 16.01.2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012. Poukázali na § 52 a § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorých platí, že Dohoda nie je individuálne dojednaná, ak spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej
obsah a keďže žalovaný svoje tvrdenie o opaku nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, pretoprvoinštančnýsúddospelksprávnemurozhodnutiu.VtejtosúvislostipoukázaliajnarozsudokKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/313/2016 z 25.08.2016, z ktorého časť citovali. Vyslovili názor, že súd
prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhli ho preto potvrdiť ako vecne správne
rozhodnutie.

28. K replike žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v
odvolaní. Uviedol, že vyjadrenia žalobcov považuje za nesprávne, odmieta ich ako účelové, nedôvodné.

Predmetom súdneho konania zostali len nároky týkajúce sa posúdenia platnosti Dohody a súvisiacej
otázky na náhradu trov konania medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným (výrok II. a IV. boli napadnuté
odvolaním) (odvolací súd opätovne uvádza, že nie výrok IV., ale výrok V. bol odvolaním napadnutý,
lebo tento bol súvisiacim výrokom k výroku II.), nakoľko v ostatnej časti mali výroky, ktorými bola žaloba
čiastočne zamietnutá, nadobudnúť právoplatnosť. Stranou sporu preto ďalej je iba žalobca v 2. rade a
nie obaja žalovaní. Uviedol, že Zmluva je ako taká platná. V ďalšom poukázal na svoju chybu v písaní,

keďže predmetom odvolania nebol okrem výroku II. výrok IV., ale výrok V. rozsudku. Zotrval na tvrdení,
že odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a nepreskúmateľné. Aj samotný súd prvej inštancie judikoval,
že Zmluva a Úver sú platné. Ako scestné považoval námietky žalobcov, že Dohoda nebola dobrovoľne
uzatvorená. Zmluva je platná, teda aj jej formulárový charakter je prípustný, preto námietky žalobcov
týmto smerom neobstoja. Rovnako poprel tvrdenie žalobcov, že poskytnutie úveru nebolo naviazané na

uzatvorenie žiadneho zabezpečovacieho prostriedku. Dlžník totiž mohol odmietnuť uzavretie Dohody
tým, že ju nepodpíše. Poukázal na pasivitu žalobcov v súdnom konaní, ktorí nepredniesli tvrdenia o tom,
že neboli o možnosti odmietnutia uzatvorenia Dohôd upozornení a túto námietku prvýkrát vzniesli až
vo vyjadrení k odvolaniu. Závery súdu prvej inštancie sú v príkrom rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) z. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Na podporu svojich tvrdení

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/287/2019 zo dňa 17.12.2019, kde bola
vyhodnotená Dohoda o zrážkach zo mzdy. Tiež uviedol, že deň podpisu tak Zmluvy, ako aj Dohody
nemá vplyv na platnosť Zmluvy ani Dohody, aj keď sú podpísané v rovnaký deň. V závere opätovne
uviedol svoje námietky špecifikované v odvolaní so záverom zmeniť rozsudok v napadnutej časti a
žalobu v prevyšujúcej časti zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania alebo napadnutý

výrok rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. K duplike žalovaného k replike žalobcov nebolo do spisu doručené žiadne vyjadrenie.

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
05.05.2021 a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané podľa jeho obsahu iba proti výrokom II. a V.

žalovaným a toto odvolanie odvolací súd posúdil ako nedôvodné.

31. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

32. Keďže odvolanie nebolo podané proti I., III. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tieto v zmysle
ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudli právoplatnosť. Právoplatne tak bolo ukončené aj konanie žalobcu v
1. rade E. H.. Predmetom odvolacieho konania sa tak stali výroky rozsudku označené ako II. a V. a
stranami sporu žalobkyňa (pôvodne označená v 2. rade) a žalovaný.

33. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomuv priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument
majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa
priaznivejšie rozhodnutie.

34. Možno skonštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú odpoveď na
podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie tak, ako to v odvolaní namieta. Súd prvej inštancie
postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania
na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP.

35. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím
dôvodomvzmysle§387ods.2CSPlendopĺňa,žeajpodľanázoruodvolaciehosúduDohodaozrážkach
zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 je neplatná tak, ako to vyhodnotil aj súd
prvej inštancie.

36. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§
551 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

37. Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť (§ 5a ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 01.05.2014).

38. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil výrok o určení
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá v súvislosti s úverovou zmluvou č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 medzi žalobkyňou (pôvodne v 2. Rade) a žalovaným. Prvoinštančný
súd správne kvalifikoval právny vzťah založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017
ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a správne preto poskytol žalobkyni (pôvodne v 2. Rade)

náležitú ochranu ako spotrebiteľke so všetkými dôsledkami.

39. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na
jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy

vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po
splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.
Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je
účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby
zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky

nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom
rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

40. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku

plynúcuzúveru,ktorúžalobcoviapodpísaliauzavreliakospotrebitelia.Správnepretosúdprvejinštancie
poskytol žalobkyni (pôvodne v 2. Rade) ako spotrebiteľke prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie,
keď vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017. Je treba konštatovať, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie
akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávané. Nepostačuje

iba uvedenie, že Dohoda je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX vo výške 7.641,60 eur, a to celej pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej Zmluvy o úvere
s dohodnutými zrážkami zo mzdy vo výške 127,36 eur, zodpovedajúcej výške dohodnutej mesačnej
splátky podľa úverovej zmluvy, a to až do doby, kým nedôjde k úhrade pohľadávky veriteľa v celomrozsahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, aby túto Dohodu o zrážkach zo mzdy
žalobkyňa (pôvodne v 2. Rade) mohla odmietnuť a najmä, aby táto bola poučená o jej dôsledkoch tak,
ako to vyplýva zo zákonných ustanovení. Nie je preto možné akceptovať odvolanie žalovaného, že túto

námietkužalujúcastranavznieslaažvovyjadreníkodvolaniu,nakoľkožalobkyňaužnapojednávanídňa
18.12.2019 pred súdom prvej inštancie pri svojom výsluchu uviedol, že: pracovníčka žalovaného prišla
k nim s papiermi, ktoré im dávala a žalobcovia ich podpisovali, „listinám nerozumela. To, že podpísala
Dohodu o zrážkach zo mzdy zistila až následne, keď ju prečítala, a to až po jej podpise“. Z uvedeného
je možné usúdiť správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, aby žalobkyňa bola

individuálne dohodla aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, a aby bola o jej následkoch poučená a uzrozumená
s nimi. Uvedeným smerom žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, aby vyvrátil tvrdenie žalobkyne. Podľa
názoru odvolacieho súdu táto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola tiež jasne a určite koncipovaná,
lebo v nej nebolo uvedené presné vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená
touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako
samotná úverová zmluva, a to hoci aj na samostatnej listine, no je nepochybným, že v deň uzavretia

Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať.
Veľmi závažným je však skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola
na žalovanom, aby spotrebiteľka - žalobkyňa bol v zmysle § 5a ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa poučená o dôsledkoch uzavretia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy a že mala možnosť
ju odmietnuť, inak je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. Už tento dôvod stačil

na to, aby súd určil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Ak prvoinštančný súd
aj širšie vyhodnotil okolnosti týkajúce sa tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017, nemusel tak učiniť, lebo tak ako už bolo uvedené, na vyslovenie
neplatnostiDohodypostačovalozistenieotom,žežalobkyňanebolapoučenáodôsledkochjejuzavretia.

41. Je možné jednoznačne vyhodnotiť za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý poskytol žalobkyni
náležitúochranuakospotrebiteľketak,akomutoukladázákon,vychádzajútiežzjudikatúrytakkrajských
súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a rovnako aj Súdneho dvora EÚ.

42. V konaní nebolo žalovaným tak preukázané, aby žalobkyni bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy

vysvetlený.Zasituácieazaokolností,zaktorýchkpodpisutakZmluvyoúvere,akoajDohodyozrážkach
zomzdydošlo,kčomusažalobkyňavosvojomvýsluchuvyjadrila,možnokonštatovať,žeinštitútDohody
o zrážkach zo mzdy aj bol žalovaným nanútený. Žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobkyne (pôvodne
v 2. Rade) bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne vec právne

posúdil a po zistení skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním, navrhnutým stranami sporu
a realizovaným na pojednávaní, aj správne vo veci rozhodol, a to čo do odvolaním napadnutého výroku
II. rozsudku o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa
23.05.2017, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

43. Odvolací súd dodáva, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základe ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa
boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako
boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva

implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je
povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc
(ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť
postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a

povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných
ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné
vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t.j.
je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo tak povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať na obsah a
účely európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa
domáhala ochrany svojich ústavných práv.44. Je preto správne poukázať aj na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať
dlh bez určenia jeho oprávnenej výšky, bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy, bez preukázania,

že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, aby žalujúca strana bola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto Dohody, ako
aj o možnosti jej odmietnutia, ako to bolo už konštatované vyššie. Možno tiež uviesť, že uvedená
Dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle OZ, čo sa týka určitosti
a oprávnenosti výšky pohľadávky. Ak z jej obsahu vyplýva, že výška zabezpečenej pohľadávky je aj

rovnakou výškou úverovej sumy, ktorú by si žalovaný nárokoval zo zmluvy o úvere, je možné mať
dôvodne za to, že mohlo by dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej strane,
vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok (napr. aj zo zmluvnej pokuty, čo sa
napokon uvádza priamo v článku 2 bod 1 Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017). Podľa názoru
odvolacieho súdu navyše nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny, resp.
ešte neexistujúci prípadný dlh, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy zo

dňa 23.05.2017 žalujúca strana nemohla mať žiaden dlh, keďže prvá splátka na úverovej spotrebiteľskej
zmluve bola splatnou až dňa 28.06.2017.

45. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd ešte uvádza, že tvrdenie odvolateľa, že rozsudok je
nepreskúmateľný aj z dôvodu, že prvoinštančný súd v bode 41 uviedol, že zmluva bola uzavretá medzi

právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou a tiež z dôvodu, že v bode 69 súd uviedol, že zmluva
bola uzavretá v roku 2012, že jednoznačne ide zo strany súdu prvej inštancie o chybu v písaní, lebo z
ďalšiehoodôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplýva,ževkonanísariešizmluvauzavretá
v roku 2017 stranami sporu a nie ich právnymi predchodcami. Rovnako ako chybu v písaní odvolateľa,
odvolací súd posúdil aj v odvolaní žalovaného uvedené, že toto podáva proti výrokom II. a IV., pričom

odvolanie podľa jeho obsahu sa evidentne dotýkalo výrokov II. a V.

46. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil žiadne také výrazné procesné pochybenia, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a aby došlo k porušeniu práv žalovaného
na spravodlivý súdny proces.

47. Ak odvolateľ dáva do pozornosti iné rozhodnutia, či už okresného alebo krajského súdu, tunajší
súd druhej inštancie poukazuje na to, že jeho rozhodovacia činnosť v obdobných veciach je taká, akú
aplikoval aj súd prvej inštancie v danej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
KrajskéhosúduvPrešovevobdobnejvecisp.zn.13Co/2/2020zodňa08.07.2020.Lennaokrajodvolací

súd uvádza, že pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti dvojstranných zmlúv je nutné vyhodnotiť
konkrétneokolnostidanéhoprípadu,atoajokolnostiuzatváraniatýchtozmlúv.Akvinýchprípadochbolo
preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné uzavretie dohody, bolo nutné prípadnú
takúto dohodu posúdiť ako platnú. V prejednávanom prípade však nešlo o tento prípad.

48. Je nutné ešte dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany

sporu na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované
s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa
17.04.2016).

49. Keďže v odvolaní bolo namietané aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav.50. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť výrazne nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

51. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo

zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

52. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený v napadnutej časti výrokov II. a V. o trovách konania, pri rozhodovaní
ktorých prvoinštančný súd postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP, keď ustálil, že strany sporu boli úspešné

v rozsahu 50 %.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie v súlade s § 262
ods. 2 CSP.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).