Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Toma

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/126/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011582

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6418011582.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11.05.2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná X. Z., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. - V. U., invalidná dôchodkyňa,

je vinná, že

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., v znení neskorších

predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna K. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť
jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 143/2014 zo dňa
20.08.2014, právoplatným v časti výživného dňa 16.09.2014, ktorým bola, počnúc dňom 02.06.2014,
povinná prispievať na jeho výživu mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
otca K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. F. 6, pričom obž. X. Z. si svoju vyživovaciu povinnosť v
mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiava riadne a včas neplnila od mesiaca september
XXXX až do XX.XX.XXXX, čím jej vznikol dlh na výživnom vo výške X XXX,XX Eur,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
tým spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v
znení zákona č. 420/2019 Z.z., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. g), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka.Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá, určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 03.12.2018 obžalobu na obvinenú X. Z. pre prečin
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.c)Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,že:

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., v znení neskorších
predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna K. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť

jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 143/2014 zo dňa
20.08.2014, právoplatným v časti výživného dňa 16.09.2014, ktorým bola, počnúc dňom 02.06.2014,
povinná prispievať na jeho výživu mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
otca K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. F. 6, pričom obv. X. Z. si svoju vyživovaciu povinnosť v

mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiava riadne a včas neplní od mesiaca september
2017 až do súčasnej doby, čím jej vznikol dlh na výživnom vo výške 383,60 Eur a uvedeného konania
sa dopustila napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T 40/2017 zo
dňa 05.05.2017, právoplatným dňa 14.08.2017, bola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka,

ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku vykonané v neprítomnosti
obžalovanej a podľa § 255 ods. 2 Tr. poriadku v neprítomnosti poškodeného bolo vykonané dokazovanie

prečítaním podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku zápisnice o výsluchu obvinenej X. Z., prečítaním podľa § 263
ods. 2 Tr. poriadku zápisnice o výsluchu svedka poškodeného K. U., prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku
listinných dôkazov a podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku znaleckého posudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná X. Z. v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 31.10.2018 uviedla, že od septembra 2017
doposiaľ (do 31.10.2018) otcovi mal. K. U., K. U. st. poslala len sumu v celkovej výške 30 Eur. Bola si
vedomá, že dlh v období od septembra 2017 do októbra 2018 predstavoval sumu 355,52 Eur. Sama

na adrese Bratislava v mestskej časti Karlova Ves sa nezdržiava, býva na adrese Bratislava 2 Vrakuňa,
Slatinská 24 spolu s priateľom a jeho mamou. Byt je vo vlastníctve priateľovej matky. Sama je invalidnou
dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 145,20 Eur, ktorý jej chodieva na účet v
banke, má ho však blokovaný exekútorom kvôli dlhu z minulosti. Sama mesačne z účtu môže čerpať
sumu99,58Eur.Okreminvalidnéhodôchodkusiobčasbrigádnickyprivyrobísumouasi30Eurmesačne.

Trvalejšie zamestnanie sa jej nepodarilo nájsť. Priateľ je nezamestnaný, brigádnicky si privyrába, jeho
matka je na invalidnom dôchodku. Každý mesiac na chod domácnosti prispieva čiastkou 50 Eur. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Zdôraznila, že výživné nemá z čoho platiť. Zo svojho príjmu ledva vyžije,
sama nepije alkohol, fajčenie obmedzila. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Sama nemá
vôbec nič len oblečenie a obutie. Potvrdila, že si je vedomá svojho dlhu. So synom mal. K. U. nie je v

kontakte. Nemá finančné prostriedky nato, aby za ním vycestovala, navštívila ho. Snaží sa s ním byť
aspoň občas v telefonickom kontakte, čo sa jej však nedarí, pretože otec dieťaťa stále tvrdí, že syn nie
je doma, že ju nechce k telefónu. Sama neposiela mal. synovi žiadne darčeky.

Svedok poškodený K. U. v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 16.11.2018 uviedol, že od

septembra 2017 doposiaľ (do 16.11.2018) mu obžalovaná riadne a včas neplní bežné výživné. Za toto
obdobie poslala len sumu 30 Eur, dlh predstavuje sumu 383,60 Eur. Sám žije s mal. synom v rodinnom
dome v obci Banská Belá spolu s matkou, ktorá je vlastníčkou domu. Matka je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 220 Eur, spolu s matkou sa podieľa na všetkých platbách a nákladoch na bývanie,
čo mesačne vyjde na sumu 270 Eur. Sám poberal do októbra 2017 podporu v nezamestnanosti, ďalej

poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, dokopy to predstavuje sumu 170 Eur mesačne. Chodísi brigádnicky privyrábať na stavby, kde zarobí od 100 do 500 Eur mesačne. Z týchto peňazí hradí
všetko potrebné na domácnosť a pre maloletého syna. Syn navštevuje materskú školu v obci Banská
Belá.Núdzounetrpia,žijúskromne,niktoimnemuselfinančnevypomáhať.Domácnosťmajúštandardne

zariadenú, maloletý syn má všetko potrebné, čo potrebuje. S obžalovanou nie je v žiadnom kontakte ani
maloletý syn, táto sa o maloletého syna vôbec nezaujíma, nič mu nekupuje, neposiela žiadne darčeky.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.08.2014 sp. zn. 13P 143/2014 bola schválená
rodičovská dohoda, ktorou mal. K. U., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje počínajúc dňom 02.06.2014 do

osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého vychovávať, starať sa o jeho výživu, zastupovať ho a
spravovať jeho majetok. Matka sa zaväzuje platiť na výživu mal. K. U. sumou 30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počínajúc dňom 02.06.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám otca. Zročné výživné pre mal. K. U. za obdobie od 02.06.2014 do 02.08.2014 matke
nevzniklo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.09.2014.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.05.2017 sp. zn. 2T 40/2017 bola obvinená
X. Z. odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s
použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého jej
bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený, určená skúšobná doba v
trvaní 15 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona sa obvinenej

uložila povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné k rukám Igora U. vo výške 838,16 Eur.
Osvedčila sa 15.11.2020, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, oddelenie služieb pre občana
Banská Štiavnica súd zistil, že K. U. je v evidencii nezamestnaných od 03.10.2017. Poberal podporu v

nezamestnanostipodobu6mesiacov,podobratípodporysivybavildávkyvhmotnejnúdzi,ktorépoberal
od 01.06.2018 vo výške 89,80 Eur mesačne. Tieto dávky sú vyplácané na neho aj na jeho syna. Ďalej sa
mu vyplácajú rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur mesačne a výživné na dieťa vo výške 31,11 Eur, ktoré
posiela matka dieťaťa prostredníctvom exekútora. Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané potvrdeniami
ÚPSVaR Banská Štiavnica o pomoci v hmotnej núdzi a o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom súd zistil, že K. U. sa nachádzal v evidencii
žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 03.10.2017 do 02.04.2018, nie je evidovaný ako poberateľ
nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok a dávok garančného poistenia.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úsek služieb pre občana súd zistil, že
obžalovaná nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, taktiež nepoberala dávky vyplácané
ÚPSVaR.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava súd zistil, že obžalovaná je poberateľka

invalidného dôchodku priznaného od 08.10.2008, ktorý činí 145,20 Eur mesačne. Z dôchodku sa
vykonávajú exekučné zrážky vo výške 39,38 Eur mesačne. Rozhodnutie o priznaní invalidného
dôchodku je súčasťou prílohy.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 27.04.2020 sp. zn. 26P 48/2019 bolo

rozhodnuté, že stará matka Y.. M. V. je povinná platiť výživné na mal. vnuka K. U. vo výške 35 Eur
mesačne, počnúc od 01.02.2020 so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 v celkovej výške 105 Eur je stará
matka povinná zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca. Starý otec M.
Z. je povinný platiť výživné na mal. vnuka K. U. a to vo výške 35 Eur mesačne počnúc od 01.02.2020 so

splatnosťou vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na výživnom splatnom za
obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 v celkovej výške 105 Eur je starý otec povinný zaplatiť v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 13P 143/2014 - 28 zo dňa 20.08.2014, právoplatným dňa 04.09.2014 a to v časti
výšky výživného na mal. K. U., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

14.10.2020 sp. zn. 15CoP 29/2020 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
Zo znaleckého posudku č. 2/2019 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
vyplýva, že u obžalovanej bola v minulosti a v súčasnej dobe zistená ako hlavná duševná porucha ľahká
mentálnaretardácia.Nejdeoduševnúchorobuvpravomslovazmysle,aleotrvalýstavcharakterizovanýnedostatočne vyvinutým intelektom. V anamnéze je zistený aj abuzus alkoholu s vývojom závislosti t.č.
nepije a akútne intoxikácie alkoholom spojené so suicidálnym syndrómom gambling t.č. pod kontrolou.
V dobe páchania trestnej činnosti hlavná duševná porucha ľahká mentálna retardácia nemala priamy

vplyv na konanie ani na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovanej. Plne si uvedomovala
čo robí. V spojení s abuzom alkoholu, dekompenzáciami osobnosti a suicidálnymi proklamáciami v
rámci depresívneho syndrómu sa však stala zraniteľnejšou, čo sa prejavilo na zníženej schopnosti
ovládať svoje konanie vo forenzne významnej miere. U obžalovanej bol dostatočne preukázaný sklon
k zneužívaniu návykových látok, konkrétne alkoholu, kde už išlo o rozvíjajúcu sa závislosť. Alkohol

vo veľkom množstve liter a viac vína pila excesívne, do ťažkej opilosti. Iná látková závislosť zistená
nebola. Lieči sa aj na nelátkovú závislosť gamblerstvo na mobile. U obžalovanej nie sú dokázateľné
psychické a somatické zmeny závažnejšieho charakteru. Obžalovaná bola v dobe činu schopná
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a bola schopná svoje konanie ovládať v
zníženej miere. Obžalovaná je v súčasnej dobe schopná účasti na trestnom konaní, či je schopná
plne chápať zmysel trestného konania v inkriminovanej veci závisí od mnohých faktorov, napr. štýlu

vedenia, zrozumiteľnosti hovoreného, používanie odbornej terminológie a podobne. Eventuálny zmysel
uloženého trestu je schopná chápať. Pobyt obžalovanej na slobode v súčasnej dobe nie je pre
spoločnosť nebezpečný, nie je potrebné navrhnúť ochranné liečenie. Obžalovaná v súčasnej dobe žije
konsolidovaným životom, nepije, snaží sa zamestnať, potrebuje posilniť svoje ego. Nepodmienečný
stres by ju mohol navždy z tejto cesty vrátiť späť. Výsledky vyšetrenia obžalovanej poukazujú na

symplexnú osobnosť, intelektom v hornom pásme ľahkej mentálnej retardácie. Osobnostne je v popredí
emočná labilita, impulzivita, vyhýbavé a disociálne rysy. Mravne je slabšie rozvinutá, síce rešpektuje
základné mravné hodnoty, ale intelektovo a osobnostne nie je schopná chápať morálku hlbšie a v
obšírnejšom kontexte, preto si ju môže prispôsobiť podľa aktuálnych egocentrických tendencií. Spôsob
páchania trestnej činnosti odzrkadľuje v prvom rade jej zlú sociálno-ekonomickú situáciu, nedostatočné

intelektovéaosobnostnépredpokladyjuvýraznelimitujú,abyjumohlariešiť,abysinašlaaudržalatrvalé
zamestnanie. Vnestické schopnosti obžalovanej sú limitované insuficientné, nie však natoľko, aby neboli
postačujúce pre potreby trestného konania. Schopnosť pamätať si a reprodukovať prežité udalosti je
zodpovedajúca ľahkej duševnej zaostalosti, čiže základné skutočnosti vie uchopiť, ale jednotlivé detaily
jej môžu uniknúť. Charakteristické sú tendencie vypĺňať pamäťové medzery konfabuláciami, čo celkovo

oslabuje jej všeobecnú vierohodnosť. Vyšetrením bolo zistené, že obžalovaná má tendencie vypĺňať
pamäťové medzery konfabuláciami. Konfabulácia nie je vedomým klamstvo, jedná sa o nevedomé
domýšľanie absentujúcich spomienok. Subjektibilita je charakteristická pre intelektovo insuficientných
ľudí. Alibizmus, účelové správanie a poprípade klamanie je bežné pre každého, ktorý je v trestno-
právnom konaní v pozícií obžalovaného. Znížený intelekt obžalovanej jej však neumožňuje, aby

takéto správanie vedela adekvátne a nepriehľadne využiť. Primárnou pohnútkou obžalovanej neplniť
vyživovaciupovinnosťbolaajchudoba.Obžalovanásijevedomátoho,žejepovinnáprispievaťnavýživu
svojho mal. dieťaťa, chápe aj zmysel týchto platieb. Ak by jej to príjem umožňoval, snažila by sa tieto
platby riadne platiť. Z hľadiska osobnostného handicapu môže mať problém peniaze včas a správne
posielať, ale vie sa aj obrátiť na pomoc, kde by jej, kto by jej s tým pomohol. Recidíva tohto správania

je plne závislá na riešení jej sociálno-ekonomickej situácie.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané listinnými dôkazmi, návrhom na vykonanie exekúcie,
upovedomením o začatí exekúcie a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Podľa§62ods.1Zákonaorodineč.36/2005Zb.vplatnomznení,plnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa sa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovanej bola
preukázaná výpoveďou obžalovanej X. Z. v prípravnom konaní, kde potvrdila, že okrem sumy 30Eur na výživu svojho maloletého syna K. U. ničím neprispela, poukázala na svoju bezmajetnosť.
Svedeckou výpoveďou svedka poškodeného K. U., ktorý taktiež v prípravnom konaní uviedol, že okrem
sumy 30 Eur v žalovanom období obžalovaná na výživu ich maloletého syna K. U. ničím neprispela.

Menovaná nie je so synom v kontakte, sám dokáže zabezpečiť jeho životné potreby. Ďalej rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 143/2014, rozsudkom okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 26P 48/2019, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP 29/2020, oznámeniami,
správami príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne, tiež ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Obžalovaná si musela byť vedomá, že svojim konaním, neplnením

vyživovacej povinnosti sa dopúšťa trestnej činnosti. Súd konanie obžalovanie, ktorým najmenej dva
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala taký
čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. Podľa
§ 138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší
čas.Súdupravilskutkovúvetuvzmysle§122ods.13Tr.zákonado31.01.2020,dokedybolaobžalovaná

sama povinná plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku na obžalovanú vyplýva, že u obžalovanej bola zistená
ľahkámentálnaretardácia,ktorávšaknemávplyvnaovládaciearozpoznávacieschopnostiobžalovanej.

Obžalovaná X. Z. je vyučená. V súčasnej dobe je invalidná dôchodkyňa. Mestská časť Bratislava
- Karlova Ves v správe o povesti uviedla, že voči obžalovanej nebolo od 01.06.2015 doposiaľ zo
strany inšpektorov verejného poriadku vedené priestupkové konanie, nebola jej udelená bloková pokuta,
rovnako voči menovej nebolo vedené zo strany stavebného úradu žiadne priestupkové konanie,
majetkové pomery obžalovanej nie sú im známe, o rodinných pomeroch je im známe, že je slobodná, je

matkou jedného dieťaťa syna mal. K. U., trvale bytom F. F. 6. Vo výpise z ústrednej evidencii priestupkov
MV SR nemá záznam. H. bola 1 krát súdne trestaná, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 05.05.2017 sp. zn. 2T 40/2017 pre prečin zanedbania povinne výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1
roka, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Ďalej jej podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona bola
uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné k rukám K. U. vo výške 838,16 Eur.
Osvedčila sa 15.11.2020 s tým, že na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods.

6 Tr. zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. g) Tr. zákona ustálil, že obžalovaná
spáchala trestný čin v dôsledku núdze, ktorý si sama nespôsobila, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.
zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa
znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1 tretinu.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona možno uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38
ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody na 1 rok až 3 roky 8 mesiacov.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanej podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. g), § 38 ods.

2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 1
roka, výkon ktorého jej súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na
skúšobnú dobu mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na tunajšom súde.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.