Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. júl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200253
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2512200253.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/
XXX, C., zastúpený splnomocnencom: Fons iuris, s. r. o., so sídlom Kominárska 2, 4 Bratislava,
IČO: 47 240 318, proti žalovanej: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, U., zastúpená JUDr.
Danielom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.
novembra 2020, č.k. 10C/4/2012-430, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil a o nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 163 ods. 1 a 2 CSP, že po prerušení konania
uznesením č.k. 10C/4/2012-365 zo dňa 08.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2018,
nebol podaný v šesťmesačnej lehote návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko doručenie žalobcom
tvrdeného mailu, ktorého prílohou mal byť návrh na pokračovanie v konaní, zo spisu nevyplýva, a

žalobcom preukázaný nebol. Náhľad žalobcom poslaného mailu, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu
obsahovať ako prílohu návrh na pokračovanie v konaní, bol datovaný dňom 13.06.2019 o 19.36
hod. a mal byť odoslaný z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalobcu do e-mailovej schránky
súdu. Predmetný mail však nebol do 10.07.2020 súčasťou spisového materiálu. Cestou podateľne
súdu a šetrením cez technického asistenta súdu súd zistil, že predmetný e-mail obsahujúci návrh
žalobcu na pokračovanie v konaní, nebol dohľadaný. Rovnaký záver vyplýva i z oznámenia oddelenia

informatiky na Krajskom súde v Trnave, z ktorého vyplýva, že nebol nájdený žiadny mail odoslaný dňa
13.06.2019 z adresy [email protected] na adresu U...sk . Na základe uvedeného
súd nemal za preukázané, že žalobca v stanovenej lehote, t.j. v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd konanie prerušil, podal riadny návrh na pokračovanie v konaní. Súd z oznámenia
oddelenia informatiky na Krajskom súde v Trnave, resp. vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR
(správcu mailových serverov) mal za preukázané, že predmetný e-mail, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu

obsahovať návrh na pokračovanie v konaní, nebol do e-mailovej schránky súdu vôbec doručený.
Rovnako mal súd za to, že žalobca súdu doručenie predmetného mailu nepreukázal. Preukázané
nebolo ani len včasné odoslanie návrhu na pokračovanie v konaní z e-mailovej adresy právneho
zástupcu žalobcu. Ďalej súd poukázal na to, že pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu
je rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy, nie okamih jej odoslania (uznesenie Ústavného súdu
SR z 01.04.2020, sp. zn. IV.ÚS 115/2020). Predmetom spisu sa návrh na pokračovanie v konaní stal až

na základe výzvy súdu zo dňa 26.05.2020, keď ho žalobca predložil súdu dňa 10.07.2020. Lehota na
podanie návrhu na pokračovanie v konaní však uplynula dňom 14.06.2019, a preto doručenie návrhu napokračovanie v konaní súdu bolo po lehote, a súd bol preto povinný podľa § 163 ods. 2 CSP obligatórne
konanie zastaviť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko v tomto

prípade nemožno žiadnej zo strán pripísať procesné zavinenie na zastavení konania (právo podať návrh
na pokračovanie v konaní mali obe strany), súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prvom rade uviedol,
že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, ale ani pre prerušenie konania,
nakoľko ani žalobca a ani žalovaná nikdy nenavrhovali konanie prerušiť. Žalovaná podľa jeho vedomosti
len súhlasila s návrhom žalobcu na odročenie konania, a nie prerušenie konania. Rovnako on navrhoval
pojednávanie odročiť, a nie konanie prerušiť. Mal preto za to, že už samotné prerušenie konania a
samotné uznesenie nemá oporu v procesnom postupe, a nie je v súlade s návrhmi strán sporu. Ďalej

uviedol, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval na základe dokladov a dôkazov, ktoré pred
svojim rozhodnutím nedoručil stranám sporu na vyjadrenie sa k nim, a predmetné doklady doručoval
až s rozhodnutím. On sám pritom na základe výzvy súdu zo dňa 26.05.2020 doložil súdom požadované
doklady, no súd napriek tomu vo veci rozhodol napadnutým uznesením bez toho, aby pred rozhodnutím
doručil dôkazy, o ktoré opiera rozhodnutie o zastavení konania. Bol toho názoru, že v danom prípade

ide zo strany súdu o arbitrárne rozhodnutie, keď rozhodol na základe vyjadrenia pracovníkov súdu
bez možnosti reagovania na predložené dôkazy a bez toho, aby riadne odôvodnil, prečo neakceptoval
doklady, ktoré vyžiadal výzvou od neho, a ani prečo akceptoval dôkazy - vyjadrenia zamestnancov
súdu, ktoré si sám zabezpečil. Poukázal na to, že v danom prípade ide o zastavenie celého konania,
čo znamená nezvratný proces, a teda aj zásah do procesných práv strán sporu, a to nielen žalobcu,

ale aj žalovanej v predmetnej veci, kde zastavenie konania znamená nemožnosť ďalšieho uplatňovania
práv strán sporu. V takomto prípade, ak by aj boli pochybnosti o tom, či je niečo doručené alebo
nie, je potrebné posúdiť danú vec a vyhovieť odvolaniu žalobcu. On pritom preukázal, že daný e-mail
odoslal, rovnako preukázal obsah dokumentu, ako aj prílohy, ktorú súdu zasielal. Len ťažko môže pritom
preukazovať skutočnosť, že niečo nebolo doručené súdu do jeho e-mailovej schránky, ku ktorej nemá

prístup a je presvedčený, že predmetné podanie posielal, čo doložil aj správou, ktorú má k dispozícii.
Rovnako nemal vedomosť o tom, že by podanie nebolo prijaté súdom. Z predmetného tvrdenia a
rozhodnutia súdu na základe vyjadrenia pracovníkov súdu, krajského súdu, v presvedčení, že podanie
nebolo doručené, a to aj pri všetkých pochybnostiach, v prípade akceptácie rozhodnutia odvolacím
súdom tak môže zakladať pochybnosti aj v iných konaniach, kde ad absurdum súd môže tak svojvoľne

skonštatovať, že nič súdu nebolo doručené prostredníctvom mailu alebo telefaxu, a tak na základe
prípadnej svojvôle môže zastaviť konanie, a to napriek tomu, že podanie bolo zo strany žalobcu zaslané.
Žalobca posielal prostredníctvom mailu podanie s elektronickým podpisom, a teda splnil podmienky
stanovené zákonom a navrhol pokračovať v konaní, ako to stanovuje zákon, v stanovenej lehote. Pokiaľ
podateľňa súdu predmetné podanie žalobcu nezaregistrovala alebo nezaevidovala, nemôže žalobca

zodpovedať za vzniknutú situáciu. Poukázal tiež na to, že v predmetnej veci bolo vzhľadom na typ a druh
konania nevyhnutné, aby súd vyzval strany, pokiaľ mal za to, že nebol doručený návrh na pokračovanie
v konaní, či trvajú ďalej na podanej žalobe, a to práve pre špecifickosť konania a postavenie strán sporu
judiciumduplex,kdežalobupodávajúdefactoadeiureobestranysporu,právepremožnúlitispendenciu
v prípade zastavenia konania. Rovnako žalobca aj napriek tomu, že trvá na tom, že podával podanie

o pokračovanie v konaní riadne a včas, poukázal aj na povinnosť súdu poučiť strany sporu v prípade
prerušenia konania, aké následky má zastavenie konania v predmetnej veci.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.2CSPa§357písm.a/CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/4/2012 je vyporiadanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd konanie podľa ust. § 163 ods. 2 CSP zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.10.2018, č.k.
10C/4/2012-365 konanie prerušil, pričom z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že tak urobil v
zmysle ust. § 163 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že strany sporu zhodne navrhli pojednávanie odročiť.

V odôvodnení súd strany poučil, že v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v lehote do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia súd konanie zastaví. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.12.2018.

9. Následne súd uznesením zo dňa 17. júna 2019, č.k. 10C/4/2012-370 konanie zastavil a o nároku na
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,

pričom uznesenie odôvodnil nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.

10. Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalobcu, ktorý v prílohe k odvolaniu
doručil fotokópiu e-mailového podania, z ktorého vyplýva, že dňa 13.06.2019 o 19.36 hod. odoslal

podateľni Okresného súdu Piešťany v prílohe návrh na pokračovanie v konaní, ktoré podanie
však nebolo súčasťou spisového materiálu, odvolací súd uznesením zo dňa 14. apríla 2020, č.k.
11Co/229/2019-394 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné preveriť tvrdenia žalobcu o zaslaní návrhu na pokračovanie
v konaní.

11. Súd prvej inštancie preto vykonal šetrenie cestou podateľne súdu, oddelenia informatiky na Krajskom
súde v Trnave a Ministerstva spravodlivosti SR (správcu mailových serverov), pričom nebolo zistené a
preukázané doručenie predmetného e-mailu žalobcu do mailovej schránky okresného súdu.

12. Žalobca predložil mail odoslaný z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalobcu [email protected]
dňa 13.06.2019 o 19.36 hod. na adresu U...sk s predmetom 10C/4/2012
- návrh na pokračovanie v konaní s označenou prílohou 10C 4 2012 návrh na pokračovanie v konaní
(2).zep so správou, že v prílohe zasiela návrh na pokračovanie v konaní. Doložil tiež návrh na
pokračovanie v konaní zo dňa 12.06.2019 adresovaný okresnému súdu, ktorý mal byť prílohou mailu,

opatrený pečiatkou Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, spolu s osvedčovacou
doložkou Slovenskej pošty, a.s., z ktorej vyplýva, že pôvodný elektronický dokument bol autorizovaný
kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 13.06.2019 o 19.32 hod., pričom autorizáciu vykonala J.
F., Fons iuris, s.r.o.

13. Vzhľadom na to, že lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula dňom 14.06.2019,
bol by podaný návrh na pokračovanie v konaní v prípade jeho riadneho doručenia podaný včas (§ 121
ods. 5 CSP).

14. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR zmyslom a účelom základného práva na súdnu a

inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) je zaručiť každému reálny prístupu k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť
všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I.ÚS 62/1997, II.ÚS 26/1996). K porušeniu základného
práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde, a ak by súd odmietol konať a rozhodnúť o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I.ÚS 35/1998). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že
ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a
spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/1994). K odňatiu práva na súdnu ochranu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde,ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom (III.ÚS 7/2008).

15. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že o porušenie práva na spravodlivý proces
(predtým odňatie možnosti konať pred súdom) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého
procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví, alebo
odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (R 23/1994,
R 4/2003, 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd musí vykladať každé
ustanovenie Civilného sporového poriadku v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú
prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu

v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení,
ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda
súd nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že procesný úkon nebol včas urobený alebo
procesné právo nebolo včas uplatnené, musí vychádzať z predpokladu, že sa tak stalo (I.ÚS 119/2007,
III.ÚS 249/2008, III.ÚS 331/2004, IV.ÚS 379/2008, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo

75/2019).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nebolo preukázané mimo rozumných
pochybností, že procesný úkon žalobcu nebol urobený včas, keď žalobca preukazoval podanie návrhu
na pokračovanie v konaní fotokópiou mailu, ktorý bol odoslaný v zákonnej lehote, a ktorého prílohou

mal byť návrh na pokračovanie v konaní, ktorý bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom pár
minút pred odoslaním mailu, a potom skutočnosť, že nedošlo z rôznych dôvodov k doručeniu mailu
adresátovi (prvoinštančnému súdu), nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý vychádzal z toho, že pri
riadnom a bezproblémovom priebehu by bol návrh na pokračovanie v konaní doručený včas. Na základe
uvedeného bolo teda potrebné vychádzať z predpokladu, že žalobca podal návrh na pokračovanie v

konaní včas.

18. Vady konania vymedzené v ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP sú porušením základného práva strany
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj citovaný čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9.12.1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (napr. nález sp. zn. I.ÚS 226/03), treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie a porušenie práva strany na spravodlivý súdny proces, keď súd nesprávnym
procesným postupom znemožní strane uskutočňovať jej procesné práva i tým, že zastaví konanie bez

splnenia predpokladov ustanovených Civilným sporovým poriadkom.

19. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú

ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keď uvedený nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Po vrátení veci bude súd pokračovať v konaní vo veci samej a po vykonaní navrhnutých dôkazov vo
veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).