Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011582
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6418011582.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej X. Z., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. v znení zák. č. 420/2019 Z.z., prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 14. júla 2021, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a
sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., odvolanie obžalovanej X. Z., proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.05.2021, sp.zn. 2T/126/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej X. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.05.2021 sp.zn. 2T/126/2018
bola obžalovaná X. Z. uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. v znení zák. č. 420/2019 Z.z. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., v znení neskorších
predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna K. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť
jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 143/2014 zo dňa
20.08.2014, právoplatným v časti výživného dňa 16.09.2014, ktorým bola, počnúc dňom 02.06.2014,
povinná prispievať na jeho výživu mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám

otca K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. F. 6, pričom obž. X. Z. si svoju vyživovaciu povinnosť v
mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiava riadne a včas neplnila od mesiaca september
2017 až do 31.01.2020, čím jej vznikol dlh na výživnom vo výške 1 113,33 Eur.
Za to obžalovanej uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. g) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej výkon
takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej zároveň určil

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, odvolanie
obžalovaná X. Z., prostredníctvom obhajcu, písomným podaním zo dňa 19.05.2021. V jeho
dôvodoch primárne zvýraznila, že podľa obsahu znaleckého posudku v spojení s abhúzom alkoholu,
dekompenzáciami osobnosti a suicidálnymi proklamáciami v rámci depresívneho syndrómu sa stala
zraniteľnejšou, čo sa prejavilo v zníženej schopnosti ovládať svoje konanie vo forenzne výraznej miere.

Na otázku obhajcu, znalec pritom uviedol, že primárnou pohnútkou k neplateniu výživného obžalovanou
bola jej chudoba. Bola si vedomá svojej povinnosti prispievať na výživu dieťaťa a pokiaľ jej to príjem
umožňoval, snažila sa platby riadne platiť. Podľa jej názoru pre svoju duševnú poruchu v čase spáchania
činu nemohla ovládať svoje konanie, bola nepríčetná v zmysle § 23 Tr. zák., z ktorého dôvodu nie
je za stíhaný prečin trestne zodpovedná. Záverom odvolania preto navrhla krajskému súdu zrušenie
napadnutého rozsudku s tým, aby vo veci rozhodol sám a ju spod obžaloby oslobodil.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovanej v zmysle §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
táto odvolateľka podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom

predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovanej vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej X. Z. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v

napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej

považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť. Vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v neprítomnosti obžalovanej za
splnenia procesných podmienok § 252 ods. 3 Tr. por., prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného
konania a taktiež výpoveď svedka K. U., pričom za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr.
por. prečítal aj obsah písomného znaleckého posudku zadováženého v konaní pred súdom na podklade

uznesenia samosudcu okresného súdu zo dňa 13.03.2020. Znalecký posudok vypracoval znalec z
odboru zdravotníctva - psychiatrie, Y.. T. S., T.. Prvostupňovému súdu bol doručený 09.11.2020 (č.l. 128
až 137). Na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel prvostupňový súd k správnemu nielen
skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaná Z. stíhaným konaním najmenej dva
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala taký

čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovanej zhodne ako súd prvého stupňa, aj krajský súd poukazuje
na obsah znaleckého posudku autora Y.. T. S., T.., zo záverov ktorého je zistiteľné, že znalec vyšetrením
obžalovanej zistil u nej ľahkú mentálnu retardáciu, pričom nejde o duševnú poruchu v pravom slova

zmysle. V anamnéze zistil aj abhúzus alkoholu s vývojom závislosti, plne si uvedomovala, čo robí,
v spojení s abhúzom alkoholu, dekompenzáciami osobnosti a suicidálnymi proklamáciami v rámci
depresívneho syndrómu sa stala zraniteľnejšou, čo sa prejavilo na zníženej schopnosti ovládať svoje
konanie vo forenzne výraznej miere. Znalec zistil jej sklon k zneužívaniu návykových látok - alkoholu,
tento pila vo veľkom množstve, liter a viac vína pila excesívne až do ťažkej opilosti. V čase činu bola

schopná rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a bola schopná svoje konanie
ovládať v zníženej miere. Jej pobyt na slobode nie je nebezpečný.

S poukazom na uvedené závery znalca z odboru psychiatrie tak neobstála primárna námietka
obžalovanej v odvolaní, že pre svoju nepríčetnosť nebola trestne zodpovedná, taký záver znalec v

posudku vôbec nevyslovil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný zákon

v sankcii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe
odjednéhodopiatichrokov.Vsúladesostavomvecizistilprvostupňovýsúdnastraneobžalovanejjednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. g) Tr. zák., pričom na druhej strane nezistil v jej prípade žiadnu
okolnosť,ktorábyjejvrámciúvahovýmeretrestupriťažovalavzmysle§37Tr.zák.Uložiljejtrestodňatia
slobody vo výmere jedného roka, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý aj

krajský súd považoval za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Nepochybil pritom okresný súd ani pri
aplikácii ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keď obžalovanej výkon takto uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a v tejto súvislosti jej určil primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdeniav trvaní 18 mesiacov. V prvom rade si obžalovaná musí dôsledne uvedomiť, že v prípade opakovania
akejkoľvek trestnej činnosti by mohla byť súdom postihnutá nepochybne prísnejšie.

S poukazom na uvedené, krajský súd odvolanie obžalovanej, považujúc ho v celom rozsahu za
nedôvodne podané, zamietol pomerom hlasov 3:0 postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.