Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Fakanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/121/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223411
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1208223411.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

žalobkyne X. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. S.Ž., K. XXX/XX, právne zastúpená GRMAN a PARTNERS,
s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: 1. Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO 00 151 700, žalovanému: 2. J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., T.
XXXX/XX, o náhradu škody v sume 53.613,37 € s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni istinu v sume 9.555,90
€ s úrokmi z omeškania 9,5% ročne:

- zo sumy 330,98 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 231,99 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 219,45 € od 02.04.2009 do 14.04.2015, t.j. 125,55 €,
- zo sumy 891,85 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 7.666,59 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 434,51 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 38.015,70 € od 02.04.2009 do 04.03.2010, t.j. 3.324,55 €,

- zo sumy 4.124,43 € od 02.04.2009 do 04.03.2010, t.j. 360,69 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho v rozsahu 100%,
ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Súd zastavuje konanie v časti istiny 107,25 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.11.2008 sa domáhala žalobkyňa vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie náhrady škody na zdraví, veciach a
za mimoriadne zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2 000 000,- Sk. Svoj návrh
odôvodnila tým, že zavinením žalovaného v 2. rade dňa 14.11.2005 utrpela ťažký úraz a to zlomeninu
krčných stavcov, poškodenie nervových dráh, viacnásobnú zlomeninu nôh s dobou liečenia 18 mesiacov
a s trvalými následkami. Žalovaný v 2. rade bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený trestným
rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava III, č. k. 3T/146/2006 zo dňa 30.11.2006, rozsudok
nadobudol právoplatnosť 31.01.2008. Špecifikáciou návrhu zo dňa 31.03.2009, doručenou súdu pred

začatím konania na pojednávaní konanom dňa 02.04.2009, vyčíslila žalobkyňa žalovanú sumu na sumu
53.613,37 €, pričom žiadala zaviazať žalovaného v 1. a 2. rade zaplatiť jej túto sumu, súčasne si
uplatnila voči odporcom náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia. Výšku škody špecifikovala
nasledovne:a/ Škoda spočívajúca v sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 38.015,70 €, žalobkyňa uviedla
že znaleckým posudkom vyhotoveným Doc. MUDr. Jiřinou Bauerovou CSc., č. 18/2009 bolo SSU

bodovo vyčíslené na 860 bodov, ktoré sama znalkyňa navrhovala zvýšiť na dvojnásobok teda na
1.720 bodov, čo v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. účinného v čase vzniku škody predstavuje sumu
594.225,60 Sk, keďže hodnota jedného bodu v roku 2006 podľa citovaného zákona bola 345,48,-Sk
za jeden bod. Žalobkyňa navrhla zvýšiť sumu túto sumu na dvojnásobok s prihliadnutím na infláciu
a hodnotu finančnej náhrady v roku 2006 a v súčasnosti, teda navrhla vyplatenie náhrady za SSU

v hodnote 1.188.451,20 Sk (39.449,35€). Dvojnásobné zvýšenie tejto sumy odôvodnila tým, že úraz
utrpela vo veku 27 rokov, pred úrazom sa jej v práci darilo natoľko, že pracovala v pozícii supervízorky,
bola vedúcou dvadsiatim zamestnancom a dal sa predpokladať jej ďalší funkčný postup a s tým
spojené lepšie finančné zabezpečenie rodiny a zlepšenie spoločenského statusu. Po úraze vzhľadom
na dlhotrvajúcu práceneschopnosť však nemohla nastúpiť na pôvodnú pozíciu u svojho zamestnávateľa
a trvalé následky úrazu jej znemožňujú neobmedzený výkon jej pôvodného povolania. Vzhľadom na

pooperačné jazvy v kolennej oblasti nemôže nosiť krátke sukne a nohavice ako pred úrazom a v
lete sa hanbí ísť na kúpalisko. Pred úrazom sa venovala spolu s manželom spoločenskému tancu
a spoločenským večierkom, čo však nemôže v plnej miere robiť aj teraz vzhľadom na pretrvávajúcu
únavu a bolesť dolných končatín. Následkom úrazu nemôže vykonávať športové aktivity ako lyžovanie,
basketbal, volejbal, keďže si nesmie nadmerne zaťažovať nohy a je tak obmedzená v aktivitách, ktoré

predtým vykonávala. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v prvom rade jej z titulu SSU uhradil sumu 43.190,-
Sk (1.433,65 €) za 125 bodov, žalobkyňa si teda nárokovala od žalovaných v prvom a druhom rade
zaplatiť rozdiel medzi už zaplatenou náhradou za SSU vo výške 1.433,65 € a ňou uplatnenou náhradou
vo výške 39.449,35€, ktorý činí 38.015,70 €.

b/ Bolestné vo výške 4.124,43€, žalobkyňa vyčíslila na základe lekárskeho posudku z roku 2007, kde
jej bolo vyčíslené bolestné v sume 299.703,90,-Sk, z ktorej jej žalovaný v prvom rade uhradil sumu
196.180,-Sk a suma 103.523,9,-Sk (3.436,36,-€) zostala nevyplatená. Roku 2008 následne po bolestivej
liečbe bolo žalobkyni lekárskou správou priznaných ďalších 60 bodov t.j. 20.728,80 Sk (688,07€) ktoré
si žalobkyňa nárokovala vyplatiť od žalovaných v prvom a druhom rade spolu so sumou 3.436,36 €,

celkovo vo výške 4.124,43 €

c/Nákladynaliečenie vovýške342,73€,sižalobkyňauplatnilazaliečenieahmotnévýdavkyvynaložené
na liečbu zranení spôsobených úrazom, ktoré súdu preukázala fotokópiami pokladničných blokov
celkovo v sume 12.658,-Sk (420,- €) pričom uviedla, že žalovaný v prvom rade jej uhradil 2.333,-

Sk (77,44 €) a uplatnená náhrada činí rozdiel medzi sumou vynaloženou na liečbu a uhradenou
kompenzáciou navrhovateľom v prvom rade.

d/Cestovnénákladyspojenésliečením987,-€,siuplatnilažalobkyňaakonáhraduspojenúscestovnými
výdavkami, ktoré jej vznikli v súvislosti s prepravou osobným motorovým vozidlom Renault Clio, ktoré

jej požičal brat Ján Kecskés z miesta trvalého bydliska, ktoré má v Dunajskej Lužnej do nemocne na
Kramároch, do nemocnice na Antolskej ulici, nemocnice v Podunajských Biskupiciach a do Národného
rehabilitačného centra v Kováčovej.

e/ Škoda vzniknutá z ušlej mzdy v sume 7.666,57 €, žalobkyňa si uplatnila z titulu ušlej mzdy ako
rozdiel predpokladaného zárobku, ktorý žalobkyňa preukázala potvrdením od zamestnávateľa o jej
priemernej mzde a vynásobila počtom dní pracovnej neschopnosti, čo činilo po zdanení 472.297,-Sk a
vyplatených finančných prostriedkov od zamestnávateľa vo výške 4.763,-Sk za prvých 10 dní PN, ako aj
sumy 133.471,-Sk, ktoré jej boli vyplatené Sociálnou poisťovňou a sumou 103.100,-Sk, ktoré jej vyplatil

žalovaný v prvom rade.

f/ Náklady na ošetrovné členom jej rodiny vo výške 434,-€. Žalobkyňa si uplatnila nárok podľa vyhlášky
č. 246/2001 Z.z. v dennej hodnote 187,-Sk za obdobie od 23.11.2005 do 31.01.2006, počas ktorého jej
poskytovala celodennú starostlivosť jej sestra Kristína Kecskésová.

g/ Náklady rodinného príslušníka spojené s jej liečením 769,- €, si uplatnila titulom náhrady za
vynaložené náklady, ktoré vynaložil jej manžel v časovom období od 06.02.2006 do 21.06.2006 a od
01.12.2006 do 12.12.2006. Žalobkyňa sumu vypočítala súčinom počtu hodín vynaložených na prepravuna ošetrenie, prenášanie a pomoc v počte 72,5 hodiny a priemerným čistým hodinovým zárobkom
manžela 319.76,-Sk.

h/ Náhrada hotových výdavkov manžela žalobkyne spojených s návštevami v Národnom rehabilitačnom
centre Kováčová, vo výške 621,92 € si uplatnila titulom náhrady za škodu, ktorá jej vznikla
prepravovaním do Národného rehabilitačného centra Kováčová v čase od 21.06.2006 do 11.08.2006,
teda šiestimi cestami jej manžela do sanatória a späť osobným motorovým vozidlom Seat Ibiza.

i/ Náklady spojené s uplatnením náhrady škody vo výške 199,20 €, za účelom uplatnenia si náhrady
škody si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok u Doc. MUDr. Jiřiny Bauerovej, za ktorý si
znalkyňa uplatnila odmenu vo výške 199,20€ (za štúdium zdravotnej dokumentácie, spisového materiálu
a za vyčíslenie bodového hodnotenia SSU, za 10 hodín á 19,92 € sumu 199,20€) ktoré jej žalobkyňa
zaplatila a žiada od žalovaných v prvom a druhom rade jej úhradu.

2. Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že dňa 14.11.2005 žalovaný v druhom rade spôsobil ako vodič
pod vplyvom alkoholu a bez vodičského oprávnenia dopravnú nehodu pri ktorej žalobkyňa utrpela
úraz. Keďže žalovaný v druhom rade spôsobil škodu vozidlom, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené,
žalobkyňa sa obrátila s nárokom na náhradu spôsobenej škody na žalovaného v prvom rade v zmysle
ustanovenia § 23, ods. 9 Zákona č. 381/2001 Z. z., na Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., ktorá poistnú

udalosť zaevidovala pod číslom 0680412680 a na účet žalobkyne vyplatila za bolestné sumu vo výške
196.180,-Sk, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 103.100,-Sk a náhradu
nákladov na liečenie vo výške 2.333,-Sk. Žalovaný v prvom rade namietal k návrhu žalobkyne, že
tento je neodôvodnený a nešpecifikovaný, nakoľko spolu so žalobným návrhom nepredložila žalobkyňa
lekárskyposudoksuvedenímpočtubodovohodnocujúcichsťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške

2.000.000-Sk ako si žalobkyňa tento nárok v návrhu uplatnila. Žalovaný v prvom rade preto súd žiadal,
aby návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

3. Dňa 10.12.2008 zaslal žalovaný v prvom rade súdu oznámenie v ktorom súdu oznámil, že žalovaný
v prvom rade zadal svojmu zmluvnému lekárovi MUDr. Martinovi Papšovi, PhD vyhotoviť posudok

so základným bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia na základe ktorého vyplatili
žalobkyni sumu 43.190,-Sk čo predstavuje hodnotu 125 bodov uvedených v posudku. K špecifikácii
návrhu žalovaný v prvom rade uviedol, že lekársky posudok vyhotovený MUDr. Bauerovou, ktorý
predložila žalobkyňa nepovažuje za dôveryhodný vzhľadom na veľký rozdiel v bodovom ohodnotení
spôsobených zranení v porovnaní s posudkom ktorý nechal vyhotoviť žalovaný v prvom rade u MUDr.

Papša PhD. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobkyni už vyplatil sumu 1.433,65 € v nadväznosti
na posudok, ktorým boli zranenia ohodnotené 125 bodmi.

4. Voči škode spôsobenej na veciach, ktorú žalobkyňa vyčíslila sumou 451,44 € žalovaný v 1. rade
vzniesol námietku premlčania, keďže táto škoda musela byť žalobkyni známa už roku 2005 (úraz

14.11.2015), kedy jej bola spôsobená a náhradu si uplatnila na súde až v špecifikácii doručenej súdu
31.03.2009, teda po uplynutí premlčacej doby. Rovnako žalovaný v prvom rade vzniesol námietku
premlčania voči uplatnenému nároku nákladov na liečenie a to premlčanie do dňa 13.11.2006. Žalovaný
priznal žalobkyni nárok nákladov na liečenie za dni 01.12.2006, 06.12.2006, za lekáreň a lieky a
22.05.2007, 04.06.2007 za naplánovanie rehabilitačných procedúr. Keďže však žalovaný v prvom rade

už dňa 11.05.2009 poukázal žalobkyni sumu 11,75 €, považoval tým nárok žalobkyne za náklady na
liečenie za plne vysporiadaný.

5. Žalovaný v prvom rade tiež namietal pri nároku žalobkyne na náhradu cestovných nákladov spojených
s liečením premlčanie do dňa 13.11.2006 a zároveň uznal cesty zo dňa 16.11.2006 do 20.10.2008 spolu

za 1.150 km. Žalovaný žalobkyni neuznal cestu z Dunajskej Lužnej do nemocnice na Antolskej ulici zo
dňa 06.12.2006, nakoľko nie je doložená lekárskou správou MUDr. Vajcigovej. Žalovaný žalobkyni uznal
cestu z Bratislavy z Antolskej ulice na Miletičovu ulicu a do Dunajskej Lužnej v počte 35 km a nie 23 km,
ako zrejme omylom žalobkyňa uviedla. Namietal spôsob výpočtu cestovných výdavkov, ktoré žalobkyňa
počítala v súlade so Zákonom č. 283/2002, nakoľko sa domnieva, že podľa tohto zákona sa počítajú

len cestovné výdavky zamestnancov počas služobných ciest. Žalovaný v prvom rade uviedol, že pri
priemernej spotrebe 6.8 litra a cene benzínu v tom čase 36.795,- Sk boli cestovné náklady navrhovateľky
v sume 95,50 €, ktoré jej aj odporca v prvom rade uhradil dňa 11.05.2009 a má za to, že predmetný
nárok navrhovateľky plne uspokojil.6. Žalovaný v prvom rade namietol, že žalobkyňa, ktorá si uplatnila náhradu škody z titulu ušlej mzdy
vo výške 7.66,57 € za obdobie 14.11.2005 do 30.06.2007 si tento neuplatnila v správnej výške, nakoľko

rozhodujúcim obdobím je časový úsek 52 týždňov od vzniku pracovnej neschopnosti, takže obdobie od
14.11.2005 do 14.11.2006 a to vo výške 3.422,29 €, ktorú dňa 26.01.2007 žalobkyni uhradil. Žalovaný v
prvom rade vzniesol námietku premlčania aj voči nároku žalobkyne na náhradu nákladov za ošetrovanie
členom rodiny a rovnako namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na uplatnenie si predmetného nároku.

7. Žalovaný v prvom rade namietal premlčanie a aktívnu legitimáciu žalobkyne v uplatnenom nároku na
náhradu nákladov rodinného príslušníka spojených s liečením vo výške 769,52 €, keďže má za to, že
nárok je premlčaný do 13.11.2006 a starostlivosť poskytoval žalobkyni jej manžel, takže nárok nevznikol
priamo žalobkyni a nie je teda aktívne legitimovaná na uplatnenie si tohto nároku. Žalovaný v prvom
rade vzniesol námietku premlčania aj voči žalobkyňou uplatnenou náhradou za hotové výdavky manžela
spojené s návštevami v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová v sume 621,92€, ktoré si vyčíslila

podľa Zákona č. 283/2002 Z.z., čo bolo podľa názoru žalovaného nesprávne. Žalovaný v prvom rade
žalobkyňou uplatnený nárok za náklady spojené s uplatnením škody v sume 199,20 € za vyhotovenie
znaleckého posudku považuje za nepreukázaný a vzhľadom na to, že samotný posudok nepovažoval
za opodstatnený, považuje tak aj nárok žalobkyne na úhradu za jeho vyhotovenie za neopodstatnený.

8. Z oznámenia žalovaného v 1. rade súd zistil, že dňa 09.12.2008 poukázal na účet žalobkyne sumu
43.190,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa posudku zmluvného lekára žalovaného
v prvom rade.

9. Žalovaný v 2. rade sa k veci nevyjadril.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. Vladimíra Friedla a Jána
Kecskésa, oboznámením sa s trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č. k. 3T/146/2006,
výpisom z obchodného registra na odporcu v 1. rade, oznámením o poukázaní náhrady škody,
poistnej udalosti č. PU 0680412680, znaleckým posudkom o vyčíslení SSU č. 18/2009 znalca MUDr.

Jiřiny Bauerovej, lekárskym posudkom o bolestnom MUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 15.01.2007 a jeho
doplnenímzodňa23.11.2008,lekárskymisprávami,znaleckýmposudkomznalcaMUDr.RudolfaSokola
č. 6/2009, a vyniesol dňa 16.02.2010 rozsudok, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2.
rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 52.114,68 € a trovy právneho zastúpenia v sume 19.988,99 €; vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok

3.126,50 € a trovy znaleckého dokazovania v sume 136,80 €.

11. Proti zaväzujúcim častiam rozsudku (proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť 52.114,68 € v časti
prevyšujúcej sumu 42.339,33 €, t.j. v časti o zaplatenie 9.775,35 € a proti výrokom o uložení povinnosti
zaplatiť trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok a náhradu trov konania štátu) podal odvolanie

žalovaný v 1. rade a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 58.015,70 € a
náhradu za bolestné v sume 4.124,43 € mal za preukázaný a celkovú sumu 42.140,13 € poukázal dňa
03.03.2010 na účet žalobkyne. Rovnako nespochybnil nárok na náhradu na vypracovanie znaleckého
posudku 199,20 €, ktorú sumu rovnako poukázal žalobkyni dňa 03.03.2010. Nestotožnil sa však

s napadnutým rozsudkom ohľadom vecnej škody, nákladov na liečenie, cestovných nákladov, ušlej
mzdy a ošetrovného členom rodiny. V časti náhrady škody na veciach 451,44 € zotrval na vznesenej
námietke premlčania vzhľadom na dátum doručenia návrhu na začatie konania súdu a okamih, kedy
sa žalobkyňa o škode dozvedela. Mal za to, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto škodu spôsobil,
už dňom dopravnej nehody, nakoľko už v tom čase mala subjektívnu vedomosť o tejto skutočnosti,

V časti náhrady nákladov za liečenie 330,98 € a náhrady cestovných nákladov 891,85 € rovnako
zotrval žalovaný na vznesenej námietke premlčania. Pri cestovných nákladoch nesúhlasil s postupom
žalobkyne podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Mal za to, že uvedený predpis nie je možné použiť na výpočet
výšky škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla žalobkyni, nakoľko sa vzťahuje najmä na
zamestnancov a na poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. Účelnosť a primeranosť

nákladov spojených s liečením nemožno stotožňovať s výpočtom cestovných nákladov podľa zákona
č. 283/2002 Z. z., keď výdavky a plnenia zamestnancov pri pracovných cestách nemožno chápať ako
ich škodu, ale ako výdavky pri výkone zamestnania. Žalovaný v 1. rade zohľadnil spotrebu vozidla
použitého navrhovateľkou a priemernú cenu benzínu; na uvedenom základe mal za to, že jej nárok nanáhradu cestovných nákladov vysporiadal v plnej miere. V súvislosti s priznanou náhradou ušlej mzdy
7.666,57 € uviedol, že žalobkyni vyplatil 3.422,29 € za obdobie práceneschopnosti od 14.11.2005 do
14.11.2006; mal za to, že žalobkyni vznikol nárok na ušlú mzdu len za uvedené obdobie. Argumentoval

§ 446 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného posudzuje a suma sa určuje rovnako ako úrazový príplatok. Podľa § 85
zákona č. 461/2003 Z.z. sa nárok na úrazový príplatok viaže na nárok na nemocenské. Nárok na
nemocenské podľa § 34 zákona č. 461/2003 Z.z. zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od jej vzniku. V časti náhrady nákladov

za ošetrovanie členom rodiny 434,51 € namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Náklady
vynaložilasestražalobkyne,ktoránapojednávaníuviedla,žežiadnaškodajejposkytovanímošetrovania
nevznikla. Mal za to, že žalobkyňa nie je oprávnená požadovať náhradu nákladov, ktoré podľa vlastných
slov vynaložila jej sestra. Aktívne legitimovaným subjektom má byť sestra navrhovateľky.

12. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. 14Co/179/2010 zo dňa 28.04.2014 uložil súdu

prvého stupňa v napadnutých častiach t. j. uloženia povinnosti zaplatiť sumu 9.775,35 € (náhrada
nákladov na liečenie 330,98 €, náhradu škody na veciach 451,44 €, náhrada cestovných nákladov
891,85 €, náhrada ušlej mzdy 7.666,57 € a náhrada za náklady a výdavky pre členov rodiny v sume
434,51 €) v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovaným v 1. rade posúdiť vec opätovne s
interpretáciou správneho právneho predpisu a na vyvodenie správneho právneho záveru.

13. Súd sa opätovne oboznámil s dôkazmi vykonanými v konaní, pričom z výpovede žalobkyne súd
zistil, že sa dňa 14.11.2005 stala účastníčkou dopravnej nehody v Bratislave, na Vajnorskej ulici, kedy
žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla zn. Audi A4, EČ: KS 869 AV do nej narazil, dôsledku
tejto nehody žalobkyňa utrpela zranenia, ktorých liečba si vyžadovala viacero operácií a rehabilitačných

liečení po dlhšiu dobu a v súčasnosti sa nemôže venovať športu ani domácim prácam, tak ako to
robila v čase pred úrazom. V dôsledku spôsobených zranení stratila žalobkyňa schopnosť pracovať
vo svojom predchádzajúcom zamestnaní a po ukončení PN-ky nastúpila ako obchodný manažér vo
firme svojho manžela, pričom zarábala asi o 650,- € menej, než zarábala v Tatra banke u svojho
predošlého zamestnávateľa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že to, kto spôsobil škodu sa dozvedela až s

právoplatnosťou trestného rozkazu, i keď vedela kto sa volal ten kto auto šoféroval, nevedela či bol
za vzniknutú situáciu zodpovedný, nakoľko nevedela, či nešlo napríklad o poruchu vozidla, za ktorú by
niesol zodpovednosť výrobca. Žalobkyňa si zhodne so žalobou a jej špecifikáciou uplatnila nárok titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 38.015,70 €, nakoľko sa jej po úraze úplne zmenil život,
prestala športovať, prišla o zamestnanie, ktoré jej poskytovalo nie len vyššie finančné ohodnotenie, ale

zaručovalo aj kariérny postup. Žalobkyňa si uplatnila zhodne s písomnou špecifikáciou návrhu sumu
4.124,43 € titulom bolestného, sumu 451,44 € titulom škody na veciach, nakoľko jej žalovaný v prvom
rade dňa 15.05.2009 doplatil sumu 11,75 € upravila výšku požadovanej náhrady nákladov na liečbu na
330,98 €, žalovaný v prvom rade jej doplatil aj sumu 95,50 € titulom cestovných nákladov spojených
s liečením a tak si rozdielne žalobkyňa uplatnila sumu 891,85 €. Zhodne so žalobou trvala na priznaní

sumy 7.666,57€ titulom ušlej mzdy počas práceneschopnosti a náklady za výdavky, ktoré mala pre
členov rodiny vo výške 434,51 €, keďže si jej sestra musela vziať v práci neplatené voľno a pomáhala
jej so všetkým, čo potrebovala, túto sumu vypočítala podľa vyhlášky 241/2001 o opatrovníctve. Zhodne
so žalobou si uplatnila náhradu za hotové výdavky manžela v súvislosti s jej prepravou vo výške 769,52
€ a náhradu za hotové výdavky manžela, ktoré mal jej manžel v súvislosti s návštevami v Národnom

rehabilitačnom centre Kováčová vo výške 621,92 €, pričom mala za to, že tento nárok jej vznikol
tým, že manželovi vznikla škoda na spotrebovanej nafte a amortizácii vozidla, ktoré majú v BSM a za
tieto náklady mu nič nedala. Ďalej si zhodne s písomnou žalobou uplatnila náhradu za spracovanie
znaleckého posudku MUDr. Bauerovej vo výške 199,20 €.

14. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 18.02.2009 súd zistil, že oblečenie, ktoré mala na sebe
pri dopravnej nehode bolo úplne zničené.

15. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/06-90, ktorý nadobudol
právoplatnosť 31.01.2008 mal súd za preukázané, že dňa 14.11.2005 žalovaný v druhom rade Milan

Mašek spôsobil poškodenej Karin Friedlovej z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol odsúdený
a poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Z obsahu
trestného spisu Okresného súdu Bratislava III, spisová značka 3T/146/2006 súd zistil, že žalobkyňa
ako poškodená si uplatnila náhradu škody už v prípravnom konaní do zápisnice dňa 27.01.2006 s tým,že presnú výšku škody vyčísli po ukončení liečby. Písomným podaním doručeným vyšetrovateľovi dňa
14.03.2006 vyčíslila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v tom čase JUDr. Ivana
Friedla nasledovne:

- veci zničené pri dopravnej nehode v sume 13.600,- Sk (oblečenie a to vetrovka v hodnote 800,- Sk,
nohavice v hodnote 1.900,- Sk, topánky v hodnote 1.600,- Sk, rukavice v hodnote 1.800,- Sk, kabelka v
hodnote 4.000,- Sk a stratená jedna náušnica - hodnota páru bola 3.500,- Sk),
- výdavky na lieky a iné potreby v sume 4.253,- Sk,
- ušlú mzdu v sume 44.139,- Sk,

- platba ošetrovateľke v sume 23.493, Sk,
- náhrada cestovných výdavkov v sume 8.829,- Sk,
- náhrada manželovi za stratu času v sume 10.894,- Sk, spolu v sume 105.208,- Sk.

16. Zo znaleckého posudku č. 18/2009 Doc. MUDr. Jiřiny Bauerovej zo dňa 18.3.2009 (čl. 49)
vyplynulo, že znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky základným

bodovým ohodnotením 860 bodov, vzhľadom na vek, pohlavie, pracovné zaradenie zvýšila odškodnenie
na dvojnásobok, t. j. 1720 bodov.

17. Z lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 15.01.2007 vyplýva, že znalec vyčíslil bolestné
v základnom bodovom ohodnotení 867,50 bodov

18. Z lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 23.11.2008 mal súd za preukázané, že
znalec základné bodové ohodnotenie bolestného vyplývajúce z posudku zo dňa 15.01.2007 bodové
ohodnotenie bolestného doplnil o 60 bodov.

18. Zo znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola č. 6/2009 vyplynulo, že znalec ohodnotil zranenia,
ktoré žalobkyni vznikli bodovým ohodnotením bolestného na 812,50 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia v základnom bodovom ohodnotení na 920 bodov, ktoré znalec zvýšil o 100% t.j. 1840 bodov.

19. Z výpovede svedka Ing. Vladimíra Friedla vyplynulo, že je manželom žalobkyne a v čase nehody ako

aj v súčasnosti pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti obchodu a sprostredkovania
športovýchpodujatí.Počasmanželkinejpráceneschopnosti jejpomáhalsdomácnosťouavozievaljuna
vyšetrenia,čímstrácalčas,ktorýmoholvenovaťpodnikaniuatýmmuunikalzisk, akosvedokuviedol,že
do položky hotových výdavkov manžela v súvislosti s jej prepravou, ktoré si uplatnila neboli započítané
domáce práce a pomoc manželke ale iba čas strávený cestou k lekárom a čakanie v čakárni, tento čas

si spolu s manželkou značili. Svedok uviedol, že v čase, keď jeho manželka potrebovala celodennú
opateru dal neplatené voľno jej setre, ktorá bola u neho zamestnaná a tá sa o ňu starala.

20. Z výpovede svedka Jána Kesckésa súd zistil, že žalobkyňa sa po úraze presťahovala z bytu v
Bratislave, kde bývala so svojím manželom do domu rodičov, lebo jej manžel bol veľmi pracovne

vyťažený a v dome rodičov mala viac miesta a bývala tam aj jej sestra, ktorá sa o ňu bezprostredne po
tom, čo sa vrátila z nemocnice starala. On sa svojej sestre snažil pomáhať tak, že jej pomáhal pri jedení
a pití, pred tým ako odišiel do práce a potom, čo sa z nej vrátil. Manželovi navrhovateľky požičal auto,
aby ju mohol voziť na vyšetrenia, nakoľko jej manžel mal v tom čase iba služobné auto a nechcel si
komplikovať účtovníctvo. Za to, že používali jeho auto mu žalobkyňa sama od seba vyplatila 20.000,-Sk

ako náhradu za opotrebovanie pneumatík a najazdené kilometre, jeho auto potom, čo ju prestal vozievať
manžel a mladšia sestra používala žalobkyňa sama a trvalo to asi rok a pol.

21. Z čestného prehlásenia Kristíny Kecskésovej súd zistil, že vykonávala nevyhnuté životné
úkony a nevyhnutné práce v domácnosti od 23.11.2005 do 31.01.2006 pre žalobkyňu počas jej

práceneschopnosti.

22. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.03.2016 súd zistil, že žalobkyňa uhradila svojej
sestre Kristíne Kecskésovej sumu 23.493,- Sk titulom ošetrovného.

23. Z potvrdenia Jána Kecskésa súd zistil, že tento potvrdil, že zapožičal dňa 23.11.2005 žalobkyni
vozidlo Reanult Clio, ktoré aj po tom dni používala.24. Z potvrdenia Jána Kecskésa zo dňa 30.6.2007 súd zistil, že žalobkyňa mu uhradila náklady spojené
s užívaním motorového vozidla a jeho amortizáciou v súvislosti s jeho používaním pri nevyhnutných
cestách počas jej práceneschopnosti v dňoch 23.11.2005 do 30.06.2007, spolu za najazdenie 3.366 km

po 6,20 Sk za 1 kilometer, spolu v sume 20 869,20 Sk.

25. Zo mzdového listu Kristíny Kecskésovej vyplynulo, že jej zamestnávateľom je manžel žalobkyne Ing.
Vladimír Friedl, ako konateľ spoločnosti Pro Racing a tento mzdovým listom potvrdil, že v roku 2005
Kristína Kecskésová mala v mesiaci november 48 hodín neplateného voľna, v mesiaci december 168

hodín neplateného voľna a roku 2006 v mesiaci január 168 hodín neplateného voľna.

26. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o vyplatení náhrady príjmu za prvých 10 dní
práceneschopnosti súd zistil, že Tatra banka a.s. vyplatila za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti
žalobkyni sumu 4.763,- Sk a určila priemerný, hrubý, denný zárobok v treťom štvrťroku roku 2005 sumou
1.482,30 Sk. Tiež potvrdil, že ďalšie nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa.

27. Z potvrdenia o strate na zárobku pre Allianz - Slovenskú poisťovňu a. s., vyhotoveného Tatra bankou
a.s. dňa 13.06.2006 mal súd za preukázané, že denný vymeriavací základ žalobkyne bol v určený podľa
§ 84 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa bola práceneschopná od 14.11.2005 a k 31.05.2006, to
predstavuje 143 pracovných dní a 199 kalendárnych dní.

28. Z potvrdenia o peňažných dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou v období 14.11.2005 do
31.12.2006 Karin Friedlovej súd zistil, že výška vyplatených nemocenských dávok v období 14.11.2005
do 31.12.2006 bola 133.471,-Sk

29. Z daňového priznania manžela žalobkyne Vladimíra Friedla za rok 2004, 2005, 2006 vyplynulo, že
mal príjem z podnikania roku 2004 vo výške 6.659.476,- Sk a jeho výdavky boli 5.893.394,- Sk, roku
2005 mal príjmy z podnikania vo výške 8.072.843,- Sk a výdavky 7.518.899,- Sk a príjem z podnikania
roku 2006 vo výške 6.659.476,- Sk a výdavky 5.893.394,- Sk.

30. Súd o čiastočnom zastavení konania v časti istiny 12.774,46 € rozhodol podľa § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (v tom čase platného OSP), nakoľko žalobkyňa v špecifikácii návrhu zo
dňa 31.03.2009 v tejto časti vzala návrh späť.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

33. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, t.j. škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

34. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba

nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárností konania súd posudzuje
prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky
škody.

35. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom
aksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuprípadneešteplynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok

na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej by môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a
k jeho vedomosti o škode.

36. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania

informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom,
konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť
daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a
jeho zodpovednosti (R 16/2014). Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach
preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti
„určitej osoby“. Začiatok subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený

zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby
skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť
poškodeného o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení
osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody,
možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku

škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

37. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2015 žalobkyňa navrhla rozšírenie návrhu o
príslušenstvo pohľadávky tak, že žiadala priznať úroky z omeškania v zákonnej výške:
- zo sumy 330,98 € od 02.04.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 231,99 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 219,45 € od 02.04.2009 do 14.04.2015, t.j. 125,55 €,
- zo sumy 891,85 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 7.666,59 € od 02.04.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 434,51 € od 02.04.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 38.015,70 € od 02.04.2009 do 04.03.2010, t.j. 3.324,55 €,
- zo sumy 4.124,43 € od 02.04.2009 do 04.03.2010, t.j. 360,69 €.

38. Na základe doplneného dokazovania súd vo veci pod č. k. 19C/121/2018-315, dňa 05.05.2015
vyniesol rozsudok, ktorým konanie o zaplatenie istiny 774,46 € zastavil, vo zvyšku žalobu žalobkyne

zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania. Prvoinštančný súd vychádzal z
obsahu podania žalobkyne zo dňa 31.3.2009, z ktorého vyplývalo, že berie žalobu v časti o zaplatenie
12 774,46 eur (66 387,83 eur - 53 613,37 eur) späť, v tejto časti konanie zastavil. Následne súd prvej
inštancie skúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným v prvom rade. Pri
posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatnila

nárok na súde dňa 14.11.2008 a svoje nároky špecifikovala podaním zo dňa 31.3.2009.

39. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co/669/2015387, zo dňa 29.06.2018 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania a vec vrátil súdu na nové rozhodnutie.
Vo svojom uznesení uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť o zmene žaloby zo dňa 13.03.2015, ktorým

žalobkyňa rozšírila žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania (9,5% úrok z omeškania zo sumy 330,98
eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 451,44 eur od 2.4.2009 do
zaplatenia, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 891,85 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,5% úrok
z omeškania ročne zo sumy 7 666,57 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 434,51 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 38 015,70

eur od 2.4.2009 do 4.3.2010, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 4 124,43 eur od 2.4.2009 do
4.3.2010). Žalobkyňa navrhla zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania, tak že namiesto sumy 451,44 €
žiadala priznať úroky z omeškania zo sumy 219,45 eur od 02.04.2009 do 14.04.2015, s tým, že úlohou
súdu prvej inštancie bude pri ďalšom prejednaní veci 1/ ustáliť predmet konania tým, že sa procesne
vysporiada s návrhom žalobkyne na zmenu žaloby (podanie zo dňa 11.03.2015), vyjadrením žalobkyne

na pojednávaní dňa 05.05.2015, so späťvzatím žaloby v časti 107,25 € (pojednávanie dňa 28.10.2015)
a po ustálení predmetu konania opätovne posúdi jednotlivé nároky uplatňované žalobkyňou vo vzťahu k
námietke premlčania vznesenej v konaní žalovaným v 1. rade prihliadnuc na rozsah v akom si žalobkyňa
nároky riadne uplatnila v trestnom konaní,40. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/146/2006 súd prvej inštancie
zistil, že žalobkyňa sa pripojila ako poškodená k trestnému konaniu a v trestnom konaní si dňa 27.1.2006

uplatnila nárok na náhradu škody na bolestnom, ušlom zárobku a sťažení spoločenského uplatnenia,
ktoré následne písomne dňa 14.3.2006 špecifikovala nasledovne:
a) veci zničené pri dopravnej nehode v sume (13 600 Sk) 451,43 eur,
b) náklady na lieky v sume (4 253 Sk) 141,17 eur,
c) ušlá mzda v sume (44 139 Sk) 1465,14 eur,

d) platba ošetrovateľke v sume (23 493 Sk) 779,82 eur,
e) cestovné výdavky v sume (8 829 Sk) 293,06 eur,
f) strata času manžela v sume (10 894 Sk) 361,61 eur.

41. Z uvedeného mal súd za preukázané, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie je aktuálne
po čiastočných späťvzatiach žaloby je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 9.555,90 € s príslušenstvom,

s príslušenstvom t. j. úrokom z omeškania z jednotlivých úrokov tak, ako sú uvedené vo výroku
rozsudku. Premlčacia doba počas trestného konania spočívala a neplynula v súlade s ustanovením
§ 112 Občianskeho zákonníka. Od momentu dopravnej nehody zo dňa 14.11.2005 do uplatnenia
vyššie uvedených nárokov žalobkyňou v trestnom konaní č. k. 3T/146/2006 dňa 14.3.3.2006 uplynuli 4
kalendárne mesiace, od právoplatného skončenia trestného konania dňa 31.03.2008 do dňa podania

žaloby do 14.11.2008 uplynulo 9 mesiacov a 14 dní, preto nároky žalobkyne považuje za nepremlčané
a rozhodol v zmysle žaloby tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

42.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127

ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia

podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.