Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214790
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7116214790.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne E., zastúpenej JUDr.

Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1. Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, 2. E. o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobkyni 1.882,70 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
16.9.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nárok žalobkyne proti žalovanej v 1. rade zamieta v časti zaplatenia 126,98 Eur a v časti úrokov
z omeškania prevyšujúcich 5 % ročne.

III. Priznáva žalobkyni proti žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov konania v pomere 87,36 %.

IV. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobkyni 821,88 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania
od 14.3.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Priznáva žalobkyni proti žalovanej v 2. rade právo na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 6. 7. 2016 po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 4.12.2017

domáhala proti žalovanej v 1. rade zaplatenia 2009,68 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
16.9.2016 do zaplatenia a proti žalovanej v 2. rade zaplatenia 821,88 Eur s 8,5% ročným úrokom z
omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe poverenia Okresného
súdu Košice 2 zo dňa 24. 7. 2009 bolo proti žalobkyni začaté exekučné konanie vedené súdnou
exekútorkou E. pod spisovou značkou L.. Exekučným titulom bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice
2 spisová značka 31Cb/608/98 - 520 zo dňa 30. 4. 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach spisová značka 3 Cob/160/2008 - 559 zo dňa 26. 3. 2009. Žalobkyňa podala vo veci návrh na

obnovu konania, ktorá bola rozhodnutím Okresného súdu Košice 2 spisová značka 34Cb/214/2010 zo
dňa 2. 4. 2012 povolená. Rozsudkom Okresného súdu Košice 2 spisová značka 31Cb/608/1998 zo
dňa 13. 12. 2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach spisová značka 3Cob/67/2014 zo
dňa 30. 6. 2015 súd žalobu žalobcu H. zamietol, na základe čoho rozhodnutia, ktoré boli exekučnými
titulmi zanikli. Uznesením Okresného súdu Košice 2 spisová značka 48Er/1915/09 zo dňa 16. 11.
2015 súd exekúciu uvedenú súdnou exekútorkou E. zastavil, a to v súlade s ustanovením § 57 ods.
1 písmeno b) Exekučného poriadku. V exekučnom konaní súdna exekútorka vymohla od žalobkyne

sumu 2704,58 eura. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené listom zo dňa 11. 1. 2016 a opakovane
listom zo dňa 28.1.2016 vyzvala súdnu exekútorku na vydanie ňou vymoženej sumy. Súdna exekútorka
však neoprávnene vymoženú sumu 2704,58 Eur nevydala a je zrejmé, že koná protizákonne. Žalobkyňa
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. zaslala orgánu zastupujúcemu štát, a toMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie uplatneného nároku
zo dňa 8. 3. 2016, ktorým si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 2831,56 euro ako
vymoženú istinu 2704,58 eura a trovy právneho zastúpenia 126,98 eura. Napriek žiadosti žalobkyne jej

nárok nebol uspokojený ani sčasti, a z toho dôvodu je nútená domáhať sa svojich práv prostredníctvom
návrhu na začatie konania. Keďže ministerstvo spravodlivosti a ani súdna exekútorka nárok žalobkyne
neuspokojili, preto si žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka uplatňuje aj
nárok na úroky z omeškania po výške 8,05 % ročne.

2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila upovedomenie o začatí exekúcie, rozsudok
31Cb/608/98 zo dňa 30. 4. 2008, rozhodnutie 3 Cob/160/2008 zo dňa 26. 3. 2009, uznesenie
34Cb/2014/2010 zo dňa 2. 4. 2012, rozsudok 31Cb/608/1998 zo dňa 13. 12. 2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach 3Cob/67/2014, vyúčtovanie trov exekúcie, žiadosť o predbežné
prerokovania nároku a navrhovala pripojiť exekučný spis L..

3.Žalovaná 1/ so žalobou nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že škoda
žalobkyni mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vykonávaným žalovanou 2/ ako súdnou
exekútorkou na základe poverenia Okresného súdu Košice II. Exekučným titulom bol rozsudok
Okresného súdu Košice II. 31Cb/608/1998 zo dňa 30. 4. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 3Cob/160/2008. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania, ktorá bola povolená

uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 2. 4. 2012. Po povolení obnovy konania bolo vydané nové
rozhodnutie dňa 13. 12. 2013, ktorým bola žaloba žalobcu H. zamietnutá. Pôvodný exekučný titul zo
dňa 30. 4. 2008 tak stratil účinnosť a exekučný súd v konaní 48Er/1915/2009 exekúciu vedenú proti
žalobkyni uznesením zo dňa 16. 11. 2015 zastavil. Žalobkyňa sa preto nazdáva, že jej vznikol nárok
na náhradu škody 2831,56 euro predstavujúci úspešne vymožená účasť exekučnej sumy spoločne s

trovami právneho zastúpenia žalobkyne v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. Zákonnými predpokladmi pre vznik
nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci, škoda vo forme skutočnej škody, ušlého zisku alebo nemajetkovej ujmy
a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným

postupom orgánov verejnej moci a vzniknutou škodou na strane poškodeného. Splnenie týchto
podmienok sa vyžaduje kumulatívne. Žalovaná ďalej uviedla, že považuje za potrebné ustáliť právny
titul žalobcu na uplatnený nárok vzhľadom tomu, že žalobkyňa jednoznačným spôsobom tento titul
neidentifikovala, respektíve vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu možno dospieť k záveru o
prípadnej existencii dvoch právnych titulov uplatneného nároku a to, z nezákonného rozhodnutia, za

ktorý by mohol byť v zmysle žalobkyňou uvádzaných skutočností považovaný rozsudok Okresného súdu
KošiceII. 31Cb/608/1998zodňa30.4.2008aznesprávnehoúradnéhopostupu,ktoréhosamalapodľa
názoru žalobkyne dopustiť žalovaná 2/ako súdna exekútorka. Žalobkyňa však jednoznačne právny titul,
od ktorého si nárok uplatňuje neidentifikovala.

4.K nezákonnému rozhodnutiu žalovaná 1/uviedla, že dôvodom, pre ktorý súd povolil obnovu konania
bola skutočnosť, že sa vyskytli nové dôkazy, ktorými žalobkyňa v priebehu pôvodného konania
nedisponovala. Súd tieto dôkazy jednoznačne zhodnotil ako nové, o existencii ktorých sa mala
žalobkyňa zmieňovať už v pôvodnom konaní, avšak nevedela ich súdu predložiť. Po povolení obnovy
konania došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a

žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré žalobkyni v konaní vznikli. Rozhodnutie bolo
potvrdené aj odvolacím súdom. Ak dôjde k obnove konania súd vydá nové rozhodnutie vo veci samej,
ktorým nahrádza rozhodnutie pôvodné. Nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie, teda pôvodné
rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené novým. Na pôvodné rozhodnutie sa preto neprihliada. V zmysle
uvedeného došlo k nahradeniu pôvodného rozsudku - exekučného titulu v rámci exekúcie, nie však

k zrušeniu, respektíve zmene tohto pôvodného rozsudku. Nahradenie pôvodného rozsudku, ktorý bol
exekučným titulom v spomenutej exekúcii, nie je možné stotožňovať so zrušením rozhodnutia.

5.K nesprávnemu úradnému postupu súdnej exekútorky uviedol, že žalobkyňa označuje postup súdnej
exekútorky za nezákonný a nesprávny, v dôsledku ktorého jej mala vzniknúť škoda. Súdna exekútorka

začala exekúciu na návrh oprávneného, ktorý bol doručený exekútorke 13. 7. 2009. Následne súdna
exekútorka podala žiadosť o udelenie poverenia na Okresný súd Košice II. a toto bolo vydané pod
spisovou značkou 48 Er/1915/2009 dňa 24. 7. 2009 a doručenej súdnej exekútorke dňa 3. 8. 2009. Dňa
5. 8. 2009 súdna exekútorka vydala v súlade s ustanovením § 47 exekučného poriadku upovedomenieo začatí exekúcie, ktoré bolo žalobkyni ako povinnej doručené 26. 8. 2009. Dňa 4. 9. 2009 bol doručený
exekútorke návrh na odklad exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku, a to
dovolatelia na Najvyšší súd SR. Listom zo dňa 4. 9. 2009 doručeným Okresnému súdu 9. 9. 2009

zaslala exekútorka návrh povinnej na odklad exekúcie exekučnému súdu. Dňa 10. 9. 2009 vydala
súdna exekútorka príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej a zároveň upovedomenie
o spôsobe vykonania, ktorý bol povinnej riadne doručený dňa 21. 9. 2009. Uznesením zo dňa 22.
9. 2009 exekučný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia dovolacieho konania
a uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu 23. 6. 2010. Odklad

exekúcie bol teda povolený až 23. 6. 2010. Dňa 2. 9. 2010 bol exekútorke doručený list, ktorým oznámil
oprávnený, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej zamietol. Prílohou listu bola kópia
rozsudku Najvyššieho súdu opatrená doložkou právoplatnosti. Súdna exekútorka listom zo dňa 5. 10.
2010 oznámila uvedenú skutočnosť exekučnému súdu s tým, že právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho
súdu pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie a bolo nevyhnutné exekúcií pokračovať. List bol
exekučnému súdu doručený 11. 10. 2010. Súdna exekútorka následne pokračovala vo výkone exekúcie

vydaním exekučného príkazu zo dňa 6. 10. 2010. Odklad exekúcie teda nastal v období od 23. 6.
2010 do 31. 8. 2010. Dňa 21. 10. 2010 bol exekútorovi doručený ďalší návrh na odklad exekúcie, a to
právnym zástupcom povinnej JUDr. Miroslavom Katunským. V tomto návrhu právny zástupca povinnej
informoval súdnu exekútor, že povinná podala návrh na obnovu konania. Dňa 28. 10. 2010 zaslala
predmetný návrh Okresnému súdu Košice II, aby rozhodol o povolení odkladu exekúcie. Tento tak

učinil uznesením zo dňa 5. 12. 2013, ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia
obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod spisovou značkou 31 Cb/608/1998. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2013. Súdna exekútorka bola s obsahom tohto uznesenia
oboznámená jeho doručením dňa 29. 5. 2014. Následne potom o odklade exekúcie listom zo dňa 4.
6. 2014 informovala sociálnu poisťovňu, ktorá mala vykonávať zrážky z dôchodku povinnej a zároveň

ju vyzvala na zastavenie vyplácania zrážok z dôchodku povinnej oprávnenému. Oznámenie bolo
sociálnej poisťovni doručené dňa 9. 6. 2014. Rozsudky Okresného súdu a Krajského súdu vydané
v konaní po povolení obnovy nadobudli právoplatnosť dňa 4. 9. 2015. Povinná o tejto skutočnosti
listom zo dňa 7. 9. 2015 doručeným exekútorke 16. 9. 2015 informovala a zároveň podala návrh na
zastavenie exekúcie. Súdna exekútorka návrh doručila exekučnému súdu dňa 22. 9. 2015. Exekučný

súd uznesením zo dňa 16. 11. 2015 exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie bolo bez vyznačenej
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti doručené exekútorskému úradu dňa 30. 11. 2015. Uznesenie
následne nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 a vykonateľnosť 22. 12. 2015. Uznesenie s vyznačením
doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti bolo exekútorskému úradu doručené dňa 25. 1. 2016. Súdna
exekútorka následne dňa 1. 2. 2016 prikázala sociálnej poisťovni, aby z dôvodu zastavenia exekúcie

odblokovala dôchodok povinnej. Súdna exekútorka v období, v ktorom nebol povolený odklad exekúcie
vymohla a rozúčtovala sumu celkom vo výške 2704,58 euro, z ktorej čiastkach 1882,70 euro bola
poukázaná na účet oprávneného a suma 882,88 euro bola zúčtovaná na trovy exekúcie.

6. Žalovaná je preto toho názoru, že súdna exekútorka postupovala v rámci výkonu exekúcie v súlade s

ustanoveniami exekučného poriadku, exekúciu vykonávala na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu a riadne udeleného poverenia na jej vykonanie. O každej skutočnosti podstatnej pre
priebehexekúciebezodkladneinformovalatakexekučnýsúdakoajúčastníkovexekučného vkonaniach
a neporušila žiadne ustanovenie exekučného poriadku. Takýto postup súdnej exekútorky nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z., ktorý by bol spôsobilým

na založenie predpokladu existencie právneho titulu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Atribút
nezákonnosti pri posudzovaní tohto postupu nevzniká ani v súvislosti so zánikom exekučného titulu v
dôsledku úspešného uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku povinnou. Naopak, ak by súdna
exekútorka nevykonávala uvedené úkony, práve takéto konanie by mohlo byť označované za nesprávne
a rozporné so zákonom. Žalovaná má preto zato, že skutkové okolnosti, tak ako sú prezentované

žalobkyňou, a tak ako vyplývajú z dôkazných prostriedkov neodôvodňujú záver o existencii akéhokoľvek
právneho titulu, ktorý by bol spôsobilým na založenie zodpovednosti štátu na náhradu škody v režime
zákona číslo 514/2013.

7.Žalovaná ďalej uviedla, že považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k 2. zákonnému predpokladu pre

vznik nároku na náhradu škody, a to ku škode. Celková žalobkyňou uplatnená škoda predstavuje sumu
2831,56 eura. Z tejto sumy čiastka 2704,58 Eur predstavuje sumu, ktorá bola vymožená v rámci
exekúcie pred jej zastavením a čiastka 126,98 euro predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré
mala žalobkyňa vynaložiť v súvislosti s uplatnením svojho nároku prostredníctvom podania žiadosti opredbežnéprerokovanienárokupodľa§15zákonačíslo514/2003.Suma2704,58euramápredstavovať
majetkovú škodu, ktorá žalobkyni vznikla vymožením predmetnej sumy v rámci vykonávania exekúcie.
Poukázal na ustanovenie § 451 občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, preto podľa jeho

názoru suma 2704,58 eura nepochybne predstavuje sumu, o ktorú sa bezdôvodne obohatil: oprávnený
v exekučnom konaní pán Peter Letko o sumu 1882,70 euro a súdna exekútorka o sumu 882,88 eura, a
to aj vzhľadom na ustanovenie § 61 exekučného poriadku, v zmysle ktorého navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Z toho dôvodu sumu už raz v exekučnom konaní poukázanú
nie je možné v tomto konaní vymôcť späť. Avšak zánikom exekučného titulu, tak ako bol opísaný vo

vyjadrení, nepochybne došlo k zániku právneho titulu, na základe ktorého sa uvedené sumy plnili, čím
došlo v zmysle vyššie citovaného ustanovenia občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu
uvedených subjektov na úkor žalobkyne. Žalovaná poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred
právom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Aj podľa odbornej literatúry v oblasti náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci si možno
uplatniť len vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorej vzniklo aj právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči
tomu, kto tento prospech na jej úkor získal. Dotknutá fyzická alebo právnická osoba musí preukázať,
že sa bez vlastného zavinenia nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k

uvedenejargumentáciižalovanámázato,žežalobkyňamámožnosťdomáhaťsauvedenejsumytitulom
bezdôvodného obohatenia voči uvedeným subjektom, vzhľadom k čomu jej skutočná škoda tak ako si
žalobou uplatňuje nevznikla.

8.Žalobkyňa si okrem skutočnej škody uplatňuje aj nárok na zaplatenie škody vo výške 126,98 eura

ktorá má predstavovať trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyňa vynaložila vo veci predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona číslo 514/2003 súčasťou
trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom. Priznanie trov konania v uvedenej sume by bolo v priamom rozpore s citovaným ustanovením.
Zároveň poukázala aj na nesprávne uplatnený úrok z omeškania, a to tak z hľadiska výšky tohto nároku,

ako aj z hľadiska uplatnenej lehoty omeškania. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 tretia veta zákona číslo
514/2003, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj nárok na úroky z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok
na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd
neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalobkyňa si uplatnila úrokovú sadzbu 8,05 % ročne. Tento úrok je

nesprávny pretože, ak by záväzkový vzťah medzi stranami sporu existoval, išlo by o občianskoprávny
vzťah vzniknutý pred 1. 2.2013 a k omeškaniu by mohlo dôjsť najskôr ku 15. 9. 2016. Žalobkyni by tak
patrili úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Poukázal, však na to, že k vzniku žiadnej škody na strane
žalobkyne nedošlo a tým nedošlo ani k naplneniu 2. zákonného predpokladu vzniku nároku na náhradu
škody v zmysle zákona číslo 514/2003. Vzhľadom k neexistencii prvých dvoch zákonných predpokladov

nemožno hovoriť ani o existencii 3. zákonného predpokladu nároku na náhradu škody a to o príčinnej
súvislosti. Preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnila aj trovy konania.

9.Žalovaná 2/ so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že v konaní nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože

podľa ustanovenia § 33 ods. 1 exekučného poriadku ak osobitný predpis neustanovuje inak, exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona. V danom prípade osobitným zákonom je zákon číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 tohto zákona vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Uviedla, že pre vznik zodpovednosti
za škodu sa vyžaduje porušenie právnych povinností, nezákonné rozhodnutie, nezákonný postup
súdneho exekútora, škoda a príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností a vznikom škody.
Ani po opakovanom prečítaní žaloby nezistila, ktoré ustanovenie, ktorého právneho predpisu bolo

porušené, od ktorého by žalobca odvodzoval vznik škody. Ak žalobca nedefinoval porušenie právnych
povinností, nemohol definovať ani vznik škody, nešpecifikoval, ako dospela k žalovanej sume a je preto
nemožné sa k žalobe ani vyjadriť. Zo žaloby je možné iba dedukovať, že žalobkyňa požaduje vrátenie
sumy, ktorá bola od nich ako povinnej vymožená v exekučnom konaní v čase legálne prebiehajúcehoexekučného konania. Exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného, ktorý bol doručený
13. 7. 2009 a dňa 3. 8. 2009 jej bolo doručené poverenie na vykonávanie exekúcie vydané Okresným
súdom Košice II. Dňa 5. 8. 2009 vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré žalobkyňa prevzala

osobne 26. 8. 2009. Dňa 4. 9. 2009 bolo do exekučného spisu doručené podanie povinnej označené ako
návrh na odklad exekúcie a návrh bol exekučnému súdu doručeným 9. 9. 2009. Podľa ustanovenia § 56
ods. 5 zákona číslo 233/1995 Z.z. do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať
len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Dňa 10. 9. 2009 vydala príkaz na začatie
exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne, ktorým došlo k nariadeniu realizovania zrážok z dôchodku

povinnej. Teda 10. 9. vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré povinná prevzala 21.
9. 2009. Dňa 28. 9. 2009 jej bolo do spisu doručené uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 22. 9.
2009, ktorým súd povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedenom
pod spisovou značkou 4 Obdo/23/2009. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 exekučného poriadku, podľa §
79 ods. 2 exekučného poriadku, ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva
zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu,

platiteľ mzdy vyplatiť zrazené sumy povinnému. Dňa 2. 9. 2010 bolo do exekučného spisu doručené
podanie oprávneného, ktorým predkladá rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým
súd dovolanie povinnej proti exekučnému titulu zamietol. Dňa 20. 9. 2010 bolo do exekučného spisu
doručené právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice II 48 Er/1915/2009 zo dňa 22. 9. 2009, ktorým
súd povolil odklad exekúcie a zároveň originál rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým

dovolanie povinnej proti exekučnému titulu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.
8. 2010. Vydaním právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu pominuli dôvody povoleného odkladu
exekúcie na základe rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 22. 9. 2009. Predmetné skutočnosti boli
oznámené aj exekučnému súdu listom zo dňa 5. 10. 2010, ktorý súd prevzal 11. 10. 2010. Nakoľko
pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie, v súlade s § 67 vydala exekučný príkaz zo dňa 6. 10.

2010, ktorý sociálna poisťovňa prevzala 11. 10. 2010 a povinná 16. 10. 2010. Na základe vydaného
exekučného príkazu začala sociálna poisťovňa - ústredie poukazovať zrážky z dôchodku povinnej na
exekučný účet a to počnúc dňom 30. 11. 2010. Dňa 21. 10. 2010 bolo do exekučného spisu doručené
oznámenie zo dňa 18. 10. 2010, ktorým povinná oznamuje podanie ďalšieho návrhu na odklad exekúcie.
Exekučnému súdu bolo doručené dňa 28. 10. 2010.

10.Exekučnýporiadokvžiadnomzosvojichustanoveníneuvádzapostupsúdnehoexekútorapreprípad,
že povinný opätovne podáva návrhy na odklad exekúcie. Zároveň neprikazuje súdnemu exekútorovi
zrušiť alebo obmedziť účinky už vykonaných úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky potom,
ako povinný podal návrh na odklad exekúcie, a teda neexistuje zákonná povinnosť vykonávať úkony

smerujúce k zrušeniu účinkov exekučných príkazov, ktoré boli vydané ešte v čase pred doručením
návrhu povinného na odklad exekúcie. Exekúcia by tak reálne nemohla byť ukončená nikdy. Dňa 29.
5. 2014 jej bolo do exekučného spisu doručené právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice II. zo
dňa 5. 12. 2013, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia obnoveného konania
vedeného Okresným súdom Košice II. pod spisovou značkou 31Cb/608/1998. Dňa 4. 6. 2014 v súlade

s ustanovením § 79 ods. 2 zaslala oznámenie sociálnej poisťovni o povolenom odklade exekúcie. Zo
znenia ustanovenia § 79 ods. 2 exekučného poriadku nevyplýva priamo povinnosť súdneho exekútora
oznamovať povolenie odkladu exekúcie subjektu, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy, respektíve iného
príjmu povinného na rozdiel od povoleného odkladu exekúcie podľa ustanovenia 79 ods. 1 exekučného
poriadku. Doklady o povolenom odklade exekúcie mohla sociálnej poisťovni predložiť aj priamo povinná.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 exekučného poriadku ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2,
platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší.
Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému. V tomto období do 30. 5.
2014 bola v exekučnom konaní vymožená a rozpočtovaná suma 2704,58 euro. Dňa 16. 9. 2015 bol
do exekučného spisu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu

doručený 22. 9. 2015. Uznesením exekučného súdu zo dňa 16. 11. 2015 bola exekúcia zastavená.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 , pričom právoplatné uznesenie bolo do exekučného
spisu doručené 25. 1. 2016. Následne došlo k ukončeniu exekúcie, odblokovaniu majetku povinnej
a vráteniu poverenia exekučnému súdu. V čase od 30. 11. 2010, kedy pominuli dôvody povoleného
odkladu exekúcie podľa uznesenia Okresného súdu Košice 2 zo dňa 22. 9. 2009, a to vydaním

právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 9. 8. 2010, ktorým súd dovolanie povinnej proti
exekučnému titulu zamietol, do 16. 12. 2015, kedy bolo exekučné konanie právoplatne zastavené, to je
v období legálne prebiehajúceho exekučného konania, bola zrážkami z dôchodku povinnej vymožená
suma 2740 58 euro, ktorá bola v súlade s platnou legislatívou rozúčtovaná na úhradu pohľadávkyoprávneného v sume 1882,70 euro a suma 882,88 euro bola zaúčtovaná ako trovy exekúcie. Žalobkyňa
v žalobe neuvádza ani jedno ustanovenie právneho predpisu, ktorého porušením zo strany súdnej
exekútorky malo dôjsť k vzniku škody. Je nepochybné, že exekučné konanie bolo vykonávané v súlade

s platnou legislatívou. K zastaveniu exekučného konania došlo dňa 16. 12. 2015. Pokiaľ žalobca nevie
uviesť žiadne ustanovenie, žiadneho právneho predpisu, ktoré bolo porušené, nemohla mu vzniknúť
ani škoda, rovnako neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Poukázala na ustanovenie § 61 exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do pôvodného
stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej mali byť vydané vymožené

finančné prostriedky sa neopiera o žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu, dokonca je v
priamom rozpore s ustanovením § 61 exekučného poriadku. Okrem iného finančnými prostriedkami ani
nedisponuje, nakoľko tieto v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 v spojení s ustanovením § 243b ods. 13
exekučného poriadku poukázala oprávnenému iba v zákonnej sume v súlade s legislatívou platnou do
1. 11. 2013 a následne po 1. 11. 2013 zúčtovala na trovy exekúcie.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2016 uviedla, že pokiaľ ide o dôvodnosť
žaloby žalobkyne na náhradu škody v časti 882, 88 eura súd uznesením zo dňa 16. 11. 2015 exekúciu
vedenú a voči žalobkyni zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 28,23 eura. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 exekučného poriadku, ak

súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že o trovách exekúcie súd rozhodol podľa
§ 203 ods. 1 exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu
súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 28,23

euro. V odôvodnení uznesenia o zastavení exekúcie sa ďalej uvádza, že podľa podania súdneho
exekútora suma 821,88 eura bola zaúčtovaná od žalobkyne ako od povinnej na trovy exekúcie, pričom
neuhradená časť predstavuje 28,23 Eur, preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie
v uvedenej výške. Z uvedeného vyplýva, že súdna exekútorka si podaním na súde uplatnila náhradu
trov konania iba vo výške 28,23 Eur, nakoľko zvyšnú časť trov exekúcie 821,88 eura, podľa názoru

žalobkyne neoprávnene, zaúčtovala ako trovy exekúcie od povinnej. Ak teda súd žalovanej 2/priznal
ňou uplatnenú výšku trov exekúcie neskúmal, či si žalovaná 2/trovy exekúcie voči povinnej zaúčtovala
oprávnene. Žalobkyňa má za to, že žalovaná 2/zaúčtovanie vymoženej peňažnej pohľadávky na trovy
exekúcie učinila neoprávnene, nakoľko žalobkyni nie je známa existencia akéhokoľvek rozhodnutia
súdu, ktorým by vo svojej výrokovej časti zaväzoval žalobkyňu ako povinnou k úhrade trov exekúcie tak,

ako to vyžaduje platná právna úprava v ustanovení § 200 ods. 5 exekučného poriadku. Ak žalovaný
tvrdil, že finančné prostriedky vymožené od žalobkyne ako povinnej boli v časti trov konania zúčtované
v súlade s platnou legislatívou, je potrebné, aby žalovaní označili konkrétne ustanovenia zákona, na
základe ktorého tak žalovaná 2/učinila.

12.K oprávnenosti nároku na náhradu škody v časti 1882,70 eura, ktorá čiastka bola poukázaná na
úhradu pohľadávky oprávneného uvádza, že podľa § 56 ods. 6 exekučného poriadku do rozhodnutia
súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného. Pod uvedeným ustanovením je potrebné rozumieť to, že už samotný návrh povinného na
povolenie odkladu exekúcie má sám osebe odkladný účinok v tom zmysle, že do rozhodnutia súdu o

odklade exekútor môže vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Žalovaná
2/vsúvislostisnávrhminaodkladexekúcieprijehoopätovnompodávanieuviedla,žeexekučnýporiadok
v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza postup súdneho exekútora pre prípad, že povinný opätovne
podá návrh na odklad exekúcie. S týmto výkladom žalovanej sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko
je svojvoľný a ničím nepodložený. Zákon totiž jasne, bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že do

rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu
majetkupovinného.Jepritomnepodstatné,čiideoprvýaleboďalšínávrhpovinnéhonaodkladexekúcie.
Práve naopak žalobkyňa uvádza, že exekučný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že
v prípade opakovaného návrhu na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 6, predtým § 56 ods.
5 exekučného poriadku sa nepoužije. Z rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 5. 12. 2013 vyplýva, že

povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia obnoveného konania vedeného pod spisovou
značkou31Cb/608/1998.Obnovakonaniabolapovolenáuznesenímzodňa2.4.2012, ktorénadobudlo
právoplatnosť 3. 5. 2012. Podľa § 234 ods. 3 zákona číslo 99/1963 povolením obnovy konania sa
odkladá vykonateľnosť rozhodnutia vo veci. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde k povoleniu obnovykonania, vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia sa odkladá priamo zo zákona, pričom odkladom
vykonateľnosti sa sleduje cieľ, aby nebol zmarený účel obnovy konania. Exekučný titul bol zrušený
tým, že Okresný súd Košice II. rozsudkom zo dňa 13. 12. 2013 žalobu zamietol, rozhodol o trovách

konania a odvolací súd rozhodnutím zo dňa 30. 6. 2015 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Z uvedeného je zrejmé, že v čase od 30. 11. 2010 do rozhodnutia Okresného súdu v exekučnom
konaní dňa 5. 12. 2013, ktorým súd rozhodol o odklade exekúcie, respektíve do dňa 29. 5. 9014, kedy
najneskôr sa žalovaná 2/ o uvedenom rozhodnutí dozvedela, mohla vykonávať len úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku povinného. V tejto súvislosti však žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II dňa 3. 5. 2012 nastal zo zákona
odklad vykonateľnosti rozhodnutí exekučných titulov. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaná
od 21. 11. 2010 až do rozhodnutia, ktorým sa exekučné konanie zastavilo, nebola oprávnená ňou
vymožené sumu rozúčtovať tak, ako to uviedla vo svojom vyjadrení, a teda nebola oprávnená sumu
1882,70 euro poukázať na účet oprávneného. Žalobkyňa o tom že žalovaná 2/ mala čiastkou 1882,70
euro poukázať na účet oprávneného sa dozvedela prvýkrát až v tomto konaní z vyjadrenia žalovanej

2/z o dňa 27. 9. 2016, nakoľko z konečného vyúčtovania exekučného konania podľa ustanovenia §
60 ods. 2 exekučného poriadku zo dňa 26. 1. 2016 nie je zrejmé, ako žalovaná 2/s čiastkou 1882,70
eura označenou ako istina naložila. Poukázanie sumy 1882,70 eura je iba v rovine tvrdenia žalovanej
2/, nakoľko o uvedenom žalovaná nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz. K tvrdeniu žalovanej o
tom, že podľa ustanovenia § 61 exekučného poriadku navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom

v konaní vylúčené uviedla, že žalovanej zjavne uniká význam tohto ustanovenia, ktorým je ochrana
tretích osôb, ktoré dobromyselne nadobudli práva v exekúcii. Poukázala na ustálenú judikatúru, ktorá
k ustanoveniu § 61 exekučného poriadku uvádza, že toto ustanovenie zákona vyjadruje zásadu, že
právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté.
Nemožno však z neho vyvodiť, žeby za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť

nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov
exekučného konania. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdeniami žalovaného 1/, ktorý uvádza, že nárok
žalobkyne je nedôvodný, nakoľko nedošlo k preukázaniu kumulatívnej existencie zákonných podmienok
podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., pričom poukazuje na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy.
Žalobkyňa má zato, že žalovaná 2/pri výkone exekúcie postupovala nezákonne, čím žalobkyni vznikla

škoda v sume 2704,58 euro s príslušenstvom.

13.Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 12. 2016 uviedla, že žalobca vo svojom
vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie boli zúčtované neoprávnene, nakoľko na úhradu
trov exekúcie nebola žalobkyňa zaviazaná rozhodnutím súdu podľa § 200 ods. 5 exekučného poriadku.

K tomuto žalovaná uviedla, že na zúčtovanie trov exekúcie sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Trovy
exekúcie si súdny exekútor zúčtuje v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60
ods. 2 exekučného poriadku. Skutočnosť - oprávnenosť zúčtovania trov exekúcie vyplýva aj priamo z
uznesenia Okresného súdu Košice II. zo dňa 16. 11. 2015, kde súd na tretej strane uvádza, že súdnemu
exekútorovi priznal odmenu podľa § 4 a 5 vyhlášky číslo 288/1995 Z.z. vo výške 541 euro z vymoženej

sumy 2704,58 eura + 20 percentné DPH vo výške 108,20 eura. Súdnemu exekútorovi patrí tiež náhrada
hotových výdavkov. Súd teda rozhodol o úhrade trov exekúcie vo výške 28,23 euro, ktoré trovy exekúcie
neboli uhradené. Pokiaľ by rozhodol o celej sume, trovy exekúcie by boli uhradené 2 krát, a to raz na
základe ustanovenia § 36 a § 46 exekučného poriadku a následne na základe uznesenia súdu. Dňa 1.
novembra 2013 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 36 ods. 8, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 exekučného

poriadku, ak to retroaktívne. Podľa citovaných ustanovení zákona plnenie exekútorovi má rovnaké
účinky, ako keby plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení
dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému.
Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného na úhradu pohľadávky sa použijú v poradí: trovy
exekútora, istina vymáhanej pohľadávky, príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného.

Ak súdny exekútor prijme peňažné prostriedky od povinného, je povinný tieto poukázať oprávnenému
bezodkladne najneskôr do 14 dní od ich prijatia. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal aj na skutočnosť,
že nakoľko bol vo veci povolený odklad exekúcie, súdny exekútor mala vykonávať iba úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku s poukazom na ustanovenie § 56 exekučného poriadku. V tejto súvislosti
žalovaná poukázala na skutočnosť, že posledný úkon smerujúci k zabezpečeniu majetku povinnej bol

vykonaný dňa 6. 10. 2010. Po tomto termíne nedošlo k žiadnej blokácii majetku povinnej. Uznesenie
exekučného súdu, ktorým súd povolil odklad exekúcie bolo vydané dňa 5. 12. 2013, to je 3 roky
potom, čo bol vykonaný posledný úkon na zabezpečenie majetku povinného. Proti uzneseniu podal
oprávnený odvolanie. Predložila mailovú správu zo dňa 13. 5. 2014, ktorou jej Okresný súd Košiceoznamuje, že uznesenie o odklade exekúcie nie je právoplatné. K právoplatnému zastaveniu exekúcie
došlo až na základe uznesenia exekučného súdu zo dňa 16. 11. 2015 a to dňa 16. 12. 2015. Predložila
tiež právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov zo dňa 23. 9. 2015,

ktoré sa danou problematikou zaoberalo. V rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že právny poriadok
v žiadnom zo svojich ustanovení neprikazuje súdnemu exekútorovi zrušiť alebo obmedziť účinky už
lege artis vykonaných úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky potom, ako povinný podal návrh na
odklad exekúcie, a teda súdny exekútor nemal zákonnú povinnosť vykonať úkony smerujúce k zrušeniu
účinkovexekučnýchpríkazov,ktorébolivydanéeštevčasepreddoručenímnávrhupovinnéhonaodklad

exekúcie. Až po právoplatnom povolení odkladu exekúcie by mal súdny exekútor v rámci požiadavky
postupu s odbornou starostlivosťou oboznámiť banku so zmenou právneho stavu a so žiadosťou, aby
prostriedky na účte povinného zablokovala, ale oprávnenému ich nepoukazovala. Keďže zákon túto
povinnosť exekútorovi neukladal, hovorí o povinnosti banky, z čoho vyplýva, že oboznámiť banku o takej
skutočnosti môže aj povinný. Žalobca v žalobe sám opakovane žalobu poukazuje na to, že postupovala
v súlade s platnou legislatívou, to je v súlade s ustanovením § 36 ods. 8 exekučného poriadku, to je v

zákonnej lehote vyplatila finančné prostriedky oprávnenému a zúčtovala si trovy exekúcie, a v súlade s
ustanovením § 56 exekučného poriadku nevydala žiadnu listinu, ktorou by blokoval majetok povinného,
a tak mu spôsobila škodu. Žalobca vymyslel novú formuláciou vzniku škody, kedy dodržiavanie
právnych predpisov považuje za spôsobovanie škody. Súdnemu exekútorovi nebola zverená právomoc
výkladu zákonov, ale súdny exekútor je v súlade s ustanovením § 3 exekučného poriadku viazaný

zákonom a v tomto prípade boli dodržané všetky ustanovenia týkajúce sa postupu v exekučnom konaní.
Pokiaľ vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného potom, čo bolo 15. 12. 2015 exekučné
konanie právoplatne zastavené, tohto sa mal žalobca domáhať žalobou voči oprávnenému, nakoľko v
exekučnom konaní nedošlo k žiadnym pochybeniam.

14.O nároku žalobkyne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.2.2018 tak, že žalobu proti žalovanej v 1.
rade zamietol a priznal jej náhradu trov konania. žalovanú v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni 821,88
Eur s úrokmi z omeškania od 14.3.2016 do zaplatenia a zamietol proti nej žalobu v časti úrokov z
omeškania prevyšujúcich 5,05% ročne a žalobkyni proti nej priznal právo na náhradu trov konania. Pri
zamietavom výroku proti žalovanej v 1. rade súd vychádzal z právneho názoru, že nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom orgánov štátu môže byť v
občianskom súdnom konaní uplatnený iba vtedy, ak oprávnená osoba nemohla dosiahnuť uspokojenie
svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto na jej úkor získal majetkový prospech
a je povinný ho vydať. Pri rozhodovaní o nároku voči žalovanej v 2. rade súd vychádzal z ustanovenia §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že žalovaná v 2.rade ako súdna exekútorka sa

prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré si započítala na trovy exekúcie, sa na jej úkor bezdôvodne obohatila
o sumu 821,88 Eur.

15.Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaná v 2. rade. Odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 19.2.2018 zrušil uznesením sp.zn. 9Co/187/2018 zo dňa 26.2.2019. V odôvodnení

uviedol, že po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho jej jeho rozhodnutie predčasné. Postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keďže sa nezaoberal dôkazmi navrhnutými
žalobkyňou, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu z hľadiska tvrdení žalobkyne, preto

právne a skutkové závery súdu prvej inštancie je potrebné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené a
arbitrárne a zároveň jednostranné, nakoľko súd bral do úvahy len tvrdenia produkované žalovanými a
nezaoberal sa vykonaním dôkazu, ktorý by navrhla žalobkyňa a ktorý mohol mať vplyv na posúdenie
skutkového stavu. Súd prvej inštancie predovšetkým pochybil v tom, pokiaľ nevykonal dôkaz navrhnutý
žalobkyňou a neoboznámil obsah exekučného spisu, a to najmä za situácie, keď žalobkyňa spochybnila

správnosť postupu súdnej exekútorky z hľadiska časovej súslednosti jej jednotlivých úkonov a tiež že
tieto boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej v prvom rade
domáha náhrady škody, ktorá podľa jej tvrdení mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
žalovanej v 2. rade ako súdnej exekútroky poverenej na vykonávanie úkonov v exekučnom konaní,
ktorá nepostupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Pochybenie súdnej exekútorky

vidí žalobkyňa v tom, že po podaní návrhu na povolenie odkladu exekúcie povinnou, ktorý má odkladný
účinok, napriek ust. § 56 ods. 6 Exekučného poriadku súdna exekútorka v rozpore s týmto ust. poukázala
na účet oprávneného sumu 1.882,70 eur. Žalobkyňa práve vykonaním dôkazu (oboznámením obsahu
exekučného spisu) chcela v konaní preukázať existenciu svojho nároku na náhradu škody voči žalovanejv 1. rade, a tiež konfrontovať skutočnosti uvádzané žalovanou v 2. rade v jej písomných vyjadreniach s
vlastnými, protichodnými vyjadreniami, relevantnými pre posúdenie jej nároku. Vykonaním tohto dôkazu
chcela žalobkyňa v konaní preukázať nesprávny úradný postup zo strany žalovanej v 2. rade, keď

táto mala po podaní návrhu žalobkyne na povolenie odkladu exekúcie poukázať na účet oprávneného
sumu 1.882,70 eur, čím došlo k porušeniu Exekučného poriadku.Za situácie, keď žalovaná v 2. rade
nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne o jej nesprávnom úradnom postupe, súd prvej inštancie rozpory
medzi tvrdeniami strán sporu neodstránil vykonaním navrhnutého dôkazu, ale uveril tvrdeniam žalovanej
v 2. rade, že postupovala v súlade s Exekučným poriadkom a navyše v odôvodnení rozsudku nesprávne

konštatoval, že skutkový priebeh exekučného konania v konaní nik nenamietal. Preto pri vyvodení
skutkových záverov vychádzal z predpokladu, že exekučné konanie prebehlo v súlade s názorom
prezentovaným žalovanými. Z tohto pohľadu preto nemožno považovať doterajšie konanie súdu prvej
inštancie za spravodlivé naopak, konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1
písm. b/ C.s.p.).Súdu prvej inštancie je potrebné tiež vytknúť, že vo veci rozhodol bez toho, aby si

vytvoril dostatočný skutkový základ pre záver, ako žalovaná v 2. rade naložil a s vymoženou sumou v
rámci exekučného konania, keď na zistenie tejto skutočnosti vo veci nevykonal žiadne dokazovanie a
vychádzallenztvrdenížalovanej v2.rade.Vkonanítakzostalaotvorenouotázka,čivymoženásumavo
výške 1.882,70 eur bola skutočne poukázaná oprávnenému a kedy. K odvolacím námietkam žalovanej
v 2. rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaná v 2. rade namieta, že súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne, keď dospel k záveru, že tento
nie je premlčaný, tieto nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd považuje za správne úvahy
súdu prvej inštancie ohľadom skúmania otázky premlčania nároku žalobkyne a s týmito sa stotožňuje.
V súvislosti s odvolaním žalovanej v 2. rade je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že nesprávne
doručoval zásielky v priebehu konania, určené do vlastných rúk žalovanej v 2. rade a ktoré preberali

zamestnanci exekútorského úradu napriek tomu, že išlo o zásielky adresované do rúk žalovanej v 2.
rade Mgr. Marcele Zummerovej, ktorá v konaní vystupuje ako fyzická osoba. Týmto postupom súdu
došlo k porušeniu právnych noriem a zároveň k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces.Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba voči
žalovanejv2.radevčastiuplatnenýchúrokovzomeškaniaprevyšujúcich5,05%ročnezamietnutá,ktorý

nebol odvolaním napadnutý a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a výsledky
dokazovania vyhodnotiť tak, aby tento postup zodpovedal ust. § 191 C.s.p.. Následne bude potrebné
vo veci opätovne rozhodnúť.

16.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, obsahom exekučného spisu, vyjadrením
oprávneného v exekučnom konaní H., a z ich obsahu, vyjadrení strán sporu a obsahu žaloby zistil tento
skutkový stav:

17.Rozsudkom Okresného súdu Košice II. v konaní 31Cb/608/1998 zo dňa 30. 4. 2008 bola žalobkyňa v
pozíciižalovanejzaviazanázaplatiťžalobcoviH. sumu290.480slovenskýchkorún,úrokyzomeškaniaa
trovy konania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní 3 Cob/160/2008
zo dňa 26. 3. 2009. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala žalobkyňa dovolanie, ktoré
bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR číslo 4 Obdo 23/2009 zamietnuté. Žalobkyňa podala návrh na

obnovu konania 31Cb/608/1998, o ktorej Okresný súd Košice II. v konaní 34Cb/214/2010 rozhodol
uznesením zo dňa 2.4.2012 tak, že povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice pod
sp.zn. 31Cb/608/1998. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012.

18.Rozsudkom Okresného súdu Košice II. 31Cb/608/1998 zo dňa 13.12.2013 bola žaloba žalobcu H.

protižalovanejE.ozaplatenie9462,17Eurzamietnutáauloženážalobcovipovinnosťnahradiťžalovanej
trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 3Cob/67/2014 dňa 4.9.2015 a vykonateľnosť dňa 22.9.2015.

19. Dňa 13.7.2009 doručil oprávnený H. súdnej exekútorke Mgr. Marcele návrh na vykonanie exekúcie

proti žalobkyni ako povinnej o vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 9642,17 euro s príslušenstvom
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Košice II. zo dňa 30. 4. 2008
31 Cb/608/1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob/160/2008. Dňa 24. 7. 2009
exekučný súd v konaní 48 Er/1915/2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorkuE. Dňa 5. 8. 2009 vydala súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie ktoré prevzala žalovaná
osobne prevzala dňa 26.8.2009. Dňa 4. 9. 2009 doručila žalobkyňa ako povinná návrh na odklad
exekúcie s odôvodnením, že podala dovolanie proti exekučnému titulu a zároveň požiadala o odklad

jeho vykonateľnosti. Dňa 4. 9. 2009 exekútorka zaslala návrh povinnej na odklad exekúcie exekučnému
súdu, ktorý návrh prevzal 9. 9. 2009. Dňa 10. 9. 2009 vydala súdna exekútorka príkaz na začatie
exekúcie zrážkami z dôchodku žalobkyne a prikázala platiteľovi dôchodku sociálnej poisťovni, aby
odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku vykonával zrážky a po doručení
exekučného príkazu vyplácala zrazené sumy na účet exekútorského úradu. V ten istý deň vydala súdna

exekútorka upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie, ktorým oznamovala povinnej, že exekúcia
sa vykoná zrážkami z dôchodku platiteľa Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava

20.Dňa 28. 9. 2009 bolo súdnej exekútorke doručené uznesenie Okresného súdu Košice II. zo
dňa 22. 9. 2009, ktorým exekučný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia
dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4 Obdo

23/2009.Uznesenienadobudloprávoplatnosťvspojenísrozhodnutímodvolaciehosúdu,ktorýmpotvrdil
rozhodnutieexekučnéhosúduopovolenieodkladudňa23.6.2010.Právoplatnérozhodnutiebolosúdnej
exekútorke doručené 8. 10. 2013. Dňa 2. 9. 2010 oznámil oprávnený H. súdnej exekútorke, že dovolanie
povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach predsa 3Cob/160/2008 zo dňa 26. 3. 2009 bolo
zamietnuté. Dňa 5. 10. 2010 exekútorka predložila rozsudok Najvyššieho súdu exekučnému súdu a

oznámila, že vzhľadom na zamietnutie dovolania pominuli dôvody povolenia odkladu exekúcie a teda
je nevyhnutné v exekučnom konaní pokračovať. Dňa 6. 10. 2010 súdna exekútorka vydala exekučný
príkaz, ktorým prikázala vykonať exekúciu zrážkami z dôchodku platiteľa povinnej, a to Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava a vyplatiť na účet exekútorského úradu.

21. Dňa 21. 10. 2010 k oznámila žalobkyňa ako povinná súdnej exekútorke, že podala návrh na obnovu
konania, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Košice II. pod spisovou značkou 31Cb/608/1998
a zároveň podala návrh na odklad exekúcie. Žiadala, aby súdna exekútorka postupovala v súlade
s ustanovením § 56 ods. 5 exekučného poriadku a žiadala aby sa zdržala úkonov, ktoré by mohli
zvýšiť trovy exekúcie, nakoľko v prípade, ak návrhu na obnovu konania nebude vyhovené, je povinná

pripravená bezodkladne uhradiť dlžnú sumu vrátane jej príslušenstva a všetkých trov exekúcie v
peniazoch. Dňa 25. 10. 2010 súdna exekútorka zaslala návrh povinnej na odklad exekúcie na
rozhodnutie. Na žiadosť súdnej exekútorky exekučný súd dňa 13. mája 2014 emailom oznámil súdnej
exekútorke, že uznesenie o odklade exekúcie nie je doposiaľ právoplatne. Dňa 5. 12. 2013 exekučný
súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného ukončenia obnoveného konania vedeného Okresným

súdom Košice II pod spisovou značkou 31Cb/608/1998. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.
12. 2013 a súdnej exekútorke bolo doručené 29. 5. 2014. Dňa 4. 6. 2014 súdna exekútorka oznámila
sociálnej poisťovni, že uznesením Okresného súdu zo dňa 5. 12. 2013 bol povolený odklad exekúcie.
Citovala ustanovenie § 79 ods. 2 exekučného poriadku podľa ktorého ak súd povolí vklad exekúcie
podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad

exekúcie nezruší.

22.Dňa9.9.2015podalažalobkyňanávrhnazastavenieexekúcie,ktorýodôvodnilatým,žerozhodnutia,
ktoré sú exekučnými titulmi v exekučnom konaní zanikli. Exekučný súd uznesením zo dňa 16. 11.
2015 podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku exekúciu zastavil a zaviazal

oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,23 eura. Z odôvodnenia
uvedeného uznesenia vyplýva, že o trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 1 exekučného
poriadku, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Z rozhodnutia vyplýva, že súd súdnemu exekútorovi priznal
odmenu podľa ustanovenia paragrafov 4 a 5 vyhlášky číslo 288/1995 Z.z. vo výške 541 euro z

vymoženej istiny 2704,58 eura, daň z pridanej hodnoty 108,20 eura a náhradu hotových výdavkov vo
výške 89,83 eura + daň z pridanej hodnoty 17, 96 eura ďalej 0,70 eura + daň z pridanej hodnoty 0,14
eura, 76,90 eura + daň z pridanej hodnoty vo výške 15,38 eura. Z textu uznesenia ďalej vyplýva, že
podľa podania súdneho exekútora suma 821,88 eura bola zaúčtovaná od povinnej na trovy exekúcie
a neuhradená časť trov exekúcie predstavuje sumu 28,23 eura, preto súd zaviazal oprávneného

na náhradu trov exekúcie v uvedenej výške. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2015 a
vykonateľnosť 22. 12. 2015.23.Súdna exekútorka listom zo dňa 26. 1. 2016 informovala účastníkov exekučného konania o
konečnom vyúčtovaní trov exekučného konania podľa § 60 ods. 2 exekučného poriadku. Podľa
vyúčtovania bola vymožená suma 1882,70 euro na istinu, ďalej sa vymohla istina 541Eur ako odmena

exekútora, 20% daň z pridanej hodnoty 108,20 euro, hotové výdavky 143,90 euro a 20% daň z pridanej
hodnoty 28,78 euro. Žalobkyňa k vyúčtovaniu namietala, že z vyúčtovania nie je možné zistiť, ako
naložila zo sumou 1882,70 Eur, a to či bola poukázaná oprávnenému alebo nie.

24.Žalobkyňa listom zo dňa 8. marca 2016 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

o predbežné prerokovanie uplatneného nároku z dôvodov ako sú uvedené v žalobnom návrhu. V
žiadosti sa ďalej uvádza, že žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 11. 1. 2016 a listom zo dňa 28. 1.
2016 súdnu exekútorku na vydanie ňou vymoženej sumy vo výške 2704,58 eura, avšak exekútorka jej
sumu nevydala. Podľa názoru žalobkyne tak súdna exekútorka konala nezákonne. Nakoľko žalobkyňa
musela vynaložiť aj náklady spojené s uplatnením tohto nároku, vznikla jej v dôsledku nezákonného
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej moci aj škoda spočívajúca v úhrade trov právneho zastúpenia

vo veci predbežného prerokovania nároku spolu vo výške 126,98 eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo
655/2004 Z.z. Preto žiadala aby bol uspokojený jej nárok v celkovej výške 2831,56 euro. Ministerstvo
spravodlivosti listom zo dňa 9. 9. 2016 oznámilo žalobkyni že jej žiadosť o náhradu škody je nedôvodná,
keďže nedošlo k preukázaniu existencie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na
náhrady škody, preto neuspokojí žiadosťou uplatnený nárok.

25.Žalovaná 2/vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku voči nej, nakoľko jednotlivé zrážky z
dôchodku boli vykonávané mesačne v sume priemerne 52 eura, a to v období od 30. 11. 2010 až do
30. 5. 2014, pričom žalobkyňa svoj nárok na bezdôvodné obohatenie prvýkrát uplatnila na pojednávaní
dňa 13. 11. 2017.

26. Z obsahu exekučného spisu súdnej exekútorky E. číslo Ex 666/09 bolo zistené, dňa 13.7.2009 podal
oprávnený H. proti povinnej E. návrh na výkon exekúcie peňažnej pohľadávky v sume 9.642,17 Eur s
príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Okresného súdu Košice
II. sp. zn. 31Cb 608/1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.5.2009 a stal sa vykonateľným. Uvedeným

rozsudkom bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 290.480,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške
18 % dlžnej sumy ročne od 7.12.1994 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že žaloba v časti úroku z omeškania za obdobie od 2.12.1994 do 7.12.1994 bola zamietnutá.
Žalovaná zároveň bola zaviazaná na náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Košice II. bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní 3Cob/160/2008 zo dňa 26.3.2009.

Dňa 14.7.2009 požiadala súdna exekútorka exekučný súd Okresný súd Košice II. o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Poverenie exekučný súd vydal dňa 24.7.2009.

Dňa 4.8.2009 podal oprávnený návrh na zriadenie exekučného záložného práva a navrhol výkon

exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinnej vedených na LV č. XXXX k.ú. P., LV č. XXXX,
k.ú. P., LV č. XXX k.ú. S., LV č. XXX, k.ú. S., LV č. XXXX, k.ú. P. a dal súhlas na predaj nehnuteľností
v rámci exekúcie.

Dňa 5.8.2009 vydala súdna exekútorka Upovedomenie o začatí exekúcie na uspokojenie vymáhaného

nárokuzcitovanéhoexekučnéhotitulu.Vyúčtovalapredbežnétrovyexekúcievovýške4.031,-Eurs19%
DPH a hotové výdavky 48,- Eur. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 26.8.2009,
právnemu zástupcovi oprávnenému JUDr. Birošovi 10.8.2009.

Dňa 5.8.2009 súdna exekútorka žiadala Krajské riaditeľstvo PZ dňa 5.8.2009 o vykonanie lustrácie v

evidencii motorových vozidiel a v ten istý deň požiadala o súčinnosť Daňový úrad, Sociálnu poisťovňu,
ústredie a Správu katastra Košice IV.

Dňa 5.8.2009 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky s tým, že
príkaz na začatie exekúcie bol doručený Tatra banke dňa 10.8.2009, príkaz na začatie exekúcie z

5.8.2009 doručený Slovenskej sporiteľni dňa 10.8.2009, v ten istý deň doručený príkaz na začatie
exekúcie Všeobecnej úverovej banke. V uvedený deň vydala súdna exekútorka aj upovedomenie o
spôsobe vykonania exekúcie a upovedomila povinnú, že exekúcia sa vykoná prikázaním pohľadávkyz účtu povinnej vedených Tatra banke, Slovenskej sporiteľni a VÚB. Upovedomenie prevzala povinná
26.8.2009.

Dňa 5.8.2009 vydala súdna exekútorka aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením
exekučného záložného práva, a to na nehnuteľnosti povinnej vedených na LV č. XXXX, k.ú. P., na jej
podiel 8/10 a to parcely reg. „C“ záhrady č. 6899 vo výmere 467 m2, ďalej vedených na LV č. XXXX
k.ú P. v podiele 1/1 a to stavby dvojgaráže č. súp. 1043 na p.č. 6898/2, ďalej na LV č. XXXX k.ú. P. v
podiele 8/10 a to na parcely č. 6897, 6898/1, 6898/2, 8068/4, vedených na LV č. XXX k.ú. S. v podiele

1/8 a to parcely reg. „C“ č. 766, ďalej vedených na LV č. XXX k.ú. S. v podiele 1 a to na parcele č. 764.
Upovedomenie prevzala povinná dňa 26.8.2009, podielový spoluvlastník prevzal 14.8.2009. Advokát
oprávneného prevzal upovedomenie 7.8.2009, Obvodný úrad Košice 10.8.2009, Daňová úrad Košice
VI. prevzal 10.8.2009, Správa katastra Košice - okolie prevzala 7.8.2009, Správa katastra Košice - IV.
prevzala 7.8.2009, Správa finančnej kontroly prevzala 10.8.2009, Obecný úrad S. prevzal 7.8.2009,
Miestny úrad Košice - Krásna 7.8.2009, Slovenská sporiteľňa 10.8.2009, ako nevyzdvihnuté sa vrátili

zásielky adresované R., R., E. a E.
Dňa 6.8.2009 Advokátska kancelária JUDr. Juraja Biroša oznámila súdnej exekútorke zmenu čísla účtu
v dôsledku zlúčenia spoločnosti Istrobanka a.s. a ČSOB, a.s., čiže došlo k zmene čísla účtu advokátskej
kancelárie JUDr. Biroša.

Dňa 20.8.2009 Sociálna poisťovňa odpovedala na žiadosť súdnej exekútorky o súčinnosť oznámením,
že povinná osoba E. nie je poberateľom invalidného dôchodku.

Dňa 17.8.2009 Daňový úrad Košice I. oznámil súdnej exekútorke, že E. má registrované a otvorené
bankové účty v ČSOB a.s. a to č.ú. 80100513049213/7500.

Dňa 14.8.2009 Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra na súčinnosť exekútorky zaslala výpisy z
LV k.ú. P. a k uvedeným LV aj kópiu katastrálnej mapy.

Dňa 12.8.2009 Daňový úrad Košice IV. oznamoval súdnej exekútorke, že žiadosť o poskytnutie
súčinnosti postúpil Daňovému úradu Košice I z dôvodu miestnej príslušnosti. Katastrálny úrad v

Košiciach dňa 12.8.2009 zaslal LV v kat. území S. vrátane katastrálnej mapy k týmto LV.

Dňa 24.8.2009 vydala súdna exekútorka Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorý bol
dňa 28.8.2009 doručený ČSOB a.s.,

Dňa 24.8.2009 bolo vydané Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktorým upovedomovala
exekútorka povinnú, že vykoná exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného vedeného v ČSOB
a.s.. Povinná prevzala Upovedomenie dňa 4.9.2009. Právny zástupca oprávneného upovedomenie
prevzal 3.9.2009.

Dňa 12.8.2009 vykonala prostredníctvom svojho zamestnanca súpis hnuteľných vecí. Z obsahu
zápisnice vyplýva, že zamestnanec exekútorkého úradu pán Murga hovoril s povinnou osobne, zastihol
ju na adrese H., zubná ambulancia v rodinnom dome, asi kde aj býva, že je arogantná a upovedomenie
o začatí exekúcie odmieta prevziať. Záznam obsahuje, že pracovník hovoril aj s JUDr. Vojčíkom s tým,
že čo ho otravuje.

Dňa 19.8.2009 Sociálna poisťovňa oznámila súdnej exekútrke, že pani E. nie je ku dňu vyhotovenia
tohto podania poberateľkou resp. príjemcom dávky v nezamestnanosti, dávky garančného poistenia,
úrazových dávok ani nemocenských dávok.

Dňa 4.9.2009 doručila povinná súdnej exekútorke návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že povinná
podala dovolanie proti rozsudku a takisto podala aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu.
Žiadala odklad exekúcie do právoplatného ukončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom
súde pod sp. zn. 4Obdo 23/09.
Súčasťou návrhu je aj kópia dovolania proti rozsudku KS v Košiciach 3Cob/160/2008 s návrhom na

rozhodnutie dovolacieho súdu tak, že žalobu zamieta a žalovanej priznáva trovy konania. Povinná
zároveň Najvyššiemu súdu adresovala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 243 OSP.Dňa 4.9.2009 zaslala súdna exekútorka návrh na odklad exekúcie Okresnému súdu Košice II.,
exekučnému oddeleniu s tým, že exekučný súd prevzal žiadosť súdnej exekútorky dňa 9.9.2009. Dňa
4.9.2009 súdna exekútorka žiadala advokáta oprávneného JUdr. Biroša o vyjadrenie k návrhu povinnej

na odklad exekúcie.

Dňa 7.9.2009 doručilo KR PZ KE súdnej exekútorke odpoveď na súčinnosť lustrácie motorových vozidiel
s tým, že povinná nie je vlastníčkou motorového vozidla.

Dňa 9.9.2009 bolo doručené súdnej exekútorke oznámenie Sociálnej poisťovne, že E. je poberateľkou
starobného dôchodku 254,70 Eur, z ktorého sa nevykonávajú zrážky a dôchodok sa poukazuje
prostredníctvom banky SLSP a.s.. List sociálnej poisťovne je datovaný 27.8.2009.
Súdnaexekútorkadňa10.9.2009vydalapríkaznazačatieexekúciezrážkamizdôchodku,ktorýprevzala
Sociálna poisťovňa dňa 16.9.2009.

Dňa 10.9.2009 vydala exekútorka Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, upovedomovala, že
exekúcia bude vykonaná zrážkami z dôchodku povinnej platiteľa Sociálna poisťovňa, ústredie, JUDr.
Vojčík prevzal upovedomenie 14.9.2009, povinná 21.9.2009 a JUDr. Biroš 21.9.2009.

Okresný súd Košice II. v konaní 48Er/1915/2009 rozhodol tak, že povolil odklad exekúcie do

právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR, vedeného pod sp.zn. 4Obdo
23/2009. Rozhodnutie bolo vydané 22.9.2009. Uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené 28.9.2009.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.6.2010 v spojení s uznesením KS KE. Právoplatné uznesenie
bolo súdnej exekútorke doručené 8.10.2013.

Dňa 30.9.2009 súdna exekútorka žiadala Okresný súd Košice 2 o vyznačenie doložky právoplatnosti
exekučného rozhodnutia 48Er/1915/2009.

Dňa 19.10.2009 Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie oznamovala súdnej
exekútorke, že vracia upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného

práva zo dňa 5.8.2009 a 9.10.2009 s odôvodnením, že na zápis poznámky, ktorá informuje
o nehnuteľnosti alebo o vlastníkovi, sú spôsobilé upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľnosti, oznámenie o začatí daňového exekučného konania alebo colného exekučného konania,
uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti alebo začatie vyvlastňovacieho
konania alebo iná verejná listina. Predložené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením

exekučného záložného práva nie sú predmetom zápisu podľa § 44 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie,
kartografie a katastra č. 79/1996 Z.z. v platnom znení.

Sociálna poisťovňa dňa 2.11.2009 informovala súdnu exekútorku, že vykonáva zrážky z dôchodku
povinnej a to od 6.12.2009 mesačne vo výške 47,86 Eur s tým, že zrážky sa budú poukazovať na účet

súdneho exekútora.

Dňa 11.12.2009 súdna exekútorka žiadala exekučný súd k č. 48Er/1915/2009 o vyznačenie doložky
právoplatnosti Uznesenia zo dňa 22.9.2009. Výzvu prevzal súd 17.12.2009. Obsahom spisu je
odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 48Er/1915/2009 zo dňa

22.9.2009.

Dňa 11.1.2010 sociálna poisťovňa oznamovala súdnej exekútorke, že od 6.1.2010 mesačne zrážajú na
exekúciu sumu 50,46 Eur.

Dňa 1.2.2010 upozorňoval právny zástupca povinnej súdnu exekútorku na odklad exekúcie vo veci
Ex666/2009, podľa ktorého textu napriek tomu, že bola rozhodnutím Okresného súdu Košice exekúcia
odložená, výkon rozhodnutia nezastavila a pokračuje v zrážkach povinnej E.. Vzhľadom na skutočnosť,
že uznesenie o odklade je vykonateľné bez ohľadu na rozhodnutie odvolacieho súdu, považuje jej
konanie za nezákonné a žiada zjednanie nápravy. Výzva doručená 1.2.2010. Súdna exekútorka na

výzvu právneho zástupcu povinnej dňa 3.2.2010 oznamovala jej právnemu zástupcovi, že podľa ust. §
56 ods. 2 Zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti nemá za následok zastavenie exekúcie s odkazom
aj na ust. § 79 ods. 2 EP a ust. § 100 ods. 2 EP.Dňa 19.7.2010 bolo doručené súdnej exekútorke oznámenie sociálnej poisťovne o tom, že od 6.7.2010
sa vykonávajú mesačné zrážky vo výške 50,42 Eur.

Najvyšší súd SR dovolanie povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3 Cob 160/2008 zo dňa
26.3.2009 zamietol. Rozhodnutie bolo súdnej exekútorke doručené 2.9.2010.
Dňa 31.8.2010 advokát oprávneného doručoval súdnej exekútorke rozsudok NS, ktorý bol citovaný.

Dňa 4.10.2010 doručil právny zástupca oprávneného súdnej exekútorke súhlas na predaj nehnuteľností

v zmysle ust. § 134 ods. 1 EP.

Dňa 5.10.2010 adresovala súdna exekútorka Okresnému súdu Košice 2, exekučnému konaniu list,
ktorým predkladá exekučnému súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.8.2010, ktorým bolo
dovolanie povinnej zamietnuté s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.8.2010. Okresný súd
Košice 2 prevzal list súdnej exekútorky 11.10.2010.

Dňa 6.10.2010 súdna exekútorka vydala Exekučný príkaz vykonať exekúciu prikázaním pohľadávky z
účtu povinnej v Tatra banke a.s. s tým, že banka prevzala exekučný príkaz 12.10.2010. V ten istý deň
vydalaexekútorkaExekučnýpríkaznavykonanieexekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtupovinnejSLSP
a.s., sporiteľňa prevzala exekkučný príkaz 11.10.2010. Takisto exekučný príkaz na vykonanie exekúcie

prikázanímpohľadávkyzúčtuvoVÚBa.s.zodňa6.10.2010,ktorýbankaprevzala11.10.2010,exekučný
príkaz zo 6.10.2010 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v ČSOB a.s.,
banka prevzala exekučný príkaz 11.10.2010,exekučný príkaz zo dňa 6.10.2010 na vykonanie zrážok z
dôchodku povinného v Sociálnej poisťovni, poisťovňa exekučný príkaz prevzala 11.10.2010.

Ďalej bol vydaný dňa 6.10.2010 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva k
nehnuteľnostiam patriacim povinnej, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré prevzala
povinná 16.10.2010, právny zástupca oprávneného 11.10.2010 a právny zástupca povinnej 11.10.2010,
exekučný príkaz predajom nehnuteľností s tým, že povinnej bol exekučný príkaz doručený 13.10.2010,
JUDr. Vojčík prevzal príkaz 11.10.2010 a JUDr. Biroš 11.10.2010.

Dňa 7.10.2010 súdna exekútorka požiadala správu katastra Košice-okolie, pracovisko Moldava nad
Bodvou o identifikáciu spoluvlastníkov na LV č. XXX a č. XXX k.ú. S., správa katastra prevzala žiadosť
11.10.2010.

Dňa 12.10.2010 sa pracovník exekútorskeho úradu pán E. pokúsil vykonať súpis hnuteľných vecí na
adrese P., podľa obsahu súpis nebol vykonaný.

Dňa 11.10.2010 Správa katastra Košice-okolie oznamuje, že dňa 11.10.2010 bol vykonaný
zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra na základe záznamovej listiny č.

Z-001330/2010 v nasledujúcich katastrálnych územiach: S. na LV č. XXX a č. 195. Kataster dňa
12.10.2010 zaslal listy vlastníctva č. XXX, XXX a XXX k.ú. S.. Doručené 18.10.2010 súdne exekútorke.

Advokátska kancelária JUDr. Miroslava Katunského doručila dňa 21.10.2010 súdnej exekútorke
oznámenie, že bol podaný návrh na odklad exekúcie vedenej voči jeho mandantke, teda povinnej v

konaní a žiadal, aby postupovala exekútorka v súlade s ust. § 56 ods. 2 EP. Dôvody návrhu na odklad
exekúcie spočívali v podaní návrhu na obnovu súdneho konania vedeného pred Okresným súdom
Košice 2 pod sp. zn. 31Cb/608/1998, pričom žiadal odklad exekúcie až do právoplatného skončenia
konania o obnove konania.

Dňa 25.10.2010 súdna exekútorka zaslala exekučnému súdu k sp. zn. 48Er/1915/2009 návrh povinnej
na odklad exekúcie. Exekučný súd prevzal návrh 28.10.2010. Súdna exekútorka zároveň 25.10.2010
doručovala právnemu zástupcovi oprávneného návrh na odklad exekúcie so žiadosťou o vyjadrenie,
právny zástupca oprávneného prevzal žiadosť 28.10.2010. Dňa 4.11.2010 bolo doručené vyjadrenie k
návrhu na odklad exekúcie, s ktorým oprávnený nesúhlasil.

Dňa 4.11.2010 žiadala súdna exekútorka Sociálnu poisťovňu o oznámenie, z akého dôvodu sa
nerealizujú zrážky z dôchodku povinnej a to napriek skutočnosti, že exekučný príkaz riadne prevzali.Súdna exekútorka dňa 5.11.2010 zaslala exekučnému súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu
povinného na odklad exekúcie. Exekučný súd prevzal vyjadrenie oprávneného 9.11.2010.

Dňa 9.11.2010 exekučný súd uznesením povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania
o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice 2 pod sp. zn. 31Cb/608/1998.
Uznesenie bolo doručené súdne exekútorke 18.11.2010. Právny zástupca oprávneného zasielal súdnej
exekútorke odvolanie proti citovanému uzneseniu. Odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke
1.12.2010.

Dňa 3.12.2010 na žiadosť súdnej exekútorky Sociálna poisťovňa oznamovala, že zrazené sumy za
obdobie od 6.12.2009 do 5.11.2010 vo výške 552,30 Eur poukáže spolu so zrážkou za november 2010
vo výške 50,42 Eur, nakoľko sa platby poukazujú automatizovane.

Dňa 16.12.2010 súdna exekútorka adresovala Okresnému súdu Košice 2 k exekukčnému konaniu

žiadosťovyznačeniedoložkyprávoplatnosti uzneseniazodňa9.11.2010.Exekučnýsúdžiadosťprevzal
20.12.2010.

Dňa 10.1.2011 Sociálna poisťovňa oznámila súdnej exekútorke, že od 6.11.2011 bude poukazovať v
prospech exekúcie 52,02 Eur.

Dňa 25.7.2011 Sociálna poisťovňa oznámila, že od 6.7.2011 bude poukazovať 51,13 Eur.

Okresný súd Košice II. v konaní 34Cb/214/2010-200 uznesením zo dňa 2.4.2012 povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 31Cb/608/1998. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

3.5.2012 a súdnej exekútorke bolo doručené 21.6.2012.

Dňa 21.6.2012 bolo doručené podanie právneho zástupcu povinnej súdnej exekútorke, ktorým
zasiela kópiu svojho podania zo dňa 16.5.2012 adresovaného exekučnému súdu, ktorého prílohou je
rozhodnutie súdu o povolení obnovy konania a zároveň upozorňuje na predchádzajúce rozhodnutie

exekučného súdu o povolení odkladu exekúcie a žiada o bezodkladné zrušenie exekučného príkazu na
vykonanie zrážok z jej dôchodku.

Dňa 18.11.2013 právny zástupca oprávneného oznamoval súdnej exekútorke číslo účtu, na ktoré je
možné poukázať čiastočne vymožené pohľadávky a to na účet Tatra banka a.s., pob. Košice s uvedením

čísla účtu.

Okresný súd Košice II. v konaní 48Er/1915/2009 uznesením zo dňa 5.12.2013 povolil odklad exekúcie
do právoplatného skončenia obnoveného konania vedeného Okresným súdom Košice II. pod sp.zn.

31Cb/608/1998. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2013.

Dňa 11.12.2013 súdna exekútorka žiadala exekučný súd o vyznačenie právoplatnosti uznesenia zo dňa
5.12.2013. Právoplatné uznesenie bolo súdnej exekútorke doručené 29.5.2014.

Dňa 4.6.2014 oznamovala Sociálnej poisťovni, že uznesením Okresného súdu Košice 2 zo dňa
5.12.2013 bol povolený odklad exekúcie s tým, že podľa ust. § 79 ods. 2 Ex. por. „Ak súd povolí odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým
sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.
Oznámenie prevzala sociálna poisťovňa 8.6.2014.

Dňa 7.4.2015 oznámila Sociálna poisťovňa súdnej exekútorke, že na úhradu vymáhanej pohľadávky z
doplatku na dôchodku za obdobie od 1.1.2015 do 5.5.2015 zrazili sumu 34,74 Eur na čiastočnú úhradu
a začnú vykonávať zrážky z dôchodku povinnej od 6.5.2015 po 42,70 Eur.

Dňa 16.9.2015 doručil právny zástupca povinnej súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie.
Súdna exekútorka dňa 17.9.2015 zasielala podanie exekkučnému súdu s tým, že exekučný súd prevzal
návrh 22.9.2015.Dňa 21.9.2015 exekučný súd žiadal súdnu exekútorku o zaslanie exekučného spisu a zároveň, aby
sa vyjadrila, či si uplatňuje trovy exekúcie. Dňa 8.10.2015 súdna exekútorka adresovala exekučnému
súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktoré súd prevzal 29.10.2015 s tým, že boli uplatnené aj trovy exekúcie.

V exekučnom konaní podľa vyúčtovania od 30.11.2010 do 30.5.2014 bola vymožená pohľadávka
zrážkami z dôchodku povinnej vo výške 2.704,58 Eur, ktorá je základom pre určenie odmeny exekútora.
Na účet oprávneného bola poukázaná suma 1.882,70 Eur a suma 821,88 Eur bola zaúčtovaná na trovy
exekúcie v súlade s ust. § 46 ods. 3,4 a ods. 5 Ex. por.. Neuhradená časť trov exekúcie tak predstavuje
28,24 Eur plus hotové výdavky.

Dňa 30.11.2015 Sociálna poisťovňa oznámila, že od 6.1.2016 začne zrážať z dôchodku povinnej 53,50
Eur.

Exekučný súd dňa 16.11.2015 zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke
sumu 28,23 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo doručené súdnej exekútorke

30.11.2015.Otrováchexekúcierozhodolsúdpodľa§203ods.1Ex.por.Zdôvoduzrušeniapredmetných
exekučných titulov a procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným súd uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť poverenému exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,23 Eur, keď boli citované ust.
§ 14 ods. 1, 4 ods. 1, 4 ods. 2 Vyhlášky 288/95 a § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súdnemu exekútorovi
patrí náhrada hotových výdavkov a podľa ďalšieho textu odôvodnenia podľa podania súdneho exekútora

suma 821,88 Eur bola zaúčtovaná od povinnej na trovy exekúcie, neuhradená časť trov exekúcie
predstavuje sumu 28,23 Eur a preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v uvedených
výške.

Dňa 11.1.2016 žiadala súdna exekútorka o vyznačenie doložky právoplatnosti predtým citovaného

uznesenia.

Dňa 14.1.2016 bolo súdnej exekútorke doručené podanie právneho zástupcu povinnej, ktorým vyzýval
na vydanie vymoženej sumy 2.704.58 Eur a určil lehotu na vydanie uvedenej sumy do 30.1.2016.
Súdna exekútorka oznamovala emailom, že doposiaľ nedisponuje právoplatným uznesením o zastavení

exekúcie.

Dňa12.1.2016žiadalasúdnaexekútorkaexekučnýsúdovyznačeniedoložkyprávoplatnostikuzneseniu
zo dňa 16.11.2015 a zaslanie na adresu. V prípade, ak bolo podané odvolanie, žiadala o oznámenie tejto
skutočnosti. Právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie bolo súdnej exekútorke doručené 25.1.2016.

Dňa 26.1.2016 vykonala súdna exekútorka konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa § 60 ods.
2 Ex. por., podľa ktorého boli zúčtované prijaté platby na istinu v prospech oprávneného 1.882,70
Eur, odmena exekútora 541,- Eur, 20% DPH 108,20 Eur, hotové výdavky 143,90 Eur a 20% DPH z
výdavkov 28,78 Eur. Uvedené vyúčtovanie bolo adresované JUDr. Jurajovi Birošovi, JUDr. Miroslavovi

Katunskému a Okresnému súdu Košice 2.

Dňa 28.1.2016 dala súdna exekútorka príkaz na odblokovanie účtov povinnej a to v Tatra banke, VÚB
a.s., SLSP a.s. a ČSOB a.s..

Dňa 28.1.2016 dala príkaz na odblokovanie dôchodku povinného Sociálnej poisťovni, poisťovňa
prevzala príkaz 1.2.2016. Ďalej dala súdna exekútorka v tej istý deň dala príkaz na odblokovanie
nehnuteľností povinného, pričom katastrálny úrad Košice-okolie prevzal príkaz 1.2.2016. Dňa 26.1.2016
oznamovala emailom súdna exekútorka právnemu zástupcovi povinnej, že finančné prostriedky
vymožené od povinnej boli zúčtované, čo vyplýva aj z unesenia Okresného súdu Košice 2 zo dňa

16.11.2015 a to v súlade s platnou legislatívou podľa konečného vyúčtovania.

Exekučné konanie bolo právoplatne zastavené 16.12.2015. Dňa 1.2.2016 súdna exekútorka vrátila
exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Poverenia prevzal exekučný súd 8.2.2016.

27.Na žiadosť súdu oprávnený v exekučnom konaní pán H. oznámil, že vymožené sumy v rámci
exekučného konania boli poukazované jeho právnemu zástupcovi JUDr. Jurajovi Birošovi, a to dňa
22.11.2013 suma 1712,00 eur, 10.2.2014 suma 70,70 eur, dňa 7.3.2014 suma 25,00 Eur, dňa 4.4.2014
suma 25,00 Eur, dňa 9.5.2014 suma 25 Eur a dňa 5.6.2014 suma 25,00 Eur, spolu 1882,70 Eur. Jehoprávny zástupca mu uvedenú sumu poukázal na dvakrát, a to dňa 29.1.2014 sumu 1500,00 Eur a dňa
24.11.2017 sumu 382,70 Eur.

28.Podľa prehľadu úhrad vymožených súm obsiahnutých v exekučnom spise, boli na účet JUDr. Juraja
Biroša tieto sumy: dňa 20.11.2013 suma 1712,00 eur, 7.2.2014 suma 70,70 eur, dňa 6.3.2014 suma
25,00 Eur, dňa 3.4.2014 suma 25,00 Eur, dňa 8.5.2014 suma 25 Eur a dňa 4.6.2014 suma 25,00 Eur.

29.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§ 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti ak 3.škodu spôsobil
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§ 15 ods. 1 zák.č . 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Požadovať môže len úhradu v rozsahu
nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa§5ods.1Exekučnéhoporiadkumáexekútorvsúvislostisvýkonomexekučnejčinnostipostavenie
verejného činiteľa.Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania.

30.Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému v 1. Rade náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu súdnej exekútorky, žalovanej v 2. Rade v exekučnom konaní L. v sume 2009,68 Eur a proti

žalovanej v 2. Rade z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 821,88 Eur. Súd prvej inštancie v
pôvodnom rozsudku zo dňa 19.2.2018 žalobu proti žalovanému v 1. Rade zamietol vychádzajúc z
právneho názoru, že pred náhradou škody má prednosť vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, kto
sa na úkor žalobkyne v rámci vykonávania exekúcie obohatil. Odvolací súd vyslovil názor, že žalobkyňa
oboznámením obsahu exekučného spisu chcela preukázať existenciu nároku na náhradu škody voči

žalovanej v 1. Rade z titulu nesprávneho úradného postupu žalovanej v 2. Rade a nariadil súdu prvej
inštancievykonaťdôkazoboznámenímobsahuexekučnéhospisu.Zuvedenéhovyplýva,žeakzobsahu
exekučného spisu bude preukázané pochybenie súdnej exekútorky pri vykonávaní exekúcie, je daný aj
nárok na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že
vo veci rozhodol bez toho, aby si vytvoril dostatočný skutkový základ pre záver, ako žalovaná v 2. Rade

naložila s vymoženou sumou a vychádzal len z tvrdení žalovanej v 2. Rade.

31.Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a dospel k záveru, že žalobe proti žalovanej v 1. Rade
je potrebné čiastočne vyhovieť do výšky 1882,70 Eur a vo zvyšku bol nárok žalobkyne (126,98 Eur)
zamietnutý.

32.Zákon 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu
škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone. Žalobkyňa si

uplatnila nárok na náhradu škody pre tvrdený nesprávny úradný postup súdnej exekútorky v rámci
vykonávania exekúcie. V takom prípade je potrebné preukázať, že žalobca pred podaním žaloby
na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade s Ministerstvom
spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. Druhou podmienkou je preukázanie, že súdna
exekútorka nepostupovala v konaní v súlade s exekučným poriadkom, že takýmto postupom žalobkyni

vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom súdnej exekútorky v konaní. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade nárok na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nie je daný.

33.Žalobkyňa pri uplatnení nároku na náhradu škody postupovala v súlade so zákonom. V konaní bolo

preukázané, že pred podaním žaloby si v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. listom
zo dňa 8.3.2016 uplatnila na Ministerstve spravodlivosti nárok na náhradu škody, a to vo výške 2831,56
Eur, ktorý pozostával z istiny 2704,58 Eur a trov právneho zastúpenia 126,98 Eur. Suma 2704,58 Eur
predstavovala sumu vymoženú súdnou exekútorkou v rámci vykonávania exekúcie. Proti žalovanej v
1.rade si uplatnila v tomto konaní nárok na sumu 1882,70 Eur ako sumu poukázanú oprávnenému z

prostriedkov patriacich žalobkyni. V konaní nie je sporné, že žalovaná v 1. Rade nárok žalobkyne v
rámci predbežného prejednania nároku neuspokojila, preto bola oprávnená svojho nároku domáhať sa
žalobou na súde podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z.34.Zostalo tak preukázať, že súdna exekútora nepostupovala pri vykonávaní exekúcie správne a že
jej nesprávny úradný postup je v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou 1882,70 Eur. Po oboznámení
sa s obsahom exekučného spisu súd dospel k záveru, že žalovaná v 2. Rade od určitého momentu

vykonávania exekúcie nepostupovala správne, preto je nárok žalobkyne v časti dôvodný.

35.Z priebehu exekučného spisu mal súd preukázané, že súdna exekútorka až do momentu povolenia
obnovy konania uznesením Okresného súdu Košice II. Sp.zn. 34Cb/214/2010 zo dňa 2.4.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012, postupovala v exekučnom konaní správne. Je pravda, že v rámci

exekučného konania exekučný súd dvakrát povolil odklad exekúcie, a to do právoplatného skončenia
dovolacieho konania vedeného na NS SR pod 4Obdo 23/2009 a do právoplatného skončenia konania
o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II. Pod sp.zn. 31Cb/708/1998.
Súd nevidí pochybenie súdnej exekútorky v tomto štádiu konania, ak vydala exekučný príkaz zo dňa
6.10.2010, ktorý bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 11.10.2010. Ustanovenie vtedy účinného §
56 ods. 5 a § 79 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade povolenia odkladu exekúcie umožňovalo

súdnemu exekútorovi vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného a platiteľ mzdy
(v tomto prípade dôchodku) mohol vykonávať zrážky, ale nemohli sa vyplácať oprávnenému, kým sa
odklad exekúcie nezruší. Sociálna poisťovňa bola teda oprávnená zrážať časť dôchodku v prospech
vykonávanej exekúcie a poukázať ich súdnej exekútorke, tá však vymožené sumy nemohla poukazovať
oprávnenému.

36.Zachybnýpostup súdnejexekútorkyjemožnépovažovaťčaspopovoleníobnovykonania vedeného
naOkresnomsúdeKošiceII.Podsp.zn.31Cb/608/1998uznesenímOkresnéhosúduKošiceII.sp.zn.34
Cb/214/2010 zo dňa 2.4.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.5.2012 a súdnej exekútorke bolo
doručené 21.6.2012. Podľa § 234 ods. 3 vtedy účinného a platného Občianskeho súdneho poriadku,

povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia o veci. Povolením obnovy konania
tak bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu 31Cb/608/1998, ktorý bol podkladom pre vedenie
exekučného konania Ex 666/2009. Súdna exekútorka teda dňa 21.6.2012 doručením uznesenia mala
vedomosť o tom, že bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, na základe ktorého sa viedlo
exekučné konanie. Podľa vtedy účinného ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným

titulom je iba vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok. Vykonávať exekúciu teda bolo možné iba na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, preto
súdna exekútorka nebola oprávnená vykonávať už žiadne úkony vedúce k vymoženiu pohľadávky
vyplývajúcej z exekučného titulu. Vzhľadom na účinky ustanovenia § 234 ods. 3 O.s.p. pri povolení
obnovy konania nie je dôvodný ani postup podľa § 79 ods. 2 Exekučného poriadku.

37.V konaní je preukázané, že súdna exekútorka po doručení uznesenia o povolení obnovy konania
poukázala oprávnenému na účet JUDr. Juraja Biroša dňa 20.11.2013 sumu 1712,00 eur, dňa 7.2.2014
sumu 70,70 eur, dňa 6.3.2014 sumu 25,00 Eur, dňa 3.4.2014 sumu 25,00 Eur, dňa 8.5.2014 sumu 25
Eur a dňa 4.6.2014 sumu 25,00 Eur, celkom 1882,70 Eur. Prevzatie uvedenej sumy potvrdil aj oprávnený

pán A., keď svojim podaním zo dňa 28.8.2019 oznámil súdu, že suma 1882,70 Eur mu bola poukázaná
jeho právnym zástupcom JUDr. Jurajom Birošom na dvakrát, a to dňa 29.1.2014 suma 1500,00 Eur a
dňa 24.11.2017 suma 382,70 Eur. V konaní nie je sporné, že suma 1882,70 Eur bola vymožená v rámci
exekučného konania zrážkami z dôchodku žalobkyne (povinnej v exekučnom konaní), a teda táto suma
ušla z majetku žalobkyne. Túto sumu je preto pre účely nároku na náhradu škody potrebné považovať

za škodu na jej majetku. Je tak preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdnej exekútorky a škodou vzniknutou na majetku žalobkyne. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s
ustanovením § 4ods.1písm.a) bod 3 zák. č. 514/2003 Z.z. za škodu zodpovedá žalovaná v 1. rade,
preto ju súd zaviazal na náhradu škody v sume 1882,70 Eur.

38.Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 126,98 Eur, pretože tento nárok je v rozpore so zákonom.
Podľa § 18 ods. 3 druhá veta zák. č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. V konaní nie je sporné, že suma
126,98 Eur predstavuje práve trovy žalobkyne v súvislosti s prerokovaním nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom, preto v tejto časti musel súd nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť.

39.Žalobkyňa požadovala po žalovanej v 1. rade úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
2009,68 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia. Podľa 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánuplynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žalovanému v
1. rade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená 14.3.2016. Od

tohto dátumu plynula šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku a uplynula 14.9.2016.
Keďže k uspokojeniu nároku žalobkyne nedošlo, od 15.9.2016 začalo plynúť žalovanému v 1. rade
omeškanie. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od 16.9.2016. V čase omeškania bola výška
úrokov z omeškania podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. 0+5%bodov. Preto súd nárok
žalobkyne na úroky z omeškania nad túto hranicu zamietol a priznal žalobkyni úroky z omeškania z

priznanej sumy 1882,70 Eur vo výške 5% ročne od 16.9.2016 do jej zaplatenia.

40.O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak,
že podľa pomeru úspechu v konaní priznal žalobkyni právo na trovy konania v pomere 87,36%. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

Pri určení pomeru úspechu súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na istinu
2009,68 Eur, priznaných bolo 1882,70 Eur. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 1882,70 Eur
ku 126,98 Eur (1882,70 Eur ako priznaný nárok a 126,98 Eur ako zamietnutá časť uplatneného nároku).
V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 93,68% (1882,70x100:2009,68) a neúspech 6,32%
(126,98x100:2009,68). Žalobkyni tak patria trovy ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom v pomere

87,36% (93,68% mínus 6,32%).
41.Žalovaná v 2/ rade vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že k
vykonávaniu zrážok z dôchodku žalobkyne, z ktorých časť použila aj na trovy exekúcie, došlo v rokoch
2010 až 2014, pričom žalobkyňa si nárok proti nej z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila až na
súde dňa 13.11.2017. Súd sa preto najprv vysporiadal s otázkou premlčania nároku proti žalovanej 2/.

42.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd je toho názoru, že právo žalobkyne premlčané nie je. Bezdôvodné
obohatenie u súdnej exekútorky nastalo najskôr v dobe, keď rozhodnutie exekučného súdu o zastavení
konania a o tom, kto je povinný hradiť trovy exekúcie nadobudlo právoplatnosť, pretože proti výroku o
náhradetrovkonaniaboloprípustnéodvolanievzhľadomnato,žeonichrozhodovalvyššísúdnyúradník
(§374 ods. 4 O.s.p.). Do právoplatnosti rozhodnutia preto nebolo možné bez ďalšieho konštatovať,

že trovy exekúcie je povinný hradiť oprávnený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2015. Od
tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna a dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva z
bezdôvodného obohatenia. Žalovaná si uplatnila právo 13.11.2017 zmenou žaloby na súde, právo si
tak uplatnila v dvojročnej subjektívnej lehote, preto nemôže byť premlčané.

43.Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne proti žalovanej 2/, tento je podľa názoru súdu daný v plnom
uplatnenom rozsahu z titulu bezdôvodného obohatenia. Súdna exekútorka namietala svoju vecnú
pasívnu legitimáciu a počas celého konania až do jeho záveru zotrvala na názore, že ide o právo
uplatnené podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. a teda nie je v konaní vecne pasívne legitimovaná,
pretože v takom prípade je vecne pasívne legitimovaná Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd sa s týmto názorom žalovanej nestotožňuje.

44.Ústavný súd opakovane vyslovil svoj právny názor, že pokiaľ ide o vzťah súdneho exekútora
a povinného v rámci vykonávania exekúcie v časti rozhodovania o trovách exekúcie, nejde o
verejnoprávny vzťah. Podľa § 37 ods. 1 exekučného poriadku je súdny exekútor účastníkom konania

ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie je osoba súdneho
exekútora v postavení súkromnej osoby vykonávajúcej slobodné povolanie a nie v postavení orgánu,
ktorému štát zveril výkon časti svojich právomocí. V súdenej veci je nepochybné, že exekučné konanie
začalo v čase, keď existovali právoplatné a vykonateľné exekučné tituly, ktoré boli podkladom pre
začatie vykonávania exekúcie a pre vydanie poverenia exekučným súdom. Tiež je nepochybné, že

v priebehu vykonávania exekúcie došlo k zániku exekučného titulu a to tým, že po povolení obnovy
konania bola žaloba oprávneného proti povinnej zamietnutá právoplatnými výrokmi prvoinštančného aj
odvolacieho súdu. V priebehu vykonávania exekúcie teda došlo k zániku exekučného titulu a teda
aj práva oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia. Zamietnutie uplatneného nárokurozhodnutím súdu z hľadiska hmotného práva znamená, že žalobkyňa ako žalovaná nebola osobou
povinnou zo záväzku, ktoré bolo predmetom súdneho konania. Z toho vyplýva, že nárok, ktorý si
uplatnil oprávnený ako žalobca v občianskom súdnom konanie nemal pôvod v hmotnom práve a teda

vo vzťahu k žalobkyni žiadny nárok neexistoval. Zamietnutím žaloby v obnovenom konaní tak odpadol
právny dôvod, na základe ktorého došlo k nútenému výkonu splnenia povinností z exekučného titulu.
Plnenia poskytnuté s takéhoto exekučného titulu sa tak stali bezdôvodným obohatením. V uvedenej
veci preto ide o prípad plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a s ktorým ustanovenie § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka spája vznik bezdôvodného obohatenia. Preto všetky plnenia, ktoré sa prijali v

rámci vykonávania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol zrušený alebo sa stal neúčinným,
sa stali plneniami bez právneho dôvodu. V prípade žalovanej 2/ sú takýmto plnením trovy exekúcie,
ktoré vymohla vo výške 821,88 Eur z prostriedkov patriacej žalobkyni.

45.Žalovaná 2/ sa bránila, že trovy exekúcie boli vymožené a započítané na trovy exekúcie v
súlade s exekučným poriadkom. Súd v tomto smere postupy žalovanej nespochybňuje, pretože ide

o spôsob nakladania s vymoženými prostriedkami tak, ako hovorí Exekučný poriadok. Podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z tejto zákonnej definície je zrejmý výklad, že do určitej doby ide
o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý existoval, ale následne dôjde k odpadnutiu právneho
dôvodu, na základe ktorého sa plnilo. O takýto prípad ide v súdnej veci. Súdna exekútorka mala

právny dôvod na vymáhanie trov exekúcie do doby, kým nebolo exekučné konanie zastavené a nebolo
rozhodnuté v súlade s ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o tom, kto a v akej výške
má platiť trovy exekúcie. Z uznesenia exekučného súdu je preukázané, že exekučný súd zaviazal na
trovy exekúcie oprávneného podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a nie žalobkyňu ako
povinnú. Odôvodnenie časti uznesenia o zastavení exekučného konania, v ktorom je konštatované, že

si exekútorka započítala na trovy exekúcie trovy vymožené od povinnej sú v tomto smere pre žalobkyňu
právne irelevantné, pretože voči nej neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti platiť trovy
exekúcie. Z uvedeného dôvodu súdna exekútorka voči nej nemá žiadny právny titul na trovy exekúcie, aj
keď je nepochybné, že sumu 821,88 Eur si súdna exekútorka započítala z prostriedkov žalobkyne ako
povinnej v exekučnom konaní. Súdna exekútorka ako odborne spôsobilá osoba v oblasti exekučného

práva si tejto skutočnosti musela byť vedomá. Bola si vedomá aj toho, že vzhľadom na zamietnutie
nároku oprávneného v občianskom súdnom konaní žalobkyňa ako povinná nebola osobou povinnou na
akékoľvek plnenia v rámci vykonávania exekúcie, teda ani na trovy súdneho exekútora.

46.Súd preto dospel k záveru, že žalovaná 2/ sa prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré si započítala na

trovyexekúcie,najejúkorbezdôvodneobohatila.Medzistranaminebolosporné,žeprostriedkyvovýške
821,88 Eur, ktoré si súdna exekútorka zúčtovala na trovy exekúcie sú prostriedkami, ktoré patrili do
majetku žalobkyne. Táto suma preto predstavuje sumu, o ktorú sa súdna exekútorka na úkor žalobkyne
obohatila, preto je povinná bezdôvodné obohatenie žalobkyni v tejto sume vydať.

47. Žalovaná 2/ je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobkyne
na úroky z omeškania. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od 14.3.2016 zo sumy 821,88 Eur
vo výške 8,5% ročne. Nárok žalobkyne na úroky z omeškania bol nad 5,05% právoplatne zamietnutý.
Žalobkyňa listami zo dňa 11.1.2016 a 28.1.2016 vyzvala žalovanú 2/ na vydanie vymoženej sumy,
čo žalovaná nerozporovala. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania až od 14.3.2016,
preto súd jej návrhu vyhovel. Ku dňu 14.3.2016 predstavovali úroky z omeškania 0,05 + 5%tuálnych
bodov, preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 821,88 Eur od 14.3.2016 vo výške 5,05%
ročne do jej zaplatenia.

48. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade súd rozhodol podľa §255 ods.
1 CSP tak, že ich priznal žalobkyni v plnej výške, pretože neúspech mala v nepatrnej časti, a to v časti
zamietajúcej úroky z omeškania nad 5,05% ročne. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.