Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218721
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217218721.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcov: v rade A/ S.. H. G., K..J.. XX.X.XXXX, G. M. XX, O.
N., B/ F.. L. Y., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, H., C/ S.. L. G., J.. X.X.XXXX, G. N. X, H. - J. N., v konaní
zastúpených Advokátskou kanceláriou Moravčík a spol. s r.o. so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava,
proti žalovaným: v rade I/ Sociálne služby VRBA n.o., so sídlom Vrbová nad Váhom č. 63, II/ F.. H. G.,
J.. XX.X.XXXX, G. N. X, H., III/ E. P., J.. X.X.XXXX, I.Á. J. I. XX, v konaní o určovacej žalobe a o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov v rade A/ až C/ na nariadenie nasledovného neodkladného opatrenia z dňa
14.7.2017 pod čís. kon.: 7C/ 45/2017-13, ktorým žiadali:
„I. Súd ukladá správnej rade žalovaného v 1. rade v aktuálnom zložení (žalovaný v 2. rade -
predseda správnej rady, JUDr. Miroslav Adamík - člen správnej rady, Ing. Tehel Juraj - člen
správnej rady), aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek konania a činnosti, najmä aby neprijímala

žiadne rozhodnutia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci tejto žaloby;
II. Súd ukladá žalovanej v 3. rade, aby sa dočasne zdržala akéhokoľvek konania v mene
žalovaného v 1. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci tejto žaloby;
III. Súd ukladá žalovanému v 1. rade, aby sa dočasne zdržal akéhokoľvek konania a činnosti,
ktoré by predstavovalo vykonanie rozhodnutí správnej rady, alebo vykonanie rozhodnutia

žalovanej v 3. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci tejto žaloby,“
týmto súd z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.7.2017 doručili žalobcovia v rade A/ až C/ Okresnému súdu Komárno
podanie, ktorým sa domáhali určovacej žaloby a nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP (2) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s
určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

3. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Podľa § 327 CSP Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujepredpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

5. Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do

30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.

Nariadenie neodkladného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov strán sporu.
Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

pomerov, by bolo právo strán sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní
nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Musia byť však osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy.

Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vykonávanie dôkazov je obmedzené limitom dosiahnutia účelu inštitútu neodkladného opatrenia.
Dôkazy,ktorénemôžubyťsúdomihneď vykonanéniesúvhodnénaosvedčenie,nakoľkopreukazovanie

hodnovernosti určitej okolnosti nie je viazané na predpisy upravujúce dôkazné konanie. Súd nemusí
prihliadať na všetky procesné formality ako pri dokazovaní.

Súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie navrhované neodkladného opatrenia len v tom prípade ak sa
osvedčia všetky skutočnosti a to:

- o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie,
- o naliehavosti nariadiť neodkladného opatrenia, nakoľko sa predpokladá, že bez okamžitej hoci len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, o primeranosti či navrhované
neodkladného opatrenia je na jednej strane primerané ochrane práv oprávneného a na druhej strane
či nadmerne neobmedzuje povinného

Bez osvedčenia, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá skutočnosť musí byť
preukázaná nielen všeobecným tvrdením žalobcov o hrozbe, ale musí byť preukázaná konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo žalobcov v tomto konaní je bezprostredne
ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jej práva a bez nariadenia navrhnutého neodkladného
opatrenia bude toto právo žalobcov ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladného opatrenia Podľa

súdu z návrhu na naridenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku voči žalovaným.

6. Žalobcovia v rade A/ až C/ sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil správnej rade žalovaného v rade I. v aktuálnom zložení (žalovaný v II. rade -predseda

správnej rady, JUDr. Miroslav Adamík - člen správnej rady, Ing. Tehel Juraj - člen správnej rady), aby
sa dočasne zdržala akéhokoľvek konania a činnosti, najmä aby neprijímala žiadne rozhodnutia, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci tejto žaloby; aby súd uložil žalovanej v III. rade, aby sa dočasne
zdržala akéhokoľvek konania v mene žalovaného v I. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci tejto žaloby a aby súd uložil žalovanému v I. rade, aby sa dočasne zdržal akéhokoľvek konania

a činnosti, ktoré by predstavovalo vykonanie rozhodnutí správnej rady, alebo vykonanie rozhodnutia
žalovanej v 3. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci tejto žaloby.

7. Žalobcovia v rade A/ až C/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
tým, že žalovaní v II. a III. rade podvodne sfalšovali a dodatočne vytvorili zápisnicu z údajného

zasadnutia správnej rady zo dňa 11.4.2016, podľa ktorej mali byť zvolení noví členovia správnej rady
(Ing. Brányik - žalovaný v II. rade, Mgr. Tomáš Fekete, JUDr. Miroslav Adamík).Žalobcovia v rade A/
až C/ sa najskôr neobávali toho, že by takýmto podvodom mohli byť odstránení zo správnej rady, a
jednoducho považovali túto sfalšovanú zápisnicu za neplatnú, a následne zorganizovali zasadnutiesprávnej rady samy (9.12.2016), a podali návrh na zápis zmeny vo funkcii riaditeľa do príslušného
registra. Prvostupňový správny orgán sa potom zaoberal a skúmal všetky zápisnice zo zasadnutí
správnej rady, pričom najskôr dospel k jednoznačnému záveru, že zápisnica z 11.4.2016 nemôže byť

platná, a že správna rada je v pôvodnom zložení (rozhodnutie z 18.1.2017). Preto bolo aj rozhodnuté
o vykonaní zápisu zmeny vo funkcii riaditeľa, až následne po podaní odvolania Ing. Brányika voči
uvedenému rozhodnutiu (v ktorom sa Ing. Brányik nijako nezaoberal podozreniami o sfalšovaní jeho
zápisnice z 11.4.2016) odvolací správny orgán rozhodol (rozhodnutie z 2.5.2017), že predchádzajúce
rozhodnutie1. stupňa zrušuje, pričom toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správny orgán nie

je oprávnený posudzovať vnútorné spory neziskových organizácií, ani podmienky za akých došlo ku
kreovaniu správnej rady (s takýmto záverom samozrejme nesúhlasíme, a preto bola podaná správna
žaloba). Až v tomto momente sa začali žalobcovia obávať falšovania dokladov neziskovej organizácie
a podvodných spôsobov kreovania správnej rady. Z výročnej správy žalovaného v I. rade, za rok 2016,
ktorá bola vyhotovená v marci 2017 (a ktorá je voľne prístupná na internete na stránkach registra
účtovných závierok), vyplýva, že následne sa museli uskutočniť ďalšie schôdze podvodne kreovanej

správnej rady, keďže 12/15 zloženie správnej rady sa opäť zmenilo (namiesto Tomáša Feketeho je
dnes uvedený Ing. Juraj Tehel), a keďže sa zmenilo aj zloženie dozornej rady, kde sú členovia, ktorých
žalobcovia v rade A/ až C/ ani len nepoznajú.

8. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“)

predložili listiny, ktorými chceli preukázať dôvodnosť svojho návrhu, s ktorými sa súd oboznámil, a to
s poukazom na č. l. 70-76 súdneho spisu, a to rozhodnutia OÚ Nitra, oboru opravných prostriedkov,
referátu vnútorných vecí ako príslušného odvolacieho orgánu, ktorý rozhodol dňa 02.05.2017 a to podľa
§ 59 ods. 2 Správ. por. tak, že rozhodnutie OÚ Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-NR-
OVVS1-2017/004460 z 18.01.2017 zrušil a vo svojom odôvodnení, a to na piatej strane odvolací orgán

mal za to, že správna rada NO kreovaná dňa 11.04.2016 nebola kreovaná v rozpore so zákonom,
keďže zápisnica zo zasadnutia správnej rady bola riadne podpísaná členmi správnej rady neziskovej
organizácie, ktorých mená boli registrovému úradu známe z písomností, ktoré má tento úrad k dispozícii.
Ďalej v odôvodnení poukázal ešte aj na to, že hodnotenie skutočností a vyvodenie záverov, či jednotliví
členovia orgánov NO vedeli alebo nevedeli, čo podpisujú... nespadá pod právomoc registrového úradu,

a preto jednotliví členovia môžu svoje vzájomné nezrovnalosti riešiť interne prostredníctvom svojich
orgánov a externe prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdom v sporovom konaní.
Citované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ešte poukazuje na to, že štát nemôže zasahovať
do vnútorného členenia a vnútorných nezhôd v rámci rozhodovania orgánov NO, a už vôbec nie robiť
arbitra v ich vzťahu a kompetenciách. Následne potom OÚ Nitra dňa 21.06.2017 pod č. OU-NR-

OVVS1-2016/004460-RoZK na základe uvedeného skoršieho rozhodnutia OÚ Nitra ako odvolacieho
orgánu rozhodol tak, že zastavil konanie vo veci návrhu Mgr. M. Moravčíka, advokáta, splnomocneného
MUDr. K. Brányikom, PhD. na zápis zmeny údajov pri NO. Vo svojom odôvodnení na strane druhej
poukázal na to, že dospel k záveru, že vzhľadom k vnútorným rozporom vo fungovaní a zložení orgánu
NO, a to SR nemôže jednoznačne posúdiť, či je rozhodnutie vo veci odvolania pôvodného a voľby

nového štatutára platné a návrh na zápis zmeny podaný MUDr. K. Brányikom, PhD. hodnotí registrový
úrad ako návrh podaný osobou, ktorá nie je účastníkom konania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené.
Nazákladeuvedenýchsúdnemalosvedčenúdôvodnosťnavrhnutéhoneodkladnéhoopatreniazostrany
navrhovateľov, žalobcov, a to MUDr. K. Brányika, PhD., Ing. Z. Tehelovej a Mgr. Z. Brányikovej, nakoľko
i samotný správny orgán v správnom konaní vo svojom rozhodnutí ustálil súčasný stav pri kreovaní

členov správnej rady a to zo známej skutkovej situácie, a predložených listinných dôkazov.

9. Ďalej súd poukazuje na § 23 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách
poskytujúcich všeobecne prospešné služby( ďalej len "zákona o neziskových organizáciách"), kde
riaditeľ je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť neziskovej organizácie a koná v jej mene. Rozhoduje

o všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú týmto zákonom, zakladacou listinou alebo
štatútom vyhradené do pôsobnosti iných orgánov. Riaditeľ koná v mene spoločnosti a tým, že by sa
vyhovelo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým by sa mu zakázalo alebo obmedzilo
jeho konanie, zrejme by mohlo dôjsť k vzniku takých strát, ktoré by boli nenahraditeľné, ako s poukazom
na situáciu v spoločnosti, ktorá priebežne zabezpečuje celodennú starostlivosť o svojich klientov, keď je

namietnuté personálne zloženie Správnej rady, ktorá podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o neziskových
organizáciách môže voliť nového riaditeľa a na druhej strane súd pri kolízii práv žalobcov v rade 1. až
3. a návrhu na obmedzení riaditeľa JUDr. M. Adámika, ktorý zodpovedá za výkon svojej činnosti, ak by
podľa § 24 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách konal v rozpore so zákonom.10. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to s dorazom na článok
V- Naliehavý právny záujem, v ktorej časti žalobcovia opakovane poukázali na to, že malo dôjsť

k sfalšovaniu zápisnice zo zasadnutia správnej rady z dňa 11.4.2016, ďalej poukázali na to, že
„...podvodným spôsobom odstránili...“ a na inom mieste poukázali na to, že „...boli podvedení,
oklamaní...“, avšak žiadnym spôsobom toto tvrdenie neosvedčili.

11. Súd preskúmaním návrhu zistil, že nie je zrejmé, že by žalobcovia v rade A/ až C/

podali návrh na začatie trestného stíhania z titulu dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu,
avšak v tomto smere okrem tvrdenia, že došlo k sfalšovaniu zápisnice zo zasadnutia správnej rady z
dňa 11.4.2016, že „...podvodným spôsobom odstránili...“ , že „...boli podvedení, oklamaní...“, žiadnym
spôsobom v tomto smere nekonali, t. j. nepodali napr. oznámenie o dôvodnom podozrení zo spáchania
trestného činu, alebo podľa § 237 Trestného zákona, malo dôjsť k porušovaniu všeobecne záväzných
právnych predpisov ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu

alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, alebo spáchania iného trestného
činu zo strany žalovaných pri zastupovaní záujmov NO.

12. Žalobcovia v rade A/ až C/ nielenže neosvedčili, ale ani netvrdili skutočnosti o tom, že
z výročnej správy o činnosti a hospodárení neziskovej organizácie, podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona

o neziskových organizáciách, vyplývajú nedostatky o výkone činnosti neziskovej organizácie.

13. Podľa súdu ako je zrejmé z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozhodnutia súdu
žalobcovia v rade A/ až C/ neosvedčili v zmysle zákona dôvodnosť navrhnutého neodkladného
opatrenia.

14. Súd s poukazom na § 328 ods. 1 CSP návrh žalobcov v rade A/ až C/ na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať v lehote 15 dní podľa § 362 CSP od doručenia rozhodnutia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy,
ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu
o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania

alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na
podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie
odvolania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie podľa § 363 CSP, že proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Účinky odvolania, ak podá ten, kto podľa § 367 CSP je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda

rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.